{"guid": "f35c925b-5405-4799-9b0c-63a524925cd0:713d1c22-6729-4338-8ec8-ab937b64bafc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2", "spisova_znacka": "13Co/11/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/11/2026 z 21. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. mája 2026, sp. zn. 13Co/11/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2", "identifikacne_cislo": "8315213530", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Baran", "sudca_id": 201, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-baran-201", "datum_vydania": "2026-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/713d1c22-6729-4338-8ec8-ab937b64bafc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n13Co/11/2026\n8315213530\n21. 05. 2026\nJUDr. Martin Baran\nECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu\nJUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: R. L., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom F. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Martina Čelková, advokátka so sídlom\nŠtefánikova 22, 066 03 Humenné, proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX\nXX B., právne zastúpený: JUDr. Martina Řeřichová PhD. advokátka s. r. o., so sídlom Námestie slobody\n13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065 042, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní\nžalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/630/2015-577 zo dňa 01.09.2025 v\nspojení s opravným uznesením zo dňa 26.02.2026 takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Nepripúšťa čiastočné späťvzatie žalobkyne.\nII. Potvrdzuje rozsudok.\nIII. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu\ntakto:\n„Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria:\na) majetková hodnota garáže súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX,\nokres P., obec P., katastrálne územie P., vo výške 6 000,- eur,\nb) majetková hodnota parcely „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísanej\nna LV č. XXXX, okres P., obec P., katastrálne územie P., vo výške 1 991,44 eur,\nc) majetková hodnota vozidla značky Z. F., rok výroby XXXX, evidenčné číslo P vo výške 200,- eur,\nd) hnuteľné veci, a to\n- čierna technika - PC zostava + notebook zakúpené v roku XXXX za sumu 931,50 eur, zostatková\nhodnota 620,- eur,\n- mobilný telefón XXXX S. zakúpený 24.11.2011 za sumu 588,90 eur, zostatková hodnota 290,- eur.\nDo výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikazuje hnuteľné veci:\n- čiernu techniku - PC zostava + notebook v zostatkovej hodnote 620,- eur\n- mobilný telefón XXXX S. zostatková hodnota 290,- eur.\nŽalobkyňa sa zaväzuje titulom úplného vyrovnania podielov vyporiadavaného bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov žalovanému zaplatiť sumu 255,10 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\n\nŽiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.\nŠtátu voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške\ntrov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nŠtátu voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške\ntrov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že do bezpodielového\nspoluvlastníctva strán sporu patria hnuteľné veci, ako aj majetkové hodnoty za predané hnuteľné či\nnehnuteľné veci tak, ako to ustálil vo výrokovej časti svojho rozsudku. V bezpodielovom spoluvlastníctve\nstrán sporu ku dňu rozvodu ich manželstva patrila parcela registra „C“ XXXX/XX - zastavaná plocha, k.\nú. P. a garáž na nej stojaca. Následne došlo k prevodu týchto nehnuteľností, preto je možné vyporiadať\nlen ich majetkovú hodnotu, pričom táto bola ustálená u pozemku na sumu 1.991,44 € a garáže na 6.000\n€. Rovnako tak do BSM strán sporu patrilo motorové vozidlo značky Z. F., ktoré bolo odpredané za sumu\n200 €. Zároveň nebolo spornou skutočnosťou, že v čase rozvodu reálne existovali aj hnuteľné veci, a\nto čierna technika špecifikovaná vo výrokovej časti, pričom súd dospel k záveru, že tieto veci ostali v\ndispozičnej sfére žalobkyne, a preto ich prikázal do jej vlastníctva. Zostatkovú cenu u PC ustálil na 620\n€, pri mobilnom telefóne na sumu 290 €.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 143, § 143a, § 148, § 149 a § 150 Občianskeho\nzákonníka.\n4. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dohoda zo dňa XX.XX.XXXX o zúžení\nBSM spísaná formou notárskej zápisnice je absolútne neplatným právnym úkonom, preto na túto súd\nneprihliadal. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR zúžením BSM nie je to, ak BSM\nfakticky zaniká, čo bol prípad dohody strán sporu. Išlo o neplatný právny úkon, ktorý zákon nepripúšťa.\n5. Do masy BSM súd prvej inštancie nezahrnul byt číslo XX na X. poschodí, zapísaný na LV č. XXXX v\nP., nakoľko mal preukázané, že táto nehnuteľnosť bola zakúpená výlučne z finančných prostriedkov otca\nžalovaného, ktorý ako svedok uviedol, že predmetný byt financoval len v prospech svojho syna. Rovnako\ntak nemal preukázané tvrdenia žalobkyne, že táto vložila na rekonštrukciu bytu finančné prostriedky,\nnakoľko táto svoje tvrdenia nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno. Súd mal za preukázané,\nže finančné prostriedky získané úverovou zmluvou s O. boli individuálnym dlhom žalovaného a pokiaľ\nboli splácané zo spoločných finančných prostriedkov, patrí žalobkyni náhrada jednej polovice. Pri úvere\nposkytnutého J. z dôvodu, že súdu nebola známa výška úveru ani čas poskytnutia, nemohol tento\nzáväzok zohľadniť pri vyporiadaní BSM.\n6. Súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal čiernu techniku a mobilný telefón a zároveň zaviazal\nvyplatiť žalovanému sumu 255,10 €, pričom uviedol, že cena hnuteľných vecí bola 910 €, z čoho polovica\nčiní 450 €. Pri majetkovej hodnote parcely, garáže a vozidla v sume 8.191,44 € je polovicou suma\n4.095,70 €, ktoré by mala žalobkyňa uhradiť žalovanému, ako aj polovicu z hodnoty hnuteľných vecí.\nŽalovaný by mal žalobkyni uhradiť sumu 4.295,60 € ako polovicu splatenia úveru za trvania manželstva\nvo výške 8591,15 €, pričom pri započítaní vzájomných plnení je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi\n255,10 €.\n7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, kedy bola každá zo strán čiastočne\núspešná a nebolo preukázané výlučne tvrdenia ani jednej zo strán.\n8. Zároveň podľa § 259 CSP zaviazal súd prvej inštancie sporové strany, aby v rovnakom pomere znášali\ntrovy štátu, ktoré vznikli v konaní za náklady spojené s vyžiadaním bankových informácií.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobkyňou s poukazom na § 365 ods.\n1 písm. b), c) a d) CSP.\n10. Žalobkyňa namietla prikázanie mobilného telefónu a PC, nakoľko veci výlučne užíval žalovaný.\nTento poprel tvrdenie o tom, že by bol ich držiteľom, pričom neuviedol ďalšie skutočnosti. Súd to\n\nvyhodnotil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, no tu dochádza k presunu dôkazného bremena\naj na žalovaného, ako to bolo v tomto prípade.\n11. Zároveň namietla záver súdu, že byt v P. nie je zahrnutý do masy BSM. Poukázala na to, že žalovaný\npočas desiatich rokov trvania sporu tvrdil, že byt je v jeho vlastníctve s poukazom na notársku zápisnicu\no zúžení BSM. Až v roku 2015 boli predložené listiny, podľa ktorých mal uhradiť sumu za byt otec\nžalovaného. Zmluvy predložené v konaní nedokazujú, že byt patrí do výlučného vlastníctva žalovaného.\nTento by mal byť vyporiadaný v rámci BSM .\n12. Namietla nevykonanie výsluchu svedka, ktorého navrhla. Je pravdou, že navrhovaný svedok\nsa nedostavil na pojednávanie z dôvodu starostlivosti o brata žalobkyne a pre krátkosť času pred\npojednávaním nemohla byť zabezpečená starostlivosť o túto osobu a jej výsluch je na objasnenie veci\nnevyhnutný.\n13. Žalobkyňa uviedla, že po uplynutí trojročnej lehoty nie je možné rozširovať masu BSM, pričom súd\nna túto námietku neprihliadal.\n14. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n15. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že odvolanie je nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nzákonné a správne. Pri hnuteľných veciach žalovaný nemá vedomosť o tom, kde sa nachádzali v čase\nzániku BSM a ak o ich existencii mala vedomosť žalobkyňa, musia byť v jej dispozícii.\n16. Žalobkyňa nenavrhla dôkazy o pravdivosti ich tvrdení o tom, že veci má žalovaný, preto súd\npostupoval správne. Pokiaľ sa týka bytu číslo XX, bolo preukázané, že svedok - otec žalovaného\nfinancoval kúpu bytu výlučne zo svojich prostriedkov s tým, že výlučným vlastníkom bytu bude len\nžalovaný, s čím bola žalobkyňa uzrozumená a súhlasila a v tejto súvislosti podpísala aj dohodu o zúžení\nBSM. Do konania boli predložené príjmové pokladničné doklady, ktoré sa týkajú bytu.\nPokiaľ sa týka neúčasti svedka na pojednávaní, jeho prítomnosť mala zabezpečiť žalobkyňa a pokiaľ tak\nopakovane žalobkyňa neučinila, súd postupoval v zmysle CSP. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.\n17. Žalobkyňa v replike z 29.11.2002 uviedla, že berie časť návrhu na vyporiadanie BSM ohľadom\nhnuteľných vecí späť, nakoľko nie je preukázané či tieto existovali a kto ich mal v držbe. Ohľadom\nvlastníctva bytu uviedla, že ani vo vyjadrení žalovaný nepreukázal kúpnu zmluvu. Účelovo pridal\ndokumenty, ktoré nepreukazujú nadobudnutie vlastníctva žalovaného. Skutočnosť, že žaloba bola\npodaná na záver lehoty nemôže byť vykladaná v jej neprospech. Až do odpredaja nehnuteľností bola na\nliste vlastníctva ako titul nadobudnutia uvedená notárska zápisnica o zúžení BSM a nie kúpna zmluva.\n18. Žalovaný v duplike z 16.12.2025 zotrval na tom, že hnuteľné veci musia byť vo vlastníctve žalobkyne\na nesúhlasil so späťvzatím návrhu v tejto časti. Poukázal na to, že byt zakúpený z prostriedkov jeho otca\nnadobudol výlučne on, a to aký je titul nadobudnutia nie je rozhodujúcou skutočnosťou. Na uvedenom\nbyte bol evidovaný ako výlučný vlastník na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.10.2006.\n19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a\n2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského\nsúdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je\ndôvodné\n20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n\n21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav\nsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko\ns prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).\n22. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec\npodľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu\nnesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie\nveci nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. V danej veci\ndošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany súdu prvej inštancie, a to § 149 Občianskeho\nzákonníka.\n23. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalobkyne dospel k záveru, že relevantne bola\nvznesená odvolacia námietka týkajúca sa skutočnosti, že súd rozhodoval aj o veciach, ktoré strany sporu\noznačili až po uplynutí trojročnej prekluzívnej doby.\n24. Túto otázku riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 14.12.2023 a zároveň sa touto\notázkou zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v svojom uznesení IV. ÚS 479/2018. Vychádzajúc\nz týchto rozhodnutí odvolací súd uvádza, že súčasná judikatúra vyšších súdnych autorít ustálila túto\notázku tak, že bývalí manželia môžu súdnym rozhodnutím vysporiadať len tú časť ich majetku, ktorú\nnavrhli súdu vyporiadať do troch rokov od právoplatnosti zániku BSM. Ústavný súd v tejto súvislosti\nuviedol, že spravodlivým je postup súdu, kedy obe strany majú možnosť sa vyjadriť k tomu, čo považujú\nza súčasť svojho už zaniknutého BSM, a preto je možné prvým vyjadrením k žalobe, aby druhý z\nbývalých manželov mohol označiť veci, ktoré považuje za predmet konania, aj keď už medzičasom\ntrojročná lehota uplynula.\n25. Skoršia právna úprava vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladala,\nže súd viazaný povinnosťou vyporiadať všetok majetok patriaci do BSM bude z úradnej činnosti\nzisťovať rozsah masy majetku patriaceho do BSM. Táto prax zároveň umožňovala kedykoľvek počas\nprebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM podávať opakovane návrhy na vyporiadavanie ďalších\na ďalších položiek. Zákonodarca už novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb.\núčinnou od 01. januára 1983 prehĺbil dispozitívny charakter noriem upravujúcich BSM a z dôvodu\npotreby zabezpečenia právnej istoty stanovil trojročnú lehotu, v ktorej bývalí manželia môžu predmet\nbezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota uplynie\nmárne, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ (nevyvrátiteľná právna\ndomnienka), brániace existencii nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú\ndobu. (Uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/205/2022 z 14.12.2023).\n26. Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že v návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý bol podaný\nv trojročnej zákonnej lehote bola zo strany žalobkyne navrhovaná, aby do masy BSM bol poňatý byt\nčíslo XX, na LV č. XXXX, k. ú. P. a hypotekárny úver v O. banke zo dňa 21.11.2005. Žalovaný vo svojom\nvyjadrení k žalobe namietol skutočnosť, že predmetný byt patrí do BSM účastníkov konania z dôvodu,\nže je len jeho výlučným vlastníctvom a pokiaľ sa týka úveru uviedol, že tento úver splácal výlučne on\na na tomto nie sú žiadne podlžnosti.\n27. Z uvedeného vyplýva, že v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote strany sporu ustálili okruh masy\nBSM na byt a úver zo spoločnosti O.. Ostatné položky boli prostredníctvom strán sporu dopĺňané až\npo uplynutí tejto lehoty.\n28. Pokiaľ sa týka preukázania skutočnosti či byt číslo XX, zapísaný na LV č. XXXX, v k. ú. P.\npatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na\ndôkazoch vykonaných v konaní. Z listinných dôkazov, teda zmluvy o právnej pomoci na odkúpenie\n\ndružstevného bytu zo dňa 18.10.2001, zmluvy o budúcej zmluve z 30.10.2001, ako aj z príjmových\npokladničných dokladov z č. l. 473 a 474 a z výsluchu svedka - otca žalovaného bolo preukázané,\nže finančné prostriedky na kúpu celého bytu boli poskytnuté otcom žalovaného, ktorý uviedol, že tieto\nfinančné prostriedky výlučne poskytol pre svojho syna. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt nepatril\ndo bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa,\nže podľa listu vlastníctva bola iná skutočnosť než darovacia zmluva od otca žalovaného. Nič nemení\nna skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť, ako to správne uviedol súd prvej inštancie nepatrí do\nbezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.\n29. Nie je teda relevantnou skutočnosťou to, či bola obranou žalovaného zmluva, resp. notárska\nzápisnica o zúžení BSM. Jedná sa o prejudiciálnu otázku, ktorú súd prvej inštancie riešil s poukazom\nna dôkazy vykonané v spise, ktoré správne ustálil a aj právne posúdil.\n30. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením skutočností ohľadom bytu v P. uvedenými v bode 8 až 11\nodôvodnenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt nepatril do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, preto táto položka, ktorá bola uplatnená stranami sporu na súde v trojročnej\nlehote nemôže byť predmetom vyporiadania súdom.\n31. Pokiaľ sa týka úveru zo dňa 02.11.2005, tak zostatok tohto úveru ku dňu 30.12.2012 bol 3.499,84\neura. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že predmetný úver po zániku BSM strán sporu splatil\nžalovaný. Za takéhoto stavu veci by bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1.749,92\neura ako polovice z nesplateného úveru. Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie však žalobkyňa bola\nzaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 255,10 eura, pričom vo veci podala odvolanie len žalobkyňa, preto\nv súlade s článkom 16 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku odvolací súd aj napriek\nskutočnosti, že z hmotného práva vyplýva záver nepriaznivejší pre žalobkyňu, nemohol konať v rozpore\ns týmto článkom a zaviazať ju na zaplatenie uvedenej sumy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil\nnapadnutý výrok a ako vecne správne potvrdil výroky o trovách konania.\n32. Čl. 16 CSP\n(3) V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre\nstranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.\n33. Komentované ustanovenie v treťom odseku vymedzuje princíp zákazu reformatio in peius. Zákaz\nreformatio in peius nemá explicitnú ústavnoprávnu oporu a nemožno ho priamo vyvodiť ani z práva\nna súdnu ochranu, pretože to negarantuje výsledok konania z hľadiska hmotného práva, ale iba jeho\nriadny priebeh (ÚS ČR III. ÚS 525/15). Napriek tomu je však potrebné priznať uvedenému princípu jeho\nústavnoprávnu relevanciu, a to na základe ústavnej koncepcie základného práva na súdnu ochranu,\nktoré je vďaka ústavnej požiadavke zákonného určovania medzí na jeho uplatnenie, čo sa týka obsahu,\núzko späté s princípom legality konania orgánov verejnej moci (ÚS SR III. ÚS 347/2020). Princíp zákazu\nreformatio in peius má svoj pôvod v trestnom konaní, no v určitých prípadoch svoje využitie nachádza\naj v konaní civilnom, a to v súvislosti s princípom dispozičným. Jeho podstata spočíva v tom, že strana\nsporu, ktorá využila opravný prostriedok, sa nemôže v dôsledku rozhodnutia súdu o ňom dostať do\nhoršieho postavenia, než bolo to, ktoré jej priznávalo rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom.\nRozhodnutie súdu prvej inštancie teda odvolací súd nesmie zmeniť v neprospech odvolateľa. Ak však\npodali odvolanie obe strany sporu, rozhodnutie odvolacieho súdu sa môže pohybovať iba v rámci\nvymedzenom odvolaniami oboch strán (ÚS ČR, I. ÚS 1238/23). Princíp zákazu reformatio in peius platí\nv súvislosti s konaním o opravnom prostriedku, uplatní sa však aj v konaní, ktoré po ňom spravidla\nnasleduje. (MENHART, Sandra. Čl. 16 [Princíp použiteľnosti nezákonného dôkazu a zákazu reformatio\nin peius]. In: IVANČO, Marek, IVANKO, Daniel a kol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H.\nBeck, 2026, s. 18-19, marg. č. 4.)\n34. Odvolací súd nezastavil súdne konanie v časti späťvzatia žalobkyne ohľadom hnuteľných vecí z\ndôvodu, že žalovaný nesúhlasil s týmto späťvzatím, pričom jeho súhlas je potrebný vždy, ak určitý\nspôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 146 ods. 2 CSP). V danom\nprípade spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, a\nto § 150 OZ, preto s poukazom na procesný postoj žalovaného odvolací súd nezastavil konanie v časti\nnavrhovanej žalobkyňou.\n\n35. Pokiaľ sa týka právnych záverov súdu prvej inštancie ohľadom právneho posúdenia platnosti dohody\no zúžení BSM, pokiaľ sa týka posúdenia platnosti tejto dohody, odvolací súd sa stotožňuje s právnym\nzáverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého manželia si môžu modifikovať rozsah spoluvlastníctva tak,\nže zúžia rozsah BSM, aby veci, ktoré by inak patrili do ich spoluvlastníctva, budú na základe dohody o\nvýlučnom vlastníctve vo výlučnom vlastníctve len jedného z nich. Tu však platí obmedzenie v podobe,\nže zúženie nesmie byť také rozsiahle, aby BSM de facto prestala existovať (Občiansky zákonník, prvé\nvydanie, 2025, str. 308 - 309, P. Luprichová Cvengrošová).\n36. Ostatné odvolacie námietky vzhľadom na vyporiadanie sa s vyššie uvedenými odvolacími\nnámietkami odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko tieto sa týkali položiek, ktoré boli zo strany\nstrán sporu uplatnené po uplynutí trojročnej prekluzívnej doby.\n37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 257 CSP v spojení s ust. § 396\nods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom\nna osobitý charakter sporu o vyporiadanie BSM, kedy je v záujme oboch strán vyporiadať svoj majetok\npo zániku BSM aj súdnou cestou je dôvodné, aby strany sporu niesli trovy konania samostatne.\n38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/630/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69acd1bf-07b9-4029-ab71-c25b4886341b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2020 z 14. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1"}, {"guid": "ussr:610cef54-83b1-4074-a11c-b05e7b07bde9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "2218e38f-f5c2-4af5-8e04-b5a1fc795ff1:2949a9ec-2a52-46db-8db1-1621741fc065", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1", "spisova_znacka": "5Cdo/205/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 z 14. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1"}], "citovane_v": []}