Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 22Co/18/2025 8723200489 31. 03. 2026 JUDr. Viera Kandriková ECLI:SK:KSPO:2026:8723200489.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcov v 1/ rade A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXXX/X a v 2/ rade F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXXX/X, oboch zastúpených Mgr. Kristínou Lavičkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Jelenia 7, proti žalovanému: Norte Development s. r. o., so sídlom Košice - mestská časť Sever, Rampová 2726/4, IČO: 51 908 018, zastúpenému advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., so sídlom Košice, Cimborkova 13, IČO: 36 588 041, v spore o uloženie povinnosti prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20C/13/2023-446 zo dňa 16.12.2024 takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Priznáva žalobcom v 1. a 2 rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.: ,,I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť prejavu vôle, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcami ako kupujúcimi v nasledovnom znení: KÚPNA ZMLUVA uzatvorená podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení a ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Zmluva“) medzi Predávajúcim: Norte Development s. r. o., IČO: 51 908 018, so sídlom Rampová 2726/4, Košice mestská časť Sever 040 01, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Košice, odd.: Sro, vl. č. XXXXX/X a Kupujúcimi: 1/ A. B. C., G. C., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom E. X, XXX XX D., št. príslušnosť: SR 2/ F. C., G. D., narodená XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom E. X, XXX XX D., št. príslušnosť: SR I. PREDMET ZMLUVY
1. Predávajúci je ku dňu podpisu tejto Zmluvy vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, vedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., okres I., obec H., ako: a) Byt č. XX, vchod č. X, poschodie: J., v podiele 1/1 k celku. Byt sa nachádza v stavbe (budova ubytovacieho zariadenia) - K. G., súpisné číslo XXXX (ďalej len „byt“), postavenej na pozemku parcela L. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 722 m2 (ďalej len „zastavaný pozemok“). Bytu zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v podiele 3057/347146 k celku. Bytu zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely L. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 722 m2 v podiele 3057/347146 k celku. Bytu zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3057/347146 na priľahlých pozemkoch: parcela L. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 316 m2, parcela L. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 29 m2, parcela L. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 706 m2, parcela L. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 617 m2, parcela L. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 24 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., okrese I., obci H., ktoré sú v zmysle ustanovení § 2 ods. 1, písm. j) zákona č. 182/1993 Zb. oplotenými pozemkami susediacimi s domom (budova ubytovacieho zariadenia) - K. G., súpisné číslo XXXX, postaveným na zastavanom pozemku a slúžia výlučne tomuto domu, nakoľko sú na nich umiestnené parkovacie státia slúžiace vlastníkom jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj vonkajšia terasa slúžiaca domu (ďalej len „priľahlé pozemky“); a b) V zmysle ustanovení § 19 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastník bytu č. XX má právo výlučne užívať časť priľahlého pozemku - externé parkovacie miesto č. XX v rozsahu špecifikovanom v prílohe č. 1 k tejto Zmluve, označená ako „ Príloha č. 2 Schéma parkovacích miest v exteriéri“, ktoré sa nachádza na pozemku parcela L. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 617 m2. (nehnuteľnosti špecifikované v písm. a) a b) tohto bodu ďalej spoločne len „nehnuteľnosti“ alebo „predmet prevodu“). 2. Predávajúci touto Zmluvou prevádza na kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1 písm. a) tohto článku tejto Zmluvy a s tým spojené výlučné užívacie právo k externému parkovaciemu miestu podľa bodu 1 písm. b) tohto článku Zmluvy a kupujúci nehnuteľnosti nadobúda do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zaväzuje sa predávajúcemu zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. II. POPIS A ROZLOHA PREDMET PREVODU 1. Byt č. XX pozostáva z 1 obytnej miestností a príslušenstva, ktorým sa rozumie predsieň a kúpeľňa. Celková výmera podlahovej plochy Bytu bez loggie je 30,57m2 . Plocha loggie je 4,55 m2 . 2. Súčasťou bytu a nebytového priestoru je jeho vnútorné vybavenie, a to najmä vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, plynové bytové prípojky, prípojky spoločnej televíznej antény, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie. 3. Spoločnými časťami budovy sú najmä: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie. 4. Spoločnými zariadeniami budovy sú najmä: výťahy, práčovne, kotolňa vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločná televízna anténa, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové domové prípojky, ktoré sú určené na spoločné užívanie, slúžia výlučne bytovému domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo bytového domu.
5. Príslušenstvom bytového domu sú najmä: oplotenie, prístrešky, spevnené plochy a oplotené nádvoria, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne bytovému domu a nie sú jeho stavebnou súčasťou. III. KÚPNA CENA A PLATOBNÉ PODMIENKY 1. Kúpna cena za Predmet prevodu bola stanovená dohodou zmluvných strán a predstavuje sumu vo výške 197.568,- EUR s DPH, slovom stodeväťdesiatsedemtisíc päťstošesťdesiatosem eur (ďalej len „kúpna cena“). 2. Predávajúci svojim podpisom na tejto Zmluve potvrdzuje, že kúpna cena za Predmet prevodu podľa tejto Zmluvy bola kupujúcimi uhradená v celom rozsahu pred podpisom tejto Zmluvy. IV. NADOBUDNUTIE VLASTNÍCTVA 1. Kupujúci nadobudnú vlastníctvo k Predmetu prevodu právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností. 2. V prípade, ak príslušný Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, z akýchkoľvek dôvodov zamietne návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v prospech Kupujúcich a/alebo, ak konanie o povolení vkladu zastaví alebo preruší, sú zmluvné strany povinné poskytnúť si vzájomnú súčinnosť a podniknúť všetky kroky potrebné k tomu, aby bol návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v prospech Kupujúcich opravený, prípadne opätovne podaný a povolený, resp. aby sa v katastrálnom konaní čo najrýchlejšie pokračovalo, a to až dovtedy, pokiaľ príslušný okresný úrad nepovolí návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech Kupujúcich. V. OSOBITNÉ USTANOVENIA 1. Správny poplatok spojený s podaním návrhu na začatie konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bude uhradený Predávajúcim. 2. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podajú Kupujúci bezodkladne po podpise tejto Zmluvy. 3. Predávajúci je povinný Predmet prevodu odovzdať Kupujúcim najneskôr do piatich kalendárnych dní od podpisu tejto Zmluvy. Zmluvné strany si pri odovzdávaní Predmetu prevodu tejto Zmluvy spíšu Preberací protokol, ktorý bude obsahovať okrem uvedenia dátumu a miesta jeho spísania aj údaje o počte a druhu odovzdaných kľúčov, o stave odberu elektrickej energie, teplej a studenej vody, plynu, prípadne iné skutočnosti, ktorých vyznačenie bude požadovať niektorá zo zmluvných strán. 4. Predávajúci vyhlasuje a súčasne sa zaväzuje, že nie je žiadnym spôsobom obmedzené jeho právo s Predmetom prevodu disponovať a že na Predmete prevodu, ku dňu podpisu Zmluvy neviaznu a nebudú viaznuť žiadne iné ťarchy, vecné bremená, obmedzenia prevodu tohto predmetu zmluvy, ani iné práva tretích osôb (napr. nájomné práva, podnájomné práva, právo doživotného bývania a užívania a i.), práva titulom exekúcie a to ani v rámci poznámok okrem tiarch uvedených na predmetnom liste vlastníctva ku dňu podpisu tejto Zmluvy. VI. ZABEZPEČOVANIE SPRÁVY A PREVÁDZKY DOMU 1. Predávajúci oboznámil kupujúceho, že na základe zmluvy o výkone správy správu domu zabezpečuje a vykonáva správca, ktorým je APLEND, s. r. o., so sídlom Viliama Žingora 66, 036 01 Martin, IČO 45 512 558. Zároveň oboznámil kupujúceho so zmluvou o výkone správy. 2. Kupujúci vyhlasuje, že sa oboznámil so zmluvou o výkone správy a že k nej v celom rozsahu pristupuje. Zmluva o výkone správy je zverejnená na webovom portáli M.. VII. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
1. Táto Zmluva je právne záväzná dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami. Právne účinky vkladu vlastníckeho práva z tejto Zmluvy nastanú právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor o jeho povolení. 2. Zmluvné strany berú na vedomie, že podpísaním tejto Zmluvy sú svojimi zmluvnými prejavmi vôle viazaní až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k Predmetu prevodu do katastra nehnuteľností. 3. Vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré nie sú upravené touto Zmluvou sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. 4. Účastníci Zmluvy vyhlasujú, že Zmluvu uzavreli na základe ich slobodnej vôle, Zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, Zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu ju podpisujú. 5. Táto Zmluva bola vyhotovená v 4 (slovom: štyroch) exemplároch, z ktorých 2 (slovom: dva) sú určené Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor a po 1 (slovom: jedno) vyhotovení obdrží Predávajúci a Kupujúci. Príloha č. 1: Schéma parkovacích miest v exteriéri II. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“ 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným došlo dňa 12.12.2019 k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej vyplýva záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho uzatvoriť so žalobcami ako budúcimi kupujúcimi kúpnu zmluvu na predaj bytu č. X.X (Apartmán o predbežnej podlahovej ploche 30,57 m2 + 4,55 m2 loggia), nachádzajúci sa na X. podlaží Apartmánového domu, postaveného na pozemku L. parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2.076 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Apartmánového domu a spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku, v štádiu vybavenosti „Štandard", ako aj vonkajšieho parkovacieho státia č. I. určeného pre jedno motorové vozidlo vo výmere cca 12 m2, nachádzajúce sa na pozemku L. parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2.076 m2, a to za kúpnu cenu 164.640,- eur bez DPH, resp. 197.568,- eur s DPH. V zmluve o budúcej zmluve žalovaný osvedčil, že po splnení podmienok sa zaväzuje v lehote najneskôr do 15-tich kalendárnych dní, odo dňa splnenia všetkých podmienok uzavrie s budúcimi kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k polovici vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Podmienkami uvedenými v zmluve sú: a/ budúci predávajúci je v katastri nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam ako výlučný vlastník, b/ vecne, miestne príslušným stavebným úradom na celý Apartmánový dom, alebo jeho časť, ktorá je predmetom prevodu, bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, c/ budúci kupujúci splnil a zaplatil všetky finančné záväzky voči budúcemu predávajúcemu vyplývajúce mu zo zmluvy. Žalovaný potvrdil, že podmienky uvedené v zmluve boli splnené, rovnako ako boli splnené záväzky žalobcov, dokonca v celom rozsahu pred dohodnutou lehotou. Žiadne z konštatovaných skutkových tvrdení v konaní nebolo sporné. Spornou ostala otázka, či žalovaný má povinnosť uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu na výzvu žalobcov. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba v prejednávanej veci obsahovala potrebné náležitosti, teda označenie sporových strán, označenie predmetu budúcej kúpnej zmluvy a spresnením žaloby podaním zo 4.11.2024 (č.l. 415 spisu) žalobcovia len bližšie špecifikovali petit žaloby v rovine detailnej úpravy kúpnej zmluvy, ktorá by mala byť medzi sporovými stranami uzavretá v zmysle nahradenia prejavu vôle žalovaného - predávajúceho súdnym rozhodnutím. Konštatoval, že už v pôvodnej žalobe žalobcovia jednoznačne uviedli, čoho sa domáhajú, t.j. nahradenia prejavu vôle žalovaného pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá a riadne špecifikovali aj nehnuteľnosti, ktorých sa má táto kúpna zmluva, v rámci ktorej nahradenie prejavu vôle sa žiada v tomto konaní, týkať.
4. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že predmetný rozsudok je nevykonateľný, nakoľko neobsahuje určenie spoluvlastníckeho podielu, ktorý by chceli žalobcovia nadobudnúť. Zmeny vo veľkosti podielov zapríčinil žalovaný tým, že menil usporiadanie stavby (napr. wellness), resp. stavbu dokončoval, v dôsledku čoho došlo k zmene podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, pričom žalobcovia nemohli tieto postupy nijako ovplyvniť. S prihliadnutím na status žalobcov ako spotrebiteľov je argumentácia žalovaného irelevantná. 5. V tejto súvislosti súd poukázal na názor produkovaný doktrínou (odborná literatúra, odborné články) v tom zmysle, že bezprostredným účinkom právoplatného rozsudku, ktorým sa nahrádza prejav vôle jednej zo strán na uzavretie (kúpnej) zmluvy, je okolnosť, že zmluva sa považuje za uzavretú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. 6. Za týchto okolností, pokiaľ sporové strany túto zmluvu neuzavrú dobrovoľne po právoplatnosti tohto súdneho konania a nešpecifikujú nevyhnutné detaily, stane sa takýto rozsudok vkladu schopnou listinou, ktorá po doručení katastru nehnuteľností bude zapísaná ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov. Samotná právoplatnosť tohto rozsudku spôsobuje v zmysle vyššie uvedeného právnu domnienku uzavretia zmluvy dňom, kedy táto právoplatnosť rozhodnutia nastala (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2010, sp.zn. 2Sžo/36/2010). 7. Konštatoval, že v zmluve o budúcej zmluve sa budúci predávajúci (žalovaný) zaviazal, že po splnení podmienok vyššie uvedených uzavrie s budúcimi kupujúcimi kúpnu zmluvu. Takáto kúpna zmluva mala byť teda uzatvorená, avšak zo strany žalovaného absentuje aktivita smerujúca k uzavretiu zmluvy. Keď sa tak nestalo, žalobcovia ako budúci kupujúci sa mohli v lehote jedného roka na súde domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho s uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy. Žaloba na súd bola podaná dňa 3.2.2023, a teda v jednoročnej lehote stanovenej § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by oneskorenie splnenia lehoty odôvodnil. Rovnako neodôvodnil snahy o zmenu obsahu kúpnej zmluvy a jej doplnenie o ustanovenia, ktorými by sa žalobcovia mali vzdať svojich nárokov vyplývajúcich z omeškania na strane žalovaného, či dokonca vziať na seba záväzok úhrady zmluvnej pokuty, i keď omeškanie nezapríčinili. Takýto postup žalovaného sa už prvoinštančnému súdu javil ako diskriminačný a nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) a v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne v zmysle § 262 CSP. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. 10. Žalovaný prvotne poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie úplne opomenul vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na samotnú podstatu sporu a to najmä, v režime ktorého zákona je potrebné daný zmluvný vzťah posudzovať (Obchodný alebo Občiansky zákonník), ako aj k tomu, či a v akom rozsahu sa na ustanovenia o zmluve o budúcej kúpnej zmluve majú a môžu aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že Zmluva o budúcej zmluve bola na základe výslovnej vôle žalobcu uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobcovia v konaní uviedli, že podľa ich názoru sa Zmluva o budúcej zmluve má napriek výslovne prejavenej vôli zmluvných strán spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný voči uvedenému tvrdeniu namietal. Súd prvej inštancie sa však k uvedenému v napádanom rozsudku vôbec nevyjadril, čím znemožňuje stranám sporu riadne uplatňovať ich procesné práva a tým porušuje právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 Ústavy SR ako aj právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Obdobne podľa žalovaného absentuje v napádanom rozsudku akékoľvek vyjadrenie sa súdu, či sa v danej veci stotožnil s argumentáciou žalobcov a aplikoval § 53 ods. 4 písm. m) Občianskeho zákonníka respektíve z akého dôvodu sa odklonil od všeobecne akceptovaného výkladu právnych noriem upravujúcich zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.
11. Žalovaný poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti ústavného súdu i najvyššieho súdu vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí spĺňať isté požiadavky, čo v prejednávanej veci nebolo zo strany súdu prvej inštancie splnené, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu žalovaného. 12. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie na základe ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP pre nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že ak aj súd prvého stupňa posudzoval Zmluvu o budúcej zmluve ako zmluvu, ktorá sa má spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka, žalobcovia neboli osobami oprávnenými k podaniu žaloby o nahradenie prejavu vôle z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. 13. Žalovaný poukázal na to, že už v konaní v svojom vyjadrení uviedol, že Zmluva o budúcej zmluve môže byť formulovaná jednostranne alebo obojstranne zaväzujúco. Obsahom zmluvy o budúcej zmluve je buď záväzok jednej alebo oboch zmluvných strán uzatvoriť hlavnú zmluvu v určitej dohodnutej dobe. 14. K argumentu žalobcov, že či mali čakať nekonečne dlho, či ich žalovaný vyzve, žalovaný uviedol, že podstatou zmluvy o budúcej zmluve je práve to, že na jej základe nevzniká povinnosť budúceho predávajúceho previesť vlastnícke právo a právo budúceho kupujúceho ho nadobudnúť, ale len povinnosť takúto zmluvu uzatvoriť v budúcnosti. 15. V prípade Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve však môže nastať situácia, že k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nedôjde práve z dôvodu, že v dohodnutom čase nedôjde zo strany oprávnenej osoby k zaslaniu výzvy na uzatvorenie samotnej kúpnej zmluvy. Ak medzitým budúci kupujúci už plnil, má právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny alebo jej časti, prípadne na náhradu škody, ak mu vznikla, nie však na samotné uzatvorenie zmluvy! Už vôbec zákon nedovoľuje, aby v takom prípade zmluvná strana, ktorá k tomu nebola zmluvou oprávnená, zaslala svojvoľne výzvu a následne žiadala súd o nahradenie prejavu vôle (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. a II. zväzok. Komentár. 2. vydanie, 2019, s. 426 a nasl.) V prípade jednostranne zaväzujúcej zmluvy vzniká povinnosť uzatvoriť zmluvu len tej strane, ktorá bola povinná prijať návrh (akceptovať výzvu) na uzatvorenie zmluvy. V takom prípade má právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle – uzatvorenia zmluvy len ten, kto bol oprávnený/alebo povinný zaslať výzvu/ návrh. Druhá (povinná) zmluvná strana takéto právo nemá. Zákon pripúšťa i možnosť obojstranne zaväzujúcich zmlúv, avšak tu je opäť nevyhnutné skúmať, ako bola zmluva formulovaná, či nejde o tzv. parciálne sukcesívne zmluvy, čo presne zodpovedá právnemu stavu v prejednávanej veci. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. a II. zväzok. Komentár. 2. vydanie, 2019, s. 426). 16. Ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka umožňuje, aby zámer uzatvoriť zmluvu bol vyjadrený pre účastníkov zmluvy tak, že jedna strana sa zaväzuje predložiť v stanovenej lehote návrh zmluvy alebo zaslať výzvu na uzatvorenie zmluvy (tak ako je tomu v prejednávanej veci) a druhá strana sa zaväzuje tento návrh prijať (v prejednávanej veci žalobca). V takom prípade sú účastníci zmluvy oprávnení domáhať sa len splnenia tej povinnosti – toho vyhlásenia vôle, ku ktorej sa v zmluve zaviazali. Strane, ktorá sa zaviazala predložiť návrh zmluvy (výzvu na uzatvorenie zmluvy) nemožno uložiť inú povinnosť než to, aby predložila návrh zmluvy resp. výzvu druhej strane (Fekete, I.: Občiansky zákonník-Veľký komentár. 3 zv., Eurokódex. 2015, s. 423; rozsudek Nejvyššího soudu z 25. 9. 1997, 2 Cdon 254/96, rozsudok NS ČR Rc 44/1998; Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. a II. zväzok. Komentár. 2. vydanie, 2019, s. 426; Najvyšší súd SR 4 Obo 225/2000). 17. Argumentoval, že v prejednávanej veci - zmysle čl. VI ods. 6.3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vznikla kontraktačná povinnosť – teda povinnosť uzatvoriť zmluvu len žalobcom. Len žalobcovia sú v zmysle čl. VI ods. 6.3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zaviazaní prijať návrh na uzatvorenie zmluvy a túto uzatvoriť. Žalovaný mal v zmysle článku 6.2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve len povinnosť zaslať v určitej lehote žalobcom výzvu na uzatvorenie zmluvy Pokiaľ tak žalovaný neurobil, nemohli zaslať výzvu žalobcovia. Preto na výzvu žalobcov nemožno nazerať ako na výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, z ktorej by vyplývala povinnosť žalovaného ju uzavrieť. Výzva totiž nebola urobená oprávnenou osobou. Žalobcovia zároveň nemohli podať žalobu na nahradenie prejavu vôle – uzatvorenie kúpnej zmluvy. Súd teda nemohol v zmysle vyššie uvedeného, zaviazať žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
18. S ohľadom na uvedené preto žalovaný namietal, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovanými subjektmi k podaniu žaloby v takom znení, ako bola nimi podaná. Ak následne súd prvej inštancie rozhodol o nahradení prejavu vôle a uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, porušil ustanovenia 50a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nielenže dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ale porušil zákon, keď priznal žalobcom práva, ktoré v zmysle zákona nemajú. 19. Podľa názoru žalovaného uvedené nemožno obísť ani ničím nepodloženým a arbitrárnym výkladom o aplikovaní ust. § 53 ods. 4 písm. m) Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci. Uvedené ustanovenie nemá v žiadnom prípade na mysli situáciu uvedenú vyššie – práva jednotlivých zmluvných strán zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, môže sa vzťahovať napríklad na prípady vylúčenia možnosti odstúpiť od zmluvy, alebo náhrady škody. Aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. m) Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci by znamenala absolútne popretie samotného inštitútu – teoretických základov – zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Len na dôvažok žalovaný dodal, že uvedenú argumentáciu predložili súdu žalobcovia, ale samotný súd sa k týmto otázkam – teda, či aplikoval v danej veci ust. § 53 ods. 4 písm. m) Občianskeho zákonníka v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril. 20. Súd prvej inštancie tak napádaným rozsudkom, kedy svojvoľne a v rozpore s článkom 6.3 a 6.2 Zmluvy o budúcej zmluve akceptoval zaslanie výzvy žalobcom a následne i jeho pozíciu žalobcu v danej veci obchádza a porušuje nielen ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve, ale samotnú podstatu právnej úpravy zmluvy o budúcej kúpnej zmluve obsiahnutú tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku. 21. Žalovaný namietal taktiež nesprávny postup konajúceho súdu prvej inštancie, kedy tento v priebehu konania nevyjadril predbežné právne posúdenie v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, čím porušil právo strán v konaní na predvídateľné rozhodnutie súdu. Z ustanovenia § 181 ods. 1, 2 CSP jednoznačne vyplýva, že konajúci súd má na prvom pojednávaní – po prednese obsahu žaloby žalobcom a reakcii žalovaného uviesť, ktoré skutkové tvrdenia považuje súd za sporné a taktiež predbežné právne posúdenie veci. Súd tak má urobiť na prvom pojednávaní vo veci. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že postupom v rozpore s ust. 181 ods. 2 CSP, konajúci súd porušil právo žalovaného na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na spravodlivý proces a znemožnil žalovanému v úvode konania zvážiť najvhodnejší procesný postup a hmotnoprávnu argumentáciu, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. 22. Napokon žalovaný uviedol, že v napadnutom rozsudku je nesprávne vymedzený predmet Kúpnej zmluvy. Zatiaľ, čo v Kúpnej zmluve uvedenej vo výroku napádaného rozsudku sa uvádza v čl. I bod 1 písm. a) a taktiež čl. II bod 1, že ide o byt XX, poschodie J.. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve však uvádza v čl. III odsek 3.2.1, že predmetom prevodu má byť byt č. X.X (apartmán) na X. podlaží. 23. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby odvolací zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcom náhradu trov celého konania. 24. K odvolaniu podali vyjadrenie žalobcovia. Poukázali na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 12.12.2019 žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve č. X/X/ XXXX (ďalej ako „Zmluva“). Žalobcovia tvrdia, že Zmluva spĺňala všetky náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Žalobcovia poukázali na prvú stranu Zmluvy, ktorá sa mala podľa definície žalovaného spravovať „zákonom č. 513/1964 Zb. Obchodný zákonník....“ Označenie Obchodného zákonníka pod č. 513/1964 Zb. nie je správne, nakoľko Obchodný zákonník má číslo 513/1991 Zb. Žalovaný skumuloval Obchodný zákonník s Občianskym zákonníkom pri špecifikácií právneho režimu, keďže Občiansky zákonník má číslo 40/1964 Zb., čím je evidentné, že žalovaný nesprávne označil právny režim, ktorým sa mala Zmluva spravovať. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. m) Občianskeho zákonníka vyplýva, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ustanovenie žalovaného týkajúce sa obmedzenia práva na podanie predmetnej žaloby žalobcami. Tým, že žalovaný úmyselne marí účel Zmluvy a to napriek tomu, že sú splnené podmienky na uzatvorenie Kúpnej zmluvy a zavádza žalobcov, že jedného (nepresne určeného) dňa prevedie vlastnícke právo na žalobcov k sporným nehnuteľnostiam, je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a rozhodovacou súdnou praxou. Žalobcovia
preto nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že Rozsudok nespĺňa zákonom stanovené požiadavky ohľadom riadneho odôvodnenia. 25. Žalobcovia majú za to, že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je relevantný. Práve právne posúdenie žalovaného vychádza z nesprávnej interpretácie ustanovení Občianskeho zákonníka, keď trvá na tom, že žalovaný údajne nebol viazaný kontrakčnou povinnosťou. Žalobcovia tvrdia, že Zmluva bola záväzná pre obe zmluvné strany, t.j. zmluvné strany mali povinnosť uzavrieť Kúpnu zmluvu. Zmyslom zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy je predsa kontrakčný záväzok oboch zmluvných strán, že v budúcnosti, po tom, čo dôjde k splneniu podmienok, dôjde k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy. Prejav vôle oboch zmluvných strán smeruje k dokonaniu úmyslu zmluvy o budúcej zmluve, čo je v danom prípade odplatný prevod vlastníckeho práva. V žiadnom prípade nemôže byť zmluva o budúcej zmluve posudzovaná v neprospech zmluvnej strany, ktorá je navyše aj spotrebiteľom. Pokiaľ sa žalovaný snažil vágnym ustanovením subsumovať do Zmluvy jednostrannú podmienku, ktorá vyvolala neistotu na strane žalobcov, či a kedy vôbec dôjde k uzatvoreniu hlavnej, kúpnej zmluvy, uvedené ustanovenie je dôvodné označiť ako za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola prvostupňovým súdom jasne vyhodnotená tak, že nielen žalovaný bol oprávnený zaslať výzvu na uzatvorenie Kúpnej zmluvy, ale rovnako tak toto právo prislúchalo aj žalobcom. Práve v bode 54 rozsudku dal súd prvej inštancie jasné odôvodnenie výroku tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie z riadne vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie žalovaného je nielenže v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň sa snaží zastrieť status žalobcov, ktorí požívajú práva spotrebiteľov, čím samotné konanie žalovaného vyhodnotil správne za diskriminačné voči žalobcom. 26. Žalobcovia poukázali na bod 3.1 Zmluvy, podľa ktorého predmetom tejto Zmluvy je záväzok Budúceho predávajúceho a Budúceho kupujúceho uzatvoriť v dohodnutej lehote a dohodnutom znení Budúcu kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam ... a plniť včas a riadne vzájomne dohodnuté povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. V bode 6.2 písm. a) – písm. c) článku VI Zmluvy boli vopred určené podmienky (dokopy 3), po splnení ktorých má dôjsť k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcov. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo takisto sporné medzi stranami sporu, že všetky 3 podmienky na to, aby zmluvné strany zo Zmluvy pristúpili k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy boli riadne splnené. Žalobcovia po tom, čo boli všetky tri podmienky splnené na to, aby zmluvné strany pristúpili k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy výzvou zo dňa 09.12.2022 vyzvali žalovaného na uzatvorenie Kúpnej zmluvy. Výzva zo strany žalobcov bola žalovanému zaslaná po márnom uplynutí 15 – tich dní odo dňa splnenia všetkých troch podmienok na uzatvorenie Kúpnej zmluvy. Keďže žalovaný sa bezdôvodne vyhýbal kontrakčnej povinnosti (bod 54 Rozsudku), žalobcovia boli oprávnení po tom, čo došlo k objektívnemu splneniu všetkých podmienok, domáhať sa voči žalovanému uzatvorenia Kúpnej zmluvy a následného podania žaloby na súd. V prípade, ak by sa žalobcovia nedomáhali v lehote jedného roka o nahradenie prejavu vôle žalovaného prostredníctvom podanej žaloby, ich právo by sa prekludovalo. Podľa žalobcov nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalovaného, že právo zaslať výzvu na uzatvorenie Kúpnej zmluvy prislúchalo výlučne žalovanému, keď jasne v predmete Zmluvy (bod 3.1) bolo uvedené, čo je predmetom Zmluvy. Predmet Zmluvy jednoznačne definoval kontrakčný záväzok oboch zmluvných strán, a to bez akýchkoľvek výhradných práv. 27. Žalobcovia v plnom rozsahu súhlasia s právnym výkladom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že žalovaný bez relevantného dôvodu neadresoval výzvu na uzavretie Kúpnej zmluvy, pričom neexistovala objektívna nemožnosť zmluvu uzavrieť. Ak teda k neuzavretiu budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu došlo v dôsledku porušenia existujúcej povinnosti žalovaným zo zmluvy o budúcej zmluve, vzniká oprávnenému subjektu (v prípade obojstranne zaväzujúcich zmlúv o budúcej zmluve ktorémukoľvek jej subjektu) právo domáhať sa v lehote do 1 roka od momentu, do ktorého malo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve dôjsť, nahradenie vyhlásenia vôle povinnej osoby súdom. Podaním predmetnej žaloby žalobcovia len využili svoje zákonné právo, ktoré im prináležalo. 28. Žalovaný úmyselne v rozhodnom čase (po tom, čo boli splnené všetky podmienky, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy) zostal nečinný a svoje záväzky v zmysle Zmluvy si odmietal plniť, hoci neexistovala žiadna objektívna prekážka, ktorá by znemožnila realizovať prevod vlastníckeho práva na žalobcov (viď žalovaný v čase, kedy pred súdom prvého stupňa tvrdil, že nie je možné uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu z technických dôvodov atď., napriek tomu uzatvoril dňa 06.10.2023 kúpnu zmluvu s tretím subjektom a na spoločnosť AMHERST s. r. o. previedol vlastnícke práva k jednému z bytov v F. L. K. G.).
29. Žalobcovia vo veci pripomienky žalovaného (nemožno označiť za odvolací dôvod) odkazujúc na ustanovenie § 181 ods. 2 CSP uviedli, že tvrdenie žalovaného je nepravdivé. Žalobcovia majú za to, že žalovaným v bode 3, v ktorom rozoberá údajnú absenciu predbežného právneho posúdenia v konaní, došlo okrem iného k evidentnej chybe v písaní, keď sa žalovaný označuje ako žalobca. Bez ohľadu na to žalobcovia uvádzajú, že súd prvej inštancie od začiatku prejednávania uvedenej právnej veci posudzoval žalobcov za spotrebiteľov, ergo Zmluvu považoval za uzatvorenú v súlade s Občianskym zákonníkom. Navyše sa súd prvej inštancie stotožnil v argumentácii žalobcov, že nie len žalovaný bol oprávnený zaslať výzvu žalobcom na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale toto právo bolo zachované rovnako tak aj žalobcom. Práve z toho dôvodu súd prvej inštancie apeloval viackrát na strany sporu (pojednávania boli odročené z dôvodu mimosúdnych rokovaní; napr. TP odročený z 31.05.2024 na 23.08.2024), aby sa dohodli a žalovaný pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keďže nie je právnej prekážky, pre ktorú odďaľoval svoju kontrakčnú povinnosť. Tvrdenie žalovaného, že v konaní došlo k absencii predbežného právneho posúdenia, je preto nepravdivé. 30. Žalobcovia v závere svojho vyjadrenia uviedli, že námietka žalovaného v bode 4 odvolania ohľadom tvrdenia, že: „Zatiaľ, čo v Kúpnej zmluve uvedenej vo výroku napádaného rozsudku sa uvádza v čl. I bod 1 písm. a) a taktiež čl. II bod 1, že ide o byt XX, poschodie J.. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve však uvádza v čl. III odsek 3.2.1, že predmetom prevodu má byť byt č. X.X (apartmán) na X. podlaží.“ nezakladá žiadnu relevanciu, čo do merita veci. V tejto súvislosti citovali č.l. VI bod 6.4 a čl. VIII bod 8.1 Zmluvy o budúcej zmluve. Keďže žalobcovia objektívne nemali možnosti ako ovplyvniť stavebnotechnické podmienky, je absolútne irelevantná pripomienka žalovaného ohľadom údajného nesprávneho vymedzenia predmetu kúpy. Z povahy veci, vykonaných dôkazov, pôdorysu Apartmánového domu jasne vyplýva, že sa jedná o ten istý byt, ktorý bol definovaný v Zmluve, pričom uvedenú skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Pre prípad, ak by odvolací súd predsa len vyhovel námietke žalovaného, čo do absencie predbežného právneho posúdenia v rámci konania pred súdom prvej inštancie, poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Cob/22/2018 zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého eventuálne nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2CSP nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala charakter nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby realizovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil a žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 32. K vyjadreniu žalobcov podal žalovaný odvolaciu repliku. Poukázal na skutočnosť, že tak žalobcovia, ako aj súd prvej inštancie nesprávne právne posudzujú povahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve nie je kúpnou zmluvou. Ak by zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy vyplývali rovnaké práva a povinnosti ako zo zmluvy kúpnej, inštitút zmluvy o budúcej kúpnej zmluve by stratil význam Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nevzniká povinnosť predávajúceho previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu, ale len povinnosť po naplnení určitých skutočností (najčastejšie uplynutí lehoty) buď 1. zaslať výzvu alebo 2. uzatvoriť kúpnu zmluvu – v závislosti od toho, ako je zmluva o budúcej kúpnej zmluve formulovaná. V prípade, ak je k zaslaniu výzvy oprávnená len jedna strana – budúci predávajúci, budúci kupujúci nemusí čakať donekonečna na jej zaslanie. Nezaslaním výzvy v rozhodnom okamihu mu vzniká právo na podanie žaloby o uloženie povinnosti zaslať výzvu alebo právo na náhradu škody. Nevzniká mu však právo na nahradenie prejavu vôle uložením povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo na prevod vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Zákonný text nemožno meniť rozhodnutím súdu a navyše rozhodnutím, v ktorom absentuje akékoľvek odôvodnenie právneho názoru súdu. 33. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že v danej veci by sa mali aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a neprijateľných zmluvných podmienkach, k tomu žalovaný uviedol, že text zákona upravujúci základné znaky (náležitosti) určitého zmluvného typu nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou – teda ak zákon priamo dáva možnosť zvoliť si z dvoch možností (jednostranne alebo obojstranne záväzná zmluva o budúcej kúpnej zmluve) - ak si strany dohodnú jednu z týchto možností - nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale o zákonom stanovenú podstatnú náležitosť zmluvy.
34. Ak by žalovaný len teoreticky pripustil, že v danom prípade mohlo ísť o zmluvnú podmienku a nie zákonnú podstatnú náležitosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, potom – aby napĺňala takáto podmienka definíciu neprijateľnosti – muselo by ísť o takú zmluvnú podmienku, ktorú žalobcovia nemohli ovplyvniť. Lenže žalobca v 1. rade sám v svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 23. januára 2024 uviedol: „Zmluvu sme mali na rozmyslenie dva týždne. Bola podpísaná za podmienok prijatých. Keď som ju podpísal, tak moje rozhodnutie je jasné..“. Zo vzájomnej komunikácie medzi žalobcami a žalovaným pred uzatvorením zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobcovia mohli ovplyvniť obsah zmluvy. Žalobcovia jednoznačne mali zmluvu k dispozícii na pripomienkovanie a rozhodli sa akceptovať znenie, ktoré je predmetom tohto konania. Z uvedeného dôvodu nemôže predmetné ustanovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Ak by teda aj súd dospel k záveru, že formulácia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve spadá pod neprijateľnú zmluvnú podmienku - právnym následkom, ktorý by mal nastať je neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a nie nahradenie textu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve iným textom, ktorý vyhovuje žalobcom (obojstranná povinnosť resp. záväzok k zaslaniu výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy). 35. V odvolacej duplike žalobcovia okrem iného na podporu svojich tvrdení poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/30/2024 zo dňa 26.02.2025, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 12C/12/2023 zo dňa 08.02.2024, pričom uvedené rozhodnutie krajského súdu vychádza z rovnakej zmluvy o budúcej zmluve, ktorá bola uzatvorená so žalovaným a inými spotrebiteľmi a z rovnakých skutkových tvrdení, aké sú uvedené v predmetnom konaní. 36. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 37. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalovaným podaného odvolania a dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam a na potvrdenie správnosti uvádza nasledovne: 38. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a v nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 39. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd prihliadol na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05. 40. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. 41. Podľa § 181 ods. 2 CSP o úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. 42. Žalovaný namietal v odvolaní nesprávny postup súdu prvej inštancie, kedy tento v priebehu konania nevyjadril predbežné právne posúdenie v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, čím porušil právo strán v konaní na predvídateľné rozhodnutie súdu. Vychádzajúc z obsahu spisu je možné stotožniť sa so žalovaným, že súd prvej inštancie neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu nenesie so sebou dôsledok porušenia práva strany sporu na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd k výkladu ustanovenia § 181 ods. 2 CSP odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/136/2023 z 29.05.2025, z ktorého vyplýva cit.: ,,13.3 K samotnému predbežnému právnemu posúdeniu odvolací súd uviedol, že v prípade, ak samosudca ustanovenie § 181 ods. 2 CSP nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje strany sporu, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu nenesie s o sebou dôsledok porušenia práva strany sporu n a spravodlivý súdny proces. V rámci svojej argumentácie odvolací súd poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. januára 2012 sp. zn. IV. ÚS/16/2012, rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2018 a 1Obdo/66/2020. Práve z posledne uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu odvolací súd konštatoval, že... v zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle § 118 ods. 2 OSP (uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. 13.4. Dovolací súd konštatuje, že s námietkou vo vzťahu k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie sa vysporiadal už odvolací súd; dovolacia námietka potom nemôže byť dôvodná, najmä ak dovolateľ iba opakuje argumentáciu uvedenú v odvolaní a neuvádza, v čom sú závery odvolacieho súdu (ktorý sa s uvedenou odvolacou námietkou vysporiadal) nesprávne. 13.5. Dovolací súd iba dodáva, že ani neskoršie rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu iné závery ohľadne predbežného právneho posúdenia nepriniesli. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2022 č. k. I. ÚS/643/2022-14 vyplývajú nasledovné právne vety: Účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 CSP je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení, vymedzenie predmetu dokazovania a vyslovenie predbežného právneho názoru na vec má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Inak povedané, ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu teda samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle (§ 420 písm. f) CSP). 13.6. V uznesení z 28. decembra 2020 sp. zn. 2Obdo/56/2020 obsiahnutom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom R 60/2021 najvyšší súd vyslovil nasledovné: Ani skôr vydaný platobný rozkaz nezbavuje žalobcu povinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku tak ako sa predpokladá ustanovením § 181 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je
cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu sporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pre realizáciu jej procesných práv. Z uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014).“ Odvolací súd preto vyhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. 43. Odvolací súd sa vyporiadal aj s odvolacou námietkou žalovaného, že odôvodenie napadnutého rozsudku nespĺňa obsahové a kvalitatívne požiadavky podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; HiroBalani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). 44. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 45. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za preskúmateľný. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vysvetlil, z akých dôvodov vyhovel žalobe o uloženie povinnosti prejavu, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcami v znení dohodnutom v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 12.12.2019. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. 46. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010). 47. Podľa § 50a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. 48. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 49. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcov v 1. a 2. rade a uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcami ako kupujúcimi v znení špecifikovanom v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 12.12.2019. 50. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že medzi žalobcami a žalovaným bola dňa 12.12.2019 uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej vyplýva záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho uzatvoriť so žalobcami ako budúcimi kupujúcimi kúpnu zmluvu na predaj bytu
č. X.X (Apartmán o predbežnej podlahovej ploche 30,57 m2 + 4,55 m2 loggia), nachádzajúci sa na X. podlaží Apartmánového domu, postaveného na pozemku L. parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2.076 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Apartmánového domu a spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku, v štádiu vybavenosti „Štandard", ako aj vonkajšieho parkovacieho státia č. I. určeného pre jedno motorové vozidlo vo výmere cca 12 m2, nachádzajúce sa na pozemku L. parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2.076 m2, a to za kúpnu cenu 164.640 eur bez DPH, resp. 197.568 eur s DPH. 51. Vo vzťahu k žalovaným namietanému charakteru Zmluvy o budúcej zmluve odvolací súd konštatuje, že síce súd prvej inštancie výslovne neuviedol, v režime ktorého zákona zmluvný vzťah medzi stranami sporu posudzoval (Občiansky alebo Obchodný zákonník), z citácie ustanovení Občianskeho zákonníka a znenia odôvodnenia rozsudku implicitne vyplýva, že zvolil režim Občianskeho zákonníka. Pritom občianskoprávny režim medzi sporovými stranami a spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy nebol ani sporný, a preto súd prvej inštancie vychádzal zo zhodných tvrdení sporových strán podľa § 186 ods. 2 CSP. Z obsahu vyjadrení žalovaného v priebehu konania vyplýva, že žalovaný vonkoncom nerozporoval aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na tento zmluvný vzťah, a ani to, že ide o spotrebiteľský vzťah, čoho dôkazom je aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 29.11.2024 (č.l. 437 spisu), cit.: ...,,Čo sa týka odkazu na to, že žalobcovia sú spotrebitelia, túto skutočnosť my žiadnym spôsobom nerozporujeme. Hovoríme, že v zmluve o budúcej zmluve boli individuálne dohodnuté podmienky, žalobcovia sa v zmluve o budúcej zmluve pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve s ňou mohli oboznámiť, aj sa s ňou oboznámili“. Ako vyplýva aj z uvedeného vyjadrenia žalovaného, tento namietal jedine tvrdenie žalobcov, že Zmluva o budúcej zmluve nebola individuálne dojednaná. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobcovia uzavreli so žalovaným Zmluvu o budúcej zmluve individuálne. A ani možnosťou aplikácie ust. § 53 ods. 4 písm. m) Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci. Preto odvolacie námietky žalovaného v tomto smere posúdil odvolací súd ako nedôvodné. 52. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby v takom znení, ako bola podaná, keďže zmysle čl. VI ods. 6.3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vznikla kontraktačná povinnosť – teda povinnosť uzatvoriť zmluvu len žalobcom. Žalovaný mal v zmysle článku 6.2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve len povinnosť zaslať v určitej lehote žalobcom výzvu na uzatvorenie zmluvy, a pokiaľ tak neurobil, žalobcovia nemohli zaslať výzvu, resp. domáhať sa nahradenia prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy na základe výzvy. 53. ,,Vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). 54. Z čl. III., ods. 3.1. Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.12.2019 uzatvorenej stranami sporu vyplýva obojstranný záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť v dohodnutej lehote a dohodnutom znení budúcu kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, ktorých špecifikácia je uvedená v čl. 3.2. zmluvy, plniť včas a riadne vzájomne dohodnuté povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Predmetom budúcej kúpnej zmluvy bude záväzok predávajúceho odplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam /predmetu kúpy/ a záväzok budúceho kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam / predmet kúpy/ nadobudnúť a zaplatiť kúpnu cenu, to všetko v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa ods. 3.2 budúci predávajúci sa zaviazal uzatvoriť s budúcim kupujúcim budúcu kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k v zmluve špecifikovaným nehnuteľnostiam 55. Podľa čl. VI., ods. 6.1. Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.12.2019 sa budúci predávajúci a budúci kupujúci vzájomne zaviazali voči sebe navzájom uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu k prevodu v zmysle čl. III. ods. 3.2. zmluvy po doručení písomnej výzvy budúceho predávajúceho kupujúcemu v zmysle tejto zmluvy. Podľa ods. 6.2. tejto zmluvy sa budúci predávajúci zaviazal voči budúcemu kupujúcemu zaslať písomnú výzvu na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, najneskôr v lehote do 15-tich dní, odo dňa splnenia všetkých podmienok súčasne, ktorými sú: a/ budúci predávajúci je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností uvádzaných v čl. III. ods. 3.2.; b/ právoplatné kolaudačné rozhodnutie
na celý Apartmánový dom alebo jeho časť, ktorá je predmetom prevodu; c/ budúci kupujúci splnil a zaplatil všetky finančné záväzky voči budúcemu predávajúcemu vyplývajúce mu zo zmluvy do zaslania písomnej výzvy na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. 56. V prejednávanej veci nebolo sporné, že všetky podmienky podľa ods. 6.2. písm. a/, b/, c/ boli splnené. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvádzaných v čl. III. ods. 3.2 Zmluvy o budúcej zmluve, príslušný stavebný úrad dňa 28.03.2022 vydal Kolaudačné rozhodnutie č. XX/XXXX/XXXX – L. o povolení užívacej stavby „K. G.“ - Apartmánový dom, ktoré nadobudlo právoplatnosť a žalobcovia uhradili celú kúpnu cenu do zaslania písomnej výzvy na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.2022. Spornou ostala otázka, či žalovaný má povinnosť uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu na výzvu žalobcov. 57. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/30/2024-517 zo dňa 26.02.2025, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 12C/12/2023-402 zo dňa 08.02.2024, ktorý vyhovel žalobe o uloženie povinnosti prejavu vôle. Išlo o obdobný spor ako v prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca domáhal voči totožného žalovaného uloženia povinnosti prejavu vôle, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu toho istého dňa Zmluvy o budúcej zmluvy s rovnakým znením podmienok č. l. III ods. 3.1, čl. VI., ods. 6.1 a 6.2 ako v prejednávanej veci. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci v danej veci, je toho názoru, že je aplikovateľný aj na predmetný spor a v plnom rozsahu naň odkazuje: 58. Ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka upravuje možnosť zmluvných strán si dohodnúť kontraktačnú povinnosť do budúcna obojstranným záväzkom alebo len jednostranným záväzkom. V danom prípade sa zmluvné strany obojstranne zaviazali na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote a dohodnutom znení k špecifikovaným nehnuteľnostiam. V čl. III, ods. 3.1 jednoznačne špecifikovali „predmetom tejto zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť v dohodnutej lehote a dohodnutom znení budúcu kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam...“ Podľa Čl. VI., ods. 6.4, budúci predávajúci a budúci kupujúci sa vzájomne zaväzujú, že budúca kúpna zmluva nebude odporovať súčasnému prejavu ich vôle, v budúcnosti budúcim predávajúcim odplatne previesť a budúcim kupujúcim odplatne nadobudnúť vlastníctvo k predmetu zmluvy. Takto formulovaná zmluva je obojstranným záväzkom oboch strán a teda porušením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve žalovaným vzniklo žalobcom právo domáhať sa podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka na súde nahradenia prejavu vôle povinnej osoby. Tvrdenie žalovaného o jednostrannej kontraktačnej povinnosti by malo opodstatnenie len v prípade, že by zmluva bola formulovaná tak, že na uzavretie zmluvy je povinný iba budúci kupujúci. V tomto prípade, by sa kupujúci nemohol domáhať voči predávajúcemu uzatvorenia zmluvy, čo však nie je prejednávaný prípad. 59. Čl. VI. upravuje Spôsob a podmienky uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy. V bode 6.2 sa budúci predávajúci zaviazal voči budúcemu kupujúcemu zaslať písomnú výzvu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa splnenia všetkých podmienok súčasne a to podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/, ktoré preukázateľne splnené boli. Ak teda boli splnené podmienky, ktoré si strany dohodli v bode 6.2. písm. a/, písm. b/, písm. c/, žalovaný bol povinný v tejto dohodnutej lehote 15 dní písomnú výzvu zaslať. Nesplnením svojej povinnosti v stanovenej lehote vzniká oprávnenej osobe/ kupujúcim subjektívne právo domáhať sa nahradenia vyhlásenia prejavu vôle povinnej osoby súdom. Tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že výzva žalovaného bola podmienkou vzniku povinnosti uzatvoriť zmluvu, nie je správne. Žalovaný sa zaviazal zaslať výzvu po splnení explicitne vymenovaných podmienok pod písm. a/, b/, c/. Podmienkami uzatvorenia kúpnej zmluvy boli výlučné vlastníctvo žalovaného k v zmluve špecifikovaným nehnuteľnostiam; právoplatné kolaudačné rozhodnutie k nehnuteľnosti alebo jej časti a zaplatenie všetkých finančných záväzkov kupujúcimi. Samotné zaslanie výzvy nebolo podmienkou vzniku kúpnej zmluvy. 60. ,,V zásadnej ústavnoprávnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska prijatého v obdobnej otázke (II. ÚS 274/2015, II. ÚS 275/2015, II. ÚS 19/2016“ (Ústavný súd SR, II. ÚS 300/2018 z 5. septembra 2018).
61. Na základe uvedených záverov preto považuje odvolací súd námietky o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcov k podaniu žaloby, za nedôvodné. 62. Napokon sa odvolací súd vyporiadal aj s odvolacou námietkou žalovaného o nesprávne vymedzenom predmete kúpnej zmluvy, že kým v Kúpnej zmluve uvedenej vo výroku napádaného rozsudku sa uvádza v čl. I bod 1 písm. a) a taktiež čl. II bod 1, že ide o byt XX, poschodie J., v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa uvádza v čl. III odsek 3.2.1, že predmetom prevodu má byť byt č. X.X (apartmán) na X. podlaží. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že z povahy veci, vykonaných dôkazov, pôdorysu Apartmánového domu jasne vyplýva, že sa jedná o ten istý byt, ktorý bol definovaný v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 12.12.2019, pričom uvedenú skutočnosť nepoprel v konaní ani žalovaný. 63. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 64. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odvolaciu argumentáciu žalovaného za nespôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 65. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešným žalobcom v rozsahu 100 %, ktorí podali vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP). 66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).