Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/91/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223721 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115223721.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Jaroslav Boča, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. XXX, podnikajúci pod obchodným menom Jaroslav Boča, s miestom podnikania 027 12 Liesek 708, IČO: 37 091 522, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom, so sídlom O. XXX, XXX XX I., proti žalovanému: L. K - BAU s.r.o., so sídlom Jánošíková 385/22, 013 06 Terchová, IČO: 45 935 572, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom H. W. XX, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 2.069,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/364/2015-148 zo dňa 22. júna 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/364/2015-148 zo dňa 22. júna 2017 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým žalobcovi bol priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,12%, p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,12%. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.542,90 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 21.03.2015 do zaplatenia, sumy 526,19 Eur s poplatkom z omeškania 0,05 % denne z tejto sumy od 01.05.2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 01.06.2014 Zmluvu o dielo na obdobie od 01.06.2014 do 30.06.2015 a žalobca na základe písomných, neskôr ústnych objednávok vykonával pre žalovaného stavebné práce a prípravné práce pre belgickú firmu Van de Cruys, BVBA na území Belgicka. Podľa čl. IV. zmluvy o dielo bolo dojednané, že po realizácii diela a jeho dokončení žalovaný zaplatí do 35-tich dní odo dňa doručenia faktúr žalobcovi dohodnutú cenu za predmet diela bezhotovostne na účet žalobcu. Žalobca poukázal na faktúry č. 5, č. 6, ktoré boli doručené z titulu vykonania prác za mesiac január a február 2015, pričom aj napriek pokusu o zmier, ktorý bol doručený žalovanému, žalovaný pohľadávky žalobcu neuhradil. K prácam vykonaným za mesiac február 2015 bola vystavená faktúra č. 6 na sumu 526,19 Eur a faktúra č. 5 sa vzťahovala k stavebným prácam za mesiac január 2015 a bola vystavená na sumu 1.542,90 Eur. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544, § 580 Občianskeho zákonníka, za použitia Čl. 8, 15 CSP, § 150 ods. 1, § 151 CSP dospel k záveru, že žalobe žalobcu je možné vyhovieť len v časti istiny, a to sumy 2.069,09 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 3. Okresný súd poukázal na zmluvu o dielo, podľa ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal dodať dielo uvedené v čl. II., a to stavebné a prípravné práce realizované belgickou firmou Van de Cruys, BVBA na území Belgicka pre stavebnú činnosť v zmysle konkretizácie v stavebnej dokumentácii, a to podľa technických zadaní v mieste plnenia od 01.06.2014 do 30.06.2015. Okresný súd skonštatoval, že z hľadiska obsahových náležitostí predložená zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.06.2014 označená ako Zmluva o dielo, nespĺňa pojmové znaky zmluvy o dielo podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka, a to vymedzenie určitého diela tak, ako to predpokladá ust. § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Podľa názoru okresného súdu uzavretá Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.06.2014 by mohla byť v zmysle jej obsahu posudzovaná len ako zmluva nepomenovaná podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Čl. IV. zmluvy predpokladá odplatnosť a obsahuje ustanovenie o celkovej cene za realizáciu diela po jeho dokončení a odsúhlasení objednávateľom, ktorá má byť stanovená v určitej výške, pričom konkrétny údaj výšky dojednanej ceny v čl. IV. predloženej zmluvy absentoval. Okresný súd mal za to, že v obsahu Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaný dňa 01.06.2014 nedošlo k dostatočne určitému určeniu predmetu záväzkov zmluvných strán, a to vo väzbe na absentujúcu dohodu o výške ceny, preto dospel k záveru, že k uzatvoreniu uvedenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že tak žalobca, ako aj žalovaný túto Zmluvu dňa 01.06.2014 podpísali, a jej obsah ani jedna zo zmluvných strán nespochybnila, predložená listina označená ako Zmluva o dielo datovaná dňa 01.06.2014 bola dôkazom o existencii prebiehajúcich záväzkovo-právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s vykonávanými stavebnými prácami žalobcom pre žalovaného na stavbách na území Belgicka. 4. Nebolo sporné medzi žalobcom a žalovaným, že prebiehali záväzkovo-právne vzťahy, na základe ktorých žalobca vykonával pre žalovaného za odplatu stavebné práce na území Belgicka. Tieto skutočnosti vyplývali tak z výpovedí žalobcu, ako aj konateľa žalovaného a rovnako z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, a to z faktúr č. 1, 2 a 3, ktorých úhrada zo strany žalovaného nebola v konaní spochybnená. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, okresný súd vyhodnotil záväzkovo- právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodno-právny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. K vzniku záväzkovo-právneho vzťahu došlo na základe konkrétnych objednávok, resp. požiadaviek žalovaného na vykonanie konkrétnych prác na konkrétnych stavbách a ich akceptácie zo strany žalobcu. Žalobca vo výpovedi uvádzal, že komunikácia prebiehala tak, že žalovaný povedal, kde má ísť do práce. Následne, množstvo vykonanej práce na základe m2 bolo medzi stranami komunikované elektronicky a žalobca bol odmeňovaný za realizované m2 prác. K dojednaniu o cene uviedol, že túto im udával konateľ žalovaného ústne za m2. Konateľ žalovaného uviedol, že dostal objednávku na každú stavbu a v objednávke bola uvedená konkrétna cena na konkrétnu stavbu. K forme objednávok uviedol, že tieto boli písomné, pretože tak žiadal žalobca. Okresný súd uviedol, že z ustanovenia § 151 ods. 1 CSP vyplýva, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Okresný súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že predložená Zmluva o dielo zo dňa 01.06.2014 nemá náležitosti zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka, kedy vymedzenie predmetu diela bolo neurčité a cena vôbec nebola dojednaná. Rovnako sa okresný súd stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcom predloženú objednávku č. 3 zo dňa 01.06.2014 (č.l. 10 spisu) nebolo možné stotožniť s obsahom faktúr č. 5 a 6, ktorými žalobca vyfakturoval žalobou uplatnený nárok, pretože tieto obsahu objednávky č. 3 zo dňa 01.06.2014 nezodpovedali, najmä pokiaľ išlo o vymedzenie stavby, na ktorej mali byť práce žalobcom vykonávané. Ani žalobca na pojednávaní dňa 23.05.2017 na položenú otázku nevedel uviesť, ktorá konkrétna objednávka sa týka žalovaných faktúr. 5. Okresný súd v prvom rade poukázal na to, že žalovaný v rámci procesnej obrany výslovne nepoprel, že by si u žalobcu objednal stavebné práce v Belgicku účtované žalobcom faktúrou č. 5 za mesiac január 2015 na stavbe Antwerpen - Versamenstrat a za mesiac február 2015 na stavbe Brusel - Elsene. Rovnako žalovaný výslovne nepoprel, že žalobca práce vyúčtované faktúrami č. 5 a 6 vykonal a že objednávke žalovaného nezodpovedala jednotková cena uvedená v priložených dodacích listoch č. 4 a 5. Žalovaný poukazoval len na to, ktoré skutkové tvrdenia žalobca nepreukázal (existencia ústnych objednávok, vykonanie diela, odovzdanie diela) bez toho, aby vecne namietal voči skutkovým okolnostiam uplatneného nároku vyplývajúcim z tvrdení žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami. 6. Okresný súd uviedol, že existencii záväzkovo-právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nasvedčovala predchádzajúca spolupráca, na základe ktorej žalobca vystavil faktúry č. 1, 2 a 3 (č.l. 110 - 112 spisu), o ktorých nebolo v priebehu konania sporné, že boli žalovaným uhradené. Rovnako žalovaný nenamietal voči predloženému dodaciemu listu č. 3 (č.l. 113 spisu), na ktorý odkazovala faktúra vystavená na sumu 2.654 Eur (č.l. 112 spisu), ktorý dodací list rovnako nebol žalovaným podpísaný, tak ako ani dodacie listy č. 4 a 5, na ktoré žalobca odkazoval vo vzťahu k sporným dvom neuhradeným faktúram. Z tvrdení žalovaného nevyplynulo, že by faktúry č. 1, 2 a 3 boli uhradené po konkrétnom úkone odovzdania diela žalobcom žalovanému a žalovaný ani netvrdil konkrétny výlučný spôsob odovzdávania vykonaných prác žalobcom žalovanému, dojednaný medzi stranami. Okresný súd poukázal na to, že ani v rámci predsporovej komunikácie v liste zo dňa 30.07.2015 (č.l. 123), ktorým právny zástupca žalovaného reagoval na pokus o zmier zo strany žalobcu z 23.07.2015 (č.l. 121 spisu), žalovaný namietal nedôvodnosť faktúr č. 5 a 6 len vo väzbe na to, že žalobca vykonal pre žalovaného činnosť, ktorá vykazovala značené nedostatky, vady a napriek výzvam niektoré práce ani nedokončil, nezačal, v dôsledku čoho vznikli žalovanému škody, ktoré si bude uplatňovať u žalobcu. Ani v predsporovej komunikácii medzi stranami nebola vznesená konkrétna vecná námietka voči obsahu fakturácie faktúrou č. 5 a 6 z hľadiska neobjednania fakturovaných prác žalovaným, resp. ich nevykonávania zo strany žalobcu na označených stavbách, resp. voči výške fakturovanej ceny zmluvného plnenia. 7. Okresný súd uviedol, že bolo pravdou, že žalobca nevedel označiť písomnú objednávku, ktorá by sa vzťahovala na žalované faktúry a obsahovala konkrétnu výšku ceny zmluvného plnenia a rozsah fakturovaných prác nebol verifikovaný podpisom dodacích listov zo strany žalovaného. Avšak za situácie, kedy zároveň skutkové okolnosti uplatneného nároku neboli zo strany žalovaného vecne popreté, okresný súd nemohol, postupujúc podľa Čl. 15 CSP, neprihliadnuť na listinný dôkazný prostriedok, ktorý žalobca predložil spolu s písomným vyjadrením doručeným okresnému súdu dňa 11.05.2017, a to listinu označenú ako Oznámenie o započítaní pohľadávok datovanú dňom 26.06.2015 (č.l. 115 spisu). Táto listina bola adresovaná žalovaným žalobcovi a z jej obsahu vyplynulo, že žalovaný na základe jeho podkladov eviduje pohľadávky žalobcu na základe faktúry č. 5/2015, vystavená 01.03.2015, splatná 20.03.2015, práce Versamenstrat - Antwerpen, suma 1.542,90 Eur a faktúry č. 6/2015, vystavenú 01.04.2015, splatná 30.04.2015, práce Brusel - Elsene, suma 526,19 Eur, spolu 2.069,09 Eur. Tieto pohľadávky boli vystavené v súvislosti s vykonanými dokončovacími stavebnými prácami na stavbe Brusel - Elsene, Versamenstrat - Antwerpen v Belgicku. Ďalej boli evidované pohľadávky žalovaného voči žalobcovi celkom v sume 2.398,64 Eur a bolo konštatované, že „k započítaniu a zániku pohľadávok Jaroslav Boča, Liesek 708, 027 12, Liesek, IČO: 37 091 522 v celkovej výške 2.398,64 Eur došlo, keď sa započítané pohľadávky stretli“. Žalovaný v priebehu konania na obsah predloženého Oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 26.6.2015 nereagoval, obsah takto predloženej listiny spolu s pripojenou faktúrou č. 37/2015 nespochybnil, nepoprel, že by takáto listina zo strany žalovaného žalobcovi bola doručovaná. Okresný súd preto túto listinu považoval za dôkaz potvrdzujúci existencii záväzku žalovaného voči žalobcovi v sume 2.069,09 Eur na základe vystavených faktúr č. 5/2015 a 6/2015. Konateľ žalovaného vo výpovedi na pojednávaní neurčito uviedol, že si nepamätá na fakturáciu zmluvnej pokuty faktúrou č. 37/2015, ktorá mala predstavovať jednu z kompenzovaných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi v zmysle Oznámenia o započítaní pohľadávok z 26.06.2015. K obálke založenej v prílohovej obálke na č.l. 134 spisu, ktorou mala byť doručená žalobcovi korešpondencia obsahujúca Oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 26.06.2015 s faktúrou žalovaného č. 37/2015, konateľ žalovaného uviedol, že na tejto obálke je písmo účtovníčky žalovaného. Nespochybnil tak, že listinu Oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 26.06.2015 žalovaný žalobcovi adresoval, zasielal, a jej obsahom žalovaný potvrdil existenciu žalovaných pohľadávok žalobcu vo výške 2.069,09 Eur na základe faktúr č. 5/2015 a 6/2015. Okresný súd doplnil, že rovnako neurčito ako k ostatným skutočnostiam v konaní, sa konateľ žalovaného vo výpovedi na pojednávaní 23.05.2017 vyjadroval, že si nepamätal na prečiarknutú faktúru č. 4 a na dodací list č. 4, ku ktorému uviedol, že „ho vrátil na základe toho, čo vzniklo“, avšak dôvody vrátenia dodacieho listu č. 4, na základe ktorého bola následne vystavená faktúra č. 5 na sumu 1.542,90 Eur, bližšie nešpecifikoval. Okresný súd poukázal na to, že na dodacom liste č. 4 je uvedený text „Jaro, povedal som ti, že toto nemám ešte schválené, keď to budem mať schválené, tak aj ja ti dám súhlas. Ďakujem“, ku ktorému textu na predmetnom dodacom liste sa konateľ žalovaného v konaní taktiež konkrétne nevyjadril. Okresný súd uviedol, že na základe predloženého Oznámenia o započítaní pohľadávok z 26.6.2015 nemohol konštatovať zánik žalobou uplatnených pohľadávok žalobcu v dôsledku ich započítania s pohľadávkami žalovanému, pretože existencia pohľadávky žalovaného titulom zmluvnej pokuty vyčíslenej faktúrou č. 37/2015 zo dňa 6.5.2015 v sume 500 Eur bola spochybnená žalobcom v liste z 23.7.2015 (č.l. 119) spisu a vo vzťahu k ostatným uvedeným pohľadávkam žalovaného z oznámenia o započítaní pohľadávok nevyplýva ich splatnosť. Nebolo tak možné na základe obsahu predmetnej listiny ustáliť prípadný okamih stretu kompenzovaných pohľadávok. Naviac, zánik pohľadávok žalobcu započítaním nebol ani súčasťou procesnej obrany žalovaného. 8. Vzhľadom k týmto všetkým skutočnostiam okresný súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného v konaní ako účelovú, postavenú na nedostatkoch v dôkazných prostriedkoch predložených žalobcom, avšak bez výslovného popretia skutkových tvrdení žalobcu a bez konkrétnych námietok voči obsahu žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov. Okresný súd preto vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie zmluvného plnenia za realizované stavebné práce v sume 2.069,09 Eur vyúčtovaného faktúrou č. 5 za mesiac január 2015 a faktúrou č. 6 za mesiac február 2015. 9. Okresný súd poukázal na to, že žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 1.542,90 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia a zo sumy 526,19 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, a to s odkazom na dojednanie v čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo. Okresný súd uviedol, že v označenom článku písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2014 bolo dojednané v bode 2., že v prípade oneskorenej úhrady faktúry je povinný objednávateľ uhradiť dodávateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z hodnoty neuhradenej faktúry za každý deň omeškania. Okresný súd skonštatoval, že poplatok z omeškania nepredstavuje zákonný nárok veriteľa v obchodných záväzkových vzťahoch v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu, pretože pre takýto prípad Obchodný zákonník upravuje nárok veriteľa na úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka), ktorých výška môže byť dojednaná stranami, inak sadzba vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky. Uvedené dojednanie v čl. VI. bod 2 predloženej Zmluvy o dielo z 1.6.2014 označenom ako Sankcie, okresný súd podľa jeho obsahu vyhodnotil ako dojednanie úroku z omeškania vo výške odlišnej od Obchodného zákonníka. Uvedenému podľa záveru okresného súdu nasvedčovalo aj znenie čl. VI. bod 1. Zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2014, kedy pre prípad oneskorenia odovzdania predmetu tejto zmluvy bolo dojednané, že zhotoviteľ uhradí objednávateľovi pokutu vo výške 0,05% z hodnoty diela za každý deň omeškania. Dojednanie v čl. VI. bod 2. Zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2014 okresný súd podľa jeho obsahu nehodnotil ako dojednanie zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka, čo je inštitút zabezpečenia záväzkov pre prípad porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. S prihliadnutím aj na konštatovanie okresného súdu, že v zmluve označenej ako Zmluva o dielo zo dňa 01.06.2014 strany dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov, v dôsledku čoho sa zmluva považovala za neuzavretú (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), okresný súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.542,90 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia a zo sumy 526,19 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, a preto v tejto časti žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. 10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zaplatenia istiny 2.069,09 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.542,90 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia, vyčíslenou ku dňu rozhodnutia okresného súdu 22.06.2017 v sume 636,44 Eur a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 526,19 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, vyčíslenou ku dňu rozhodnutia okresného súdu 22.06.2017 v sume 206,24 Eur. Spolu tak hodnota uplatneného nároku predstavovala 2.911,79 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 2.069,09 Eur, neúspešný v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu rozhodnutia okresného súdu sumou 842,70 Eur. Čistý úspech na strane žalobcu predstavoval 1.226,39 Eur (2.069,09 Eur - 842,70 Eur), ktorý vo vzťahu k hodnote predmetu konania podľa žaloby predstavoval 42,12 %. V takomto rozsahu okresný súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Ako dôvody odvolania žalovaný poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že okresný súd konštatoval, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného ako obchodno-právny, konkrétne ako nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom poukázal na listinné dôkazy predložené žalobcom, a to faktúry č. 1, 2, 3, ktoré neboli predmetom sporu a z ktorých žalobca svoj právny nárok v konaní ani neodvodzoval. Žalovaný mal za to, že okresný súd dospel k opačným a navzájom si odporujúcim právnym názorom (záverom), a preto považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalovaný poukázal na odseky 44., 43., 40. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý listinu, a to Oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 26.06.2015 považoval za dôkaz potvrdzujúci existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi v sume 2.069.09 Eur na základe vystavených faktúr č. 5/2015 a 6/2015, pretože táto listina nie je opatrená vlastnoručným podpisom a ani pečiatkou žalovaného. Rovnako ani faktúra č. 37/2015, ktorá bola vyhotovená ako fakturácia zmluvnej pokuty a ktorá mala predstavovať jednu z kompenzovaných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi podľa Oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 26.06.2015 nebola opatrená podpisom vystaviteľa, tzn. ako účtovný doklad nespĺňa náležitosti podľa príslušných právnych predpisov. Ak dôkazné listiny neboli opatrené podpismi žalovaného, tak nemožno ich obsahom potvrdzovať existenciu žalovaných pohľadávok žalobcu na základe faktúr č. 5/2015 a 6/2015, tak ako to skonštatoval okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, naviac, keď žalovaný od počiatku popieral dôvodnosť žalovaného nároku v celom rozsahu. Napriek tomu, že okresný súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcom predloženú objednávku č. 3 zo dňa 01.06.2014 nemožno stotožniť s obsahom faktúr č. 5 a 6, ktorými žalobca vyfakturoval žalobou uplatnený nárok a žalobca ani nevedel uviesť, ktorá konkrétna objednávka sa týkala žalovaných faktúr, poukázal na to, že žalovaný v rámci procesnej obrany výslovne nepoprel, že by si u žalobcu objednal stavebné práce v Belgicku účtované žalobcom faktúrou č. 5 za mesiac január 2015 na stavbe Antwerpen-Versamenstrat a za mesiac február 2015 na stavbe Brusel - Elsene a rovnako žalovaný nemal výslovne poprieť ani to, že žalobca práce vyúčtované faktúrami vykonal. V súvislosti s obranou žalovaného okresný súd poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný však poukázal na podobu, ktorú môže mať výslovné popretia skutkových tvrdení protistrany, keď aj v priebehu súdneho pojednávania sa žalovaný podrobne vyjadroval k žalobou uplatnenému nároku, opätovne poukazoval na nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe a predloženými prílohami, ako aj skutočnosť, že obsah samotných príloh, a to zmluva a dielo, objednávky si navzájom odporujú čo do predmetu stavby, obsahu. Na stavby, o ktorých tvrdí, že na nich žalobca vykonal stavebné práce, nebola zo strany žalovaného vyhotovená žiadna objednávka a žalobca takúto objednávku v súdnom konaní žiadnym spôsobom ani nepreukázal. S touto námietkou žalovaného sa stotožnil aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to v odseku 41.. V podstate žalobca sám na pojednávaní konanom dňa 23.05.2017 nevedel uviesť, ktorá konkrétna objednávka sa týka žalovaných faktúr. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.05.2017 ako na výpoveď zmätočnú, neurčitú, ktorá vzbudzovala pochybnosť o pravdivosti tvrdení. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať, že pre žalovaného vykonal práce na stavbách označených v predmetných faktúrach. 12. Žalobca nevedel označiť písomnú objednávku, ktorá by sa vzťahovala na žalované faktúry a obsahovala konkrétnu výšku ceny zmluvného plnenia a rozsah fakturovaných prác nebol verifikovaný podpisom dodacích listov zo strany žalovaného. Faktúra ako daňový doklad musí byť vystavená na konkrétnu objednávku a bude uhradená v lehote splatnosti až po dodaní predmetu objednávky, o čom dodávateľ vystaví dodací list, ktorý bude podpísaný zodpovednou osobou objednávateľa. 13. Žalovaný poukázal na dôkazné bremeno, ktoré tu bolo na strane žalobcu, ktorý ak si uplatnil peňažné plnenie, tak bol povinný preukázať dôvodnosť takéhoto nároku, označiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ak sa mu to nepodarilo, tak žalobca nepreukázal právny základ ani výšku žalovaného nároku, nepreukázal dohodu o cene. Žalobca v konaní nepreukázal rozsah prác, úhrady ktorých prác sa domáhal podanou žalobou, nepreukázal ani to, ktoré práce žalovaný prevzal. Žalobca nepreukázal, že dielo vykonal a odovzdal riadne a včas. Pokiaľ žalobca poukazoval na dodacie listy ako rozsah vykonaných prác, tieto neboli opatrené vlastnoručným podpisom žalovaného a o nedôvodnosti nároku žalobcu svedčí aj listinný dôkaz: e-mail zo dňa 10.03.2015. Okresný súd nesprávne vyhodnotil pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu na základe vykonaných dôkazov, pričom zostalo nepovšimnuté to, že žalobca nepreukázal základ a výšku uplatneného nároku. 14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného, pretože konštatoval len skutkové tvrdenia žalobcu, a to, že tieto tvrdenia žalobcu neboli výslovne popreté zo strany žalovaného, s čím sa žalovaný nestotožnil. Žalovaný od začiatku popieral dôvodnosť uplatneného nároku, popieral pravdivosť dôkazov, ako aj to, že to, čo sa malo žalobcovi za vykonanú prácu zaplatiť, už mu bolo zaplatené. Toto potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní konanom dňa 23.05.2017. 15. Žalovaný k výroku o nároku na náhradu trov konania poukázal na ust. § 256 ods. 2 CSP. V konaní bol žalobca právnym zástupcom žalovaného upozornený, s poukazom na ust. § 256 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 181 ods. 4 a 5 CSP, že bude znášať náhradu trov konania, ktoré by inak v konaní neboli vznikli a ktoré procesne zavinil. Tieto boli riadne uplatnené podaním zo dňa 20.3.2017, avšak uvedené zostalo okresným súdom nepovšimnuté. Ide o nárok na náhradu separovaných trov konania, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť s priznaním trov súdneho konania. 16. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to do výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. K rozhodovaniu o trovách súdneho konania žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 20.12.2005 sp. zn. I. ÚS 275/05, z ktorého vyplýva, že pri rozhodovaní o nákladoch konania nemôže byť vzaté do úvahy len mechanické posudzovanie výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Žalobca mal za to, že výpočet percentuálnej úspešnosti je nesprávny z dôvodov, že ide o chybu v počítaní po sčítaní sumy 636,44 Eur + 206,24 Eur, čo predstavuje sumu 842,68 Eur, nie ako bolo chybne uvedené v odôvodnení rozsudku na strane 12 odsek 47. prvej vety, kde je uvedená suma 842,70 Eur. Táto chyba má potom následok aj v ďalšom počítaní, keď je podľa žalobcu nesprávne uvedené 2.911,79 Eur namiesto správneho uvedenia sumy 2.911,77 Eur. Čistý žalobcov úspech predstavuje sumu 2.069,09 Eur a nie ako je uvedené okresným súdom 1.226,39 Eur. Percentuálna pomernosť je podľa žalobcu nesprávne vypočítaná, keďže čistý úspech na strane žalobcu predstavuje sumu 1.226,41 Eur, ktorý vo vzťahu k hodnote predmetu konania 2.069,09 Eur v zmysle žaloby predstavuje 59,27%. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zmeniť tak, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 59,27%. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.08.2017, ktoré sa nachádza na č.l. 194 - 208 spisu. K vyhodnoteným výsledkom vykonaného dokazovania žalobca uviedol, že sa s nimi stotožňuje tak, ako to vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku. Okresný súd pri vyhodnotení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vychádzal z listinných dôkazov. Sporové strany prejavili vôľu určiť cenu na základe objednávky č. 3, na základe ktorej žalobca fakturoval vo faktúrach č. 5 a 6 poskytnuté služby, a to obkladačské práce, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bol súpis vykonaných prác pod názvom dodací list. Išlo o obkladačské práce za mesiac január 2015 a za mesiac február 2015. S poukazom k ust. § 151 ods. 1 CSP žalobca uviedol, že žalovaná strana nikdy nepoprela obchodno- právny vzťah, ktorý bol založený podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ani samotný záväzok, ktorý vznikol z tohto vzťahu. Podľa žalobcu okresný súd sa správnym spôsobom vysporiadal s predloženými dôkazmi a logicky vyhodnotil aj samotnú výpoveď žalobcu, čo premietol do svojho odôvodnenia v odseku 44.. Žalobca poukázal na to, že v marci roku 2015 žalovaný zaslal spätne žalobcovi faktúru č. 4 a dodací list č. 4, pričom bolo napísané: ...„Jaro, povedal som ti, že toto nemám ešte schválené! Keď to budem mať schválené, tak aj ja ti dám súhlas. Ďakujem.“ Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že dňa 29.06.2015 prijal od žalovaného: - 1 RQ784554266Sk - korešpondenciu pod názvom Oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 26.06.2015 s faktúrou žalovaného č. 37/2015 pre žalobcu, - 2 RQ784554270Sk - korešpondenciu pod názvom Oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 26.06.2015 s faktúrou žalovaného č. 37/2015 pre žalobcu. Žalobca poukázal na vedomosť žalovaného v tom, že mu bolo zrejmé, čo žaluje žalobca, na základe akého právneho základu si uplatňuje svoj nárok v súdnom konaní, ako aj, od čoho odvodzuje vystavenie faktúr č. 5 a 6, ktorých zaplatenie bolo predmetom sporu. Žalobca svoj nárok opieral o predchádzajúcu, ničím nerušenú spoluprácu, ktorá bola bezproblémová, o čom svedčia aj výpisy z účtu žalobcu o riadnom zaplatení faktúry č. 1, 2, 3 na základe e-mailovej komunikácie. Žalobca preukázal splnenie diela, resp. vykonanie prác pre žalovaného, o vykonaní čoho svedčí aj dôkaz založený v spise, v súdenom prípade identickým rukopisom: ...„Jaro, povedal som ti, že toto nemám ešte schválené! Keď to budem mať schválené, tak aj ja ti dám súhlas“. Žalobca zotrval na tom, že bola predložená argumentácia preukazujúca opodstatnenosť právneho nároku žalobcu, spolu aj s e- mailovou a písomnou komunikáciou so žalovaným a jeho právnym zástupcom. Podľa žalobcu pri posúdení skutkového stavu okresný súd dôsledne aplikoval zásadu vyplývajúcu z Čl. 8 CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na svojom odvolaní voči výroku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď žiadal tento zmeniť tak, že žalobcovi bude priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 59,27%. V časti odvolania žalovaného, ktoré sa týka nároku na náhradu separovaných trov konania, žalobca uviedol, že ustanovenie Civilného sporového poriadku, na ktoré odkazuje, tieto nadobudli účinnosť podľa ust. § 470 ods. 2 CSP 01. júla 2016, pričom žaloba bola doručená okresnému súdu 04.08.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdiť a v trovách prvoinštančného konania zmeniť v zmysle jeho odvolacieho návrhu. 18. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.08.2017 sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nepoprel obchodno-právny vzťah so žalobcom. Žalovaný už v stanovisku k pokusu o zmier zo dňa 30.07.2015 považoval úhradu daňových dokladov predložených žalobcom v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný sa v jednotlivých podaniach, ako aj v priebehu konania vyjadroval k žalobou uplatnenému nároku, a poukazoval na nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe a predloženými prílohami, dôkazmi. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.05.2017 nevedel označiť písomnú objednávku, ktorá by sa vzťahovala na žalované faktúry a obsahovala konkrétnu výšku ceny zmluvného plnenia a rozsah fakturovaných prác nebol verifikovaný podpisom dodacích listov zo strany žalovaného. Ak žalobca tvrdil, že vykonal práce na stavbách, ktoré boli označené vo faktúrach, tak bolo jeho povinnosťou označiť potrebné dôkazy, a to objednávky, dodacie listy podpísané žalovaným. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal základ a výšku žalovaného nároku. Žalobca nepreukázal dohodu o cene. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno a opodstatnenosť jeho nároku nie je možné opierať o ním tvrdenú predchádzajúcu, ničím nerušenú spoluprácu. Žalobca predložil dôkazy, ktoré si navzájom odporovali, na čo poukazoval žalovaný. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní poukázal aj na zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana zbytočne zavinila svojim konaní, ktoré si žalovaný uplatnil podaním zo dňa 20.03.2017, avšak uvedené zostali zo strany prvoinštančného súdu nepovšimnuté. Civilný sporový poriadok nevylučuje použitie ustanovení v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania, konkrétne ust. § 256 ods. 2 CSP, v nadväznosti na ust. § 181 ods. 5 CSP aj na konanie, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalovaný vo vyjadrení poukázal aj na to, že v zmysle rozhodovacej činnosti NS SR mal okresný súd rozhodovať o náhrade trov konania u každého výroku zvlášť, keďže predmetom sporu bolo niekoľko samostatným nárokov. Okresný súd podľa názoru žalovaného nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku v časti popretie skutkových tvrdení protistrany, a to v neprospech žalovaného. Žalovaný zotrval na odvolacom návrhu, na zmene rozsudku okresného súdu tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. 19. K vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 17.10.2017 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 15.11.2017. K dôvodnosti uplatneného žalobného nároku žalobca opätovne poukázal na priebeh fungujúceho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, vzájomnú komunikáciu, korešpondenciu. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy vedel a musel vedieť, že v priestoroch, kde bude žalobca dielo vykonávať, že ho riadne vykonal, o čom svedčia aj dôkazy založené v súdnom spise, ktoré sú opatrené aj identickým rukopisom žalovaného. Žalobca uviedol, že je to žalovaný, ktorý si odporuje. Na jednej strane popiera vykonanie diela žalobcom a na druhej strane žalovaný uvádza, že činnosť žalobcu vykazovala značné nedostatky. Žalobca poukázal aj na výpoveď p. Ľubomíra Kvočku, z ktorej výpovede vyplýva, že práce boli vykonané. Žalobca zotrval na návrhu potvrdenia rozsudku okresného súdu vo veci samej a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania žiadal jeho zmenu tak, že žalobcovi bude priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 59,27%. 20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 30.11.2017 bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.11.2017 doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného podľa č.l. 260 - 261 spisu. 21. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že odvolanie žalobcu do výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu podľa úpravy okresného súdu, nachádzajúcej sa na č.l. 184 spisu. 22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe odvolacích dôvodov žalobcu, žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/91/2018-279 zo dňa 16.08.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 24. Primárne krajský súd uvádza, že za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval rozsudok okresného súdu, a to len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, žalovaného, preto, ak v následných podaniach žalobcu a žalovaného, v ich vyjadreniach boli uvádzané ďalšie skutočnosti, tak na ne krajský súd neprihliadol, resp. tieto sa nemohli stať podkladom pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu, keďže ten mohol byť zhodnocovaný len v rámci a v zákonnej lehote vyjadrených odvolacích dôvodov žalobcu, čo do výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a žalovaného čo do výrokovej časti o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Príkladmo, ak žalovaný až vo vyjadrení zo dňa 17.10.2017, ktorým sa vyjadroval k vyjadreniu žalobcu (č.l. 240 - 245 spisu), poukazoval na to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania malo byť pri uplatňovaní jednotlivých nárokov rozhodované o náhrade trov konania u každého nároku osobitne, tak táto argumentácia sa nestala predmetom posudzovania v odvolacom konaní, keďže nešlo o odvolací dôvod, ktorý by bol vyjadrený v rámci odvolacej lehoty zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní zo dňa 28.06.2017. 25. Na základe odvolacích dôvodov žalobcu, ako aj žalovaného krajský súd uvádza, že odvolanie ani jednej zo sporových strán nebolo relevantné, ktoré by mohlo vyvolať zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokových častiach potvrdil ako vecne správne, za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže sa stotožňuje so závermi okresného súdu, vyjadrenými v napadnutom rozsudku. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku detailne uvádzal tie skutkové a právne zhodnotenia, ktoré už vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, preto je postačujúce na ne odkázať tak, ako to vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a z uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, keďže rozhodnutie okresného súdu a odvolacieho súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, t.j. konanie pred okresným súdom a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu. Bolo postačujúce, ak odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na relevantné skutkové zistenia, zhrnul právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku okresného súdu. 26. Okresný súd správne postupoval, ak v rámci vykonávaného dokazovania a komplexnosti posúdenia veci, vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustálil na základe prebiehajúcich vzťahov medzi sporovými stranami. Pri dôvodnosti žalobcovho nároku, ktorú konštatoval okresný súd v napadnutom rozsudku, bolo rovnako správne postupované, ak do komplexu vykonaných dôkazov bolo prihliadané aj na Oznámenie o započítaní pohľadávok, ktoré uskutočnil a zaslal žalovaný žalobcovi, ktoré sa nachádza na č.l. 115 až 118 spisu, v ktorom úkone započítania sa potvrdila dôvodnosť žalovanej pohľadávky žalobcu, na ktoré započítanie reagoval žalobca podaním zo dňa 23.07.2015 (č.l. 119 - 120 spisu), pričom pri vyhodnocovaní aj tohto dôkazu pred okresným súdom ho žalovaný právne relevantným spôsobom nespochybnil, nevyvrátil. Okresný súd správne poukázal na to, že žalovaný v rámci použitej svojej obrany, sa nebránil započítaním, a preto v prípade takéhoto postupu žalovaného sa z jeho strany ani následne nepreukazovala ním uplatnená pohľadávka na započítanie voči žalobnému nároku. Okresný súd však správne v komplexe vykonávaných dôkazov prihliadol aj na úkon oznámenie o započítaní pohľadávok, ktorý bol žalovaným doručený žalobcovi ako jedného z ďalších dôkazov, ktoré potvrdili dôvodnosť žalobcovho nároku, vyplývajúceho z faktúry č. 5, faktúry č. 6, ktorými boli účtované stavebné práce za mesiace január, február 2015. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že nie je možné na tento úkon oznámenia o započítaní pohľadávok prihliadať, keďže nie je opatrený pečiatkou a podpisom žalovaného, tak krajský súd zvýrazňuje, že táto listina oznámenia o započítaní pohľadávok bola jedným z dôkazov, ku ktorým okresný súd prihliadal v súvislosti s vyhodnotením dôvodnosti žalobcovej pohľadávky; nešlo o samostatný dôkaz, ale o dôkaz hodnotený vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, za aplikácie ust. § 191 ods. 1 CSP. V prípade námietky žalovaného o absencii odtlačku pečiatky a podpisu žalovaného na tomto oznámení o započítaní pohľadávok krajský súd uvádza, že doručením tohto úkonu žalobcovi žalovaný vyjadril, odprezentoval to, že eviduje pohľadávky žalobcu podľa faktúry č. 5/2015 a č. 6/2015 a ak uvedené v rámci vyvolaného súdneho sporu chcel žalovaný vyvrátiť, tak potom nielen všeobecnými tvrdeniami, ale bola nevyhnutná konkrétnosť tvrdení a dôkazov, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. 27. Krajský súd uvádza, že vo vzájomnom súhrne dôkazného stavu, zisteného okresným súdom, vykonaním dôkazov, žalobca nárok na zaplatenie ceny prác vo výške 2.069,09 Eur preukázal, preto bolo povinnosťou žalovaného tieto dôkazy vyvrátiť, k čomu pred okresným súdom zo strany žalovaného nedošlo, a tým aj krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by vyjadrenia, namietaná rozpornosť tvrdení žalobcu zostala okresným súdom nepovšimnutá. Prípadnej rozpornosti sa okresný súd venoval v rozsahu potrebnom pre danú vec, preto ani tomuto postupu, ktorý uskutočnil okresný súd, nie je možné nič vytknúť. 28. Krajský súd poukazuje na odsek 40., 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie pri dôvodnosti žalovaného nároku správne poukázal a aj nadviazal na existujúcu predchádzajúcu spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným, princíp fungovania ich záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vecne správne dopadol aj na vyhodnotenie danej sporovej veci, v konštatovaní o preukázaní žalobcovho nároku. V rámci tohto založeného a fungujúceho záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, úhradou predchádzajúcich faktúr nebolo potvrdené, že by žalovaný pri odovzdávaní plnenia žalobcom vyžadoval osobitný režim odovzdania prác, preto pri dôkaznom stave, ktorý potvrdil vykonanie prác a ich poskytnutie žalovanému, nebola preukázaná ani obrana žalovaného o nie riadnom odovzdaní plnenia žalobcom. K potvrdeniu dôvodnosti žalobcovej pohľadávky o zaplatenie ceny plnenia v sume 2.069,09 Eur pristúpil aj dôkaz, ktorý je súčasťou prílohovej obálky na č.l. 134 spisu, na ktorom je zaznamenané s vyjadrením, poznámkou tak, ako na ňu správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v odseku 44., keď na dodacom liste č. 4 je uvedený text .. „Jaro, povedal som ti, že toto nemám ešte schválené, keď to budeme mať schválené, tak aj ja ti dám súhlas, ďakujem“. V podstate ani listina s týmto zaznačeným prejavom nebola žalovaným vyvrátená ani žalovaným spochybnená žiadnym iným relevantným dôkazom. Súhlasí krajský súd s okresným súdom, že pri sumáre dôkazov predložených žalobcom žalovaný nedal konkrétne námietky, nepredložil konkrétne dôkazy na vyvrátenie žalobcom preukázanej dôvodnosti žalobného nároku o zaplatenie ceny prác 2.069,09 Eur, keď ako vecne správne uviedol okresný súd, nebolo postačujúce len všeobecné rozporovanie žalovaným. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, ak preukázal základ a výšku svojho nároku v kontexte vykonávaných dôkazov, preto ak žalovaný uplatňoval námietky, uvádzal spornosť, tak na ňom bolo dôkazné bremeno vyvrátiť žalobcov nárok na zaplatenie istiny 2.069,09 Eur, k čomu z jeho strany v konaní pred okresným súdom nedošlo. Krajský súd nesúhlasí ani s odvolacím dôvodom žalovaného, že by bolo postupované v zmysle ust. § 151 CSP v neprospech žalovaného. Okresný súd pri ustaľovaní dôkazného stavu a vyvodení opodstatnenosti žalobcovho nároku o zaplatenie 2.069,09 Eur správnym spôsobom poukázal, a tým aj aplikoval Čl. 8 CSP, z ktorého vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 29. Zo strany krajského súdu je nevyhnutné konštatovať, že okresný súd prijal skutkové závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho okresného súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, preto nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalovaného, že by sa okresný súd nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, s dôkazmi vykonanými pred ním. Je už ustálené rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, že pri práve na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Ak okresný súd primeraným a právne relevantným spôsobom reagoval na celý sumár dôkazov vykonaných pred ním, z čoho vyvodil skutkové a právne závery, ktoré považoval krajský súd za vecne správne, tak potom žalovaný nemohol byť úspešný so svojim odvolaním, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 30. Krajský súd nezistil ani relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré smerovali proti výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Okresný súd správnym spôsobom poukázal na celý predmet sporu, ktorý aj správnym spôsobom vyčíslil. Nedošlo ku chybe v počítaní tak, ako to namietal žalobca v odvolaní, pretože za aplikácie ust. § 255 ods. 2 CSP podľa rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je nevyhnutné dať do pomeru celý predmet žalobného nároku k výsledku veci samej. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 2.069,09 Eur k žalobnému nároku 2.069,09 Eur spolu s vyčíslenou zmluvnou pokutou + 636,44 Eur + 206,24 Eur okresným súdom v odseku 47. jeho odôvodnenia, t.j. výška predmetu žalobného nároku bola 2.911,77 Eur, ku ktorej v pomere percentuálneho vyjadrenia vyhovenej pohľadávke žalobcu 2.069,09 Eur v tejto vyhovenej časti bol úspech žalobcu 71,06%, súčasne jeho neúspech predstavoval 28,94% = pomerný čistý úspech žalobcu predstavoval 42,12% tak, ako to správne vyjadril okresný súd (71,06% - 28,94% = 42,12%). Práve v tomto percentuálnom pomernom vyjadrení čistého úspechu žalobcu k celému predmetu sporu a vyhovenej istine 2.069,09 Eur, t.j. v rozsahu 42,12% má byť žalobcovi priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorom vecne správne rozhodol okresný súd v napadnutom rozsudku, preto aj vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené ako vecne správne. Krajský súd dodáva, že pri rozhodovaní pomernosti úspešnosti v spore je potrebné zobrať do úvahy celý žalovaný nárok tak, ako to urobil okresný súd a tento dať do pomeru vyhoveného nároku, čo predstavuje percentuálne vyjadrený úspech, od ktorého je však nevyhnutné odpočítať to, čo tvorí neúspech žalobcu (na druhej strane je úspechom žalovaného). Následne takto vyjadrený neúspech žalobcu je potrebné odpočítať od jeho úspechu, čím sa dosiahne vyjadrenie pomerného čistého úspechu žalobcu (2.911,77 Eur predmet žalovaného nároku, ku ktorému sa vyjadrí vyhovený žalobcov nárok 2.069,09 Eur, t.j. 2.069,09 Eur x 100 : 2.911,77 Eur, tým sa dosiahne percentuálny podiel vyhovenej žalovanej sumy k celkom žalobou uplatnenej, získa sa percentuálna úspešnosť vyhovenej žalovanej sumy, od ktorej sa odpočíta neúspech a rozdiel predstavuje čistý úspech v spore). 31. V odvolaní zo dňa 28.06.2017 žalovaný namietal, že okresný súd nerozhodol o jeho návrhu zo dňa 20.03.2017, ktorý sa nachádza na č.l. 90 spisu, keď žalovaný v súvislosti s pojednávaním dňa 14.03.2017 poukázal na ust. § 256 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 181 ods. 4 a 5 CSP. Krajský súd uvádza, že ust. § 256 ods. 2 CSP predstavuje tzv. separáciu trov konania, v dôsledku ktorej v súvislosti s konaním zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho sa nevylučuje, aby okresný súd samostatne o tomto návrhu žalovaného rozhodol. Predmetom odvolacieho konania, v rovine trov bol len výrok o nároku na náhradu trov konania, a to vyjadrený percentuálny nárok na ich náhradu priznaný žalobcovi. O výške jednotlivých trov súdneho konania nebolo rozhodované, preto potvrdzujúci výrok rozsudku krajského súdu do výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nevylučuje to, aby okresný súd konal o žalovaným navrhnutej separácii trov. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný so svojim odvolaním vo výroku o veci samej nebol úspešný, oproti čomu stojí úspech žalobcu, ak bol rozsudkom krajského súdu potvrdený výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.069,09 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, preto pre úspešnosť žalobcu vo veci samej v odvolacom konaní bol žalobcovi priznaný voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP. Predmetom odvolacieho konania už nebol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšnej časti zamietnutá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.