Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 15C/630/2015 8315213530 01. 09. 2025 JUDr. Jana Tomášová ECLI:SK:OSHE:2025:8315213530.41
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenní, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Martinou Řeřichovou, PhD., advokátkou so sídlom Mierová 2529/87, 066 01 Humenné, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria: a) majetková hodnota garáže súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX, okres C., obec C., katastrálne územie C., vo výške 6 000,- eur, b) majetková hodnota parcely „E.“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres C., obec C., katastrálne územie C., vo výške 1 991,44 eur, c) majetková hodnota vozidla značky F. G., rok výroby XXXX, evidenčné číslo C., vo výške 200,- eur, d) hnuteľné veci, a to - čierna technika – PC zostava + notebook zakúpené v roku 2011 za sumu 931,50 eur, zostatková hodnota 620,- eur, - mobilný telefón 1900 O Galaxy S Black zakúpený 24.11.2011 za sumu 588,90 eur, zostatková hodnota 290,- eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikazuje hnuteľné veci: - čiernu techniku - PC zostava + notebook v zostatkovej hodnote 620,- eur - mobilný telefón 1900 O Galaxy S Black zostatková hodnota 290,- eur. Žalobkyňa sa zaväzuje titulom úplného vyrovnania podielov vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanému zaplatiť sumu 255,10 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Štátu voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Štátu voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.11.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného prikáže byt č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, žalovaného zaviaže na vyrovnanie podielov vyplatiť žalobkyni 20 000,- eur, uloží povinnosť žalovanému uhradiť pôžičku v H. - hypotekárny úver zo dňa XX.XX.XXXX. 2. Uznesením č.k. 15C/630/2015-141 zo dňa 15.01.2018 súd pripustil zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení: ,, I. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikazuje: byt č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2. II. Žalovaný je povinný uhradiť zostatok Hypotekárneho úveru v H., I.. zo dňa XX.XX.XXXX v zostatkovej hodnote (podľa potvrdenia banky). resp. 12.111,33 eur. III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielov vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 21.108,045 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti. IV. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.“ 3. Podanie žaloby odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15P/380/2012-22 zo dňa 06.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2012. Nedošlo medzi nimi k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosť a to byt č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný je zapísaný ako jeho výlučný vlastník a to na základe dohody o vyporiadaní BSM zo dňa XX.XX.XXXX, avšak po porade s advokátom má za to, že táto dohoda je neplatná. Nakoľko manželstvo uzatvorili v roku 2001, teda za trvania manželstva a preto patrí do BSM. V ďalšom uviedla, že byt nadobudli v pôvodnom stave a vyžadoval si značnú rekonštrukciu, preto si dňa XX.XX.XXXX vzali hypotekárny úver v H. vo výške 400 000,- Sk ( 13 277,57 eur). Ku dňu podania žaloby výška dlhu na predmetnom úvere bola 11 397,24 eur. Poukázala, že na rekonštrukciu bytu jej značné finančné prostriedky požičala aj jej matka. Podľa zbežného odhadu hodnota bytu je 40 000,eur, hodnotu zistenú znaleckým posudkom nemôže uviesť, nakoľko od roku 2012 v byte nežije. Tiež poukázala, že od roku 2006 pracovala v zahraničí a prostredníctvom spoločnosti J. K. posielala peniaze na chod domácnosti, nevie na aký účel ich žalovaný použil, po odchode z domácnosti si ich nevzala. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade L. M. N., uzavreli dohodu o zúžení BSM v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka. Zhodne prehlásili, že akýkoľvek hnuteľný a nehnuteľný majetok, vrátane akéhokoľvek peňažného plnenia, alebo práv, vrátane členského podielu alebo akýchkoľvek výnosov, ktorý bude nadobúdať niektorý z manželov, bude patriť do jeho výlučného vlastníctva. Táto dohoda na nevzťahuje na veci ktoré strany sporu nadobudli pred dátumom XX.XX.XXXX. V ďalšom uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX-XXXXXX-XXXX/XXX medzi Bytovým družstvom C., ako predávajúcim a žalovaným ako nadobúdateľom. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 s príslušenstvom. S poukazom na dohodu o zúžení BSM sa on stal výlučným vlastníkom predmetného bytu.
Následne dňa XX.XX.XXXX bola Bytovým družstvom C. spísaná Dohoda o vyporiadaní BSM z ktorej vyplýva, že zostatková hodnota členského podielu k bytu č. XX je 17 680,- Sk a táto patrí jemu. Členský podiel po prevode bytu do jeho vlastníctva bol odúčtovaný z majetku družstva. Predmetná dohoda slúžila iba pre účely Bytového družstva C., nie je pre účely BSM strán sporu. V ďalšom uviedol, že počas trvania manželstva im bol poskytnutý hypotekárny úver z H., I., ktorý splácal a spláca výlučne on. V závere poukázal, že žalobkyňa súhlasila zo zúžením BSM, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že po rozvode manželstva sa nedomáhala vyporiadavania BSM ani formou dohody, ani podaním súdneho návrhu. Učinila tak až v posledný deň trojročnej lehoty na podanie návrhu. 5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpismi z LV, súdnymi rozhodnutiami, kúpnymi zmluvami, dokladmi ohľadom hodnoty nehnuteľností, ostatnými písomnými dokladmi predloženými v priebehu súdneho konania, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami svedkov a zistil tento skutkový stav veci: 6. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 15P/380/2012-22 zo dňa 06.11.2012 bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2012. 7. Dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade L. M. N., bola medzi stranami sporu uzatvorená formou notárskej zápisnice Dohoda o zúžení BSM v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka O., O. XX/ XX. Žalobkyňa a žalovaný zhodne prehlásili, že akýkoľvek hnuteľný a nehnuteľný majetok, vrátane akéhokoľvek peňažného plnenia, alebo práv, vrátane členského podielu alebo akýchkoľvek výnosov, ktorý bude nadobúdať niektorý z manželov, bude patriť do jeho výlučného vlastníctva. Táto dohoda na nevzťahuje na veci ktoré strany sporu nadobudli pred dátumom 02.05.2002. 8. Dňa 18.10.2001 bola medzi žalovaným a Realitnou kanceláriou ,,P.“ uzatvorená zmluva o právnej pomoci č. XX/XXXX. Predmetom bolo zabezpečenie odkúpenia 3-izbového bytu s príslušenstvom na C. K. č. XXXX/XX na X. poschodí v C.. Išlo o družstevný byt vedený na užívateľa p. C. D.. Dojednaná kúpna cena bola 441 000,- Sk. 9. Medzi žalovaným, Realitnou kanceláriou ,,P.“ a p. D. C. bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve č. XX/XXXX. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie odkúpenia 3-izbového bytu s príslušenstvom na C. K. H. XXXX/XX na X. poschodí v C.. Išlo o družstevný byt vedený na užívateľa p. C. D.. Dojednaná kúpna cena bola 441 000,- Sk. V zmysle čl. 5. tejto zmluvy, v mene kupujúce sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku za odkúpenie bytu jeho otec L. B. a to vo výške 441 000,- Sk. Predom mal otec žalovaného uhradiť zálohu za byt vo výške 200 000,- Sk a to dňa 06.11.2001 prostredníctvom realitnej kancelárie a zbytok pri prevode členských práv k bytu na bytovom družstve. Z predložené príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.11.2001 vystaveného Realitnou kanceláriou ,,Vihorlat“ vyplýva, že bola p. L. B. vyplatená suma 200 000,- Sk sa ako záloha na odkúpenie bytu p. C.. Z predložených príjmových pokladničného dokladu zo dňa 26.04.2002 vystavených Realitnou kanceláriou ,,P.“ vyplýva, že bola p. L. B. vyplatená suma 220 000,- Sk a suma 30 000,- Sk ako doplatok za odkúpenie bytu p. C.. 10. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX-XX-XXXX-XXXX/XXX medzi Bytovým družstvom C., ako predávajúcim a žalovaným ako nadobúdateľom. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 s príslušenstvom. 11. Medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená písomná dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle ktorej strany sporu prehlásili, že im za trvania manželstva
vzniklo právo spoločného nájmu k bytu č. XX O. K. C. H. XX P. C. a že zostatok členského podielu je 17 680,- Sk a táto hodnota patrí žalovanému. 12. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi H. Q. B., I. ako veriteľom a žalobkyňou žalovaným ako dkžníkmi, uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru č. XXXX/XXXXXX/XXXX/O., na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 400 000,- Sk. Dohodnutá úroková sadzba bola 5,71 % ročne. Z potvrdenia banky zo dňa 03.12.2012 vyplýva, že ku dňu 01.11.2012 bol stva na účte úveru – 12 111,33 eur a ku dňu 30.11.2012 vo výške – 12 095,09 eur. H., I. v odpovedi zo dňa 06.08.2025 uviedla, že ku dňu 30.12.2012 zostatok úveru bol vo výške 12 090,99 eur a v odpovedi zo dňa 14.08.2025 uviedla, že do dňa 30.12.2012 bol úver splatený vo výške 8 591,15 eur. 13. Na základe kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mesto C. ako predávajúci odpredal žalobkyni ako kupujúcej pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, LV č. XXXX, kat. územie C.. Kúpna cena pozemku bola dohodnutá vo výške 1 991,44 eur. Z LV č. XXXX, katastrálne územie C., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ako výlučná vlastníčka parcely č. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, je zapísaná žalobkyňa. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva č. P./XX zo dňa XX.XX.XXXX. 14. Mesto C. dňa XX.XX.XXXX vydalo žalobkyni stavebné povolenie na stavbu: garáž na pozemku parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie C.. 15. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spísanej formou notárskej zápisnice na notárskom úrade L. R. E., žalobkyňa odpredala kupujúcim F. C. a S. C., parcelu registra ,,E.“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, katastrálne územie C., zapísanú na LV č. XXXX, garáž s.č. XXXX na parc. č. XXXX/XX na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla Mestom C. č. Q./A. zo dňa XX.XX.XXXX. Kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 4 600,- eur. Realitná kancelária I. T. A.. T. I. X v písomnom potvrdení zo dňa 01.08.2020 uviedla, že garáž so súp. č. XXXX s podlahovou plochou XX m2, sa nachádza v rádovej zástavbe garáži na C. K. P. C.. Jedná sa o murovanú, omietnutú stavbu s rovnou plochou strechou, plechovými garážovými dverami, betónovou podlahou, bez zavedenej elektriny. Vzhľadom na technický stav nehnuteľnosťami, lokalitu a na základe porovnania cien nehnuteľnosti na trhu s nehnuteľnosťami, odhaduje všeobecnú hodnotu garáže ku dňu 30.11.2012 na 6 000,- eur. 16. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa ako predávajúca odpredala U. M. ako kupujúcemu motorové vozidlo F. G., rok výroby 1997, ev. č. C. XXX I. a to za kúpnu cenu 200,- eur. L. E. v čestnom prehlásení zo dňa 18.08.2020 uviedol, že je samostatne zárobkovo činnou osobou a to okrem iného aj v predmete autoservis. Začiatkom roka 2014 ho navštívila p. A. B. so žiadosťou o opravu auta F. G.. Vzhľadom na technický stav vozidla, veľkosť nákladov na jeho opravu, jej preto odporučil vozidlo odhlásiť z evidencie a odpredať ho aspoň na náhradné diely. Následne ho p. B. kontaktovala s tým, že má možnosť vozidlo odpredať na náhradné diely za cenu 200,- eur a on jej to schválil. Táto cena vzhľadom na stav vozidla a okolnosti bola výhodná. Má vedomosť o tom, že za túto cenu vozidlo bolo aj odpredané. 17. Medzi spol. E. N. C., I. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluvy o pôžičke – viazaný spotrebiteľský úver, číslo XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 024,65 eur a to za účelom kúpy čiernej techniky – PC+ZOSTAVA +NOTEBOOK. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 931,50 eur. Podľa faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenej spoločnosťou Q. A., spol. sr.o. na meno žalobkyne, spoločnosť vyúčtovala žalobkyni kúpnu cenu za tovar PC+ZOSTAVA+NOTEBOOK vo výške 931,50 eur s DPH.
18. Medzi spol. E. N. C., I. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluvy o pôžičke – viazaný spotrebiteľský úver, číslo XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 769,10 eur a to za účelom kúpy mobilného telefónu – 1900calaxy s black. Kúpna cena bola 585,90 eur. Podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 24.11.2011 vystavenej spoločnosťou U. M., A. na meno žalobkyne, spoločnosť vyúčtovala žalobkyni kúpnu cenu za tovar mobilný telefón – mobilný telefón s príslušenstvom, vo výške 585,90 eur s DPH. 19. Z výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie C., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ako výlučný vlastník bytu č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, je zapísaný žalovaný. Ako titul nadobudnutia je uvedená Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. P./XX zo dňa XX.XX.XXXX. Z výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie C., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ako výlučný vlastník bytu č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, je zapísaná M. L.. Ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva č. P. zo dňa XX.XX.XXXX. 20. D. B. A., I. v potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že pohľadávka vyplývajúca z úveru č. XXXXXX bola splatená. Ku dňu vystavenia potvrdenia voči klientovi neeviduje žiadnu pohľadávku. D. B. A., I. v odpovedi na žiadosť súdu zo dňa 30.09.2024 uviedla, že úver č. XXXXXX bol dňa XX.XX.XXXX splatený, lehota na uloženie dokumentácie uplynula. 21. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 11C/59/2020-181 zo dňa 17.04.2023 bola žaloba A. B. zo dňa 30.11.2020, ktorou sa voči žalovaným M. L. a D. B. domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, pod P. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa18.05.2023. 22. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 31.03.2017 uviedla, že Dohoda o zúžení BSM zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, nakoľko obchádza zákon a BSM zužuje do takej miery, že by prestalo vlastne. Ak by bola platná, účastníci by za trvania manželstva nemohli nič nadobudnúť do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedenému nasvedčuje aj následne uzatvorenie Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 10.10.2003, keďže vyporiadať možno iba zrušené BSM. V ďalšom viedla, že si vzali so žalovaným hypotekárny úver v H., I. a ona má vedomosť o tom, že zostatok dlhu na predmetnom úvere je 10 932,56 eur a ku dňu rozvodu bol údajne vo výške 12 111,33 eur. Finančné prostriedky z úveru boli použité aj na rekonštrukciu bytu a na splatenie úveru v U. B. (dnes D. B.) žalovaného, ktorý si ho vzal a použil výlučne na svoje osobné účely. Hypotekárny úver spláca výlučne žalovaný, preto navrhla, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný úver dosplácať. 23. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.06.2017 uviedol, že dňa 02.05.2002 bola medzi ním a žalobkyňou uzatvorená formou notárskej zápisnice dohoda o zúžení BSM a žalobkyňa s tým súhlasila. Táto dohoda bráni vyporiadniu BSM a preto je potrebné návrh žalobkyne zamietnuť. V súdnom konaní absentuje aj samotné uplatnenie návrhu na určenie neplatnosti notárskej zápisnice. V ďalšom uviedol, že poskytnutý hypotekárny úver v H., I. splácal a spláca výlučne iba on a na úverom účte nemá žiadne podĺžnosti. D. B., I. potvrdila, že pohľadávka vyplývajúca z úveru č. XXXXXX bola splatená. Potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX je súčasťou spisu a na tomto potvrdení banka trvá. Poukázal, že predmetom vyporiadania má byť aj ďalší majetok a to garáž a auto, evidované na meno žalobkyne.
24. Žalobkyňa v ďalších písomných vyjadreniach uviedla, že v konaní bolo preukázané, že do BSM patrí aj vozidlo F. G., rok výroby 1997, ktoré bolo nadobudnuté za trvania manželstva, tak ako tvrdí žalovaný. Toto vozidlo však po rozvode predala dňa 28.02.2014 za sumu 200,- eur a bolo predané na náhradné diely. Preto toto motorové vozidlo v zostatkovej hodnote 200,- eur patrí do BSM. V ďalšom uviedla, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bol poskytnutý úver na kúpu tovaru čierna technika – PC+ZOSTAVA+NOTEBOOK a výška pôžičky bola 1 024,65 eur a kúpna cena tovaru 931,50 eur. Túto pôžičku splácala iba ona a zakúpené veci si ponechal žalovaný a odmietol jej ich vydať. Kúpna cena vecí v roku 2011 bola 931,50 eur a preto požaduje polovicu ich hodnoty v sume 465,75 eur. Nakoľko pôžičku splatila dňa 18.07.2013 a to vkladom vo výške 157,29 eur, preto od žalovaného požaduje aj polovicu tejto splátky vo výške 78,64 eur. Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bol poskytnutý úver na kúpu tovaru mobilný telefón – 19000calaxy s black a výška pôžičky bola 769,105 eur a kúpna cena tovaru 585,90 eur. Túto pôžičku splácala iba ona a zakúpené veci si ponechal žalovaný a odmietol jej ich vydať. Kúpna cena vecí v roku 2011 bola 585,90 eur a preto požaduje polovicu ich hodnoty v sume 292,95 eur. Nakoľko pôžičku splatila dňa 18.07.2013 a to vkladom vo výške 741,40 eur, preto od žalovaného požaduje aj polovicu tejto splátky vo výške 370,70 eur. Pokiaľ sa jedná o garáž uviedla, že garáž so súp. č. XXXX, evidovaná na LV č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, nadobudla do výlučného vlastníctva až dňa XX.XX.XXXX a to na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla. Teda nebola nadobudnutá za trvania manželstva a do BSM nepatrí. Cena garáže bola k 30.11.2012 vo výške 6 000,- eur, tak ako vo svojom potvrdení uviedla realitná kancelária I. T. A., T. I. X. Pokiaľ sa jedná o úver poskytnutý D. B. uviedla, že je na žalovanom preukázať, kedy bola zmluva uzatvorená, na akú výšku a v akej výške bol úver splatený. Pokiaľ nebude preukázané niečo iné, má za to, že žalovaný zo spoločného vyrovnal svoj úver a to vo výške 150 000,- Sk (4 980,- eur), pričom vychádza z tvrdení žalovaného počas trvania manželstva. Navrhuje preto túto sumu pri vyporiadaní BSM zohľadniť. Vo vyjadrení zo dňa 05.03.2025 uviedla, že vyporiadanie parcely č. XXXX/XX, garáže s.č. XXX, motorového vozidla, resp. ich majetkových hodnôt, nemôže byť vykonané v tomto súdnom konaní, keďže neboli predmetom žaloby a ani žalovaný ich v zákonnej trojročnej lehote nežiadal ako masu BSM vyporiadať. Keďže došlo k uplynutiu zákonnej lehoty na vyporiadanie BSM a to dňa 30.11.2015, jej uplynutím došlo k zmene právneho stavu a k vzniku podielového spoluvlastníctva. 25. Žalovaný v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že zo strany D. B. A., I. mu bolo oznámené, že môže vydať iba potvrdenie ku dňu podanej žiadosti. Pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci – čiernu techniku, mobil, uviedol, že tieto hnuteľné veci sa nenachádzali a ani nie sú v jeho vlastníctve. 26. Svedok L. B. vo svojej výpovedi uviedol, že ohľadom bytu ho oslovil jeho známy p. C. s tým, že pri takej bežnej komunikácií uviedol, že či nepotrebuje byt. On v tom čase vlastne pristúpil nato, že tento byt je potrebné odkúpiť, a to práve pre syna a všetky náležitosti, ktoré k tomu boli, čiže bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, vlastne boli realizované prostredníctvom realitnej kancelárie. Takisto poukazuje, že pokiaľ sa jedná o financovanie kúpy tohto bytu, všetky finančné prostriedky on zabezpečil a poskytol na financovanie kúpy tohto bytu. Takisto poukazuje nato, že tento byt nielenže bol zakúpený za jeho finančné prostriedky, ale takisto bola vykonaná v byte rozsiahla rekonštrukcia a táto takisto bola ním zaplatená. Pol vtedy upozornený, že sa dejú nejaké podvody a to aj pánom C., že následne sa vlastne môžu rozviesť, a preto vlastne aj na všetkých dokladoch, ktoré sa týkajú finančného odkúpenia tohto bytu je uvedený práve on a nie nikto zo strán sporu. V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o finančné prostriedky, ktoré boli ním poskytnuté na odkúpenie bytu, jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré výlučne poskytol iba pre svojho syna, neboli to finančné prostriedky ktoré by poskytol aj žalobkyni, a to vzhľadom aj na skutočnosti, ktoré prezentoval a tieto skutočnosti sú uvedené aj na bločkoch, ktoré následne do súdneho spisu predloží. Nikdy nemal úmysel dať finančné prostriedky obidvom. Tieto finančné prostriedky výslovne poskytol iba pre svojho syna.
Poukázal, že v čase kúpy bytu, byt bol v dezolátnom stave. Boli tam prehnité okná, bolo potrebné vymeniť jadro pretože bolo nepoužiteľné a dať celkovo do poriadku byt. Bolo vybudované nové jadro, kde bolo oddelené wc od kúpeľne, bola prerobená celá kuchyňa, bol tam daný nový dres, boli dané nové obklady, bol urobený nový balkón a takisto pokiaľ sa jedná o vybavenie a zariadenie celého bytu všetko kupoval iba on. Finančné prostriedky na rekonštrukciu dával on k rukám svojho syna, ktorý následne tieto veci zakúpil. Dával ich výslovne svojmu synovi a nie stranám sporu, teda obidvom. V ďalšom uviedol, že vie o tom, že mali pôžičky, ktoré boli zobraté za tým účelom, aby došlo k zakúpeniu veci, ktoré potrebovali. Poukázal, že v priebehu manželstva bolo zakúpené aj motorové vozidlo, kde časť týchto finančných prostriedkov bola od rodičov žalobkyne, ktoré jemu boli dané k rukám. Jednalo sa o sumu 60 000,- Sk, kde následne asi po týždni, keď tieto finančné prostriedky mal, prišla za ním žalobkyňa a povedala, že je potrebné kúpiť auto a bolo aj zakúpené, kde zvyšnú cenu do výšky cca 250 000,- vlastne doplatil on. Pokiaľ sa jedná o nadobudnutie ďalších nehnuteľných vecí stranami konania počas manželstva tak uviedol, že má vedomosť, že počas trvania manželstva nadobudli garáž. On ju vtedy zakúpil za sumu 3 333,- Sk. Opravuje sa, že sa jedná o pozemok. Toto sa celé udialo kvôli tomu, že do bytového domu prišiel jeden podnikateľ za tým účelom, že sa bude robiť neďaleko bytovky výstavba garáži, že či majú vlastne záujem o tieto garáže aj obyvatelia tohto bytového domu, kde on povedal, že áno, ale postup bol taký, že bolo potrebné najprv zložiť finančné prostriedky za účelom odkúpenia pozemku a následne ďalšie finančné prostriedky za účelom výstavby tejto garáže, kde poukazuje nato, že on toto všetko financoval a zhruba sa jednalo okolo 4 800,- Sk. Podnikateľ poveril správkyňu bytového domu za tým účelom, aby všetky finančné prostriedky ona vlastne zozbierala a následne, aby vlastne ich poukazovala tam, kde budú potrebné. Garáž bola stavaná dodávateľsky prostredníctvom firmy. Postup bol taký, že kto zložil najskôr a čo najviac finančných prostriedkov, tak pre toho vlastne tá garáž bola vystavaná z 15 ľudí a následne aj on vlastne nadobudol vlastnícke právo k pozemku aj k tejto garáži. K tomu, že prečo ako vlastníčka tejto garáže a pozemku bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti výlučne iba žalobkyňa uviedol, že to bolo kvôli tomu, že ona bola vlastníčkou motorového vozidla a vzhľadom nato, že ona by tú garáž užívala, iba ona bola napísaná ako vlastníčka. V ďalšom ešte uvádza, že on v tom čase žalobkyni veril, nemal dôvod spochybňovať jej konanie, staral sa takisto o jej syna, a preto to vlastne bolo takto urobené. Nevie ako sa žalobkyňa dostala ku všetkým spisom a ako bola zapísaná ako vlastníčka, pretože všetky doklady mal on u seba. 27. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že v konaní nebola predložená samotná kúpna zmluva, ani samotný doklad o tom, aká cena bola za predmetný byt zaplatená. Bola predložená iba zmluva o budúcej kúpnej zmluve a táto nepreukazuje skutočnosť spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené zotrváva na tom názore, že predmetný byt má patriť do BSM a má byť vyporiadaný v rámci tohto konania. Pokiaľ sa jedná o garáž a o uloženú povinnosť žalobkyni predložiť doklady ohľadom ceny tejto garáže uviedla, že sa pokúšala danú skutočnosť alebo nejaké odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok zabezpečiť v priebehu letných mesiacov, avšak vzhľadom nato, že sa jedná o 15 ročnú starú vec tak vlastne takého odborné vyjadrenie alebo posudok jej nikto nevedel poskytnúť. Pokiaľ sa jedná o motorové vozidlo, ktoré má byť predmetom tohto konania, poukazuje nato, že v konaní boli predložené doklady o cene tohto auta vo výške 200,- eur a táto cena nebola spochybnená. Nebol predložený žiadny iný dôkaz, preto podľa jej názoru z týchto dokladov a z tejto ceny v tomto konaní treba vychádzať. Pokiaľ sa jedná o zhodnotenie bytu a náklady a investície do predmetného bytu vzhľadom nato, že na pojednávanie sa neustanovil svedok, kde súd len uvádza, že pripustil výsluch tohto svedka, ani samotná žalobkyňa bez výsluchu svedka nemôže sa k tejto veci bližšie ani vyjadriť. Pokiaľ sa jedná o ostatné skutočnosti v tomto konaní prezentované v rámci názoru súdu, tak uviedla, že s týmito sa stotožňuje. Poukázala, že pokiaľ sa jedná o garáž a takisto o motorové vozidlo, tak pokiaľ sa jedná o zostatkovú hodnotu, resp. hodnotu toho, čo má byť vyporiadavané v tomto konaní, tak má to byť suma, za ktorú bola táto garáž odpredaná a takisto pokiaľ sa jedná o motorové vozidlo suma, za ktorú bolo toto motorové vozidlo odpredané pretože opak v konaní preukázaný nebol. Takisto sa stotožňuje s názorom súdu ohľadom záväzku osobného žalovaného pokiaľ sa jedná o úver zobratý z H. Q. B. takisto
v ďalšom však uvádza, že v danom konaní mal byť zohľadnený aj úver, ktorý bol poskytnutý U. B., pričom tento mal byť poskytnutý iba žalovanému a táto skutočnosť takisto by mala byť v konaní zohľadnená. 28. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že vykonaným dokazovaním bola ustálená masa BSM v danom spore. Takisto sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu na dnešnom pojednávaní. Poukázala nato, že tento spor vlastne sa vedie už viac ako 10 rokov. Samotné konanie žalobkyne v priebehu tohto konania považuje za špekulatívne, a to aj vzhľadom na tvrdené skutočnosti a návrhy, ktoré zo strany žalobkyne boli v tomto konaní predložené a v konečnom dôsledku ani k vykonaniu dôkazov, ktoré žalobkyňa navrhla nedošlo, a to vzhľadom na samotné konanie žalobkyne. Navrhla aby súd v rámci zásad vyporiadania BSM v zmysle platnej právnej úpravy na dnešnom pojednávaní ohľadom danej žaloby aj rozhodol a takisto, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. 29. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Podľa § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Podľa § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná súd vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 30. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu dňa XX.XX.XXXX. Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán spor, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi stranami sporu konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového, pričom vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. 31. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadaním sa
určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve a s akým podielom pre každého zo spoluvlastníkov. Vyporiadavajú sa nielen hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj všetky pohľadávky a dlhy z tohto spoluvlastníctva vyplývajúce, t.j. všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku (vyporiadanie v širšom zmysle). 32. Žalovaný v danej právnej veci v prvom rade tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX bola formou notárskej zápisnice medzi ním a žalobkyňou uzatvorená Dohoda o zúžení BSM a teda všetok majetok, ktorý on, resp. žalobkyňa nadobudli po tomto dátume, patrí do ich výlučného vlastníctva. Predmet zúženia BSM vymedzili v dohode nasledovne: akýkoľvek hnuteľný a nehnuteľný majetok, vrátane akéhokoľvek peňažného plnenia, alebo práv, vrátane členského podielu alebo akýchkoľvek výnosov. Súd sa preto najprv zaoberal otázkou, či Dohoda o zúžení BSM zo dňa XX.XX.XXXX bola platne uzatvorená. Na absolútnu neplatnosť právneho úkony je súd povinný ex offo prihliadať. Možnosť modifikácie BSM nesmie zákon obchádzať, ani mu rozporovať. Preto aj využitie modifikácie BSM má byť iba v takej miere, aby de facto nevylučovalo BSM úplne. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/58/2017 uviedol, že BSM nemôže byť zúžené do takej miery, že by BSM prestalo vôbec existovať. Takáto formulácia nie je zúžením BSM, ale fakticky ide o zánik BSM, čo zákon neumožňuje urobiť dohodou manželov, a to ani s prihliadnutím na obojstrannú vôľu manželov. Dohodou o zúžení BSM uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX, teda po roku od uzatvorenia manželstva, strany konania vylúčili z majetku, ktorý by mal patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva, všetok majetok, ktorý by nadobudli po uvedenom dátume a súd dospel k záveru, že táto dohoda je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ňou dochádza k obchádzaniu zákona a to konkrétne § 143 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto dohody žalobkyňa a žalovaný zúžili ich BSM do takej miery, že po XX.XX.XXXX by prestalo úplne existovať, teda došlo by k zrušeniu BSM v celom rozsahu za trvania manželstva, čo zákon nepripúšťa. V ďalšom preto súd na túto dohodu neprihliadal. 33. Súd sa následne zaoberal ustálením masy BSM, ktorá by mala byť predmetom vyporiadania v tomto súdnom konaní. 34. Po doručení žaloby žalovanému, žalovaný navrhol vyporiadať v konaní aj ďalšie veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a to parcelu č. XXXX/XX, garáž súp. č. XXXX, motorové vozidlo F. G., čiernu techniku a mobilný telefón. Žalobkyňa namietala, že uvedený návrh bol podaný v lehote viac ako troch rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku, a teda tieto veci sú už v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a preto ich v rámci prebiehajúceho súdneho konania nie je možné vyporiadať. Súd sa s týmto názorom žalobkyne nestotožnil. Zákon ustanovuje 3-ročnú lehotu v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vysporiadať dohodou alebo v rovnakej lehote podať žalobu na súd. Po márnom uplynutí 3-ročnej lehoty nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 149 ods. 4 OZ. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení má hmotnoprávnu povahu a zároveň ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Do jej uplynutia sa musí buď uzavrieť dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo podať žaloba na súde. Bývalí manželia môžu vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo mimosúdnou dohodou i po uplynutí troch rokov od zániku manželstva rozvodom, pokiaľ prebieha súdne konanie o vysporiadaní ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, pretože nevyvrátiteľná domnienka podielového spoluvlastníctva bývalých manželov k vysporiadanému majetku nemohla s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie nastať. Predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súdom je podľa slovenskej judikačnej praxe všetok majetok, ktorý podľa § 143 OZ a s prihliadnutím na § 143a OZ patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ako spoločný existoval ku dňu zániku (zúženia) bezpodielového spoluvlastníctva. V konaní o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pre posúdenie, ktoré veci patria do tohto spoluvlastníctva, rozhodný deň, kedy došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva (teda spravidla deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva), nie deň ich faktického rozchodu alebo deň, kedy súd o tomto vysporiadaní rozhoduje. Nakoľko zo strany žalobkyne bola podaná žaloba o vyporiadanie BSM v posledný deň trojročnej zákonnej lehoty, nemohla nastúpiť nevyvrátiteľná právna domnienka v zmysle § 149 ods. OZ o nadobudnutí vecí, ktoré patria do BSM a ktoré žalobkyňa v žalobnom návrhu neuviedla, do podielového spoluvlastníctva strán sporu. 35. V priebehu súdneho konania, vzhľadom na vyslovený predbežný názor súdu, strany sporu zhodne uviedli, že do masy vyporiadavného BSM má byť poňatá parcela registra ,,E.“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, katastrálne územie C., zapísaná na LV č. XXXX a garáž s.č. XXXX na parc. č. XXXX/XX. Tieto nehnuteľnosti ku dňu XX.XX.XXXX boli v bezpodielovom spoluvlastníctve strán konania. Následne však zo strany žalobkyne po právoplatnosti rozvodového rozhodnutia došlo k odpredaju týchto nehnuteľností tretím subjektom ( a to ešte pred podaním žaloby v danej právnej veci) a súd preto dospel k záveru, že predmetom vyporiadania už nemôžu byť, avšak je potrebné vyporiadať ich majetkovú hodnotu, ktorú mali ku dňu XX.XX.XXXX. V konaní preto bolo potrebné výšku majetkovej hodnoty uvedených nehnuteľností ustáliť. V konaní mal súd za preukázané, že počas trvania manželstva parcela č. XXXX/XX bola zakúpená v roku XXXX za cenu 1 991,44 eur a nakoľko v konaní nebol predložený žiadny dôkaz ohľadom inej hodnoty tohto pozemku, súd ustálil, že hodnota parcely č. XXXX/XX ku dňu XX.XX.XXXX bola 1 991,44 eur. Pokiaľ sa jedná o hodnotu garáže s.č. XXXX zo strany žalobkyne do súdneho spisu bolo predložené stanovisko realitnej kancelárie v zmysle ktorého hodnota garáže ku dňu 30.11.2012 bola 6 000,- eur. Nakoľko žiadny iný dôkaz ohľadom hodnoty garáže v konaní predložený nebol, súd preto ustálil hodnotu garáže ku dňu 30.11.2012 na 6 000,- eur. 36. Súd na základe zhodných tvrdení strán sporu mal tiež za preukázané, že počas trvania manželstva bolo zakúpené motorové vozidlo zn. F. G., rok výroby 1997, ev. č. C. XXX I.. V čase právoplatnosti rozvodového rozsudku v roku 2012 bolo motorové vozidlo evidované na meno žalobkyne a tá ho po rozvode v roku 2014 predala za cenu 200,- eur tretej osobe. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku v danej právnej veci, motorové vozidlo už nebolo vo vlastníctve žiadnej zo strán sporu, súd dospel k záveru, že do masy BSM patrí hodnota tohto motorového vozidla vo výške 200,- eur, teda vo výške jeho odpredajnej ceny v roku 2014. Žalovaný síce namietal, že hodnota vozidla bola vyššia, avšak súdu nepredložil o tom žiadny relevantný dôkaz, pre súd ustálil hodnotu motorového vozidla na sumu 200,- eur. 37. V konaní tiež nebol sporné, že v roku 2011 žalobkyňa uzatvorila dve zmluvy o pôžičke a finančné prostriedky boli použité na kúpu čiernej techniky – PC+ZOSTAVA+NOTEBOOK a na zakúpenie mobilného telefónu. Hnuteľné veci od jednotlivých predajcov žalobkyňa prevzala a bola zaplatená aj ich kúpna cena. V čase rozvodu manželstva veci reálne existovali, avšak žalobkyňa tvrdila, že ich má žalovaný u seba a preto v rámci vyrovnania požadovala zohľadnil v jej prospech polovicu kúpnej ceny. Žalovaný nepoprel kúpu uvedených vecí za trvania manželstva, avšak poprel, aby veci mal u seba. Žalobkyňa následne v konaní nepredložila žiadny relevantný doklad o tom, aby sa hnuteľné veci mali nachádzať u žalovaného. Súd preto dospel k záveru, že po rozvode manželstva strán sporu tieto hnuteľné veci ostali v dispozičnej sfére žalobkyne.
Strany sporu sa v priebehu konania zhodli na tom, že uvedené hnuteľné veci patria do BSM, preto ich súd poňal do vyporiadavanej masy BSM a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd sa zaoberal aj zostatkovou hodnotou týchto hnuteľných vecí ku dňu právoplatnosti rozvodu strán sporu, nakoľko ani žalobkyňa a ani žalovaný ich zostatkovú hodnotu nevedeli uviesť a v tomto smere nenavrhli ani vykonanie žiadneho dokazovania. Zostatková cena na účely zákona o dani z príjmov je podľa § 25 ods.3 tohto zákona rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov vrátane odpisu vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval, v prípade predaja hmotného majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja [§ 19 ods.3 písm. b) a § 22 ods. 12 zákona]. Ak daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31 (účinnosť od 1.1.2021), 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, na účely výpočtu zostatkovej ceny v príslušnom zdaňovacom období sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28. Počítač je zaradený do prvej odpisovej skupiny, bude teda daňovo odpisovaný štyri roky rovnomernou metódou odpisovania. Pokiaľ sa jedná o zostatkovú hodnotu čiernej techniky – PC+ZOSTAVA+NOTEBOOK, súd ju určil na sumu 620,- eur. Technika bola zakúpená 23.04.2011, manželstvo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX, za cenu 931,50 eur. Doba od zakúpenia čiernej techniky po právoplatnosť rozvodu viac ako 1,5 roka. Mobilný telefón bol zakúpený 24.11.2011. Po roku užívania telefónu jeho hodnota klesá cca o 50 % (https://vosveteit.zoznam.sk/aku-hodnotu-ma-vas-stary-smartfon-v-zasuvke-stola-ktorynepouzivate-tolkoto-penazi-za-neho-dostanete-ak-sa-ho-rozhodnete-predat/). Preto súd určil zostatkovú hodnotu mobilného telefónu – 1900 O Galaxy S Black ku dňu 30.11.2012 na sumu 290,- eur. 38. Do vyporiadavnej masy BSM súd nezahrnul byt č. XX, na X poschodí, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností C., pre okres C., obec a katastrálne územie C., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXXX. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že kúpu tohto bytu financoval otec žalovaného (čo preukázal predloženými listinnými dokladmi) a ten vo svojej výpovedi uviedol, že sa jednalo výslovne o dar iba pre žalovaného. Poukázal, že za v tom čase daného skutkového stavu nebolo vhodné odkúpiť byt na svoje meno a následne ho darovať žalovanému, preto zvolili iný postup a to financovanie kúpy bytu pre žalovaného výlučne z finančných prostriedkov otca s tým, že následne žalovaný bude ako výlučný vlastník bytu zapísaný aj do katastra nehnuteľností. S týmto bola uzrozumená a súhlasila aj samotná žalobkyňa, ktorá následne pristúpila jednak k podpísaniu dohody o zúžení BSM a tiež dohody o vyporiadaní BSM (aj keď tieto právne úkony sú absolútne neplatné, nakoľko boli urobené v rozpore so zákonom). Titulom kúpy a následnej rekonštrukcie predmetného bytu žalobkyňa nevynaložila žiadne finančné prostriedky, rekonštrukcia bytu bola hradená z finančných prostriedkov poskytnutých otcom žalovaného a tiež úverom poskytnutým H., I.. Opak v konaní preukázaný nebol. Žalobkyňa síce tvrdila, že aj ona vložila na rekonštrukciu bytu finančné prostriedky ktoré jej poskytla jej matka, neuviedla však ani sumu, ani to, na aký účel mali byť použité. Od roku 2018 navrhovala ako jediný dôkaz na preukázanie jej tvrdení výsluch jej matky, súd tento dôkaz opakovane pripustil, avšak žalobkyňa účasť svedka na pojednávanie nezabezpečila a tým v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Súd preto považoval za správne a spravodlivé, byt č. XX a vzhľadom na to, že už je jeho vlastníkom tretí subjekt, a ani jeho majetkovú hodnotu, nezhrnúť do masy vyporiadavaného BSM. 39. V konaní tiež nebolo sporné, že v roku 2005 bola medzi stranami sporu ako dlžníkmi a H. Q. B., I. uzatvorená zmluva o úvere a že takto získané finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu bytu vo
vlastníctve žalovaného. Súd preto dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že ako dlžníci túto zmluvu podpísali žalobkyňa aj žalovaný, jedná sa o individuálny dlh žalovaného. Nakoľko poskytnuté finančné prostriedky boli použité výlučne na zhodnotenie osobného majetku žalovaného, súd dospel k záveru, že suma, ktorá bola titulom splácania úveru uhradená do 30.11.2012, bola vynaložená zo spoločných prostriedkov strán sporu, žalobkyni preto patrí náhrada polovice týchto finančných prostriedkov, teda 1 zo sumy 8 591,15 eur. 40. Pokiaľ sa jedná o zohľadnenie úveru poskytnutého D. B., I.. (predtým U. B.), súd túto skutočnosť brať v úvahu v rámci vyporiadania BSM nemohol. Súdu nebola známa výška úveru, čas jeho poskytnutia, čiastka ktorá bola splatená, a z predloženého vyjadrenia D. B. A., I. vyplýva iba skutočnosť, že úver bol splatený v celom rozsahu, avšak vzhľadom na uplynulý čas, iné informácie nie je možné poskytnúť. 41. Súd pri určení vyrovnacieho podielu nemohol prihliadať ani na požiadavky žalobkyne, aby zohľadnil aj sumu jej darovaných finančných prostriedkov zo strany jej matky, ktoré mali byť použité na rekonštrukciu bytu žalovaného, v tomto smere zo strany žalobkyne, tak ako súd už vyššie konštatoval, nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Nepreukázala ani výšku týchto finančných prostriedkov a ani to, že boli vložené do spoločného majetku. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prikázal hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviazal ju na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalovanému vo výške 255,10 eur. Tento vyrovnací podiel súd vyčíslil nasledovne: Cena hnuteľných vecí 910,- eur – polovica hodnoty 455,- eur, túto čiastku má žalovaná uhradiť žalobcovi. Majetková hodnota parcely, garáže a motorového vozidla 8 191,44 eur – polovica hodnoty 4 095,70 eur, túto čiastku má uhradiť žalobkyňa žalovanému. Celkovo žalobkyňa má uhradiť žalovanému sumu 4 550,70 eur. Hodnota splateného úveru poskytnutého H., I. za trvania manželstva 8 591,15 eur – polovica vo výške 4 295,60 eur, túto čiastku má uhradiť žalovaný žalobkyni. Po započítaní vzájomných plnení 4 550,70 eur – 4 295,60 eur, je tak žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi vyrovnací podiel vo výške 255,10 eur. 43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní o vyporiadanie BSM žiadna zo strán nemá úspech vo veci. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Preto tu zásada úspechu a neúspechu v konaní neplatí, a preto v konaní o vyporiadaní BSM strán sporu bolo dôvodné o trovách konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. V zmysle tohto zákonného ustanovenia potom súd rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nebol tak žiaden procesný dôvod aplikovať rozhodnutie o trovách konania iným spôsobom. V danej právnej bola každá zo strán sporu čiastočne úspešná, nakoľko došlo k pomernému uspokojeniu oboch. V tomto prípade nebolo možné ani ustáliť mieru úspechu strán v konaní, nakoľko tieto prednášali v priebehu konania ohľadne rozsahu a hodnoty majetku patriacemu do BSM rôzne tvrdenia a návrhy.
44. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018. Súčasná procesná úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku teda neobsahuje analogické ustanovenia o náhrade trov konania štátu, ako tomu bolo za predošlej procesnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej štát mal podľa výsledkov konania proti účastníkom (pokiaľ u nich neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov) právo na náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 ods. 1 O.s.p.) a o ktorých súd rozhodoval aj bez návrhu (§ 151 ods. 6 O.s.p.). Absencia takejto procesnej normy avšak nespôsobuje, že by nárok štátu na náhradu trov konania zanikol, ale práve naopak, štátu aj napriek tomu náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou (podľa ktorej mu nárok na ich náhradu vznikol ex lege), patrí a súd je povinný o nej aj bez návrhu rozhodnúť. V danej právnej veci vzhľadom na návrhy strán sporu súd požiadal D. B. A., I. o poskytnutie vyjadrenia ohľadom úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému a v rámci vyporiadania BSM žalobkyňa požadovala túto skutočnosť pri určení výšky vyrovnacieho podielu zohľadniť. Banka súdu predložila písomné vyjadrenie a vyúčtovala za poskytnutie informácii súdu sumu 36,- a táto bola následne uhradená. Na strane štátu tak vznikli trovy vo výške 36,- eur a vzhľadom na skutočnosť, že banka bola požiadaná o poskytnutie informácie na základe návrhu oboch strán sporu, za účelom preukázania skutočností týkajúcich sa žalobkyne a aj žalovaného, súd preto uložil povinnosť obidvom stranám sporu nahradiť štátu trovy konania v rovnakom rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.