Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/479/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3707208855 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3707208855.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: J. H., Z. č. XX, IČO: 37 453 360, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. H., JUDr. Y., JUDr. H., PhD., s.r.o., E. XXXX/XA, B., proti žalovanému D. E. - MP-X., W. - J. XXX, IČO: 33 190 534, zastúpeného Mgr. G. H., advokátkou so sídlom P. D. nad J., P.. H. č. XX, o zaplatenie 217.041,- Sk (7.204,44 eur) istiny a prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. marca 2015 č. k. 21C/253/2007-226, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 eur, na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. G. H., advokátky. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že vytýčil termín pojednávania na deň 14.10.2013 o 09:30 hod., ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca. Právna zástupkyňa žalovaného sa na termín pojednávania riadne a včas dostavila, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu, že v tento deň mu žalobca oznámil, že odvoláva plnú moc s tým, že daného pojednávania sa už nemá právny zástupca zúčastniť, nakoľko si žalobca chce zvoliť iného právneho zástupcu. Toto oznámil faxom dňa 14.10.2013 a aj podaním, ktoré bolo doručené osobne okresnému súdu v ten istý deň. Citoval ustanovenie § 147a ods. 1 - 6 O.s.p.. V závere vyslovil, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil až v deň pojednávania, a teda bol zaviazaný v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaplatiť žalovanému sumu 100 eur. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní súdu prvého stupňa predovšetkým vyčítal znenie výrokovej časti s tým, že v danom prípade nejde o náhradu trov konania vo výške 100 eur, ale ide o sankciu za to, že pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu na strane niektorého z účastníkov konania v zmysle ust. § 147a O.s.p.. Z dôvodu, že sa nejedná o náhradu trov považuje výrokovú časť uznesenie za zmätočnú a nesprávnu. Súdu prvého stupňa vyčítal aj výklad a aplikáciu ust. § 147a O.s.p. vykonanú súdom prvého stupňa s tým, že podľa cit. zákonnej úpravy aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vzniká nárok na túto sankciu účastníkovi konania v tom prípade, keď sa osobne zúčastní pojednávania, ktoré sa muselo odročovať z dôvodov na strane protistrany, a to či už z dôležitého dôvodu, ktorý sama zavinila, alebo je výsledkom náhody. Vyslovil názor, že toto právo nemôže vzniknúť účastníkovi konania, pokiaľ sa osobne nezúčastnil odročovaného pojednávania. Pokiaľ sa tohto odročovaného pojednávania zúčastnil len jeho právny zástupca a nie samotný účastník, právo v zmysle tohto zákonného ustanovenia mu nevzniká. Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalovaného správne a v súlade s ust. § 147a ods. 2, 3 O.s.p., aj keď v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval plné znenie ust. § 147a O.s.p.. V súlade s názorom žalovaného vysloveným v odvolaní treba konštatovať, že podľa dôvodovej správy k citovanému zákonnému ustanoveniu bolo zavedené do O.s.p. s účinnosťou od 01.01.2012 s cieľom minimalizovať obštrukcie účastníkov a ich právnych zástupcov v súdnom konaní, ktoré sa uskutočňuje najmä v podobe vyhýbania sa účasti na pojednávaniach a v súvislosti so zdravotnými dôvodmi, ako aj oneskorenými ospravedlneniami ich neúčasti. Týmto bol zavedený sankčný mechanizmus, ktorý má účastníkov a ich zástupcov odradiť od úmyselného spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní, prípadne prinútiť ich k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania. Napriek jeho úlohe ako sankčného mechanizmu je však ust. § 147a zaradené systematicky v Občianskom súdnom poriadku do tretej hlavy označenej ako trovy konania a oddielu nadpísaného „Náhrada trov konania“. Znenie výroku napadnutého uznesenia, podľa ktorého súdu uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov tak nemá za následok zmätočnosť, nesprávnosť a neúčinnosť vydaného rozhodnutia. Samotné rozhodnutie je vecne správne, keď bolo vydané v dôsledku situácie, že pojednávanie bolo odročené v dôsledku oneskoreného ospravedlnenia sa žalobcu. Je zároveň nepochybné, že na tomto pojednávaní bola prítomná právna zástupkyňa žalovaného. Právo požadovať sumu 100 eur od žalobcu ako účastníka zastúpeného advokátom, ktorý zapríčinil oneskorením ospravedlnením neúčasti na pojednávaní odročenie pojednávania vyplýva z ust. § 147a ods. 2 druhej vety toho istého ustanovenia. Podľa jeho doslovného znenia právo požadovať sumu 100 eur vzniká účastníkovi čo je len v súlade s ust. § 142 a nasl. a najmä účelom a zmyslom ust. § 149 O.s.p.. Výkladom cit. zákonných ustanovení nie je možné vyvodiť taký záver, o ktorý opiera odvolanie v danej veci žalobca, t. j., že právo požadovať sumu 100 eur v dôsledku odročenia pojednávania pre oneskorené ospravedlnenie sa advokátom vzniká len tomu účastníkovi, ktorý bol osobne prítomný na pojednávaní. Z celkovej koncepcie náhrady trov v občianskom súdnom konaní, pod ktoré z vyššie uvedených dôvodov je potrebné zahrnúť aj nároky podľa § 147a je rozhodovanie o náhrade trov účastníka, prípadne štátu v zmysle ust. § 148 O.s.p.. Náhrada trov ako aj práva upraveného v ust. § 147a sa zásadne týka účastníka, ktorý má tento nárok aj za situácie, keď sa na pojednávaní zbytočne zúčastnil jeho právny zástupca. Je podmienený len okolnosťami upravenými v ods. 3 cit. zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa tak rozhodol o nároku žalovaného správne, a preto bolo uznesenie odvolacím súdom potvrdené. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .