{"guid": "3982cba1-f666-4cae-a34d-a75b512ec154:e8fd238a-682c-4c23-8922-81ce8731ea47", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2", "spisova_znacka": "28CoP/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 28CoP/27/2025 z 15. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. mája 2025, sp. zn. 28CoP/27/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2", "identifikacne_cislo": "8722202025", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Biščáková", "sudca_id": 1152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-biscakova-1152", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/160", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. (160/2005 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8fd238a-682c-4c23-8922-81ce8731ea47", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n28CoP/27/2025\n8722202025\n15. 05. 2025\nJUDr. Zuzana Biščáková\nECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek\nsenátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu\no maloletého O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom\nÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pochádzajúceho z matky O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nP. XX, A., právne zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Hlavné námestie 80,\nKežmarok a otca O.. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., právne zastúpeného JUDr. Mgr.\nMartinou Tomasovou, advokátkou so sídlom Francisciho 3288, Poprad, v konaní o úpravu rodičovských\npráv a povinností, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.\n10P/110/2022-359 zo dňa 30.5.2024, takto:\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok.\nII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet konania\n1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému O., pričom konanie\nbolo začaté na základe návrhu otca, ktorý žiadal o zverenie maloletého syna do striedavej osobnej\nstarostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, s tým, že výživné nebude určené.\nII. Obsah napadnutého rozhodnutia\n2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým\nrozsudkom rozhodol tak, že:\nI. Z v e r u j e mal. O. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že mal. O. bude v osobnej\nstarostlivosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 18:00 hod. až do nasledujúcej\nnedele do 18:00 hod., kedy matka mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska otca a následne bude každý\nnepárny týždeň kalendárneho roka v starostlivosti otca od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele\ndo 18:00 hod., kedy otec mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, pričom každý z rodičov je\noprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.\nII. Výživné súd n e u r č u j e .\n\nIII. N a r i a ď u j e opakované výchovné opatrenie v zmysle § 37 Zákona o rodine a ukladá rodičom\npodrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny v A. za účelom zlepšenia vzájomnej\nkomunikácie ohľadne mal. dieťaťa a komunikácie vo vzťahu oboch rodičov navzájom, a to na nevyhnutnú\ndobu, najdlhšie na dobu 6 mesiacov nasledujúcich odo dňa 1.6.2024.\nIV. Návrh otca mal. dieťaťa z a m i e t a .\nV. Návrh matky mal. dieťaťa z a m i e t a .\nVI. Návrh kolízneho opatrovníka z a m i e t a .\nVII. U k l a d á rodičom mal. dieťaťa uhradiť doplatok na preddavok znaleckého dokazovania, a to matke\nmal. dieťaťa v sume 139,52 eur a otcovi mal. dieťaťa v sume 139,52 eur, a to a účet súdu v lehote do\n15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nVIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pri svojom rozhodnutí\nvychádzal z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorým nepochybne je jeho právo byť v starostlivosti\noboch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilí, majú\nvytvorený blízky citový vzťah k svojmu synovi a maloletý má rád oboch rodičov, je plne adaptovaný\nv oboch domácnostiach. S cieľom eliminovania zlej rodičovskej komunikácie súd opätovne rodičom\nnariadil výchovné opatrenie. Z uvedených dôvodov aj návrh matky a kolízneho opatrovníka na zverenie\nmaloletého do osobnej starostlivosti matky zamietol a návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej\nstarostlivosti zamietol. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil, keďže majetkové\na príjmové pomery rodičov vyhodnotil ako rovnaké.\n4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 24 ods. 1, ods.\n2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 37 ods. 2 zákona o rodine, § 37 ods. 4 zákona o rodine, §\n62 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine.\n5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov\nkonania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\nIII. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania\n6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie matka aj otec.\n7. Matka maloletého podala odvolanie proti výrokom I., II., III., V. napadnutého rozsudku, z dôvodov\nuvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písmena f), písm. h) Civilného sporového poriadku a v zmysle § 62\nods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a zároveň súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala\nna to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidvaja rodičia majú vytvorené zázemie, disponujú\nzariadenými domácnosťami a pre maloletého majú zabezpečené vhodné materiálne potreby. Otec\ndieťaťa však nedokáže maloletému samostatne zabezpečiť opateru v rozsahu prania, žehlenia a iných\nobdobných vecí, čo explicitne sám potvrdil. Naproti tomu sa matka o maloletého O. starala od narodenia\ndoposiaľ, vie maloletému O. zabezpečiť všetko nevyhnutné. V konaní taktiež vyplynulo, že rodičia majú\nzáujem osobne sa starať o maloletého a maloletý by chcel byť v kontakte s oboma rodičmi. Otec\nvšak svoj záujem o maloletého prejavuje nevhodným spôsobom a počas konania sa neštítil osobných\nútokov priamo na matku, opakovane podával na matku a jej rodinu ničím nepodložené trestného\noznámenia. Otec matku očierňoval pred súdom a uvádzal vymyslené skutočnosti, len aby spochybnil\nmatkinu kompetenciu vychovávať maloletého syna. Samotná osobnostná povaha otca bola v konaní\npreukázaná aj znaleckým dokazovaním a aj za týchto okolností bola matka prístupná k uzavretiu\nrodičovskej dohody, keďže na rozdiel od otca si uvedomuje dôležitosť otca v živote maloletého syna.\n\nMatka v konaní súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, avšak pre neutíchajúce útoky zo strany\notca si fungovanie striedavej osobnej starostlivosti nedokáže v tomto období predstaviť. Od vyhlásenia\nnapadnutého rozsudku sa rodičia stretli u psychologičky, kde sa otec opätovne odmietol dohodnúť s\nmatkou na starostlivosti o maloletého a pokračoval v opätovných atakoch voči matke. Matka už sama\nnezvláda takýto prístup otca a vníma, že takéto chovanie otca negatívne vplýva aj na samotného\nmaloletého syna. Vzhľadom na silný a trvajúci konflikt medzi rodičmi, ktorý vytvára výhradne otec,\nmá matka za to, že striedavá osobná starostlivosť neupokojí situáciu medzi rodičmi a v konečnom\ndôsledku samotným konfliktom bude najviac trpieť maloletý O., čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie.\nZnalkyňa zistila, že v dôsledku tejto neprimeranej komunikácie zo strany otca má maloletý psychické\nťažkostí, nakoľko prejavy rodičov vníma senzitívne. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo,\nže práve matka vie zabezpečiť všetky potreby dieťaťa, a to aj po stránke citovej, keďže s maloletým\nmá vytvorený veľmi pozitívny citový vzťah. Naproti tomu vzťah medzi otcom a maloletým sa javí skôr\nako teatrálny zo strany otca. Matka nespochybňuje, že maloletý O. má svojho otca rád, avšak otec\nsi syna pravidelne kupuje materiálnymi vecami a na maloletého sa snaží psychicky vplývať vo svoj\nprospech. Matka považuje vzťah otca a maloletého skôr sa umelo vytvorený. Matka ďalej uviedla, že\nnesúhlasí s bodom 33 a 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku a poukazuje na tú skutočnosť, že ani\npo dvoch rokoch aktívnej snahy zo strany súdu a psychológa nedošlo k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi\na to pre nezáujem otca rešpektovať rodičovské práva matky. Následkami konfliktnej situácie trpí najmä\nmaloletý, ktorý uvedené vníma značne negatívne. Vzhľadom na uvedené, nie sú splnené predpoklady\nna striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko otec nemá dostatočne vhodné podmienky na výchovu a\nvývoj maloletého syna, ako aj striedavá osobná starostlivosť nebude v záujme maloletého O., keďže\nnebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti\na bol upravený styk otca s maloletým synom. Žiadala upraviť styk otca s maloletým synom, tak že otec\nje oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do\nnedele do 18:00 hod. Počas letných prázdnin navrhuje, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým\nsynom od 01.07. od 9:00 hod. do 16.07. do 9:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 16.8. do 9:00 hod.\nPočas vianočných prázdnin navrhuje, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý\nnepárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod. a každý párny rok od 28.12. od 9:00 hod.\ndo 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. Počas jarných prázdnin navrhuje, aby otec bol oprávnený\nstretávať sa s maloletým každý párny rok od pondelka prvého dňa jarných prázdnin od deviatej hodiny\ndo nedele posledného dňa prázdnin do 18:00 hodiny a počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od\nzeleného štvrtka od 9:00 hod. do Svätej soboty do 18:00 hod. a každý nepárny rok od Svätej soboty od\n18:00 hod. do utorka po veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. Žiadala, aby súd určil, že otec je povinný\nprispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám\nmatky. Matka ďalej uviedla, že s nariadením výchovným opatrením, ktoré bolo uložené výrokom III.\nnapadnutého rozsudku nesúhlasí. Poukázala na fakt, že psychologické poradenstvo neprináša žiadne\nvýsledky a rodičia navštevovali psychologickú poradňu skoro dva roky, avšak zlepšenie komunikácie\nsa nikam neposunuli. Zároveň namietala, že súd nevyhovel jej návrhu na predbežnú vykonateľnosť\nrozsudku, ktorá by mohla potenciálne zabezpečiť upokojenie situácie medzi rodičmi a stabilizovanie\nrežimu u maloletého O.. S návrhom na predbežnú vykonateľnosť sa prvostupňový súd sa nevysporiadal\nani v samotnom výroku ako ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Matka v rámci svojho odvolacieho\nnávrhu žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III., V. a v rozsahu\nzrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne sám po zrušení\nnapadnutého rozsudku vo veci rozhodol.\n8. Otec maloletého podal odvolanie voči výrokom I. II., IV. napadnutého rozsudku a to dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písmeno e), f) Civilného sporového poriadku, tak že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe tohto rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec maloletého dieťaťa nesúhlasí\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho po právnej a vecnej stránke za nesprávne a za\ntaké, ktoré nereflektuje objektívny skutkový a skutočný stav v rodinnom prostredí maloletého dieťaťa.\nOtec zároveň poukázal na to, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne a náležite odôvodnený tak, aby\nspĺňal atribúty spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Otec vo svojom odvolaní namietol skutočnosť,\nže súd prvej inštancie sa priebehu celého súdneho konania tak ani v rámci napadnutého rozsudku\nžiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho písomnými podaniami, ktoré boli podložené nahrávkami na\nCD nosičoch, kde sú uvedené podstatné a veľmi vážne dôvody, na ktoré otec poukazuje a ktoré by\nmali byť zohľadnené pri konečnom rozhodovaní vo veci samej. Otec uviedol, že nesúhlasí s úpravu\n\nrodičovských práv a povinností a to formou striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch,\npretože podľa jeho názoru táto nefunguje doposiaľ a predovšetkým nevyhovuje potrebám maloletého\ndieťaťa, ktoré musia byť pre prvoradé, na ktoré sa musí prihliadať. Maloletý O. nedokáže zotrvať\njeden týždeň v starostlivosti v domácom prostredí matky, keď uvedené uvádza otcovi plače, keď má\nostať pri matke dlhší čas ako 2 maximálne 3 dni. Túto skutočnosť otec maloletého v priebehu celého\nkonania opakovane uvádzal, avšak súd sa s týmito argumentom žiadnym spôsobom nezaoberal a\npri meritórnom rozhodovaní nezobral do úvahy. Ani samotný znalec z odboru psychológie v rámci\nsvojich záverov neodporučil striedavú starostlivosť o maloleté dieťa tak otcovi nie je zrejmé na základe\nčoho súd prvej inštancie dospel k takejto úprave rodičovských práv a povinností. Poukázal na to, že\nnikdy nebola spochybnená jeho rodičovská kompetencia, dokonca uvedené nevyplýva ani zo záverov\nvykonaného znaleckého dokazovania a samotná matka otcove rodičovské schopnosti zručnosti a\nkompetencie nespochybnila. Maloletý O. má pozitívnu citovú väzbu na otca a preto s ohľadom na\ndané nie je dôvod pre to, aby nemohol byť zverený do výlučnej osobnej starostlivosti otca. On v\npriebehu konania namietal výchovné postupy a metódy zo strany matky a na týchto zotrval, keďže\nnedošlo k zmene výchovných postupov zo strany matky a s týmito vážnymi výhradami sa súd prvej\ninštancie ani kolízny opatrovník nezaoberal a teda otcove pochybnosti v oblasti správneho výchovného\npôsobenia matky neboli zodpovedané. Ďalej poukázal na to, čo vyplýva aj zo samotného výsluchu\nznalca, že rodičia nedokážu navzájom spolupracovať, normálne komunikovať, tak aby to bolo na\nosoh všetkých zúčastnených strán a nespolupráca rodičov je tým najzávažnejším problémom. Znalec\ndokonca poukázal na komunikačnú bariéru medzi rodičmi a za týmto účelom in odporúčal navštíviť\npsychologickú poradňu. Otec poukázal na to, že nikdy nenegoval možnosť využiť akúkoľvek formu\nodbornej ponúk pomoci, ktorá by prispela k zlepšeniu rodinnej klímy a v závere konania uviedol, že v\nprípade, že súd uloží výchovné opatrenie bude s ním súhlasiť, nakoľko je toho názoru, že uvedené môže\niba prispieť k zlepšeniu vzťahov. Matka s uvedeným nesúhlasila a odbornú pomoc vopred odmietla. Z\nuvedeného vyplýva iba neochota matky spolupracovať na zlepšení vzájomnej komunikácie a zotrval na\ntom, že zverenie maloletého syna do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a rozšírená úprava rodičovských\npráv vo forme styku pre matku je toho času najlepšou formou úpravy rodičovských práv a povinností\nmaloletému synovi. Otec uviedol, že žiadnym spôsobom nechce obmedziť kontakt maloletého O. s\nmatkou, chce, aby tento vzťah matky bol udržiavaný, aby bol čo najširší, avšak nemôže to byť na\núkor potrieb a psychického vývinu maloletého O., ktorého matka nateraz podľa názoru otca nie je\nschopná tieto potreby zabezpečiť. Uvedené je zrejmé i z toho, že vždy, keď maloletý O. je u matky,\ntak telefonicky kontaktuje sa s otcom a to aj pri najmenšom probléme, obracia sa na neho ako na\nnajspriaznenejšiu osobu v jeho živote. Otec v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že do budúca zverí maloleté dieťa výlučne do osobnej starostlivosti otca\na matke upraví styk s maloletým synom formou rozšíreného styku a matku zaviaže k plneniu vyživovacej\npovinnosti mesačným výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré bude splatné vždy do 15. dňa toho,\nktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc dňom podania návrhu.\n9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, a k odvolaniu matky uviedol, že v samotnom\nkonaní sa vyjadril, že vzhľadom na dlhodobo rozdielne stanoviská rodičov bolo v konaní nariadené\nznalecké dokazovanie, pričom z jeho záverov vyplynulo, že vhodnejšou formou je zverenie maloletého\ndieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s dieťaťom rozšírenou formou. Otec odmieta\nstriedavú osobnú starostlivosť, ktorú by matka prijala a kolízny opatrovník má za to, že pre maloleté\ndieťa by bolo nariadenie striedavej osobnej starostlivosti prospešné poukazujúc na to, že obaja rodičia\nby mali možnosť sa podieľať na výchove a výžive maloletého dieťaťa. Vzhľadom na závery znaleckého\ndokazovania, ako aj odmietanie striedavej osobnej starostlivosti zo strany otca, kolízny opatrovník\nnavrhol po vykonanom dokazovaní zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca\nprimeraným výživným. Kolízny opatrovník upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na výpoveď znalkyne\nna súdnom pojednávaní a na to, že v podstate už určitá forma striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu\nk maloletému dieťaťu sa realizuje aj doposiaľ. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa kolízny opatrovník\nstotožňuje so záverom súdu, že dlhší časový interval, kedy bude dieťa u každého z rodičov, by malo byť\nna jeho prospech, a časté striedanie by nezaťažovalo rodičov. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie\nna zvážení odvolacieho súdu.\n10. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v odvolaní\nmatky, ktoré sú podložené predovšetkým osobnými názormi matky nesúhlasí. Nie je pravdou, aby sa\nnevedel postarať o svojho maloletého syna po každej stránke. Samotná skutočnosť, že nedokáže ožehliť\nprádlo maloletému synovi neznamená, že nie je schopný výkonu jemu prináležiacich rodičovských práv.\n\nĎalej nesúhlasil s vyjadrením matky, že táto sa o maloletého stará od jeho narodenia. V rámci konania\nviackrát poukázal na nedostatky v starostlivosti a vo výchovných metódach matky, ktoré však neboli\nzohľadnené pri meritórnom rozhodnutí. Taktiež nemožno súhlasiť, že matka najlepšie pozná, čo maloletý\npotrebuje, nakoľko pokiaľ by tomu tak bolo, určite by dobre poznala názor svojho maloletého syna a\nto napríklad veľmi aktuálny názor týkajúci sa školského prostredia, že nemá rád, ak ho do školského\nzariadenia a zo zariadenia neodnáša matka, ale jej rodičia a tiež to, že dieťa nenavštevuje školský klub,\nale na druhej strane do večerných hodín zostáva v pizzerii so starými rodičmi a údajne aj s matkou\nmaloletého. Samotný maloletý to otcovi potvrdil, keď mu v telefonáte po 19.30 hod uviedol, že je v pizzerii\ns matkou. Už len z uvedeného je zrejmé, že matka nezohľadňuje to, že maloletý je školopovinné dieťa v\nprvom ročníku základnej školy, ktoré v danom čase by už malo byť doma a oddychovať na ďalší školský\ndeň. Nesúhlasí s tým, čo uviedla matka v odvolaní, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplynula\nskutočnosť, že jedine matka sa dokáže o maloletého postarať po každej stránke a tiež citovej. Zo\nzáverov znaleckého dokazovania takýto záver nevyplýva, vyplýva z neho jedine tá skutočnosť, že dieťa\nje rovnako citovo naviazané na obidvoch svojich rodičov. Taktiež namietol vyjadrenia matky uvádzané\nv odvolaní a síce, že znalkyňa zistila, že v dôsledku otcovej neprimeranej komunikácie má maloletý\npsychické ťažkosti, nakoľko prejavy rodičov vníma senzitívne. Taktiež nesúhlasí s vyjadreniami matky,\nže zo správy kolíznej opatrovníčky vyplynulo, že čo do intenzity je maloletý viac naviazaný na matku,\nkeďže ide o správu zo šetrenia pomerov zo dňa 04.10.2022, teda 2 roky starú správu. Taktiež nesúhlasí s\ntvrdením matky, že ani po dvoch rokoch aktívnej snahy zo strany súdu a psychológa, nedošlo k zlepšeniu\nvzťahov medzi rodičmi a to údajne pre nezáujem otca rešpektovať rodičovské práva matky, pričom práve\nmatka bola tá, ktorá nebola ochotná spolupracovať v poradenskom procese. Otec je toho názoru, že súd\nprvej inštancie postupoval správne, keď návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti\nzamietol. Trvá na tom, že maloletý O. má byť zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka má byť\nzaviazaná súdom prvej inštancie k vyživovacej povinnosti. Otec v ostatnom zotrval na ním podanom\nodvolaní.\n11. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla vo\nsvojom odvolaní a navrhuje odvolaciemu súdu, aby jej odvolaniu vyhovel. Matka nesúhlasí s tvrdením\notca, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\na matka nevidí existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písmena e) Civilného sporového\nporiadku. Matka má za to, že napadnutý rozsudok a skutkový stav veci nebol správne vyhodnotený a\ndostatočne právne posúdený. Nesúhlasí s tvrdeniami otca, že by sa súd prvej inštancie nevysporiadal\ns návrhmi a podaniami otca v rámci súdneho konania. V prvom rade poukázala na to, že takmer všetky\npodania a návrhy otca v konaní boli absolútne irelevantné, nepravdivé a boli výhradne stavané na\nútokoch voči matke, prípadne konajúcim orgánom a snahe otca matku očierniť pred súdom. Otec aj\npri svojich prednesoch a podaniach adresoval súdu množstvo nezmyselných podaní, ktoré boli účelové\na nehospodárne pre konanie. Matka vyjadruje presvedčenie, že takýto prístup otca (útoky voči matke,\npodávanie trestných oznámení na matku, osočovanie matky a podobne) len poukazuje to, že otec nie\nje dostatočne psychicky spôsobilý na to, aby vykonával osobnú starostlivosť o maloletého syna. Matka\nnesúhlasí so striedavou starostlivosťou za daných okolností, avšak absolútne popiera tvrdenia otca o\ntom, že maloletý nedokáže zotrvať dlhšie u matky. Ide o klamlivé tvrdenia otca, ničím nepodložené. V\nkonaní bolo preukázané, že dieťa má silnejší citový vzťah k matke. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že\nmatka odmietala psychologickú pomoc alebo odmietala s otcom primerane komunikovať. Ona sa vždy\ndobrovoľne počas konania zúčastňovala všetkých sedení a poradenstiev, kde sa snažila dospieť ku\nkonsenzu, čo otec vždy odmietal. Matka ďalej poukázala na obsah odvolania otca, kde ten opätovne\nhodnotí svoju osobu ako najpodstatnejšiu v živote maloletého a kde zároveň tvrdí, že maloletý s matkou\nnechce byť tak ako s otcom. Matka s takýmito tvrdeniami otca nesúhlasí a ako už uvádzala tieto nie sú\nzaložené na pravde, popiera tvrdenia o to, že by dieťa nechcelo ísť matke. Matka žiadala, aby odvolací\nsúd odvolanie otca v celom rozsahu zamietol, nakoľko nie je dôvodné.\n12. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že s vyjadrením matky k jeho odvolaniu\nnesúhlasí. K jednotlivým tvrdenia matky a jej právneho zástupcu sa otec podrobne vyjadril v rámci\npodaného odvolania a na týchto svojich vyjadreniach zotrval.\nIV. Hodnotenie odvolacieho súdu\n\n13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,\nďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom\n- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané\nodvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné\nodvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65\nCMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68\nCSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a\nčas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho\nsúdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v\nnapadnutých výrokoch je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP\nako vecne správny.\n14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a\nargumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané\nskutkové okolnosti pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v\ntýždennom intervale (výrok I.), neurčenie výživného počas striedavej starostlivosti (výrok II.), nariadenie\nvýchovného opatrenia rodičom (výrok III.). Predmetom odvolacieho konania bol aj výrok, ktorým súd\nnávrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol (výrok IV.), výrok, ktorým súd\nnávrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol, ako aj jej návrh na vyslovenie\npredbežnej vykonateľnosti rozsudku (výrok V.). Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výrok,\nktorým súd návrh kolízneho opatrovníka na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky zamietol\n(výrok VI.) z dôvodu, že ide o totožný záverečný návrh síce zo strany kolízneho opatrovníka so\nzáverečným návrhom matky, zo strany ktorej bolo podané odvolanie voči tomu, že súd jej návrh na\nzverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania\npreskúmal aj výroku o trovách konania štátu (výrok VII.) a výrok o trovách konania (výrok VIII.) ako\nzávislých výrokoch.\n15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa\nsprávnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď maloletého zveril do\nstriedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým intervalom a výživné neurčil. Súd prvej inštancie\nvykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy,\nodôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.\nOdvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie\nnávrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich\nnadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom\nomyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací\nsúd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a\nprecízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná\nstarostlivosť) maloletej, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania\nna súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení\nmaloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220\nods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu\nuvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.\n\n17. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie\npoužitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu\nargumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne\npostačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním\nsa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto\npoukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní\n(§ 387 ods. 3 CSP).\n18. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd\nv plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku\niba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,\ns ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa\n18.07.2018).\n19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n20. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom\npri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej\nstarostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.\n21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých\nveciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä\na) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom\nsa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)\nokolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)\nohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,\ntelesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity\ndieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality\na následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,\nsúrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného\nprostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.\n22. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob\nosobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich\nrozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,\nredukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického\nvývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika,\nNemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.\nAj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť\nnie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania\no výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej\nosobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom\nrodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové\npotreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove\na starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na\nvýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie\npravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú\nstarostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie\ndohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany\nrodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať\n(a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy\nrezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto\nnesúhlas len obštrukčný a ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd\nnemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s\n\ndruhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa\nparticipovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej\nosobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov,\nktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi\nprostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o\nrodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov,\nktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti\ndieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so\nstriedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode,\nktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť\nrozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález\nÚstavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. IIIÚS 1206/09).\n23. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona\no rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení\noboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch\nrodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle\nčl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech\nuž uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi\nalebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave\nvýkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého\ndieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je\nmožné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s\nich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa\nnepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v\nstarostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské\npráva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo\npodieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o\ndieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre\nso záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,\nfyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným\nalebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva\ndruhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti\ntakéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z §\n24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú\nstarostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú\nlepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu\nzneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii,\npričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru.\nAk schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu\nnaplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.\n24. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova)\nzaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné\nobjasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre\nzáver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho\npotenciálu, preto je výchova dieťaťa formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri\nzohľadnení rovnocennej citovej väzby dieťaťa k rodičom.\n25. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletého žili v spoločnej\ndomácnosti do júla 2022, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Rodičia sa následne\ndohodli na starostlivosti o maloletého syna striedavo v dvojdňových intervaloch. Po podaní návrhu otca\nv tomto konaní plynule prešli v striedaní sa v starostlivosti o syna po troch dňoch. Otec v konaní neustále\nnamietal nevhodné výchovné metódy a zlú starostlivosť matky o syna. Matka namietala, že otec ju ako\nmatku nerešpektuje, neustále na ňu útočí, nie je ochotný sa s matkou na ničom dohodnúť. Napriek\ntakémuto konfliktu medzi rodičmi a ich neschopnosťou vzájomne komunikovať bol zistený veľmi dobrý\nvzťah a naviazanie maloletého syna na oboch rodičov. Maloletý syn je na striedanie sa v domácnostiach\n\noboch rodičov zvyknutý, k obom rodičom má vytvorený blízky citový vzťah. Odvolací súd tu poukazuje\nna samotné vyjadrenie maloletého O. počas znaleckého vyšetrenia: „ Ja mám dva domovy, jeden u ocka\na jeden u mamky.“ Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa pri znaleckom vyšetrení (5 rokov) je možné\ndedukovať, že obaja rodičia sa vo vzťahu k svojmu synovi správajú rodičovsky zodpovedne, svojho\nsyna milujú a ich správanie k synovi prispieva k upevňovaniu ich vzájomnej bezpečnej vzťahovej väzby.\nTieto závery okrem iného vyplývajú aj zo samotného šetrenia kolízneho opatrovníka v domácnostiach\noboch rodičov. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol v tomto smere spoľahlivo zistený\nskutočný stav veci a súd sa s nimi správne právne vysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,\nže prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu musí byť najlepší záujem maloletého dieťaťa vyjadrení\nv článku 5 zákona o rodine.\n26. K odvolacej námietke otca ohľadne intervalu striedavej starostlivosti, teda jeho námietka spočívajúca\nv tom, že maloletý syn dlhšie ako tri dni u matky nevydrží, odvolací súd konštatuje, že táto námietka\nje nedôvodná a vykonaným dokazovaním nepreukázaná. Rozhodnutím súdu o zverení maloletého\ndo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch bol plne rešpektovaný\nnajlepší záujem maloletého dieťaťa a to v prvom rade právo dieťaťa byť v rovnocennom kontakte s\noboma rodičmi, vytváranie si vzťahových a citových väzieb k blízkym osobám. Zároveň toto rozhodnutie\nvychádzalo zo skutočného stavu veci, teda už dlhodobej realizácie striedavej osobnej starostlivosti o\nmaloletého a stotožnenia sa maloletého syna s takouto formou starostlivosti. Určenie dlhšieho časového\nintervalu je vzhľadom k veku maloletého a jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku od septembra\n2024 prispeje k stabilite a presnému časovému režimu pri výchove maloletého dieťaťa.\n27. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že otec v podanom odvolaní neuviedol\nžiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu formy starostlivosti o maloletého syna\nalebo intervalu striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca smerujúcich\nk nevhodným výchovným prístupom matky k maloletému synovi, tu odvolací súd pripomína závery\nznaleckého posudku z odboru psychológie, kde znalkyňa zhodnotila, že maloletý má k matke\nvybudovanú pozitívnu, istú a bezpečnú vzťahovú väzbu. Nemožno teda konštatovať, aby sa k matka\nsprávala k synovi výchovne nevhodne resp. mu nejako ubližovala. Ak maloletý syn otca telefonicky\nkontaktuje v čase matkinej starostlivosti, je to podľa názoru odvolacieho súdu úplne v poriadku a\nprejavom toho, že matka nebráni maloletému synovi v kontakte s otcom. Ak syn kontaktuje otca s\nproblémom, je potrebné, aby si otec uvedomil, že syn je ešte v nízkom veku na to, aby vedel správne\nposúdiť výchovný zámer matky resp. aktuálne vzniknutú situáciu, preto by otec mal uvedený výchovný\nproblém komunikovať a riešiť s matkou, nie s maloletým synom. Uvedené je nevyhnutné pre jednotný\nvýchovný prístup rodičov, čo je pre výchovu a riadny vývoj maloletého syna nevyhnutne potrebné.\n28. Matka vo svojom odvolaní namietala zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti\noboch rodičov z dôvodu, že otec na ňu neustále útočí, očierňuje ju, znevažuje ju ako matku, čo negatívne\nvplýva aj na maloletého syna. Namietala, že vzťah otca s maloletým synom je umelo vytvorený, teatrálny.\nS uvedenými odvolacími námietkami matky nemožno úplne súhlasiť. Vzťah otca s maloletým synom\nznalkyňa popísala ako pozitívny, je nepochybné, že Miško má otca rád, je pre neho identifikačným\nvzorom. Na druhej strane je pravdou, že hlavným problémom medzi rodičmi, ktorý znalkyňa zistila je to,\nže komunikácia medzi rodičmi je aktuálne neefektívna, partnersky dehonestujúca a nespolupracujúca,\nhlavne zo strany otca. V dôsledku tejto vyhrotenej komunikácie medzi rodičmi má syn psychické\nťažkosti, pretože veľmi senzitívne vníma konflikty rodičov. Z toho dôvodu znalkyňa odporučila zverenie\nmaloletého syna do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že\núlohou znalca je vypracovať znalecký posudok s využitím svojich odborných znalostí v danom odbore\nposúdiť skutočnosti a odpovedať na otázky dané súdom odborne a objektívne. Vyhodnotenie znaleckého\ndokazovania v spojitosti s ostatnými dôkazmi vykonáva následne súd s rešpektovaním zásad hodnotenia\ndôkazov vyjadrených v príslušných zákonných ustanoveniach. Je nevyhnutné uviesť, že aj pri zverení\nmaloletého dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov s úpravou styku s druhým rodičom, je potrebné,\naby rodičia spolu vzájomne efektívne komunikovali v záujme maloletého dieťaťa. Nie je možné uzavrieť,\nže zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, by komunikácia medzi rodičmi\na rešpektovanie úlohy druhého rodiča, nebolo dôležitým kritériom pre zdravý duševný vývoj dieťaťa\na stabilitu jeho výchovného prostredia. Súd tu v prvom rade musí posúdiť, čo je najlepším záujmom\nmaloletého dieťaťa, čo je právnou otázkou. Nesporne je v jeho najlepšom záujme mať na dosah výchovu\na starostlivosť zo strany oboch rodičov, pričom práve striedavá osobná starostlivosť rodičov je tou\nformou starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré uvedené kritéria spĺňa. Druhým kritériom a ktoré musí\n\nsúd vo významnej miere prihliadať je, či maloleté dieťaťa je schopné prijať túto striedavú starostlivosť\nrodičov, čo v tomto prípade bolo nesporne preukázané, že maloletý O. je už dlhodobo a takúto formu\nstarostlivosti adaptovaný. Jediným problémom, ktorý bol v konaní súdom identifikovaný bol komunikačný\nproblém rodičov a ich konfliktné nastavenie. Súd prvej inštancie postupoval správne s cieľom eliminovať\ntúto komunikačnú bariéru rodičov nariadením výchovného opatrenia aj napriek tomu, že rodičia sa\nuž poradenského procesu zúčastnili, zatiaľ bez výraznejšieho posunu. Úlohou súdu je nájdenie čo\nnajoptimálnejšej formy starostlivosti o maloleté dieťa zohľadňujúc právo dieťaťa na rovnocenný kontakt\na výchovu zo strany oboch rodičov. Z toho hľadiska teda uloženie výchovného opatrenia rodičom je\ndôležitým a správnym postupom súdu pri riešení ich rodinnej situácie, kedy maloletý syn má vytvorenú\nbezpečnú citovú väzbu k obom rodičom, je plne adaptovaný v režime striedavej osobnej starostlivosti a\nrodičia sú povinní v rámci svojej rodičovskej zodpovednosti umožniť svojmu maloletému synovi právo\nvyrastať v výchovnom prostredí oboch rodičov bez ich vzájomných hádok a znevažovania sa navzájom.\nVýchovné opatrenie je v zmysle zákona o rodine jedným z prostriedkov, ktoré rodičom napomôže k ich\nsprávnemu pohľadu na dôležitosť úlohy druhého rodiča v živote ich syna.\n29. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,\nzákon nechápe ako pravidlo, neurčenie výživného. Súd musí vychádzajúc, z vyšetrovacej zásady,\nvždy skúmať aké sú majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a rozhodnúť v záujme\ndieťaťa. Samozrejme v prvom rade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa\na výdavky s tým spojené. Nemožno rezignovať iba na zistenie základných výdavkov spojených s\nvýchovu a výživou dieťaťa, ako sú strava, hygiena, výdavky na oblečenie, obuv, ale aj výdavky spojené\ns bývaním, návštevou školského zariadenia, voľnočasových aktivít a rozvíjanie dieťaťa návštevou\nplatených krúžkov. V konaní bolo zistené, že príjmové a majetkové pomery na strane oboch rodičov\nsú v zásade rovnaké, pričom maloletý bol zverený do rovnomernej striedavej starostlivosti. Rodičia už\ndlhodobo obaja uhrádzajú nálady spojené s výchovu a výživu maloletého, ktoré im vznikajú v čase ich\nstarostlivosti o maloletého syna. Aj napriek tomu, že v konaní neboli podrobne zisťované odôvodnené\nvýdavky maloletého dieťaťa, je zrejmé z obsahu spisu, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol\nmaloletý vo veku 5 rokov, navštevoval predškolské zariadenie, bol zdravý a nenavštevoval žiadne krúžky\nalebo iné voľnočasové aktivity, ktoré by boli finančne náročnejšie. Z uvedených dôvodov výrok II., ktorým\nsúd výživné neurčil, odvolací súd potvrdil.\n30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP a\npodľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.\n31. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade\ns ustanovením § 52 CMP.\n32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\n\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nPodľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná\nako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu\nrozhodnutia.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená\nvyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/110/2022", "guid": "439e249a-05a1-4bc0-8381-e73146276c96:fb50febe-f125-4d83-82c1-6e97990bef88", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1", "spisova_znacka": "5Cdo/40/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1"}], "citovane_v": []}