Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 10To/30/2025 8724010322 26. 05. 2026 JUDr. Vladimír Monok ECLI:SK:KSPO:2026:8724010322.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.5.2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol. pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona účinného do 5.8.2024 a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/24/2024 zo dňa 17.6.2025, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste u obžalovaných A. B. a A. C.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku ukladá 1/ obžalovanému A. B. D. E. F. G. H. I. , nar. XX.XX.XXXX v J., D. K., trvale bytom L., E. B. XXXX/XX, Podľa § 186 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 6.8.2024 za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to: 1. čierna tácka s obsahom: bielej kryštalickej látky a žltými kapsulami o počte 4 ks a sklenenými trubičkami, zaistená ako stopa č. 43 pri domovej prehliadke u A. B. dňa 12.09.2023 (stopové množstvá metamfetamínu), 2. čierna textilná kukla, zaistená ako stopa č. 1 pri prehliadke iných priestorov u A. B. v motorovom vozidle M. M. N. dňa 12.09.2023, 3. maskáčová pletená kukla, zaistená ako stopa č. 8 pri prehliadke iných priestorov u A. B. v motorovom vozidle M. M. N. dňa 12.09.2023. 2/ obžalovanému A. C. G. A. M. O. F. G. H. I. , nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom F. D. XXX, G. L., Podľa § 186 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 6.8.2024 za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci, a to 10-eurovej bankovky dobrovoľne vydanej dňa 12.09.2023 A. C., v ktorej sa nachádzal zabalený metamfetamín. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní A. B. a A. C. uznaní za vinných v bode 1/ zo zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2, písm. e) Tr. zákona, v bode 2/ zo zločinu vydieračského únosu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 186 ods. 1 Tr. zákona a v bode 3/ zo zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2, písm. e) Tr. zákona, a obžalovaný A. C. v bode 4/ aj z prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona účinného od 6.8.2024, a to na tom skutkovom základe, že v bode 1/ obžaloby obžalovaní A. B. a A. C. v presne nezistený deň, vo večerných hodinách, začiatkom mesiaca apríl 2023 po vzájomnej dohode v kuklách na tvári vstúpili do garáže na ulici P. N. H. L., za účelom vyhľadania osoby Q. A., z dôvodu získania majetkového prospechu, pričom po vstupe do garáže A. B. pristúpil k P. J. z L., ktorého fyzicky atakoval tak, že do neho jednou rukou sotil a potom, čo medzi nich vstúpil A. R., ktorý obžalovanému A. B. ozrejmil, že sa nejedná o osobu Q. A., ale je to P. J., obžalovaný A. B. vo svojom konaní pokračoval a za účelom zabezpečenia osoby Q. A., pod hrozbou ťažkej ujmy na zdraví prikázal poškodenému P. J., aby zavolal Q. A. a že keď A. nezabezpečí, tak si zoberie jeho, na čo poškodený P. J. zo strachu, že obvinený svoje vyhrážky naplní, reagoval tak, že telefonicky Q. A. ihneď ku garáži zavolal, v bode 2/ obžaloby obžalovaní A. B. a A. C. následne potom, čo P. J. vylákal poškodeného Q. A. z obce Ľubica, okres F. na stretnutie ku garáži na ulicu P. N. v Poprade a potom, čo poškodený prišiel na miesto spolu s ďalšími osobami na osobnom motorovom vozidle A. Q. A., EČV: F. XXX S., obaja obžalovaní po vzájomnej dohode v kuklách na tvári pristúpili k vozidlu, A. B., v kukle s vyobrazením zubov, otvoril dvere na vozidle a opýtal sa osôb v interiéri vozidla, ktorý z nich je Q. A., na čo poškodený povedal, že je to on, následne obvinený A. B. pokračoval vo svojom konaní, keď ho rukami chytil za odev a násilím vytiahol z vozidla, následne ho pritlačil chrbtom o vozidlo a A. C. na neho spravil výpad s rukou a povedal poškodenému ,„či mu má zajebať“, pričom poškodený v obave o svoj život a zdravie, ako aj zdravie osádky vozidla, začal kričať na vodiča vozidla A. Q., nech z miesta odíde, a to predovšetkým za účelom zabezpečenia bezpečia osádky vozidla, medzi ktorými sa nachádzala aj priateľka poškodeného T. R., čo vodič následne aj urobil, kde obžalovaný A. B. cielene vo fyzickom útoku voči poškodenému, ktorý pred obžalovaným ustupoval, pokračoval tak, že sácal do neho, pričom si obžalovaný A. B. stiahol z tváre kuklu a povedal „ja som L.“, načo sa poškodený v obave z osoby obžalovaného A. B. prestal brániť a obžalovaní ho vtlačili na zadné sedadlo za vodiča osobného motorového vozidla M. M. M., čiernej farby, ktoré bolo za týmto účelom obžalovanými pripravené, následne si A. C. sadol na sedadlo vodiča a A. B. na sedadlo spolujazdca, za sedadlom spolujazdca už sedel A. R., následne s vozidlom proti vôli poškodeného odišli na diaľnicu D1, v smere na Liptovský Mikuláš, kde počas jazdy sa poškodenému A. B. vyhrážal, že mu spraví to, čo urobil H. U., a keďže poškodený vedel, že H. U. v minulosti A. B. mal bodnúť nožíkom do nohy, poškodený sa obával o svoj život a zdravie a zo strachu zotrval vo vozidle, obžalovaný A. B. mu krátko na to oznámil, že mesto L. je jeho mesto a že mu bude každú nedeľu platiť sumu 550,00 EUR, s čím poškodený v obave o svoj život a zdravie súhlasil, následne obžalovaný od poškodeného žiadal všetku finančnú hotovosť, ktorú má pri momentálne pri sebe, načo mu poškodený po prepočítaní sumy, z obavy o svoj život a zdravie a s vedomosťou, o akú osobu obžalovaného sa jedná a že svoju situáciu by mohol prípadným odporom ešte zhoršiť, odovzdal obžalovanému sumu 380,00 EUR, s vozidlom potom došli do mesta Liptovský Hrádok, kde obžalovaný A. B. poškodenému pod hrozbou naplnenia jeho vyhrážok prikázal, aby šiel kúpiť pervitín na miesto, ktoré mu vopred určil a za týmto účelom mu dal aj 100,00 EUR, pričom poškodený tak opäť zo strachu urobil, pričom následne sa všetci presunuli späť do mesta
L., kde obžalovaní poškodeného vysadili na ulici V., pred bytovým domom č. XX so slovami „vidíme sa v nedeľu“, v bode 3/ obžaloby obžalovaní A. B. a A. C. následne, aby obžalovaní naplnili svoj majetkový prospech, a potom, čo poškodený Q. A. v jednom prípade neodovzdal A. B. požadovanú finančnú hotovosť v termíne určenom A. B. v mesiaci apríl 2023, ho A. B. v presne neustálený deň kontaktoval prostredníctvom mobilnej aplikácie WhatsApp s tým, že príde po peniaze, pričom mu poškodený povedal, že peniaze ešte nemá a ide ich zohnať, následne zo strachu, že obvinení svoje vyhrážky naplnia sa poškodený s obžalovanými stretol na parkovisku pred OC A. na ulici A. D. XX H. N. U. H., kde potom čo nasadol na miesto spolujazdca do vozidla zn. M. M. videl, ako zozadu dáva niekto ruky okolo jeho krku a začal ho predlaktím škrtiť tak silno, že poškodený cítil, že prestáva dýchať, počas toho mu A. B. pritom hovoril, že sa posledný krát stalo, že by mu nezaplatil predmetnú paušálnu sumu že bude čakať a peniaze budú vždy vtedy, keď on povie, pričom poškodený vzápätí zistil, že to bol obžalovaný A. C., ktorý ho odzadu škrtil, pričom potom, čo ho C. pustil, poškodený zo strachu o svoj život a zdravie následne odovzdal obom obvineným na mieste finančnú hotovosť vo výške 550,00 EUR a každú nedeľu až do dňa 10.06.2023 zo strachu o svoj život a zdravie opakovane odovzdával A. B. finančnú hotovosť vo výške 550,00 EUR a na žiadosť obžalovaného A. B. aj iný majetkový prospech v zmysle požiadaviek obvineného, čím bola poškodenému Q. A., trvale bytom W., E. Q. D. XX, G. F., spôsobená škoda v celkovej výške najmenej 2.660,00 EUR, v bode 4/ obžaloby obžalovaný A. C. od presne nezistenej doby do dňa 12.09.2023 do 20.30 hod. u seba prechovával 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 10,00 EUR, v ktorej bola zabalená kryštalická látka, vo vzťahu ku ktorej bolo následnou expertíznou činnosťou zistené, že sa tu jedná o metamfetamín (pervitín) o celkovej hmotnosti 140 mg a množstve účinnej látky (metamfetamín) 112 mg metamfetamínu, ktoré množstvo predstavuje najmenej 3 obvykle jednorazové dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Za to im boli uložené tieto tresty: obžalovanému 1/ A. B. Podľa § 186 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona za použitia zákonných kritérií uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a § 42 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov. Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. 8T/60/2022-135 zo 17.2.2023, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a tiež trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. obžalovanému 2/ A. C. Podľa § 186 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Zároveň obom obžalovaným bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložený trest prepadnutia vecí, a to: 1. čierna tácka s obsahom: bielej kryštalickej látky a žltými kapsulami o počte 4 ks a sklenenými trubičkami, zaistená ako stopa č. 43 pri domovej prehliadke u A. B. dňa 12.09.2023 (stopové množstvá metamfetamínu), 2. textilné škrtidlo ružové, zaistené ako stopa č. 55 pri domovej prehliadke u A. B. dňa 12.09.2023, 3. striebornofarebná tyč o dĺžke 94,5 cm, zaistená ako stopa č. 13 pri prehliadke iných priestorov u A. B. v motorovom vozidle G. X. dňa 12.09.2023, 4. čierna textilná kukla, zaistená ako stopa č. 1 pri prehliadke iných priestorov u A. B. v motorovom vozidle M. M. N. T. 12.09.2023, 5. maskáčová pletená kukla, zaistená ako stopa č. 8 pri prehliadke iných priestorov u A. B. v motorovom vozidle M. M. N. dňa 12.09.2023, 6. 10-eurová bankovka dobrovoľne vydaná dňa 12.09.2023 A. C., v ktorej sa nachádzal zabalený metamfetamín. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prokurátor odvolanie proti výrokom o vine a treste v neprospech oboch obžalovaných. V odôvodnení svojho odvolania má za to, že zmena právnej kvalifikácie vykonaná súdom v predmetnej veci nebola dôvodná a skutky v bodoch 1 a 2 obžaloby bolo potrebné právne kvalifikovať ako zločin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona (v bode 1 obžaloby) a ako obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona (v bode 2 obžaloby). Uviedol, že vo vzťahu k skutku v bode 1 obžaloby svedok - poškodený P. J. jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil, že obžalovaný A. B. držal po príchode do garáže v ruke čiernu „gurtničku“ (škrtidlo). Takýto doličný predmet (aj keď v ružovej farbe) bol pritom zaistený aj pri domovej prehliadke zo dňa 12.9.2023 vykonanej v byte obžalovaného na E. B. D. XX H. L.. Má teda za to, že práve takýto predmet, ktorý bezpochyby má povahu zbrane, bol použitý zo strany obžalovaného B. pri páchaní skutku v bode 1 obžaloby (napriek tomu, že ho obžalovaný reálne nepoužil), čo podľa neho odôvodňuje aplikáciu vyššie uvedenej kvalifikovanej skutkovej podstaty. Skutočnosť, že poškodený J. sa vo svojej výpovedi pomýlil vo farbe predmetného škrtidla, keď uviedol, že toto malo mať čiernu farbu, je potrebné pripísať len tomu, že k spáchaniu skutku tu malo dôjsť vo večerných hodinách (resp. za tmy) a teda tvrdenia poškodeného môžu byť v tejto súvislosti čiastočne skreslené. Vo vzťahu k skutku v bode 2 obžaloby prokurátor poukázal na to, že svedok poškodený Q. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ako aj počas konfrontácie vykonanej s obžalovaným A. B., jednoznačne uviedol, že potom, čo bol obžalovaným násilne vytiahnutý z motorového vozidla zn. A., v ktorom sedel, obžalovaný B. ho mal palicou opakovane udierať po prstoch jeho rúk. Túto palicu poškodený pritom aj bližšie popísal, keď uviedol, že malo ísť o palicu o dĺžke približne pol metra. Skutočnosť, že takýto doličný predmet nebol v priebehu trestného konania zaistený, pritom podľa odvolateľa nemôže mať sama o sebe automaticky za následok, že skutok za použitia takejto doličnej veci spáchaný byť nemohol. Predmetnú palicu mohol obžalovaný, okrem iného, kedykoľvek po skutku z auta vybrať, resp. niekam vyhodiť. V nadväznosti na vyššie uvedenú zmenu právnej kvalifikácie zo strany súdu, s ktorou sa prokurátor nestotožnil, preto nesúhlasí ani s trestami uloženými obom obžalovaným. Aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k obom obžalovaným podľa neho v žiadnom prípade nemožno považovať za dôvodnú. Odvolateľ má za to, že v predmetnej veci nie sú dané žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, resp. nie sú tu dané žiadne mimoriadne (osobné) pomery na strane obžalovaných, ktoré by boli dôvodom na takýto postup súdu. Čo sa týka osoby obžalovaného A. B. prokurátor poukazuje na to, že tento je osobou doposiaľ celkom 7 - krát súdne trestanou. Prvé tri odsúdenia má však v súčasnosti už zahladené. Čo sa týka pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, u obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, pričom zistené tu boli až dve priťažujúce okolnosti, keď obžalovaný bol jednak už v minulosti súdne trestaný [§ 37 písm. m) Tr. zákona] a taktiež, že spáchal viac trestných činov [§ 37 písm. h) Tr. zákona]. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného je tak 0:2 v prospech priťažujúcich okolností. Nakoľko obžalovaný spáchal viacero zločinov vo forme tzv. viacčinného súbehu, je tu podľa prokurátora namieste taktiež aplikácia tzv. asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona. Mieru účasti obžalovaného na spáchanom trestnom čine v zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zákona je potrebné zároveň vyhodnotiť ako vyššiu v porovnaní so spoluobžalovaným A.
C.. Súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia uložený obžalovanému tak podľa odvolateľa v súhrne nereflektuje kritéria pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona a považuje ho jednoznačne za nepostačujúci, a to aj s ohľadom na jednotlivé funkcie, ktoré má trest ako taký plniť (§ 34 ods. 1 Tr. zákona). Čo sa týka osoby obžalovaného A. C., tento je podľa prokurátora osobou doposiaľ celkom 4 - krát súdne trestanou. Všetky predmetné odsúdenia má však v súčasnosti už zahladené. Pokiaľ ide o pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, neboli tu zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, pričom zistená bola jedna priťažujúca okolnosť a síce, že obžalovaný spáchal viacero trestných činov [§ 37 písm. h) Tr. zákona]. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného je tak 0:1 v prospech priťažujúcich okolností. Nakoľko obžalovaný spáchal viacero zločinov vo forme tzv. viacčinného súbehu, je aj v tomto prípade podľa odvolateľa namieste aplikácia tzv. asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona. Aj keď miera účasti obžalovaného A. C. na trestnom čine bola nižšia v porovnaní so spoluobžalovaným A. B., úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému súdom prvého stupňa vo výmere 5 rokov podľa prokurátora nemožno vyhodnotiť inak, ako jednoznačne nepostačujúci, a to opäť najmä s poukazom na § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona. Pre úplnosť má za potrebné zároveň uviesť, že vecne nesprávnym je aj výrok súdu o treste prepadnutia veci, a to najmä s ohľadom na to, že nakoľko predmetné doličné veci pod č. 2 a 3, t.j. textilné škrtidlo ružové, ako aj strieborná tyč o dĺžke 94,5 cm nemali byť podľa súdom zvolenej právnej kvalifikácie použité na spáchanie predmetných trestných činov, nemohlo tu prichádzať do úvahy ani uloženie trestu prepadnutia týchto vecí v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v prospech štátu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby odvolací súd z dôvodov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine v bodoch 1 a 2, ako aj vo všetkých výrokoch o uložených trestoch a rozhodujúc sám vo veci, aby uznal obžalovaných A. B. a A. C. za vinných: - v bode 1 obžaloby zo zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., - v bode 2 obžaloby z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, a uložil: obžalovanému A. B. : - podľa § 186 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého by ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. - Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. 8T 60/2022 -135 zo dňa 17.2.2023. - Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a § 42 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov. obžalovanému A. C.: - podľa § 186 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého by ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň obom obžalovaným podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložil trest prepadnutia vecí, a to: -textilné škrtidlo ružové, zaistené ako stopa č. 55 pri domovej prehliadke u obžalovaného A. B. zo dňa 12.9.2023, -čierna textilná kukla zaistená ako stopa č. 1 pri prehliadke iných priestorov u A. B. v motorovom vozidle M. M. N. zo dňa 12.9.2023, -maskáčová pletená kukla zaistená ako stopa č. 8 pri prehliadke iných priestorov u A. B. v motorovom vozidle M. M. N. zo dňa 12.9.2023, - 10- eurová bankovka dobrovoľne vydaná dňa 12.9.2023 A. C., v ktorej sa nachádzal zabalený metamfetamín. Na základe uvedeného odvolania prokurátora krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výrokom o treste u oboch obžalovaných. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku je potrebné prvostupňovému súdu vytknúť, že výpovede svedkov v priamej reči v podstate prekopíroval zo zápisníc o hlavnom pojednávaní a o ich výsluchoch, čo nezodpovedá požiadavke stručnosti, no na strane druhej v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd tiež uviedol, na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery ustálil. Súčasne popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj to, prečo mal pochybnosti o tom, že trestné činy obžalovaní spáchali za použitia zbrane. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku vecne správne, a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje. Len vzhľadom na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd považuje za potrebné niektoré skutočnosti zvýrazniť a doplniť. Obžalovaní A. B. a A. C. sa k spáchaniu činov kladených im za vinu čiastočne priznali. Obžalovaný A. B. pri skutku 1/ priznal, že za účelom donútenia k predaju pervitínu v garáži P. J. s obž. A. C. hľadali Q. A., P. J. rukami štopol a žiadal od neho, aby zavolal Q. A., čo aj urobil. Poškodený P. J. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že do garáže vtedy vošli obžalovaní a obž. A. B. hneď od neho chcel vedieť, kde je A., pričom do neho strčil a oprel o auto. Následne od neho žiadal, aby zavolal A., lebo bude zle. Pred obžalovaným B. mal rešpekt, lebo išlo o 130 kg chlapa, o ktorom počul, že niekoho už pichol nožom. Aj svedok A. R. potvrdil, že obžalovaní P. J. zatlačili do garáže, kde následne prebiehala slovná konfrontácia, pričom obž. B. na poškodeného naliehal, aby zohnal Q. A.. Rovnako svedok K. O. potvrdil potýčku obž. A. B. s P. J., do ktorého strčil a pýtal sa ho na nejakého chlapca. K námietke prokurátora, podľa ktorej obž. A. B. mal voči poškodenému P. J. použiť aj ružové škrtidlo, teda zbraň, je potrebné uviesť, že použitie škrtidla či hrozbu jeho použitím neuvádzal ani poškodený P. J.. Ten síce potvrdil, že obžalovaný B. niečo v ruke mal, ale podľa neho to bola len nejaká malá čierna gurtnička alebo šatka, ktorú mal predtým obž. B. na hlave. Že mal obž. B. v ruke len nákrčník, ktorý mal predtým na sebe, uviedol aj obžalovaný A. C.. Žiadne škrtidlo či použitie nejakého iného predmetu voči poškodenému P. J. nevideli ani A. R. a K. O., ktorí boli vtedy prítomní v garáži. Tvrdeniam prokurátora nezodpovedá ani rozpor vo farbe predmetu, keď obžalovaný B. mal mať v ruke niečo čierne, kým pri domovej prehliadke bolo zaistené ružové škrtidlo. Nebolo teda preukázané, aby ružové škrtidlo, ktoré bolo u obž. B. zaistené pri domovej prehliadke, či iný predmet boli použité pri nútení poškodeného J.. Táto námietka prokurátora tak nie je dôvodná. Pokiaľ ide o skutok 2/, tak jeho priebeh vyplýva najmä zo svedeckej výpovede poškodeného Q. A.. Ten popísal, ako bol telefonátom P. J. vylákaný k jeho garáži a ako ho niektorý z obžalovaných za tričko vytiahol z auta K. F.. Tvrdil tiež, že obž. B. ho palicou bil po rukách a obž. C. na neho urobil výpad rukou a spýtal sa ho, či mu má zajebať. Jeho následne naložili do auta zn. M. tak, že ho niektorý z nich zozadu chytil za bundu, resp. krk a vtisol do auta. Počas jazdy autom mu obž. B. pripomenul, že či vie, čo sa stalo H. U., ktorému mal pichnúť nožom do nohy, a následne od poškodeného A. žiadal, aby mu vydal všetku svoju hotovosť s tým, že každú nedeľu mu bude dávať 550,- eur, inak že sa mu stane to, čo H. U.. V P. J. mu obž. B. dal 100,- eur a poslal ho kúpiť mu pervitín, čo aj spravil, lebo sa bál, že v prípade úteku by ho chytili a stalo by sa mu niečo horšie. Potom ho odviezli späť do L.. Následne musel obžalovanému B. platiť každú nedeľu. K uvedenému skutku svedok P. J. uviedol, že on bol potom v garáži, vedel, že prišiel K. F. na svojom Mercedese a počul ešte krik. Svedok K. F. uviedol, že keď prišli na aute, tak k nim pristúpili dve osoby so zahalenou tvárou, otvorili dvere na aute a obž. B. vytiahol Q. A. z auta von, po čom on odišiel so svojím autom preč. Keď A. priateľka T. R. začala kričať, že kde ho berú, tak jej niektorý z obžalovaných zakričal niečo v tom zmysle, aby „držala piču“. Vo vozidle zn. A. sedela aj A. A.. Tá tiež potvrdila, že
obž. B. nasilu vytiahol Q. A. z auta von, pričom keď ďalšia spolucestujúca T. R. začala z auta kričať, tak obžalovaný na ňu zakričal, aby „držala piču, lebo zbije aj ju“. Vytiahnutie A. z auta vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa T. R.. Priebeh tohto skutku, hoci sa ho snažil zľahčovať, v podstatných bodoch zodpovedá tiež výpovedi obž. A. B.. Priznal, že následne po zavolaní P. J. prišiel ku garáži A. A., na ktorom otvoril vzadu dvere, chytil rukami Q. A. a vytiahol ho z auta. A. na ostatných v aute kričal, aby išli s autom preč. A. povedal, že sa ide na nákup, na čo Q. A., A. C., A. R. a on nastúpili do jeho auta zn. M. a šli do L. Hrádku kúpiť pervitín. Počas jazdy vytýkal A., že ako si ho dovoľuje všade očierňovať a potom mu nikde nechcú predať drogy. A. tiež žiadal, aby mu dal všetkých 380,- eur, ktoré má pri sebe. Tvrdil však zároveň, že mu tie peniaze vrátil aj so svojimi 100,- eurami s tým, že za tieto mu má A. kúpiť pervitín. Zároveň A. prikázal, aby mu každú nedeľu odovzdal 500,- eur, ale keďže sa to A. zdalo veľa, tak mu povedal, že za to „piskovanie“ mu bude týždenne dávať 550,- eur. Následne ešte v P. J. bol Q. A. kúpiť 2 gramy pervitínu, ktorý odovzdal obžalovanému B. a odviezli ho naspäť do Popradu. Obž. B. tiež priznal, že dokopy mu dal Q. A. možno 3 alebo 4 krát po 550,- eur, od ktorých bola odrátaná hodnota dodaného pervitínu. Vytiahnutie Q. A. obž. B. z vozidla A. potvrdil aj obž. A. C.. Svedok A. R. potvrdil, že obž. B. vytiahol A. z auta a že počas cesty na aute zn. M. prikázal Q. A., že mu bude nosiť drogy alebo odovzdávať peniaze vo výške 400,- či 500,eur. K tomu sa 2-3x ozval aj obžalovaný C. v tom zmysle, že A. bude platiť. Napriek tomu, že poškodený Q. A. tvrdil, že ho po vytiahnutí z Mercedesu obž. B. bil palicou po rukách, je potrebné zároveň uviesť, že existenciu palice či jej použitie vo svojich výpovediach odmietli všetky ďalšie prítomné osoby. Žiadnu palicu v rukách obž. B. či bitie A. palicou nevideli svedkovia K. F., A. A. a ani T. R.. Popierajú to aj obaja obžalovaní. Použitie tyče, na ktorú poukazuje prokurátor, nezodpovedá ani miestu jej nájdenia. Zaistená bola totiž počas prehliadky vo vozidle G. X., hoci obžalovaní boli vtedy na vozidle zn. M.. Pochybnosti o použití zbrane nezmierňujú ani závery znaleckého posudku z odboru psychológia, podľa ktorých u poškodeného Q. A. sú zjavné disimulačné tendencie, snaha nepovedať nič významné a zatajovať reálne pohnútky. Má sklon ukazovať sa v lepšom svetle a zbavovať sa zodpovednosti. Toto sa podľa znalkyne zrejme prejavilo aj pri jeho popise vyšetrovanej udalosti, čo znižuje objektivitu jeho vyjadrení a znižuje jeho všeobecnú i špecifickú vierohodnosť. Nie je teda možné bez akýchkoľvek rozumných pochybností dospieť k záveru, že obžalovaní spáchali predmetný trestný čin so zbraňou. Z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne vyvodiť, aby obžalovaný B. použil palicu na útok proti poškodenému A., na prekonanie alebo zamedzenie jeho odporu alebo ju mal na taký účel pri sebe, resp. aby obžalovaný úmyselne predstieral zbraň na pôsobenie na psychiku poškodeného, t.j. na hrozbu. Správne teda okresný súd uzavrel, že niet dôvodu kvalifikovať čin obžalovaných aj ako obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spáchaného so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania podľa § 186 ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 122 ods. 3 Tr. zákona. V súlade s vykonanými dôkazmi prvostupňový súd ustálil aj skutok 3/. Zo svedeckej výpovede poškodeného Q. A. vyplýva, že v nedeľu týždeň po skutku 2/ mu obž. B. telefonoval, že si príde po peniaze, na čo mu poškodený uviedol, že peniaze ešte nemá, ale že ich pozháňa za dve hodiny a stretnú sa pred OC A.. Keď poškodený nastúpil do auta k obžalovanému B. na miesto spolujazdca a dal mu peniaze, tak obžalovaný A. C. dal poškodenému zozadu ruky okolo krku a začal ho škrtiť až nemohol dýchať. Obžalovaný B. do toho rozprával, že sa to stalo poslednýkrát a že keď mu zavolá o hocijakom čase, tak peniaze pre neho bude mať. Potom ho odviezli k Q. v N. U. H. s tým, že sa uvidia nabudúce. Následne poškodený obžalovanému B. každú nedeľu platil 550,- eur a keď mu zavolal, tak mu musel poslať PaySafeCard. Uvedený priebeh skutku potvrdil aj obžalovaný A. C.. Poškodeného A. škrtil preto, lebo mu to povedal obžalovaný B. a z tohto dôvodu si sadol dozadu auta za spolujazdca. Obžalovaný B. pritom poškodenému hovoril, že toto sa robiť nebude a že ako sa s ním dohodol, tak mu bude platiť. A. dal obž. B. nejakú hotovosť a obž. B. poškodenému prízvukoval, nech sa to viackrát nestane.
Bez akýchkoľvek pochybností bol preukázaný aj skutok 4/, ku ktorému sa obžalovaný A. C. priznal s tým, že dobrovoľne vydaný pervitín o hmotnosti 140 mg mal pre vlastnú potrebu. Na základe uvedeného aj podľa krajského súdu bolo preukázané, že skutky uvedené v napadnutom rozsudku okresného súdu pod bodmi 1/ až 4/ sa stali tak, ako sú v ňom popísané a že ich spáchali ako trestne zodpovedné subjekty obžalovaní. Správne zistenému skutkovému stavu v napadnutom rozsudku zodpovedá aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaní A. B. a A. C. v bode 1/ spoločným konaním najmenej dvoch osôb iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal, v bode 2/ sa spoločným konaním zmocnili iného proti jeho vôli, a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a hrozbou ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy (peniaze) a nemajetkovej povahy (ísť im kúpiť pervitín) a v bode 3/ spoločným konaním najmenej dvoch osôb iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal. Obžalovaný A. C. v bode 4/ neoprávnene prechovával inú omamnú látku, než omamnú látku konope a živice z konopy, v nepatrnom množstve. Tieto činy páchali vo forme priameho úmyslu, lebo chceli uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený predmetnými ustanoveniami Trestného zákona. Tým po objektívnej i subjektívnej stránke obžalovaní naplnili všetky pojmové znaky v bode 1/ zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zákona, v bode 2/ zločinu vydieračského únosu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 186 ods. 1 Tr. zákona a v bode 3/ zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zákona a obžalovaný A. C. aj samostatne v bode 4/ prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona. V súlade s ust. § 2 ods. 1 Tr. zákona je v predmetnej veci trestnosť uvedených činov posudzovaná a tresty ukladané podľa Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, ktorého priaznivosť je pre obžalovaných daná tým, že nie je potrebné o jednu tretinu zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby u najprísnejšie trestného činu (teda zločinu vydieračského únosu). Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s uloženými trestmi, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam Trestného zákona a ani účelu trestu. Prvostupňový súd jednak obžalovanému A. B. ukladal súhrnný trest v rozpore s ustanoveniami § 42 ods. 1 Tr. zákona a jednak u oboch obžalovaných použil ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, hoci podmienky určené v tomto ustanovení v použitom rozsahu splnené neboli. Pokiaľ ide o nezákonné uloženie súhrnného trestu obžalovanému A. B. je potrebné najprv pripomenúť, že podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá súhrnný trest páchateľovi vtedy, ak ho odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V predmetnej veci prvostupňový súd obžalovanému B. ukladal súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/60/2022 zo 17.2.2023, ktorý za skutok spáchaný 27.1.2022, bol obžalovanému doručený 29.3.2023 (od doručenia mal podľa § 353 ods. 8 Tr. poriadku povahu odsudzujúceho rozsudku). Skutky v predmetnej veci sp. zn. 8T/24/2024 však obžalovaný spáchal v apríli 2023, teda po doručení trestného rozkazu sp. zn. 8T/60/2022, čo pre chýbajúci súbeh trestných činov vylučuje ukladanie súhrnného trestu za trestné činy odsúdené v konaniach sp. zn. 8T/60/2022 a 8T/24/2024. Naviac, ukladanie súhrnného trestu vylučuje aj odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/13/2023 zo dňa 14.2.2023, doručeným a právoplatným toho istého dňa, ktorým za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona spáchaným 13.2.2023 bol odsúdený na trest odňatia slobody na 2 mesiace, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, a trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel na 24 mesiacov. Z uvedeného je nepochybné, že obžalovanému A. B. nemal byť ukladaný trest súhrnný, ale obom obžalovaným mal byť správne ukladaný trest úhrnný podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, a to za trestné činy, za ktoré boli uznaní vinnými napadnutým rozsudkom v predmetnom konaní sp. zn. 8T/24/2024. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Obžalovaní sa v predmetnej veci dopustili viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých najprísnejšie trestným je zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Tr. zákona s trestnou sadzbou 7 rokov až 12 rokov. Po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona bolo potrebné obžalovaným ukladať trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 7 rokov do 16 rokov. V rámci uvedenej trestnej sadzby však prvostupňový súd tresty obžalovaným neukladal, ale tresty im mimoriadne znížil podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona pod dolnú hranicu ustanovenú zákonom. Tento postup odôvodnil tým, že sa skutky odohrali v tzv. drogovom prostredí, mimo verejnosti, medzi osobami závislými na drogách, ktorých všetky snahy smerovali k tomu, aby mohli včas uspokojiť svoje nízke potreby. Za rozhodujúce pritom prvostupňový súd považoval skutočnosť, že sa predmetná násilná trestná činnosť nijako nedotýkala verejnosti a že medzi poškodenými nefiguroval žiaden bezúhonný človek, prípadne dieťa či osoba v seniorskom veku. U obžalovaného B. prvostupňový súd konštatoval aj mimoriadne pomery, pretože si uvedomil nesprávnosť svojho konania a polepšil sa, o čom svedčí pozitívna správa z výkonu trestu a absolvovanie ochranného protitoxikomanického liečenia, ktoré je predpokladom jeho pozitívnej resocializácie. Uvedené dôvody mimoriadneho zníženia trestu však nespĺňajú atribúty, ktoré vyžaduje ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona. Základným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je splnenie 3 podmienok, a to: a) sú tu konkrétne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré spôsobujú, že: b) použitie zákonnej (nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody – s ohľadom na jej dolnú hranicu – by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že: c) možno zabezpečiť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú stanovené kumulatívne. Záver o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody uloženej v rámci zákonnej (nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody sa musí opierať o zhodnotenie všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, nestačí teda len názor súdu o neprimeranej prísnosti trestnej sadzby a jej dolnej hranice. Aj keď Trestný zákon v ust. § 39 ods. 1 nehovorí výslovne o „výnimočných“ alebo „mimoriadnych“ okolnostiach prípadu a pomeroch páchateľa, už z nadpisu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o mimoriadne zníženie trestu, a nie o pravidelný postup súdu. Preto ho nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti ani presvedčenie súdu, že trest uložený v medziach zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny (primerane R 24/1966-III.). Rovnako mimoriadne zníženie trestu nemôže odôvodniť len samotné priznanie páchateľa k trestnému činu, ľútosť nad jeho spáchaním, náhrada škody, vedenie riadneho života a podobne (primerane R II/1967). Použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona je teda výnimkou a musí byť v každom prípade starostlivo odôvodnené (R I/1965). Okolnosťami prípadu sa rozumejú predovšetkým všetky tie skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu (rovnako uznesenia NS SR sp. zn. 3To/2/2019 a 4To/3/2020). Nie je možné ich však vyvodzovať iba z miernejšej alternatívy, ktorou bola naplnená určitá skutková podstata (primerane R 5/1966). Hodnotenie povahy a závažnosti trestného činu a možností nápravy páchateľa vzájomne úzko súvisí, pretože niektoré okolnosti (napr. recidíva páchateľa) ovplyvňujúce možnosť nápravy páchateľa často vyplývajú z okolností rozhodujúcich aj pre stanovenie povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a hodnotia sa v rámci osoby páchateľa. Preto postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona nie je možné odôvodniť poukazom len na malú závažnosť spáchaného trestného činu alebo len na dobré možnosti nápravy páchateľa, pretože nestačí izolované posudzovanie každého z týchto hľadísk (uzn. NS ČR sp. zn. 11Tdo/408/2012 z 30.10.2012). Pod mimoriadne pomery páchateľa zase treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav páchateľa. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch. Mimoriadnymi pomermi z tohto hľadiska môže byť napríklad situácia páchateľa, ktorý sa skutočne stará o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou výživou, alebo ktoré sú dokonca v jeho osobitnej starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto povinnosti riadne plnil) v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb (R 19/1967). Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona len za predpokladu, že by použitie nezníženej trestnej sadzby trestu bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Pri posudzovaní splnenia tejto zákonnej podmienky je potrebné vychádzať z odôvodneného predpokladu, ako bude pôsobiť trest v určitej výške na zabezpečenie ochrany spoločnosti s tým, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti musí postačovať aj trest kratšieho trvania, ako je dolná hranica príslušnej trestnej sadzby. Ďalej je potrebné zohľadniť aj všetky kritériá ovplyvňujúce určovanie druhu trestu a jeho výmery (§ 34 Tr. zákona), vrátane poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36 a § 37 Tr. zákona). V predmetnej veci však tie okolnosti prípadu a pomery obžalovaných, ktoré prvostupňový súd označil v napadnutom rozsudku, nie sú skutočnosťami odôvodňujúcimi mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že prvostupňovým súdom označené okolnosti a pomery páchateľa nie sú mimoriadne ani ničím výnimočné, ktoré by sa nevyskytovali aj v iných obdobných prípadoch. Za mimoriadne okolnosti prvostupňový súd v podstate označil spôsob a okolnosti spáchania skutkov, a to len vzhľadom na to, že sa ich zúčastnili drogovo závislé osoby voči iným takýmto osobám, bez bližšieho vysvetlenia, v čom sa odlišujú od iných obdobných prípadov vydieraní či vydieračských únosov. Len skutočnosť, že obžalovaní a poškodení boli osoby požívajúce drogy a že účelom konania bolo získať drogy, ale aj majetkovo sa obohatiť, tak nemôže byť mimoriadnou okolnosťou, ktorú predpokladá ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona a ktorá by významne znižovala závažnosť konania obžalovaných. Mimoriadnou okolnosťou však môže byť miera, intenzita a závažnosť konania spolupáchateľa, ktorým prispel k spáchaniu trestného činu. V danom prípade totiž nie je možné prehliadnuť, že pomer aktivity oboch obžalovaných na páchaní trestnej činnosti bol značne rozdielny. Kým obž. A. B. bol ten páchateľ, bez ktorého by k najzávažnejším trestným činom ani nedošlo, tak obž. A. C. bol zväčša pri realizovaní spoločnej vôle napĺňať znaky predmetných trestných činov pasívny a počúval pokyny obž. A. B.. Takto obž. C. síce spoluvytváral hrozbu bezprostredného násilia či hrozby ujmy na zdraví voči poškodeným (voči P. J. v bode 1/ a voči Q. A. v bode 2/) a podieľal sa na zmocnení Q. A. proti jeho vôli a v bránení užívať osobnú slobodu, ako aj na použití násilia v bode 3/, avšak jeho nižší podiel na týchto konaniach v spojení s ďalšími skutočnosťami krajský súd považuje za také okolnosti, ktoré už nie sú pri podobných konaniach bežné a je možné ich považovať za mimoriadne. Týmito ďalšími spolupôsobiacimi skutočnosťami sú najmä spôsob života, ktorý po dobu takmer dvoch rokov od prepustenia z väzby viedol, keď reálne prejavoval veľkú snahu po náprave a po riadnom spôsobe života. Obžalovaný A. C. predovšetkým prestal požívať omamné a psychotropné látky, podrobil sa psychologickej intervencii a s negatívnym výsledkom sa opakovane podroboval kontrolným toxikologickým testom. V rámci probačného dohľadu sa pravidelne dostavoval k probačnému a mediačnému úradníkovi a ani raz u neho nenastal prevádzkový či bezpečnostný incident. Zamestnal sa ako pomocný pracovník v plynoservise a s mesačným príjmom cca 1.000,- eur sa spoločne so svojou družkou podieľal na starostlivosti o svojho jednoročného syna. Aj z pracovného posudku je zrejmá snaha po náprave, keď svojím zamestnávateľom
je hodnotený ako spoľahlivý, zodpovedný a časovo flexibilný pracovník, ktorý si vždy riadne, včas a vo vysokej kvalite plní zverené pracovné úlohy. Prevahu pozitívnych faktorov resocializácie skonštatovala aj znalkyňa z odb. psychológia. Uvedené skutočnosti v spojení s mierou, intenzitou a závažnosťou konania obž. A. C., ktorým prispel k spáchaniu predmetných trestných činov, sú podľa krajského súdu takými mimoriadnymi okolnosťami, aké predpokladá ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona. Snahu po náprave je síce badať aj u obž. A. B., avšak vzhľadom na jeho rozhodujúci podiel pri páchaní stíhaných zločinov úvahy o mimoriadnom znížení trestu do úvahy neprichádzajú. Prevahu pozitívnych faktorov resocializácie, riadny spôsob života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v inej veci, vykonanie ochranného protitoxikomanického liečenia, výcvik Život so závislosťou a pomoc pri práci svojmu synovi však krajský súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o výmere trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bolo potrebné brať ohľad aj na to, že obaja obžalovaní už boli opakovane odsúdení za rozmanitú trestnú činnosť, a napriek tomu opäť trestnú činnosť páchali. Obžalovaný A. B. má v odpise registra trestov 7 záznamov o odsúdení za trestné činy vydierania, úverového podvodu, výtržníctva, nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, marenie výkonu úradného rozhodnutia a opakovane za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Obžalovaný A. C. má v odpise registra trestov 4 záznamy, a to za úverový podvod, lúpež, výtržníctvo s ublížením na zdraví a ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. U oboch obžalovaných boli naviac zistené len priťažujúce okolnosti, a to, že spáchali viac trestných činov a boli už za trestný čin odsúdení, teda priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h), m) Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené, majúc na zreteli základné zásady ukladania trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zákona, prihliadajúc najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy, podľa odvolacieho súdu na dosiahnutie účelu trestu postačí obžalovanému A. B. uložiť úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov. Pokiaľ ide o obž. A. C. krajský súd zistil, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na jeho pomery by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom na 7 až 16 rokov bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Účel trestu, teda ochranu spoločnosti, je možné u neho dosiahnuť aj úhrnným trestom odňatia slobody na 5 rokov a 6 mesiacov. Chyby sa okresný súd dopustil aj v uloženom treste prepadnutia majetku, a to jednak chýbajúcou individualizáciou, ako aj zahrnutím takých vecí, ktoré pri páchaní trestných činov použité neboli. Každému z obžalovaných bolo teda potrebné uložiť individuálne aj trest prepadnutia veci, a to tých vecí, ktoré každý z nich použil na spáchanie trestného činu. Takýmito vecami nie je škrtidlo a ani tyč, ktoré vychádzajúc z vykonaných dôkazov obžalovaný B. pri trestnom čine nepoužil. Z uvedených dôvodov odvolací súd na podklade odvolania prokurátora napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v na ňom závislom výroku o spôsobe výkonu trestu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pre výkon uložených trestov odňatia slobody obžalovaných krajský súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný A. B. pred spáchaním predmetných trestných činov vo výkone trestu nebol. Obžalovaný A. C. síce pred spáchaním predmetných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/87/2015 zo dňa 18.7.2015. Tento trest však vykonal 2.9.2015, teda už pred viac ako 7 rokmi od spáchania teraz stíhaných trestných činov, čo znamená, že mal možnosť už požiadať o jeho zahladenie. Vzhľadom na to, že pred spáchaním súdených trestných činov bol vo výkone trestu len pre prečin a vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného, má krajský súd za to, že v ústave s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená (§ 48 ods. 4 Tr. zákona).
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. Jednomyseľne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.