Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/478/2015 z 3. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. novembra 2015, sp. zn. 17Co/478/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3707208855.8 Krajský súd Trenčín | 17Co/478/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3707208855.8 | 2015-11-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75b8921c-aada-49cb-89b7-bcee52ccc13d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3707208855.8 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/478/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3707208855
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3707208855.8

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: J. H., Z. č. XX, IČO: 37 453 360, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. H., G.. Y., JUDr. H., PhD., s.r.o., E. XXXX/XA, B., proti žalovanému D.
E. - MP-X., W. - J. XXX, IČO: 33 190 534, zastúpeného Mgr. G. H., advokátkou so sídlom P. D. nad J.,
P.. H. č. XX, v konaní o zaplatenie 217.041,- Sk (7.204,44 eur) istiny a prísl., na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. marca 2015 č. k. 21C/253/2007-222, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania vo výške 1.687,19 eur na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. G. H., advokátky so sídlom v
P. D. nad J., do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil povinnosť aby zaplatil žalovanému náhradu trov konania vo
výške 2.116,79 eur, na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa
28.11.2013, a to tak, že žaloba bola zamietnutá a rozhodnutie o náhrade trov vyhradené podľa § 151
ods. 3 O.s.p. na dobu po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.01.2015. Právne odôvodnil uznesenie
citáciou ustanovenia § 142 a § 149 ods. 1 O.s.p. s tým, že o náhrade trov rozhodol na základe § 142
ods. 1 O.s.p., keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Trovy spočívali v odmene za právne
služby stanovenej za sedem úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie
k žalobe, účasť na piatich pojednávaniach okresného súdu + režijný paušál za rok 2008 tri úkony po
6,31 eur, dva úkony 7,21 eur, rok 2013 tri úkony po 7,81 eur ako aj hotové výdavky právneho zástupcu,
cestovné z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína a späť, päť pojednávaní + náhrada za stratu času.
Nepriznal náhradu trov konania za úkon, a to účasť na pojednávaniach dňa 28.08.2008 a 22.03.2010
za ďalšiu začatú dvojhodinu, nakoľko zo zápisnice z pojednávania z oboch týchto dní vyplynulo, že čas
pojednávania nepresiahol dve hodiny.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca,
ktorý navrhol jeho zmenu tak, že žalovanému nebude náhrada trov priznaná, resp. uznesenie bude
zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal predovšetkým,
že nevzal pri rozhodovaní o náhrade trov do úvahy uznesenie tamojšieho súdu zo dňa 13.02.2014,
ktorým žalobcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, a to na
základe jeho návrhu zo dňa 10.02.2014, keďže sa s ním súd v celom rozsahu stotožnil a oslobodenie
mu v dôsledku jeho osobných a majetkových pomerov priznal. Ďalej vyslovil názor, že v danom prípade
sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom na tú skutočnosť, že mu
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností, a to či je daná zodpovednosť žalovaného



za spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej mu vznikla škoda. V konaní uvádzal všetky rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých by mal žalovaný zodpovedať za spôsobenú škodu a neunesenie
dôkazného bremena bolo spôsobené najmä vážnymi pochybeniami a nedostatočnou činnosťou orgánov
štátu, a to najmä Dopravnej polície, ktoré viedli k tomu, že nebolo možné jednoznačne objektívne jeho
tvrdenia preukázať. Pri vyšetrovaní a dokumentovaní predmetnej dopravnej nehody došlo k mnohým
vážnym pochybeniam a nedostatkom zo strany štátnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili
k tomu, že ako poškodený v občianskom právnom konaní nebol schopný uniesť dôkazné bremeno na
ním tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o výšku trov, tak poukázal na to, že bola priznaná súdom prvého
stupňa žalovanému náhrada trov za právne služby - zastúpenie na pojednávaní v roku 2013 za dva
úkony, avšak režijný paušál za tri úkony. Dal do pozornosti aj skutočnosť, že právny zástupca žalovaného
prevzal a pripravoval zastúpenie 03.06.2008, pričom dňa 28.08.2008 sa konalo prvé pojednávanie vo
veci samej a právny zástupca žalovaného vypracoval písomné vyjadrenie k žalobe ako samostatný úkon
právnej služby dňa 26.08.2008, teda len dva dni pred pojednávaním. Podľa jeho názoru je takýto postup
nehospodárny. Ďalej poukázal na svoje osobné zárobkové pomery s tým, že je starobný dôchodca s
príjmom 511 eur mesačne, spláca exekúciu, lieky. Poukázal ďalej na svoj nepriaznivý zdravotný stav, a
preto žiadal aby mu bol povolený „vystavený splátkový kalendár na sumu 20 eur mesačne“.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol uznesenie
okresného súdu potvrdiť. Vyslovil názor, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 150 O.s.p.. Poukázal na to, že za jednoznačného
vinníka dopravnej nehody bol označený žalobca, ktorý maril možnosť prejednania veci v zákonnej
lehote nedostavovaním sa na prejednanie priestupku. Poukázal na to, že predkladal a navrhoval ďalšie
znalecké dokazovania. Žalobca bol síce oslobodený od súdneho poplatku, avšak sám si zabezpečil
dva znalecké posudky s čím sú spojené nemalé výdavky. Písomné vyjadrenie zo dňa 26.08.2008
považoval za správne s tým, že písomné vyjadrenie bolo riadne doručené súdu pred pojednávaním
a skutočnosti v ňom obsiahnuté nie sú iba právnymi vyjadreniami, ale písomné vyjadrenie obsahuje
viacero odborných tvrdení, a to predovšetkým po technickej stránke; aby právny zástupca mohol takéto
vyjadrenie predložiť na súd, musel sa riadne oboznámiť s priestupkovým spisom Okresného dopravného
inšpektorátu Trenčín, dvoma znaleckými posudkami ako aj zabezpečiť si odborné posúdenie oboch
týchto posudkov osobou, ktorá je vybavená potrebnými odbornými znalosťami. V takom rozsahu by
ústne vyjadrenie do zápisnice bolo len veľmi obtiažne, a to z dôvodu množstva odborných údajov, ako aj s
ohľadom na rozsah písomného vyjadrenia. Za neopodstatnené považoval aj požiadavku na poskytnutie
splátkového kalendára s tým, že ak žalobca mal dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby si mohol
dať vypracovať a platiť za dva znalecké posudky, dokázal si desať rokov hradiť náklady na právne
zastúpenie, má dostatok finančných prostriedkov aj na to, aby dokázal uhradiť náhradu trov konania
úspešnému žalovanému.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že toto uznesenie
je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o náhrade trov vychádzal z
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktorým bola žaloba o náhradu škody voči žalovanému v
celom rozsahu zamietnutá, v dôsledku čoho je nevyhnutné považovať žalovaného za plne úspešného v
konaní, ktorý má potom v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť trov sa v súdnej praxi stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR). Účelné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka, k vykonanému dôkazu,
na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky aj trovy
právneho zastúpenia advokátom. V prejednávanej veci považuje odvolací súd za účelne vynaložené
trovy spočívajúce v odmene za úkon právnej služby, a to vyjadrenie k žalobe zo dňa 26.08.2008, aj
za situácie, keď bolo predložené dva dni pred pojednávaním súdu prvého stupňa. Zodpovedá súdnej
praxi ako aj účelu občianskeho súdneho konania, že vyjadrenie k žalobe je podané písomne aj z dôvodu
prístupnosti k celému textu protistrane. V danom prípade právna zástupkyňa žalovaného predložila



vyjadrenie pred pojednávaním (síce v krátkej lehote, ktorá nie je žiaduca, ale súdmi tolerovaná), pričom
súd sa mal možnosť so skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení oboznámiť pred pojednávaním.

K pochybeniu (zrejme nedopatrením) došlo v súvislosti s priznaním troch režijných paušálov za úkony
vykonané v r. 2013, pričom v tomto roku boli vykonané úkony a priznaná odmena za poskytnutie právnej
služby, a to za dva úkony - účasti na pojednávaniach, v dôsledku čoho potom výšku trov je potrebné
znížiť o uvedenú sumu, t. j. o 7,81 eur.

Odvolací súd považoval za čiastočne opodstatnené odvolanie v otázke aplikácie ust. § 150 ods. 1
O.s.p.. Citované zákonné ustanovenie umožňuje úspešnému účastníkovi nepriznať celkom alebo sčasti
náhradu trov dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú
predovšetkým osobné, zárobkové a majetkové pomery žiadateľa ako aj okolnosti, za ktorých bol nárok
uplatnený a taktiež aj postoj účastníkov v konaní.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil také okolnosti prípadu, prípadne postoj žalovaného v konaní,
ktorý by odôvodňoval záver pre nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Zo spisu vyplýva, že žalovaný svojimi postojmi nespôsoboval predlžovanie, resp.
opakovanie úkonov, čo by smerovalo k zvyšovaniu trov. Rovnako tú skutočnosť, že žaloba bola
zamietnutá v dôsledku neunesenia dôkazného bremena podľa súdnej praxe nemožno hodnotiť ako
dôvod hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ totiž účastník občianskeho súdneho konania nedostatočne
zváži svoju dôkaznú a procesnú situáciu a hodlá v konaní pokračovať napriek tomu, že jeho dôkazná
situácia je zrejmá už v začiatkoch konania ako na to poukazuje aj žalobca v odvolaní, nemôže táto
okolnosť ísť na ťarchu protistrane.

Samotná okolnosť, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže mať za
následok aplikáciu ust. § 150 ods. 1 na rozhodnutie o náhrade trov konania automaticky v takom znení,
že neúspešný žalobca nebude povinný v prípade, pokiaľ mu bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, vôbec hradiť úspešnej protistrane trovy konania.

V prejednávanej veci však vyplýva zo spisu, že žalobcovi bolo rozhodnutím súdu č. k. 21C/253/2007-207
zo dňa 13.02.2014 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, keď žalobca
požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a dokladoval svoje pomery tým, že je dôchodca,
ktorého príjem predstavuje 505,80 eur, nie je vlastníkom nehnuteľnosti a vlastní motorové vozidlo Škoda
Octavia (ohľadne ktorého bolo aj v konaní preukázané, že bolo značne poškodené, pričom žalobcovi
nebola škoda nahradená). Manželka je starobná dôchodkyňa s výškou dôchodku 354 eur.

Takto zistené skutočnosti dávajú potom podklad pre záver o možnosti čiastočného nepriznania náhrady
trov úspešnému účastníkovi, a to v rozsahu 20%. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na to, že aj pri
rozhodovaní o náhrade trov podľa § 150 treba brať zreteľ aj na protistranu takéhoto účastníka s tým, že
od neho nie je dôvodné požadovať aby celé trovy znášala zo svojho, najmä ak nie je možné konštatovať
taký jej postoj v konaní, ktorý by mal za následok nehospodárnosť alebo iné navyšovanie trov.

Platenie náhrady trov v splátkach tak ako to požaduje žalobca v odvolaní by rovnako malo za následok
neúmerné predĺženie doby celkovej splatnosti, avšak prihliadnutie na osobné zárobkové a majetkové
pomery žalobcu považoval odvolací súd za primerané predĺženie lehoty na zaplatenie náhrady trov
konania na 6 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.), pričom takýmto odkladom
nebude žalovaný vážnejšie ukrátený.

Krajský súd preto uznesenie prvého stupňa o náhrade trov zmenil v uvedenom zmysle.

V odvolacom konaní bol tak čiastočne úspešný každý z účastníkov, a preto náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .