Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 13Co/11/2026 8315213530 21. 05. 2026 JUDr. Martin Baran ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Martina Čelková, advokátka so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Martina Řeřichová PhD. advokátka s. r. o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065 042, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/630/2015-577 zo dňa 01.09.2025 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.02.2026 takto jednohlasne rozhodol: I. Nepripúšťa čiastočné späťvzatie žalobkyne. II. Potvrdzuje rozsudok. III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu takto: „Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria: a) majetková hodnota garáže súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX, okres P., obec P., katastrálne územie P., vo výške 6 000,- eur, b) majetková hodnota parcely „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres P., obec P., katastrálne územie P., vo výške 1 991,44 eur, c) majetková hodnota vozidla značky Z. F., rok výroby XXXX, evidenčné číslo P vo výške 200,- eur, d) hnuteľné veci, a to - čierna technika - PC zostava + notebook zakúpené v roku XXXX za sumu 931,50 eur, zostatková hodnota 620,- eur, - mobilný telefón XXXX S. zakúpený 24.11.2011 za sumu 588,90 eur, zostatková hodnota 290,- eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikazuje hnuteľné veci: - čiernu techniku - PC zostava + notebook v zostatkovej hodnote 620,- eur - mobilný telefón XXXX S. zostatková hodnota 290,- eur. Žalobkyňa sa zaväzuje titulom úplného vyrovnania podielov vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanému zaplatiť sumu 255,10 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Štátu voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Štátu voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria hnuteľné veci, ako aj majetkové hodnoty za predané hnuteľné či nehnuteľné veci tak, ako to ustálil vo výrokovej časti svojho rozsudku. V bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu ku dňu rozvodu ich manželstva patrila parcela registra „C“ XXXX/XX - zastavaná plocha, k. ú. P. a garáž na nej stojaca. Následne došlo k prevodu týchto nehnuteľností, preto je možné vyporiadať len ich majetkovú hodnotu, pričom táto bola ustálená u pozemku na sumu 1.991,44 € a garáže na 6.000 €. Rovnako tak do BSM strán sporu patrilo motorové vozidlo značky Z. F., ktoré bolo odpredané za sumu 200 €. Zároveň nebolo spornou skutočnosťou, že v čase rozvodu reálne existovali aj hnuteľné veci, a to čierna technika špecifikovaná vo výrokovej časti, pričom súd dospel k záveru, že tieto veci ostali v dispozičnej sfére žalobkyne, a preto ich prikázal do jej vlastníctva. Zostatkovú cenu u PC ustálil na 620 €, pri mobilnom telefóne na sumu 290 €. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 143, § 143a, § 148, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. 4. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dohoda zo dňa XX.XX.XXXX o zúžení BSM spísaná formou notárskej zápisnice je absolútne neplatným právnym úkonom, preto na túto súd neprihliadal. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR zúžením BSM nie je to, ak BSM fakticky zaniká, čo bol prípad dohody strán sporu. Išlo o neplatný právny úkon, ktorý zákon nepripúšťa. 5. Do masy BSM súd prvej inštancie nezahrnul byt číslo XX na X. poschodí, zapísaný na LV č. XXXX v P., nakoľko mal preukázané, že táto nehnuteľnosť bola zakúpená výlučne z finančných prostriedkov otca žalovaného, ktorý ako svedok uviedol, že predmetný byt financoval len v prospech svojho syna. Rovnako tak nemal preukázané tvrdenia žalobkyne, že táto vložila na rekonštrukciu bytu finančné prostriedky, nakoľko táto svoje tvrdenia nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno. Súd mal za preukázané, že finančné prostriedky získané úverovou zmluvou s O. boli individuálnym dlhom žalovaného a pokiaľ boli splácané zo spoločných finančných prostriedkov, patrí žalobkyni náhrada jednej polovice. Pri úvere poskytnutého J. z dôvodu, že súdu nebola známa výška úveru ani čas poskytnutia, nemohol tento záväzok zohľadniť pri vyporiadaní BSM. 6. Súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal čiernu techniku a mobilný telefón a zároveň zaviazal vyplatiť žalovanému sumu 255,10 €, pričom uviedol, že cena hnuteľných vecí bola 910 €, z čoho polovica činí 450 €. Pri majetkovej hodnote parcely, garáže a vozidla v sume 8.191,44 € je polovicou suma 4.095,70 €, ktoré by mala žalobkyňa uhradiť žalovanému, ako aj polovicu z hodnoty hnuteľných vecí. Žalovaný by mal žalobkyni uhradiť sumu 4.295,60 € ako polovicu splatenia úveru za trvania manželstva vo výške 8591,15 €, pričom pri započítaní vzájomných plnení je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 255,10 €. 7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, kedy bola každá zo strán čiastočne úspešná a nebolo preukázané výlučne tvrdenia ani jednej zo strán. 8. Zároveň podľa § 259 CSP zaviazal súd prvej inštancie sporové strany, aby v rovnakom pomere znášali trovy štátu, ktoré vznikli v konaní za náklady spojené s vyžiadaním bankových informácií. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobkyňou s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), c) a d) CSP. 10. Žalobkyňa namietla prikázanie mobilného telefónu a PC, nakoľko veci výlučne užíval žalovaný. Tento poprel tvrdenie o tom, že by bol ich držiteľom, pričom neuviedol ďalšie skutočnosti. Súd to
vyhodnotil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, no tu dochádza k presunu dôkazného bremena aj na žalovaného, ako to bolo v tomto prípade. 11. Zároveň namietla záver súdu, že byt v P. nie je zahrnutý do masy BSM. Poukázala na to, že žalovaný počas desiatich rokov trvania sporu tvrdil, že byt je v jeho vlastníctve s poukazom na notársku zápisnicu o zúžení BSM. Až v roku 2015 boli predložené listiny, podľa ktorých mal uhradiť sumu za byt otec žalovaného. Zmluvy predložené v konaní nedokazujú, že byt patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Tento by mal byť vyporiadaný v rámci BSM . 12. Namietla nevykonanie výsluchu svedka, ktorého navrhla. Je pravdou, že navrhovaný svedok sa nedostavil na pojednávanie z dôvodu starostlivosti o brata žalobkyne a pre krátkosť času pred pojednávaním nemohla byť zabezpečená starostlivosť o túto osobu a jej výsluch je na objasnenie veci nevyhnutný. 13. Žalobkyňa uviedla, že po uplynutí trojročnej lehoty nie je možné rozširovať masu BSM, pričom súd na túto námietku neprihliadal. 14. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že odvolanie je nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a správne. Pri hnuteľných veciach žalovaný nemá vedomosť o tom, kde sa nachádzali v čase zániku BSM a ak o ich existencii mala vedomosť žalobkyňa, musia byť v jej dispozícii. 16. Žalobkyňa nenavrhla dôkazy o pravdivosti ich tvrdení o tom, že veci má žalovaný, preto súd postupoval správne. Pokiaľ sa týka bytu číslo XX, bolo preukázané, že svedok - otec žalovaného financoval kúpu bytu výlučne zo svojich prostriedkov s tým, že výlučným vlastníkom bytu bude len žalovaný, s čím bola žalobkyňa uzrozumená a súhlasila a v tejto súvislosti podpísala aj dohodu o zúžení BSM. Do konania boli predložené príjmové pokladničné doklady, ktoré sa týkajú bytu. Pokiaľ sa týka neúčasti svedka na pojednávaní, jeho prítomnosť mala zabezpečiť žalobkyňa a pokiaľ tak opakovane žalobkyňa neučinila, súd postupoval v zmysle CSP. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. 17. Žalobkyňa v replike z 29.11.2002 uviedla, že berie časť návrhu na vyporiadanie BSM ohľadom hnuteľných vecí späť, nakoľko nie je preukázané či tieto existovali a kto ich mal v držbe. Ohľadom vlastníctva bytu uviedla, že ani vo vyjadrení žalovaný nepreukázal kúpnu zmluvu. Účelovo pridal dokumenty, ktoré nepreukazujú nadobudnutie vlastníctva žalovaného. Skutočnosť, že žaloba bola podaná na záver lehoty nemôže byť vykladaná v jej neprospech. Až do odpredaja nehnuteľností bola na liste vlastníctva ako titul nadobudnutia uvedená notárska zápisnica o zúžení BSM a nie kúpna zmluva. 18. Žalovaný v duplike z 16.12.2025 zotrval na tom, že hnuteľné veci musia byť vo vlastníctve žalobkyne a nesúhlasil so späťvzatím návrhu v tejto časti. Poukázal na to, že byt zakúpený z prostriedkov jeho otca nadobudol výlučne on, a to aký je titul nadobudnutia nie je rozhodujúcou skutočnosťou. Na uvedenom byte bol evidovaný ako výlučný vlastník na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.10.2006. 19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné 20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 22. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. V danej veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany súdu prvej inštancie, a to § 149 Občianskeho zákonníka. 23. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalobkyne dospel k záveru, že relevantne bola vznesená odvolacia námietka týkajúca sa skutočnosti, že súd rozhodoval aj o veciach, ktoré strany sporu označili až po uplynutí trojročnej prekluzívnej doby. 24. Túto otázku riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 14.12.2023 a zároveň sa touto otázkou zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v svojom uznesení IV. ÚS 479/2018. Vychádzajúc z týchto rozhodnutí odvolací súd uvádza, že súčasná judikatúra vyšších súdnych autorít ustálila túto otázku tak, že bývalí manželia môžu súdnym rozhodnutím vysporiadať len tú časť ich majetku, ktorú navrhli súdu vyporiadať do troch rokov od právoplatnosti zániku BSM. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že spravodlivým je postup súdu, kedy obe strany majú možnosť sa vyjadriť k tomu, čo považujú za súčasť svojho už zaniknutého BSM, a preto je možné prvým vyjadrením k žalobe, aby druhý z bývalých manželov mohol označiť veci, ktoré považuje za predmet konania, aj keď už medzičasom trojročná lehota uplynula. 25. Skoršia právna úprava vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladala, že súd viazaný povinnosťou vyporiadať všetok majetok patriaci do BSM bude z úradnej činnosti zisťovať rozsah masy majetku patriaceho do BSM. Táto prax zároveň umožňovala kedykoľvek počas prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM podávať opakovane návrhy na vyporiadavanie ďalších a ďalších položiek. Zákonodarca už novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 01. januára 1983 prehĺbil dispozitívny charakter noriem upravujúcich BSM a z dôvodu potreby zabezpečenia právnej istoty stanovil trojročnú lehotu, v ktorej bývalí manželia môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota uplynie márne, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ (nevyvrátiteľná právna domnienka), brániace existencii nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. (Uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/205/2022 z 14.12.2023). 26. Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že v návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý bol podaný v trojročnej zákonnej lehote bola zo strany žalobkyne navrhovaná, aby do masy BSM bol poňatý byt číslo XX, na LV č. XXXX, k. ú. P. a hypotekárny úver v O. banke zo dňa 21.11.2005. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol skutočnosť, že predmetný byt patrí do BSM účastníkov konania z dôvodu, že je len jeho výlučným vlastníctvom a pokiaľ sa týka úveru uviedol, že tento úver splácal výlučne on a na tomto nie sú žiadne podlžnosti. 27. Z uvedeného vyplýva, že v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote strany sporu ustálili okruh masy BSM na byt a úver zo spoločnosti O.. Ostatné položky boli prostredníctvom strán sporu dopĺňané až po uplynutí tejto lehoty. 28. Pokiaľ sa týka preukázania skutočnosti či byt číslo XX, zapísaný na LV č. XXXX, v k. ú. P. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na dôkazoch vykonaných v konaní. Z listinných dôkazov, teda zmluvy o právnej pomoci na odkúpenie
družstevného bytu zo dňa 18.10.2001, zmluvy o budúcej zmluve z 30.10.2001, ako aj z príjmových pokladničných dokladov z č. l. 473 a 474 a z výsluchu svedka - otca žalovaného bolo preukázané, že finančné prostriedky na kúpu celého bytu boli poskytnuté otcom žalovaného, ktorý uviedol, že tieto finančné prostriedky výlučne poskytol pre svojho syna. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa, že podľa listu vlastníctva bola iná skutočnosť než darovacia zmluva od otca žalovaného. Nič nemení na skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť, ako to správne uviedol súd prvej inštancie nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. 29. Nie je teda relevantnou skutočnosťou to, či bola obranou žalovaného zmluva, resp. notárska zápisnica o zúžení BSM. Jedná sa o prejudiciálnu otázku, ktorú súd prvej inštancie riešil s poukazom na dôkazy vykonané v spise, ktoré správne ustálil a aj právne posúdil. 30. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením skutočností ohľadom bytu v P. uvedenými v bode 8 až 11 odôvodnenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto táto položka, ktorá bola uplatnená stranami sporu na súde v trojročnej lehote nemôže byť predmetom vyporiadania súdom. 31. Pokiaľ sa týka úveru zo dňa 02.11.2005, tak zostatok tohto úveru ku dňu 30.12.2012 bol 3.499,84 eura. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že predmetný úver po zániku BSM strán sporu splatil žalovaný. Za takéhoto stavu veci by bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1.749,92 eura ako polovice z nesplateného úveru. Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie však žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 255,10 eura, pričom vo veci podala odvolanie len žalobkyňa, preto v súlade s článkom 16 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku odvolací súd aj napriek skutočnosti, že z hmotného práva vyplýva záver nepriaznivejší pre žalobkyňu, nemohol konať v rozpore s týmto článkom a zaviazať ju na zaplatenie uvedenej sumy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý výrok a ako vecne správne potvrdil výroky o trovách konania. 32. Čl. 16 CSP (3) V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. 33. Komentované ustanovenie v treťom odseku vymedzuje princíp zákazu reformatio in peius. Zákaz reformatio in peius nemá explicitnú ústavnoprávnu oporu a nemožno ho priamo vyvodiť ani z práva na súdnu ochranu, pretože to negarantuje výsledok konania z hľadiska hmotného práva, ale iba jeho riadny priebeh (ÚS ČR III. ÚS 525/15). Napriek tomu je však potrebné priznať uvedenému princípu jeho ústavnoprávnu relevanciu, a to na základe ústavnej koncepcie základného práva na súdnu ochranu, ktoré je vďaka ústavnej požiadavke zákonného určovania medzí na jeho uplatnenie, čo sa týka obsahu, úzko späté s princípom legality konania orgánov verejnej moci (ÚS SR III. ÚS 347/2020). Princíp zákazu reformatio in peius má svoj pôvod v trestnom konaní, no v určitých prípadoch svoje využitie nachádza aj v konaní civilnom, a to v súvislosti s princípom dispozičným. Jeho podstata spočíva v tom, že strana sporu, ktorá využila opravný prostriedok, sa nemôže v dôsledku rozhodnutia súdu o ňom dostať do horšieho postavenia, než bolo to, ktoré jej priznávalo rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda odvolací súd nesmie zmeniť v neprospech odvolateľa. Ak však podali odvolanie obe strany sporu, rozhodnutie odvolacieho súdu sa môže pohybovať iba v rámci vymedzenom odvolaniami oboch strán (ÚS ČR, I. ÚS 1238/23). Princíp zákazu reformatio in peius platí v súvislosti s konaním o opravnom prostriedku, uplatní sa však aj v konaní, ktoré po ňom spravidla nasleduje. (MENHART, Sandra. Čl. 16 [Princíp použiteľnosti nezákonného dôkazu a zákazu reformatio in peius]. In: IVANČO, Marek, IVANKO, Daniel a kol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, s. 18-19, marg. č. 4.) 34. Odvolací súd nezastavil súdne konanie v časti späťvzatia žalobkyne ohľadom hnuteľných vecí z dôvodu, že žalovaný nesúhlasil s týmto späťvzatím, pričom jeho súhlas je potrebný vždy, ak určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 146 ods. 2 CSP). V danom prípade spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 150 OZ, preto s poukazom na procesný postoj žalovaného odvolací súd nezastavil konanie v časti navrhovanej žalobkyňou.
35. Pokiaľ sa týka právnych záverov súdu prvej inštancie ohľadom právneho posúdenia platnosti dohody o zúžení BSM, pokiaľ sa týka posúdenia platnosti tejto dohody, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého manželia si môžu modifikovať rozsah spoluvlastníctva tak, že zúžia rozsah BSM, aby veci, ktoré by inak patrili do ich spoluvlastníctva, budú na základe dohody o výlučnom vlastníctve vo výlučnom vlastníctve len jedného z nich. Tu však platí obmedzenie v podobe, že zúženie nesmie byť také rozsiahle, aby BSM de facto prestala existovať (Občiansky zákonník, prvé vydanie, 2025, str. 308 - 309, P. Luprichová Cvengrošová). 36. Ostatné odvolacie námietky vzhľadom na vyporiadanie sa s vyššie uvedenými odvolacími námietkami odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko tieto sa týkali položiek, ktoré boli zo strany strán sporu uplatnené po uplynutí trojročnej prekluzívnej doby. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 257 CSP v spojení s ust. § 396 ods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na osobitý charakter sporu o vyporiadanie BSM, kedy je v záujme oboch strán vyporiadať svoj majetok po zániku BSM aj súdnou cestou je dôvodné, aby strany sporu niesli trovy konania samostatne. 38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).