Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 28CoP/27/2025 8722202025 15. 05. 2025 JUDr. Zuzana Biščáková ECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pochádzajúceho z matky O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, A., právne zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Hlavné námestie 80, Kežmarok a otca O.. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., právne zastúpeného JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou so sídlom Francisciho 3288, Poprad, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10P/110/2022-359 zo dňa 30.5.2024, takto: rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: I. Predmet konania 1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému O., pričom konanie bolo začaté na základe návrhu otca, ktorý žiadal o zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, s tým, že výživné nebude určené. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Z v e r u j e mal. O. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že mal. O. bude v osobnej starostlivosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 18:00 hod. až do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., kedy matka mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska otca a následne bude každý nepárny týždeň kalendárneho roka v starostlivosti otca od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., kedy otec mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, pričom každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Výživné súd n e u r č u j e .
III. N a r i a ď u j e opakované výchovné opatrenie v zmysle § 37 Zákona o rodine a ukladá rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny v A. za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadne mal. dieťaťa a komunikácie vo vzťahu oboch rodičov navzájom, a to na nevyhnutnú dobu, najdlhšie na dobu 6 mesiacov nasledujúcich odo dňa 1.6.2024. IV. Návrh otca mal. dieťaťa z a m i e t a . V. Návrh matky mal. dieťaťa z a m i e t a . VI. Návrh kolízneho opatrovníka z a m i e t a . VII. U k l a d á rodičom mal. dieťaťa uhradiť doplatok na preddavok znaleckého dokazovania, a to matke mal. dieťaťa v sume 139,52 eur a otcovi mal. dieťaťa v sume 139,52 eur, a to a účet súdu v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorým nepochybne je jeho právo byť v starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilí, majú vytvorený blízky citový vzťah k svojmu synovi a maloletý má rád oboch rodičov, je plne adaptovaný v oboch domácnostiach. S cieľom eliminovania zlej rodičovskej komunikácie súd opätovne rodičom nariadil výchovné opatrenie. Z uvedených dôvodov aj návrh matky a kolízneho opatrovníka na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky zamietol a návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil, keďže majetkové a príjmové pomery rodičov vyhodnotil ako rovnaké. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 37 ods. 2 zákona o rodine, § 37 ods. 4 zákona o rodine, § 62 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine. 5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania 6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie matka aj otec. 7. Matka maloletého podala odvolanie proti výrokom I., II., III., V. napadnutého rozsudku, z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písmena f), písm. h) Civilného sporového poriadku a v zmysle § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidvaja rodičia majú vytvorené zázemie, disponujú zariadenými domácnosťami a pre maloletého majú zabezpečené vhodné materiálne potreby. Otec dieťaťa však nedokáže maloletému samostatne zabezpečiť opateru v rozsahu prania, žehlenia a iných obdobných vecí, čo explicitne sám potvrdil. Naproti tomu sa matka o maloletého O. starala od narodenia doposiaľ, vie maloletému O. zabezpečiť všetko nevyhnutné. V konaní taktiež vyplynulo, že rodičia majú záujem osobne sa starať o maloletého a maloletý by chcel byť v kontakte s oboma rodičmi. Otec však svoj záujem o maloletého prejavuje nevhodným spôsobom a počas konania sa neštítil osobných útokov priamo na matku, opakovane podával na matku a jej rodinu ničím nepodložené trestného oznámenia. Otec matku očierňoval pred súdom a uvádzal vymyslené skutočnosti, len aby spochybnil matkinu kompetenciu vychovávať maloletého syna. Samotná osobnostná povaha otca bola v konaní preukázaná aj znaleckým dokazovaním a aj za týchto okolností bola matka prístupná k uzavretiu rodičovskej dohody, keďže na rozdiel od otca si uvedomuje dôležitosť otca v živote maloletého syna.
Matka v konaní súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, avšak pre neutíchajúce útoky zo strany otca si fungovanie striedavej osobnej starostlivosti nedokáže v tomto období predstaviť. Od vyhlásenia napadnutého rozsudku sa rodičia stretli u psychologičky, kde sa otec opätovne odmietol dohodnúť s matkou na starostlivosti o maloletého a pokračoval v opätovných atakoch voči matke. Matka už sama nezvláda takýto prístup otca a vníma, že takéto chovanie otca negatívne vplýva aj na samotného maloletého syna. Vzhľadom na silný a trvajúci konflikt medzi rodičmi, ktorý vytvára výhradne otec, má matka za to, že striedavá osobná starostlivosť neupokojí situáciu medzi rodičmi a v konečnom dôsledku samotným konfliktom bude najviac trpieť maloletý O., čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie. Znalkyňa zistila, že v dôsledku tejto neprimeranej komunikácie zo strany otca má maloletý psychické ťažkostí, nakoľko prejavy rodičov vníma senzitívne. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že práve matka vie zabezpečiť všetky potreby dieťaťa, a to aj po stránke citovej, keďže s maloletým má vytvorený veľmi pozitívny citový vzťah. Naproti tomu vzťah medzi otcom a maloletým sa javí skôr ako teatrálny zo strany otca. Matka nespochybňuje, že maloletý O. má svojho otca rád, avšak otec si syna pravidelne kupuje materiálnymi vecami a na maloletého sa snaží psychicky vplývať vo svoj prospech. Matka považuje vzťah otca a maloletého skôr sa umelo vytvorený. Matka ďalej uviedla, že nesúhlasí s bodom 33 a 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku a poukazuje na tú skutočnosť, že ani po dvoch rokoch aktívnej snahy zo strany súdu a psychológa nedošlo k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi a to pre nezáujem otca rešpektovať rodičovské práva matky. Následkami konfliktnej situácie trpí najmä maloletý, ktorý uvedené vníma značne negatívne. Vzhľadom na uvedené, nie sú splnené predpoklady na striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko otec nemá dostatočne vhodné podmienky na výchovu a vývoj maloletého syna, ako aj striedavá osobná starostlivosť nebude v záujme maloletého O., keďže nebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a bol upravený styk otca s maloletým synom. Žiadala upraviť styk otca s maloletým synom, tak že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas letných prázdnin navrhuje, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým synom od 01.07. od 9:00 hod. do 16.07. do 9:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 16.8. do 9:00 hod. Počas vianočných prázdnin navrhuje, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý nepárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod. a každý párny rok od 28.12. od 9:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. Počas jarných prázdnin navrhuje, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny rok od pondelka prvého dňa jarných prázdnin od deviatej hodiny do nedele posledného dňa prázdnin do 18:00 hodiny a počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od zeleného štvrtka od 9:00 hod. do Svätej soboty do 18:00 hod. a každý nepárny rok od Svätej soboty od 18:00 hod. do utorka po veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. Žiadala, aby súd určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Matka ďalej uviedla, že s nariadením výchovným opatrením, ktoré bolo uložené výrokom III. napadnutého rozsudku nesúhlasí. Poukázala na fakt, že psychologické poradenstvo neprináša žiadne výsledky a rodičia navštevovali psychologickú poradňu skoro dva roky, avšak zlepšenie komunikácie sa nikam neposunuli. Zároveň namietala, že súd nevyhovel jej návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, ktorá by mohla potenciálne zabezpečiť upokojenie situácie medzi rodičmi a stabilizovanie režimu u maloletého O.. S návrhom na predbežnú vykonateľnosť sa prvostupňový súd sa nevysporiadal ani v samotnom výroku ako ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Matka v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III., V. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne sám po zrušení napadnutého rozsudku vo veci rozhodol. 8. Otec maloletého podal odvolanie voči výrokom I. II., IV. napadnutého rozsudku a to dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písmeno e), f) Civilného sporového poriadku, tak že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe tohto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec maloletého dieťaťa nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho po právnej a vecnej stránke za nesprávne a za také, ktoré nereflektuje objektívny skutkový a skutočný stav v rodinnom prostredí maloletého dieťaťa. Otec zároveň poukázal na to, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne a náležite odôvodnený tak, aby spĺňal atribúty spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Otec vo svojom odvolaní namietol skutočnosť, že súd prvej inštancie sa priebehu celého súdneho konania tak ani v rámci napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho písomnými podaniami, ktoré boli podložené nahrávkami na CD nosičoch, kde sú uvedené podstatné a veľmi vážne dôvody, na ktoré otec poukazuje a ktoré by mali byť zohľadnené pri konečnom rozhodovaní vo veci samej. Otec uviedol, že nesúhlasí s úpravu
rodičovských práv a povinností a to formou striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, pretože podľa jeho názoru táto nefunguje doposiaľ a predovšetkým nevyhovuje potrebám maloletého dieťaťa, ktoré musia byť pre prvoradé, na ktoré sa musí prihliadať. Maloletý O. nedokáže zotrvať jeden týždeň v starostlivosti v domácom prostredí matky, keď uvedené uvádza otcovi plače, keď má ostať pri matke dlhší čas ako 2 maximálne 3 dni. Túto skutočnosť otec maloletého v priebehu celého konania opakovane uvádzal, avšak súd sa s týmito argumentom žiadnym spôsobom nezaoberal a pri meritórnom rozhodovaní nezobral do úvahy. Ani samotný znalec z odboru psychológie v rámci svojich záverov neodporučil striedavú starostlivosť o maloleté dieťa tak otcovi nie je zrejmé na základe čoho súd prvej inštancie dospel k takejto úprave rodičovských práv a povinností. Poukázal na to, že nikdy nebola spochybnená jeho rodičovská kompetencia, dokonca uvedené nevyplýva ani zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania a samotná matka otcove rodičovské schopnosti zručnosti a kompetencie nespochybnila. Maloletý O. má pozitívnu citovú väzbu na otca a preto s ohľadom na dané nie je dôvod pre to, aby nemohol byť zverený do výlučnej osobnej starostlivosti otca. On v priebehu konania namietal výchovné postupy a metódy zo strany matky a na týchto zotrval, keďže nedošlo k zmene výchovných postupov zo strany matky a s týmito vážnymi výhradami sa súd prvej inštancie ani kolízny opatrovník nezaoberal a teda otcove pochybnosti v oblasti správneho výchovného pôsobenia matky neboli zodpovedané. Ďalej poukázal na to, čo vyplýva aj zo samotného výsluchu znalca, že rodičia nedokážu navzájom spolupracovať, normálne komunikovať, tak aby to bolo na osoh všetkých zúčastnených strán a nespolupráca rodičov je tým najzávažnejším problémom. Znalec dokonca poukázal na komunikačnú bariéru medzi rodičmi a za týmto účelom in odporúčal navštíviť psychologickú poradňu. Otec poukázal na to, že nikdy nenegoval možnosť využiť akúkoľvek formu odbornej ponúk pomoci, ktorá by prispela k zlepšeniu rodinnej klímy a v závere konania uviedol, že v prípade, že súd uloží výchovné opatrenie bude s ním súhlasiť, nakoľko je toho názoru, že uvedené môže iba prispieť k zlepšeniu vzťahov. Matka s uvedeným nesúhlasila a odbornú pomoc vopred odmietla. Z uvedeného vyplýva iba neochota matky spolupracovať na zlepšení vzájomnej komunikácie a zotrval na tom, že zverenie maloletého syna do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a rozšírená úprava rodičovských práv vo forme styku pre matku je toho času najlepšou formou úpravy rodičovských práv a povinností maloletému synovi. Otec uviedol, že žiadnym spôsobom nechce obmedziť kontakt maloletého O. s matkou, chce, aby tento vzťah matky bol udržiavaný, aby bol čo najširší, avšak nemôže to byť na úkor potrieb a psychického vývinu maloletého O., ktorého matka nateraz podľa názoru otca nie je schopná tieto potreby zabezpečiť. Uvedené je zrejmé i z toho, že vždy, keď maloletý O. je u matky, tak telefonicky kontaktuje sa s otcom a to aj pri najmenšom probléme, obracia sa na neho ako na najspriaznenejšiu osobu v jeho živote. Otec v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že do budúca zverí maloleté dieťa výlučne do osobnej starostlivosti otca a matke upraví styk s maloletým synom formou rozšíreného styku a matku zaviaže k plneniu vyživovacej povinnosti mesačným výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré bude splatné vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc dňom podania návrhu. 9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, a k odvolaniu matky uviedol, že v samotnom konaní sa vyjadril, že vzhľadom na dlhodobo rozdielne stanoviská rodičov bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie, pričom z jeho záverov vyplynulo, že vhodnejšou formou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s dieťaťom rozšírenou formou. Otec odmieta striedavú osobnú starostlivosť, ktorú by matka prijala a kolízny opatrovník má za to, že pre maloleté dieťa by bolo nariadenie striedavej osobnej starostlivosti prospešné poukazujúc na to, že obaja rodičia by mali možnosť sa podieľať na výchove a výžive maloletého dieťaťa. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, ako aj odmietanie striedavej osobnej starostlivosti zo strany otca, kolízny opatrovník navrhol po vykonanom dokazovaní zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca primeraným výživným. Kolízny opatrovník upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na výpoveď znalkyne na súdnom pojednávaní a na to, že v podstate už určitá forma striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu sa realizuje aj doposiaľ. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa kolízny opatrovník stotožňuje so záverom súdu, že dlhší časový interval, kedy bude dieťa u každého z rodičov, by malo byť na jeho prospech, a časté striedanie by nezaťažovalo rodičov. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na zvážení odvolacieho súdu. 10. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v odvolaní matky, ktoré sú podložené predovšetkým osobnými názormi matky nesúhlasí. Nie je pravdou, aby sa nevedel postarať o svojho maloletého syna po každej stránke. Samotná skutočnosť, že nedokáže ožehliť prádlo maloletému synovi neznamená, že nie je schopný výkonu jemu prináležiacich rodičovských práv.
Ďalej nesúhlasil s vyjadrením matky, že táto sa o maloletého stará od jeho narodenia. V rámci konania viackrát poukázal na nedostatky v starostlivosti a vo výchovných metódach matky, ktoré však neboli zohľadnené pri meritórnom rozhodnutí. Taktiež nemožno súhlasiť, že matka najlepšie pozná, čo maloletý potrebuje, nakoľko pokiaľ by tomu tak bolo, určite by dobre poznala názor svojho maloletého syna a to napríklad veľmi aktuálny názor týkajúci sa školského prostredia, že nemá rád, ak ho do školského zariadenia a zo zariadenia neodnáša matka, ale jej rodičia a tiež to, že dieťa nenavštevuje školský klub, ale na druhej strane do večerných hodín zostáva v pizzerii so starými rodičmi a údajne aj s matkou maloletého. Samotný maloletý to otcovi potvrdil, keď mu v telefonáte po 19.30 hod uviedol, že je v pizzerii s matkou. Už len z uvedeného je zrejmé, že matka nezohľadňuje to, že maloletý je školopovinné dieťa v prvom ročníku základnej školy, ktoré v danom čase by už malo byť doma a oddychovať na ďalší školský deň. Nesúhlasí s tým, čo uviedla matka v odvolaní, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplynula skutočnosť, že jedine matka sa dokáže o maloletého postarať po každej stránke a tiež citovej. Zo záverov znaleckého dokazovania takýto záver nevyplýva, vyplýva z neho jedine tá skutočnosť, že dieťa je rovnako citovo naviazané na obidvoch svojich rodičov. Taktiež namietol vyjadrenia matky uvádzané v odvolaní a síce, že znalkyňa zistila, že v dôsledku otcovej neprimeranej komunikácie má maloletý psychické ťažkosti, nakoľko prejavy rodičov vníma senzitívne. Taktiež nesúhlasí s vyjadreniami matky, že zo správy kolíznej opatrovníčky vyplynulo, že čo do intenzity je maloletý viac naviazaný na matku, keďže ide o správu zo šetrenia pomerov zo dňa 04.10.2022, teda 2 roky starú správu. Taktiež nesúhlasí s tvrdením matky, že ani po dvoch rokoch aktívnej snahy zo strany súdu a psychológa, nedošlo k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi a to údajne pre nezáujem otca rešpektovať rodičovské práva matky, pričom práve matka bola tá, ktorá nebola ochotná spolupracovať v poradenskom procese. Otec je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol. Trvá na tom, že maloletý O. má byť zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka má byť zaviazaná súdom prvej inštancie k vyživovacej povinnosti. Otec v ostatnom zotrval na ním podanom odvolaní. 11. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojom odvolaní a navrhuje odvolaciemu súdu, aby jej odvolaniu vyhovel. Matka nesúhlasí s tvrdením otca, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a matka nevidí existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písmena e) Civilného sporového poriadku. Matka má za to, že napadnutý rozsudok a skutkový stav veci nebol správne vyhodnotený a dostatočne právne posúdený. Nesúhlasí s tvrdeniami otca, že by sa súd prvej inštancie nevysporiadal s návrhmi a podaniami otca v rámci súdneho konania. V prvom rade poukázala na to, že takmer všetky podania a návrhy otca v konaní boli absolútne irelevantné, nepravdivé a boli výhradne stavané na útokoch voči matke, prípadne konajúcim orgánom a snahe otca matku očierniť pred súdom. Otec aj pri svojich prednesoch a podaniach adresoval súdu množstvo nezmyselných podaní, ktoré boli účelové a nehospodárne pre konanie. Matka vyjadruje presvedčenie, že takýto prístup otca (útoky voči matke, podávanie trestných oznámení na matku, osočovanie matky a podobne) len poukazuje to, že otec nie je dostatočne psychicky spôsobilý na to, aby vykonával osobnú starostlivosť o maloletého syna. Matka nesúhlasí so striedavou starostlivosťou za daných okolností, avšak absolútne popiera tvrdenia otca o tom, že maloletý nedokáže zotrvať dlhšie u matky. Ide o klamlivé tvrdenia otca, ničím nepodložené. V konaní bolo preukázané, že dieťa má silnejší citový vzťah k matke. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že matka odmietala psychologickú pomoc alebo odmietala s otcom primerane komunikovať. Ona sa vždy dobrovoľne počas konania zúčastňovala všetkých sedení a poradenstiev, kde sa snažila dospieť ku konsenzu, čo otec vždy odmietal. Matka ďalej poukázala na obsah odvolania otca, kde ten opätovne hodnotí svoju osobu ako najpodstatnejšiu v živote maloletého a kde zároveň tvrdí, že maloletý s matkou nechce byť tak ako s otcom. Matka s takýmito tvrdeniami otca nesúhlasí a ako už uvádzala tieto nie sú založené na pravde, popiera tvrdenia o to, že by dieťa nechcelo ísť matke. Matka žiadala, aby odvolací súd odvolanie otca v celom rozsahu zamietol, nakoľko nie je dôvodné. 12. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že s vyjadrením matky k jeho odvolaniu nesúhlasí. K jednotlivým tvrdenia matky a jej právneho zástupcu sa otec podrobne vyjadril v rámci podaného odvolania a na týchto svojich vyjadreniach zotrval. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65 CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom intervale (výrok I.), neurčenie výživného počas striedavej starostlivosti (výrok II.), nariadenie výchovného opatrenia rodičom (výrok III.). Predmetom odvolacieho konania bol aj výrok, ktorým súd návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol (výrok IV.), výrok, ktorým súd návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol, ako aj jej návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku (výrok V.). Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výrok, ktorým súd návrh kolízneho opatrovníka na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky zamietol (výrok VI.) z dôvodu, že ide o totožný záverečný návrh síce zo strany kolízneho opatrovníka so záverečným návrhom matky, zo strany ktorej bolo podané odvolanie voči tomu, že súd jej návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmal aj výroku o trovách konania štátu (výrok VII.) a výrok o trovách konania (výrok VIII.) ako závislých výrokoch. 15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým intervalom a výživné neurčil. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletej, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
17. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). 18. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018). 19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 22. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika, Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný a ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s
druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. IIIÚS 1206/09). 23. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý. 24. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova) zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho potenciálu, preto je výchova dieťaťa formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri zohľadnení rovnocennej citovej väzby dieťaťa k rodičom. 25. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do júla 2022, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Rodičia sa následne dohodli na starostlivosti o maloletého syna striedavo v dvojdňových intervaloch. Po podaní návrhu otca v tomto konaní plynule prešli v striedaní sa v starostlivosti o syna po troch dňoch. Otec v konaní neustále namietal nevhodné výchovné metódy a zlú starostlivosť matky o syna. Matka namietala, že otec ju ako matku nerešpektuje, neustále na ňu útočí, nie je ochotný sa s matkou na ničom dohodnúť. Napriek takémuto konfliktu medzi rodičmi a ich neschopnosťou vzájomne komunikovať bol zistený veľmi dobrý vzťah a naviazanie maloletého syna na oboch rodičov. Maloletý syn je na striedanie sa v domácnostiach
oboch rodičov zvyknutý, k obom rodičom má vytvorený blízky citový vzťah. Odvolací súd tu poukazuje na samotné vyjadrenie maloletého O. počas znaleckého vyšetrenia: „ Ja mám dva domovy, jeden u ocka a jeden u mamky.“ Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa pri znaleckom vyšetrení (5 rokov) je možné dedukovať, že obaja rodičia sa vo vzťahu k svojmu synovi správajú rodičovsky zodpovedne, svojho syna milujú a ich správanie k synovi prispieva k upevňovaniu ich vzájomnej bezpečnej vzťahovej väzby. Tieto závery okrem iného vyplývajú aj zo samotného šetrenia kolízneho opatrovníka v domácnostiach oboch rodičov. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol v tomto smere spoľahlivo zistený skutočný stav veci a súd sa s nimi správne právne vysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu musí byť najlepší záujem maloletého dieťaťa vyjadrení v článku 5 zákona o rodine. 26. K odvolacej námietke otca ohľadne intervalu striedavej starostlivosti, teda jeho námietka spočívajúca v tom, že maloletý syn dlhšie ako tri dni u matky nevydrží, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná a vykonaným dokazovaním nepreukázaná. Rozhodnutím súdu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch bol plne rešpektovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a to v prvom rade právo dieťaťa byť v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi, vytváranie si vzťahových a citových väzieb k blízkym osobám. Zároveň toto rozhodnutie vychádzalo zo skutočného stavu veci, teda už dlhodobej realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a stotožnenia sa maloletého syna s takouto formou starostlivosti. Určenie dlhšieho časového intervalu je vzhľadom k veku maloletého a jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku od septembra 2024 prispeje k stabilite a presnému časovému režimu pri výchove maloletého dieťaťa. 27. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu formy starostlivosti o maloletého syna alebo intervalu striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca smerujúcich k nevhodným výchovným prístupom matky k maloletému synovi, tu odvolací súd pripomína závery znaleckého posudku z odboru psychológie, kde znalkyňa zhodnotila, že maloletý má k matke vybudovanú pozitívnu, istú a bezpečnú vzťahovú väzbu. Nemožno teda konštatovať, aby sa k matka správala k synovi výchovne nevhodne resp. mu nejako ubližovala. Ak maloletý syn otca telefonicky kontaktuje v čase matkinej starostlivosti, je to podľa názoru odvolacieho súdu úplne v poriadku a prejavom toho, že matka nebráni maloletému synovi v kontakte s otcom. Ak syn kontaktuje otca s problémom, je potrebné, aby si otec uvedomil, že syn je ešte v nízkom veku na to, aby vedel správne posúdiť výchovný zámer matky resp. aktuálne vzniknutú situáciu, preto by otec mal uvedený výchovný problém komunikovať a riešiť s matkou, nie s maloletým synom. Uvedené je nevyhnutné pre jednotný výchovný prístup rodičov, čo je pre výchovu a riadny vývoj maloletého syna nevyhnutne potrebné. 28. Matka vo svojom odvolaní namietala zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu, že otec na ňu neustále útočí, očierňuje ju, znevažuje ju ako matku, čo negatívne vplýva aj na maloletého syna. Namietala, že vzťah otca s maloletým synom je umelo vytvorený, teatrálny. S uvedenými odvolacími námietkami matky nemožno úplne súhlasiť. Vzťah otca s maloletým synom znalkyňa popísala ako pozitívny, je nepochybné, že Miško má otca rád, je pre neho identifikačným vzorom. Na druhej strane je pravdou, že hlavným problémom medzi rodičmi, ktorý znalkyňa zistila je to, že komunikácia medzi rodičmi je aktuálne neefektívna, partnersky dehonestujúca a nespolupracujúca, hlavne zo strany otca. V dôsledku tejto vyhrotenej komunikácie medzi rodičmi má syn psychické ťažkosti, pretože veľmi senzitívne vníma konflikty rodičov. Z toho dôvodu znalkyňa odporučila zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou znalca je vypracovať znalecký posudok s využitím svojich odborných znalostí v danom odbore posúdiť skutočnosti a odpovedať na otázky dané súdom odborne a objektívne. Vyhodnotenie znaleckého dokazovania v spojitosti s ostatnými dôkazmi vykonáva následne súd s rešpektovaním zásad hodnotenia dôkazov vyjadrených v príslušných zákonných ustanoveniach. Je nevyhnutné uviesť, že aj pri zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov s úpravou styku s druhým rodičom, je potrebné, aby rodičia spolu vzájomne efektívne komunikovali v záujme maloletého dieťaťa. Nie je možné uzavrieť, že zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, by komunikácia medzi rodičmi a rešpektovanie úlohy druhého rodiča, nebolo dôležitým kritériom pre zdravý duševný vývoj dieťaťa a stabilitu jeho výchovného prostredia. Súd tu v prvom rade musí posúdiť, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, čo je právnou otázkou. Nesporne je v jeho najlepšom záujme mať na dosah výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, pričom práve striedavá osobná starostlivosť rodičov je tou formou starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré uvedené kritéria spĺňa. Druhým kritériom a ktoré musí
súd vo významnej miere prihliadať je, či maloleté dieťaťa je schopné prijať túto striedavú starostlivosť rodičov, čo v tomto prípade bolo nesporne preukázané, že maloletý O. je už dlhodobo a takúto formu starostlivosti adaptovaný. Jediným problémom, ktorý bol v konaní súdom identifikovaný bol komunikačný problém rodičov a ich konfliktné nastavenie. Súd prvej inštancie postupoval správne s cieľom eliminovať túto komunikačnú bariéru rodičov nariadením výchovného opatrenia aj napriek tomu, že rodičia sa už poradenského procesu zúčastnili, zatiaľ bez výraznejšieho posunu. Úlohou súdu je nájdenie čo najoptimálnejšej formy starostlivosti o maloleté dieťa zohľadňujúc právo dieťaťa na rovnocenný kontakt a výchovu zo strany oboch rodičov. Z toho hľadiska teda uloženie výchovného opatrenia rodičom je dôležitým a správnym postupom súdu pri riešení ich rodinnej situácie, kedy maloletý syn má vytvorenú bezpečnú citovú väzbu k obom rodičom, je plne adaptovaný v režime striedavej osobnej starostlivosti a rodičia sú povinní v rámci svojej rodičovskej zodpovednosti umožniť svojmu maloletému synovi právo vyrastať v výchovnom prostredí oboch rodičov bez ich vzájomných hádok a znevažovania sa navzájom. Výchovné opatrenie je v zmysle zákona o rodine jedným z prostriedkov, ktoré rodičom napomôže k ich správnemu pohľadu na dôležitosť úlohy druhého rodiča v živote ich syna. 29. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, zákon nechápe ako pravidlo, neurčenie výživného. Súd musí vychádzajúc, z vyšetrovacej zásady, vždy skúmať aké sú majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Samozrejme v prvom rade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výdavky s tým spojené. Nemožno rezignovať iba na zistenie základných výdavkov spojených s výchovu a výživou dieťaťa, ako sú strava, hygiena, výdavky na oblečenie, obuv, ale aj výdavky spojené s bývaním, návštevou školského zariadenia, voľnočasových aktivít a rozvíjanie dieťaťa návštevou platených krúžkov. V konaní bolo zistené, že príjmové a majetkové pomery na strane oboch rodičov sú v zásade rovnaké, pričom maloletý bol zverený do rovnomernej striedavej starostlivosti. Rodičia už dlhodobo obaja uhrádzajú nálady spojené s výchovu a výživu maloletého, ktoré im vznikajú v čase ich starostlivosti o maloletého syna. Aj napriek tomu, že v konaní neboli podrobne zisťované odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa, je zrejmé z obsahu spisu, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol maloletý vo veku 5 rokov, navštevoval predškolské zariadenie, bol zdravý a nenavštevoval žiadne krúžky alebo iné voľnočasové aktivity, ktoré by boli finančne náročnejšie. Z uvedených dôvodov výrok II., ktorým súd výživné neurčil, odvolací súd potvrdil. 30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 31. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP. 32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).