Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/478/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3707208855 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3707208855.8 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: J. H., Z. č. XX, IČO: 37 453 360, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. H., G.. Y., JUDr. H., PhD., s.r.o., E. XXXX/XA, B., proti žalovanému D. E. - MP-X., W. - J. XXX, IČO: 33 190 534, zastúpeného Mgr. G. H., advokátkou so sídlom P. D. nad J., P.. H. č. XX, v konaní o zaplatenie 217.041,- Sk (7.204,44 eur) istiny a prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. marca 2015 č. k. 21C/253/2007-222, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.687,19 eur na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. G. H., advokátky so sídlom v P. D. nad J., do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením uložil povinnosť aby zaplatil žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.116,79 eur, na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 28.11.2013, a to tak, že žaloba bola zamietnutá a rozhodnutie o náhrade trov vyhradené podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na dobu po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.01.2015. Právne odôvodnil uznesenie citáciou ustanovenia § 142 a § 149 ods. 1 O.s.p. s tým, že o náhrade trov rozhodol na základe § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Trovy spočívali v odmene za právne služby stanovenej za sedem úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na piatich pojednávaniach okresného súdu + režijný paušál za rok 2008 tri úkony po 6,31 eur, dva úkony 7,21 eur, rok 2013 tri úkony po 7,81 eur ako aj hotové výdavky právneho zástupcu, cestovné z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína a späť, päť pojednávaní + náhrada za stratu času. Nepriznal náhradu trov konania za úkon, a to účasť na pojednávaniach dňa 28.08.2008 a 22.03.2010 za ďalšiu začatú dvojhodinu, nakoľko zo zápisnice z pojednávania z oboch týchto dní vyplynulo, že čas pojednávania nepresiahol dve hodiny. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že žalovanému nebude náhrada trov priznaná, resp. uznesenie bude zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal predovšetkým, že nevzal pri rozhodovaní o náhrade trov do úvahy uznesenie tamojšieho súdu zo dňa 13.02.2014, ktorým žalobcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, a to na základe jeho návrhu zo dňa 10.02.2014, keďže sa s ním súd v celom rozsahu stotožnil a oslobodenie mu v dôsledku jeho osobných a majetkových pomerov priznal. Ďalej vyslovil názor, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom na tú skutočnosť, že mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností, a to či je daná zodpovednosť žalovaného za spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej mu vznikla škoda. V konaní uvádzal všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by mal žalovaný zodpovedať za spôsobenú škodu a neunesenie dôkazného bremena bolo spôsobené najmä vážnymi pochybeniami a nedostatočnou činnosťou orgánov štátu, a to najmä Dopravnej polície, ktoré viedli k tomu, že nebolo možné jednoznačne objektívne jeho tvrdenia preukázať. Pri vyšetrovaní a dokumentovaní predmetnej dopravnej nehody došlo k mnohým vážnym pochybeniam a nedostatkom zo strany štátnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili k tomu, že ako poškodený v občianskom právnom konaní nebol schopný uniesť dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o výšku trov, tak poukázal na to, že bola priznaná súdom prvého stupňa žalovanému náhrada trov za právne služby - zastúpenie na pojednávaní v roku 2013 za dva úkony, avšak režijný paušál za tri úkony. Dal do pozornosti aj skutočnosť, že právny zástupca žalovaného prevzal a pripravoval zastúpenie 03.06.2008, pričom dňa 28.08.2008 sa konalo prvé pojednávanie vo veci samej a právny zástupca žalovaného vypracoval písomné vyjadrenie k žalobe ako samostatný úkon právnej služby dňa 26.08.2008, teda len dva dni pred pojednávaním. Podľa jeho názoru je takýto postup nehospodárny. Ďalej poukázal na svoje osobné zárobkové pomery s tým, že je starobný dôchodca s príjmom 511 eur mesačne, spláca exekúciu, lieky. Poukázal ďalej na svoj nepriaznivý zdravotný stav, a preto žiadal aby mu bol povolený „vystavený splátkový kalendár na sumu 20 eur mesačne“. Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Vyslovil názor, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 150 O.s.p.. Poukázal na to, že za jednoznačného vinníka dopravnej nehody bol označený žalobca, ktorý maril možnosť prejednania veci v zákonnej lehote nedostavovaním sa na prejednanie priestupku. Poukázal na to, že predkladal a navrhoval ďalšie znalecké dokazovania. Žalobca bol síce oslobodený od súdneho poplatku, avšak sám si zabezpečil dva znalecké posudky s čím sú spojené nemalé výdavky. Písomné vyjadrenie zo dňa 26.08.2008 považoval za správne s tým, že písomné vyjadrenie bolo riadne doručené súdu pred pojednávaním a skutočnosti v ňom obsiahnuté nie sú iba právnymi vyjadreniami, ale písomné vyjadrenie obsahuje viacero odborných tvrdení, a to predovšetkým po technickej stránke; aby právny zástupca mohol takéto vyjadrenie predložiť na súd, musel sa riadne oboznámiť s priestupkovým spisom Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín, dvoma znaleckými posudkami ako aj zabezpečiť si odborné posúdenie oboch týchto posudkov osobou, ktorá je vybavená potrebnými odbornými znalosťami. V takom rozsahu by ústne vyjadrenie do zápisnice bolo len veľmi obtiažne, a to z dôvodu množstva odborných údajov, ako aj s ohľadom na rozsah písomného vyjadrenia. Za neopodstatnené považoval aj požiadavku na poskytnutie splátkového kalendára s tým, že ak žalobca mal dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby si mohol dať vypracovať a platiť za dva znalecké posudky, dokázal si desať rokov hradiť náklady na právne zastúpenie, má dostatok finančných prostriedkov aj na to, aby dokázal uhradiť náhradu trov konania úspešnému žalovanému. Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že toto uznesenie je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o náhrade trov vychádzal z právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktorým bola žaloba o náhradu škody voči žalovanému v celom rozsahu zamietnutá, v dôsledku čoho je nevyhnutné považovať žalovaného za plne úspešného v konaní, ktorý má potom v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. Účelnosť trov sa v súdnej praxi stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Účelné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky aj trovy právneho zastúpenia advokátom. V prejednávanej veci považuje odvolací súd za účelne vynaložené trovy spočívajúce v odmene za úkon právnej služby, a to vyjadrenie k žalobe zo dňa 26.08.2008, aj za situácie, keď bolo predložené dva dni pred pojednávaním súdu prvého stupňa. Zodpovedá súdnej praxi ako aj účelu občianskeho súdneho konania, že vyjadrenie k žalobe je podané písomne aj z dôvodu prístupnosti k celému textu protistrane. V danom prípade právna zástupkyňa žalovaného predložila vyjadrenie pred pojednávaním (síce v krátkej lehote, ktorá nie je žiaduca, ale súdmi tolerovaná), pričom súd sa mal možnosť so skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení oboznámiť pred pojednávaním. K pochybeniu (zrejme nedopatrením) došlo v súvislosti s priznaním troch režijných paušálov za úkony vykonané v r. 2013, pričom v tomto roku boli vykonané úkony a priznaná odmena za poskytnutie právnej služby, a to za dva úkony - účasti na pojednávaniach, v dôsledku čoho potom výšku trov je potrebné znížiť o uvedenú sumu, t. j. o 7,81 eur. Odvolací súd považoval za čiastočne opodstatnené odvolanie v otázke aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Citované zákonné ustanovenie umožňuje úspešnému účastníkovi nepriznať celkom alebo sčasti náhradu trov dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú predovšetkým osobné, zárobkové a majetkové pomery žiadateľa ako aj okolnosti, za ktorých bol nárok uplatnený a taktiež aj postoj účastníkov v konaní. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil také okolnosti prípadu, prípadne postoj žalovaného v konaní, ktorý by odôvodňoval záver pre nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zo spisu vyplýva, že žalovaný svojimi postojmi nespôsoboval predlžovanie, resp. opakovanie úkonov, čo by smerovalo k zvyšovaniu trov. Rovnako tú skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá v dôsledku neunesenia dôkazného bremena podľa súdnej praxe nemožno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ totiž účastník občianskeho súdneho konania nedostatočne zváži svoju dôkaznú a procesnú situáciu a hodlá v konaní pokračovať napriek tomu, že jeho dôkazná situácia je zrejmá už v začiatkoch konania ako na to poukazuje aj žalobca v odvolaní, nemôže táto okolnosť ísť na ťarchu protistrane. Samotná okolnosť, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže mať za následok aplikáciu ust. § 150 ods. 1 na rozhodnutie o náhrade trov konania automaticky v takom znení, že neúspešný žalobca nebude povinný v prípade, pokiaľ mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vôbec hradiť úspešnej protistrane trovy konania. V prejednávanej veci však vyplýva zo spisu, že žalobcovi bolo rozhodnutím súdu č. k. 21C/253/2007-207 zo dňa 13.02.2014 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, keď žalobca požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a dokladoval svoje pomery tým, že je dôchodca, ktorého príjem predstavuje 505,80 eur, nie je vlastníkom nehnuteľnosti a vlastní motorové vozidlo Škoda Octavia (ohľadne ktorého bolo aj v konaní preukázané, že bolo značne poškodené, pričom žalobcovi nebola škoda nahradená). Manželka je starobná dôchodkyňa s výškou dôchodku 354 eur. Takto zistené skutočnosti dávajú potom podklad pre záver o možnosti čiastočného nepriznania náhrady trov úspešnému účastníkovi, a to v rozsahu 20%. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na to, že aj pri rozhodovaní o náhrade trov podľa § 150 treba brať zreteľ aj na protistranu takéhoto účastníka s tým, že od neho nie je dôvodné požadovať aby celé trovy znášala zo svojho, najmä ak nie je možné konštatovať taký jej postoj v konaní, ktorý by mal za následok nehospodárnosť alebo iné navyšovanie trov. Platenie náhrady trov v splátkach tak ako to požaduje žalobca v odvolaní by rovnako malo za následok neúmerné predĺženie doby celkovej splatnosti, avšak prihliadnutie na osobné zárobkové a majetkové pomery žalobcu považoval odvolací súd za primerané predĺženie lehoty na zaplatenie náhrady trov konania na 6 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.), pričom takýmto odkladom nebude žalovaný vážnejšie ukrátený. Krajský súd preto uznesenie prvého stupňa o náhrade trov zmenil v uvedenom zmysle. V odvolacom konaní bol tak čiastočne úspešný každý z účastníkov, a preto náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .