Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/87/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217200719 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3217200719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., B. XXXX/XXX, zastúpeného JUDr. V. A., advokátom so sídlom v W. A., F. XXX/X-X, proti žalovaným 1/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Y. 3, 2/ Dr. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XX, 3/ Dr. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. XX, žalovaní 2/, 3/ zastúpení JUDr. R. K., advokátkou so sídlom A., A. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. októbra 2017, č.k. 5C/4/2017-162 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. p o t v r d z u j e. Odvolanie žalobcu proti výroku II. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a. Žalovanej 1/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní 2/, 3/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Výrokom II. návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vo výroku III. rozhodol. že žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznáva. Vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ a žalovanému 3/ náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že v čase podania žaloby boli strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. XXX o výmere 13 471 m2, orná pôda, nachádzajúcej sa v katastrálnom území S. Y., Obec A. nad A., Okres A. nad A., evidovanej na LV č. XXX, a to žalobca v podiele 1/8, žalovaná 1/ v podiele 1/8, žalovaná 2/ v podiele 3/8 a žalovaný 3/ v podiele 3/8. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedenej parcele. Geometrickým plánom č. XX XXX XXX-XX/XXXX vypracovaným v priebehu konania Ing. D. P. bola z uvedenej parcely odčlenená parcela reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape parc. č. XXX/XX o výmere 1 685 m2 a žalovaný 3/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tejto parcele o veľkosti 1/8 na T. K.. V priebehu konania sa teda parcela, ktorá bola predmetom konania, rozdelila na dve parcely a na jednej novovzniknutej parcele pribudol nový spoluvlastník, a to v dôsledku toho, že žalovaný 3/ časť svojho podielu previedol. Táto ďalšia osoba sa už stranou sporu nestala a zároveň parcela, ktorá bola predmetom konania v čase začatia konania, už v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedenej podobe právne neexistovala. Ani k žiadnej zmene žaloby však nedošlo. Keďže v čase rozhodnutia súdu už parcela v tej podobe, ako existovala v čase začatia konania, neexistovala a stali sa z nej dve parcely, pričom sa zmenil aj okruh podielových spoluvlastníkov a v čase rozhodnutia súdu nebol stranou sporu jeden zo spoluvlastníkov, súd prvej inštancie žalobu z procesných dôvodov zamietol. Nehnuteľnosť, ku ktorej sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa zmenila do tej miery, že sa nezmenila len jej výmera, ale bola rozdelená na dve nehnuteľnosti, pričom novovzniknutá parcela č. XXX/XX je už parcelou reg. "C". Žalobca napriek tomu, že mu boli tieto okolnosti známe, zotrval na žalobe v jej pôvodnom znení a domáhal sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva de facto k parcele, ktorá už právne neexistuje. Z tohto dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v dôsledku zmeny parcely, ktorá bola predmetom tohto konania, a prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 3/ podal žalobca prokuratúre podnet na podanie protestu proti rozhodnutiu Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech T. K., ktorý nadobudol od žalovaného 3/ spoluvlastnícky podiel na novovzniknutej parcele č. XXX/XX. Žalobca zároveň navrhol konanie prerušiť, pretože v konaní o podnete žalobcu sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou je podľa žalobcu najmä otázka ustálenia okruhu účastníkov na strane žalovaných. Súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a taktiež súd nezistil, že by prebiehalo súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Podľa názoru súdu dispozičný úkon žalovaného 3/, ktorým previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, nie je možné riešiť, resp. zmeniť v správnom konaní na základe protestu prokurátora podaného proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že uvedeným právnym prostriedkom nemožno riešiť (zvrátiť) rozdelenie parcely na dve, hoc s tým žalobca nesúhlasil. Podľa názoru súdu ide v prípade rozdelenia parcely geometrickým plánom o hospodárenie so spoločnou vecou a o takomto hospodárení rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Žalovaní 2/ a 3/ tvrdia, že s týmto súhlasili, pričom ich spoluvlastnícke podiely predstavujú spolu 6/8, čo je väčšina. Pokiaľ žalobca s takýmto rozdelením nesúhlasí, nie je prostriedkom na riešenie tejto občianskoprávnej veci podnet na podanie protestu prokurátora. Otázka okruhu strán sporu nezávisí od vyriešenia podnetu žalobcu prokurátorom, ale samotný žalobca bol ten, kto mohol a mal určiť predmet sporu a aj okruh strán sporu a mohol tak učiniť aj v nadväznosti na zmeny v spoluvlastníctve, ktoré nastali v priebehu konania. V súčasnosti nie je predmetom konania právne existujúca parcela a ani nie sú stranami sporu všetci podieloví spoluvlastníci pozemkov, ktoré vznikli z parcely, ktorá bola predmetom na začiatku konania. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že podnet žalobcu na podanie protestu prokurátora nepredstavuje žiadnu prekážku pre toto konanie, v dôsledku ktorej by malo byť konanie prerušené. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto by v zmysle § 255 ods. 1 CSP patril žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcu tak súd zaviazal zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania, o konkrétnej výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník. Žalovanej 1/ súd náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnila. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Za takúto vadu a nevykonanie dôkazu považoval tú skutočnosť, že súd neprerušil konanie tak ako navrhoval a nevyčkal na rozhodnutie o podanom podnete na Okresnú prokuratúru zo dňa 02.10.2017 sp. zn. PD 116/17 3301. Bol toho názoru, že práve výsledok tohto podnetu určí presný okruh účastníkov a predmet sporu. Práve podaným protestom možno zvrátiť následky prevodu, t.j. de facto zánik jednej veci a vznik dvoch iných. V tomto prípade ide o zmenu vlastníckych práv k pozemku. Zápisom geometrického plánu vznikli dve nové veci. 1 keď ostali spoluvlastnícke podiely zachované, tieto sú v úplné iných veciach ako pôvodne. Takýmto zápisom geometrického plánu sú dotknuté vlastnícke práva doterajších vlastníkov, najmä však jeho a to v tom, že pôvodný pozemok E KN parc. č. XXX o výmere 13 471 m2 zanikol a vznikli dve nové veci - parcela E KN XXX o výmere 11 794 m2 a parcela C KN XXX/XX o výmere 1 685 m2. Taktiež sa odčlenila parcela, ktorú nechcel odčleniť a zmenšila sa výmera pozemku E KN XXX o výmere 13 471 m2 na výmeru 11 794 m2. Zmenili sa tiež hranice pozemku E KN XXX. Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že podľa názoru súdu ide v prípade rozdelenia parcely o hospodárenie so spoločnou vecou a o takomto hospodárení rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V danom prípade sa však podľa jeho názoru nejedná o hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Obč. zák., ale o nakladanie so spoločnou vecou, pri ktorom je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Nakladaním v tomto prípade bolo rozhodnutie o zániku veci a vznik nových. V spore nebolo nijako preukázané, že by žalovaní 2/, 3/ takýto súhlas dali a že by bola dosiahnutá väčšina. 3. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Žalovaní 2/, 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že súd prvej inštancie postupoval v medziach zákona, keď v zmysle § 217 CSP rozhodol podľa právneho stavu veci v čase vyhlásenia rozsudku a súdne konanie neprerušil. Podkladom pre rozhodnutie boli skutočnosti právoplatne zapísané v katastri nehnuteľností. Žalobcov pokus spochybniť zápis v katastri nehnuteľností pre údajné nedosiahnutie väčšiny podielových spoluvlastníkov potrebnej na zápis právneho úkonu bol vyvrátený preukázaním súhlasu väčšiny podielových spoluvlastníkov aj priamo pred súdom na pojednávaní dňa 17.10.2017. Samotné rozhodnutie o podnete na vydanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu katastrálneho úradu podanom žalobcom by nemalo priamy vplyv na zmenu hmotnoprávneho stavu veci, to by mohlo mať až rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru. Predmetný podnet žalobcu naviac nemal opodstatnenie v zákone a ani v konštantnej judikatúre súdov, vzhľadom na túto skutočnosť medzičasom prokurátor predmetnému podnetu žalobcu nevyhovel a odložil ho. Bol totiž preukázaný súhlas väčšiny spoluvlastníkov ako podklad potrebný pre zákonný zápis do katastra nehnuteľností, a to tak katastrálnemu úradu, ako aj súdu prvej inštancie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných 2/, 3/ uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci súdu prvej inštancie videl v tom, ako súd posúdil hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka a nie ako právne úkony týkajúce sa spoločnej veci (nakladanie so spoločnou vecou) podľa§ 139 ods. 1 Obč. zákonníka. Trval na tom, že pri zápise geometrického plánu v konaní V 923/2017 sa mal aplikovať postup podľa § 139 ods. 1 Obč. zákonníka a podľa § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a preto si mal okresný úrad vyžiadať súhlas všetkých spoluvlastníkov. Tým, že si okresný úrad nevyžiadal súhlas všetkých spoluvlastníkov, došlo k porušeniu zákona, nakoľko geometrický plán bolo možné zapísať len na žiadosť vlastníka. Poukázal na to, že súhlas so zápisom geometrického plánu do katastra nehnuteľností nedala ani ďalšia spoluvlastníčka F. V.. Z nahliadnutia do spisu V 923/2017 zistil, že v spise sa nenachádza ani súhlas ostatných spoluvlastníkov. Taktiež ani on a ani spoluvlastníčka F. V. neboli účastníkmi predmetnej kúpnej zmluvy, ktorou by mohol byť súhlas daný. Na podporu svojho názoru predložil vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 14.12.2017, v ktorom je uvedené, že na zápis geometrického plánu sa vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov a rovnako potvrdil, že na rozhodovacom procese sa majú zúčastniť všetci vlastníci. S poukazom na znenie § 123, § 139 ods. 1 Obč. zák. mal za to, že názor súdu, že sa jedná o hospodárenie so spoločnou vecou a teda, že okresný úrad si nemusel v konaní V 923/2017 zabezpečovať súhlas všetkých spoluvlastníkov považuje za nesprávny a bez opory v zákone. Spoluvlastníci A. a K. sa podľa vlastného rozhodnutia rozhodli parcelu E KN č. XXX zlikvidovať, a tak nezvratným spôsobom ovplyvnili právne postavenie ostatných spoluvlastníkov - žalobcu a žalovanej 1/, a to bez ich súhlasu. Rozhodnutím V 923/2017 a zápisom geometrického plánu došlo k zániku podielového spoluvlastníctva k parcele E KN č. XXX o výmere 13 741m2. Takýto postup a spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva (rozhodnutím správneho orgánu) je neprípustný a nezákonný, keď podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť iba dohodou všetkých spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Tiež je nesprávne a bez opory v zákone tvrdenie súdu, že má možnosť domáhať sa ochrany podľa § 139 ods. 3 Obč. zákonníka ako prehlasovaný spoluvlastník. Poukázal na to, že ani on a ani žalovaná 1/ neboli prehlasovaní a ani nedošlo k rovnosti hlasov spoluvlastníkov , lebo žiadne hlasovanie nebolo. Preto nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 139 ods. 3 Obč. zákonníka a takúto ochranu by mu súd nemohol priznať a žalobu by zamietol. V súvislosti s týmito argumentami uviedol, že aj tu porušil okresný úrad v konaní V 923/2017 zákon, a to tak, že absolútne neskúmal proces prijímania rozhodnutia s nakladaním so spoločnou vecou (nežiadal súhlasy ostatných spoluvlastníkov so zápisom geometrického plánu). Zdôraznil, že absolútne nemohlo ísť o rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka tak, ako uvádza súd , nakoľko menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii (druhu a výške, analogicky k dispozícii so spoločnou vecou). Takže názor súdu, že bola naplnená podmienka prijatia rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov je nesprávny. Táto nebola naplnená práve preto, že menšinový spoluvlastníci boli absolútne vylúčení z procesu prijímania rozhodnutia ohľadne spoločnej veci ( nie že boli prehlasovaní). 6. Žalovaní 2/, 3/ v písomnej duplike k odvolacej replike žalobcu uviedli, že žalobcov pokus spochybniť zápis v katastri nehnuteľností pre údajné nedosiahnutie, resp. nedostatočné preukázanie dosiahnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov potrebnej na vykonanie tohto úkonu bol vyvrátený preukázaním súhlasu väčšiny podielových spoluvlastníkov aj priamo pred súdom na pojednávaní dňa 17.10.2017, navyše súhlas väčšiny spoluvlastníkov je aj obsahom spisu katastrálneho úradu. Žalobca plne disponoval žalobným návrhom a mal teda možnosť navrhnúť rozšírenie okruhu účastníkov o nového podielového spoluvlastníka a modifikovať spôsob rozdelenia pozemku tak, aby boli rešpektované zákonné práva aj ostatných spoluvlastníkov, ktorú nevyužil. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol preukázaný súhlas väčšiny, resp. že bol rozhodnutím katastrálneho úradu donútený k zániku podielového spoluvlastníctva. Spis katastrálneho úradu si vyžiadala aj Okresná prokuratúra v Bánovciach nad Bebravou, ktorá po jeho preštudovaní podnet žalobcu na vydanie protestu proti rozhodnutiu katastrálneho úradu zamietla , rovnako aj Krajská prokuratúra v Trenčíne, čím nepriamo potvrdili zákonnosť postupu a rozhodnutia katastrálneho úradu. Rozhodnutím katastrálneho úradu zostalo zachované podielové spoluvlastníctvo, nezmenila sa ani veľkosť podielu žalobcu, zachovaná zostala aj výmera prislúchajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu. Pre nečinnosť žalobcu a jeho opomenutie zmeny žalobného návrhu podľa nového právneho stavu, ktorý nastal v priebehu konania a o ktorých žalobca vedel, musel súd žalobu z procesných dôvodov zamietnuť. Popreli tvrdenie žalobcu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k vytvoreniu novej parcely. Poukázali na priebeh konania pred súdom prvej inštancie, ako aj korešpondenciu, telefonáty a e-mailovú komunikáciu, ktorá sporu predchádzala, keď žalovaní 2/, 3/ ponúkali niekoľko variantov riešení, aby sa nestali poškodenými obmedzením vstupu na pozemok, ako to navrhoval žalobca. Žalobca dokonca sám odsúhlasil navrhnutý spôsob odčlenenia, avšak následne po zaplatení geometrického plánu žalovanými od tejto dohody bez vysvetlenia odstúpil a na geometrický plán neprispel. Ostatní spoluvlastníci väčšinovým konsenzom rozhodli, že už ďalej nebudú rukojemníkmi jediného spoluvlastníka s podielom 1/8-iny, diktujúceho všetkým ostatným spoluvlastníkom, ako sa vec rozdelí, nezohľadňujúc ich zákonom garantované spoluvlastnícke práva a v zmysle zákona súhlasili s právnym úkonom žalovaného 3/, ktorého právnym následkom bolo rozdelenie pozemku podľa spracovaného geometrického plánu. 7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v čase začatia konania boli strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra E č. XXX o výmere 13.471m2 orná pôda nachádzajúcej sa v kat. úz. S. Y., zapísanej na LV č. XXX. Geometrickým plánom vypracovaným v priebehu konania bola z uvedenej parcely odčlenená parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/XX o výmere 1685m2 a žalovaný 3/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tejto parcele o veľkosti 1/8-ine na T. K.. V priebehu konania sa teda parcela, ktorá bola predmetom konania rozdelila na dve parcely a na jednej novovzniknutej parcele pribudol nový spoluvlastník, a to v dôsledku toho, že žalovaný 3/ časť svoj podielu previedol. Táto ďalšia osoba sa už stranou sporu nestala a zároveň parcela, ktorá bola predmetom konania v čase začatia konania, už v čase rozhodnutia súdu v uvedenej podobe právne neexistovala. Žalobca napriek tomu, že mu boli tieto okolnosti známe, zotrval na žalobe v jej pôvodnom znení a domáhal sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva de facto k parcele, ktorá už právne neexistuje. Keďže v čase rozhodnutia súdu už parcela v tej podobe, ako existovala v čase začatia konania neexistovala a stali sa z nej dve parcely, pričom sa zmenil aj okruh podielových spoluvlastníkov a v čase rozhodnutia súdu nebol stranou sporu jeden zo spoluvlastníkov, súd žalobu z procesných dôvodov zamietol. 9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 10. V preskúmavanej veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi. Súdne konanie začína len na návrh (ktoréhokoľvek) spoluvlastníka (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu). Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Stranami sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len strany sporu. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 78 ods. 1 CSP) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných podmienok zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je bezpečné zistenie, že v konaní vystupujú všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, či už na strane žalobcu, alebo žalovaného a že spoluvlastnícky právny vzťah účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu trvá. 11. Zo skutkového stavu vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - parcele registra E evidovanej na mape určeného operátu, ako parcela č. XXX o výmere 13 471m2 orná pôda, nachádzajúcej sa v kat. úz. S. Y., obec A. nad A., okres A. nad A., evidovanej na liste vlastníctva č. XXX. V čase podania žaloby boli strany sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobca v podiele 1/8-iny, žalovaná 1/ v podiele 1/8-iny, žalovaná 2/ v podiele 3/8-iny a žalovaný 3/ v podiele 3/8-iny. Geometrickým plánom č. U.-40/2017 vypracovaným v priebehu konania Ing. D. P. bola z uvedenej parcely odčlenená parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/XX o výmere 1 685m2 a žalovaný 3/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tejto parcele o veľkosti 1/8-iny na tretiu osobu T. K.. Spoluvlastnícke podiely ostatných strán sporu zostali na novovzniknutej parcele zachované. Spoluvlastnícke podiely strán sporu zostali zachované aj na parcele registra E č. XXX o výmere 11 794m2, ktorá zostala z pôvodnej parcely registra E č. XXX o výmere 13 471m2. Súd prvej inštancie v priebehu konania upozornil žalobcu na skutočnosť, že pôvodná parcela registra E č. XXX v pôvodnej výmere 13 471m2 už neexistuje, nakoľko bola geometrickým plánom rozdelená na dve parcele a že na jednej novovzniknutej parcele pribudol nový spoluvlastník, a to v dôsledku toho, že žalovaný 3/ časť svojho podielu previedol. Žalobca napriek tomu zotrval na podanej žalobe v jej pôvodnom znení a navrhol prerušiť konanie s poukazom na to, že podal na prokuratúru podnet na podanie protestu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech T. K. a zároveň žiadal prokurátora preskúmať postup správneho orgánu pri zápise geometrického plánu do katastra nehnuteľností, ktorý bol podľa neho vykonaný v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a taktiež nezistil, že by prebiehalo súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav veci a vychádzajúc zo zásady, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, súd prvej inštancie správne vychádzal pri rozhodovaní o podanej žalobe z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktoré sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti). Jednou zo základných podmienok zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je bezpečné zistenie, že v konaní vystupujú všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, či už na strane žalobcu, alebo žalovaného a že spoluvlastnícky právny vzťah strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu trvá. Táto zásada nebola splnená a z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu žalobcu zamietol. 12. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Za takúto vadu konania a nevykonanie dôkazu považoval žalobca tú skutočnosť, že súd konanie neprerušil tak ako navrhoval a nevyčkal na rozhodnutie o podanom podnete na okresnú prokuratúru zo dňa 02.10.2017. 13. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, keď mal okrem iného za to, že dispozičný úkon žalovaného 3/, ktorým previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, nie je možné zmeniť v správnom konaní na základe protestu prokurátora proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva. Odvolací súd môže prihliadať len na také vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolacom konaní vyšlo najavo, že postupom súdu prvej inštancie (zamietnutím návrhu na prerušenie konania), nedošlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď z vyjadrení žalovaných 2/, 3/ vyplýva, že Okresná prokuratúra v Bánovciach nad Bebravou v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Trenčíne podnet žalobcu na vydanie protestu proti rozhodnutiu katastrálneho úradu zamietla. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné. 14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke rozhodovacieho procesu spoluvlastníkov pri rozdelení spoločnej parcely, keď mal za to, že v danom prípade sa nejedná o hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka, ale o nakladanie so spoločnou vecou (podľa § 139 ods. 1), pri ktorom je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, odvolací súd konštatuje, že táto námietka žalobcu je vo vzťahu k predmetu konania právne irelevantná. Predmetom konania v súdenej veci je žaloba žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd v tomto konaní je povinný zistiť, či v konaní vystupujú všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti a že spoluvlastnícky právny vzťah strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu trvá. Podkladom pre rozhodnutie súdu sú údaje v katastri nehnuteľností, ktoré sú v zmysle ust. § 70 ods. 2 katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže súd ako predbežnú otázku riešiť, či v prípade rozdelenia parcely geometrickým plánom ide o hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorom rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka, resp. či ide o nakladanie so spoločnou vecou, pri ktorom je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Vyriešením takejto otázky v tomto konaní by sa nezmenil stav v katastri nehnuteľností, ktorý je pre súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva záväzný. 15. Odvolacie námietky žalobcu boli preto neopodstatnené. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. Odvolací súd ďalej preskúmal aj odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. 18. Civilný sporový poriadok pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. § 357 CSP. Z taxatívneho výpočtu uznesení súdu prvej inštancie v ust. § 357 CSP vyplýva, že zákon nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým bolo konanie prerušené. 19. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej žalovanej 1/ nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 21. Úspešným žalovaným 2/, 3/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).