Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/7/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200046 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8020200046.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu CHEMES, a.s. Humenné, so sídlom Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 695 426,právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného zo dňa 21. januára 2016 č. k.: OU-PO-OVBP1-2016/1914/8798, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto r o z h o d o l : I. Žalobu o d m i e t a . II. Z a m i e t a návrh žalobcu na vedenie konania v predmetnej veci ako o inom zásahu orgánu verejnej správy. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. IV. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného č. G.-G zo dňa 21.01.2016, ktorým žalovaný potvrdil Stanovisko vydané mestom Humenné ako prvostupňovým správnym orgánom č. XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2015 k zmene integrovaného povolenia pre prevádzku „Tepláreň“ na povolenie stavby „Rekonštrukcia uhoľného kotla K3 na spaľovanie biomasy a TG1 energetického zdroja Chemes využitím inovatívnej technológie s akumuláciou tepla pre KVET“ umiestnenej na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX v katastrálnom území W. pre prevádzkovateľa - žalobcu. Žalobca v žalobe namietal, že vydaním záväzného stanoviska prvostupňového správneho orgánu mesta Humenné a potvrdzujúceho záväzného stanoviska nadriadeného orgánu - žalovaného bol ukrátený a priamo dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože napadnuté opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov, je nedostačujúce na posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 2. Žalobca navrhol zrušiť opatrenie žalovaného v spojení s opatrením prvostupňového správneho orgánu mesta Humenné a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Z dôvodu nejasnosti právnej úpravy a súdnej judikatúry v otázke povahy záväzných stanovísk a ich súdneho prieskumu eventuálne navrhol, aby súd v konaní podľa § 250v O.s.p. - v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zakázal žalovanému pokračovať v porušení práva žalobcu podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a uložil mu do 30 dní od doručenia rozsudku súdu odstrániť nezákonný zásah spočívajúci v nesprávnej aplikácii územného plánu sídelného útvaru Humenné, ktorého súčasťou záväznej časti je koncepcia rozvoja mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky a to tak, že zmení záväzné Stanovisko stavebného úradu mesta Humenné zo dňa 05.08.2015 č. XXXX/XXXXXXX/XXXX. II. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.05.2016 č. G.-G v ktorom namietal, že napadnuté Stanovisko žalovaného zo dňa 21.01.2016 č. G. nie je rozhodnutím správneho orgánu, jeho obsahom je potvrdenie, deklarovanie existujúceho právneho stavu, teda sa ním nezakladajú, nemenia, nevznikajú žiadne oprávnenia alebo povinnosti. V danom prípade správny orgán nevydal záväzné stanovisko ako dotknutý orgán verejnej správy, na základe povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, ale na základe existujúcej správnej skutočnosti. Podľa názoru žalovaného súdne preskúmavanie tohto stanoviska je neprípustné. Ďalej sa vyjadroval k námietkam žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu ako aj nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia, s ktorými nesúhlasil. Žalobu považoval za nedôvodnú a preskúmavanie predmetného opatrenia za neprípustné. Vo vzťahu k eventuálnemu petitu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe len konštatuje, že k priamemu zásahu do práv a právom chránených záujmov svedčí zjavne odlišný výklad mesta Humenné pri aplikácii územného plánu sídelného útvaru Humenné, ktorý bol žalovaným v odôvodnení stanoviska vysvetlený a odôvodnený. Tento eventuálny petit považuje za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť. III. 4. Krajský súd v Prešove vec prejednal, preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a rozsudkom č. k.: 5S/11/2016-106 zo dňa 20.09.2017 rozhodol tak, že žalobu zamietol, zamietol návrh žalobcu na vedenie konania v predmetnej veci ako o inom zásahu orgánu verejnej správy a nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania. 5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca riadne a včas kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší opatrenie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti a uplatnil si aj náhradu trov kasačného konania. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn.: 8Sžk/27/2018 zo dňa 24.10.2019 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2017 č.. k.: 5S/11/2016-106 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 10.07.2018 č. k.: 5S/11/2016-139 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. 7. Opravným uznesením č. k.: 5S/11/2016-139 zo dňa 10.07.2018 správny súd opravil označenie obchodného mena žalobcu a obchodného mena právneho zástupcu žalobcu v záhlaví rozsudku a taktiež opravil odôvodnenie rozsudku tak, že doplnil bod 58., ktorý znie: „Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0“. 8. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy - potvrdenie negatívneho záväzného stanoviska ako aj samotné záväzné stanovisko mesta Humenné je možné preskúmať len v rámci súdneho prieskumu konečného rozhodnutia v konaní, v ktorom bolo dané záväzné stanovisko, t. j. v konaní o žiadosti o zmenu integrovaného povolenia. V danom prípade by totiž išlo o prieskum záväzného stanoviska, resp. potvrdenia negatívneho záväzného stanoviska podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona, ktoré je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o povolení alebo o nepovolení zmeny integrovaného povolenia. Z uvedeného potom vyplýva, že opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy v prejednávanej veci nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, pretože ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. je opatrením tzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím je aj rozhodnutie, ktorým sa končí rozhodnutie o žiadosti o zmenu integrovaného povolenia. Získanie kladného záväzného stanoviska je iba jedna z viacerých zákonom stanovených požiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník správneho konania pre uskutočnenie svojho cieľa (vydanie rozhodnutia o povolení integrovaného povolenia) získať. 9. Najvyšší súd poukázal na to, že všeobecné súdy ako orgány verejnej moci sú viazané článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je ničím nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástroj, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenie orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V preskúmavanej veci nejde však o konečné rozhodnutie v správnom konaní, pretože nebolo vo veci meritórne rozhodnuté, nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu práv a povinností žalobcu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a v dôsledku toho žalobca nie je na týchto právach ani ukrátený, tzn. že samotné záväzné stanovisko, resp. potvrdenie negatívneho záväzného stanoviska ako opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné preskúmať v správnom súdnictve. Tento názor podporil aj právnymi závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo prijaté ako judikát na Zasadnutí správneho kolégia najvyššieho súdu, avšak nebolo ešte publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Uložil správnemu súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere a rešpektovať právny názor najvyššieho súdu. Zároveň v rozhodnutí vo veci uložil správnemu súdu rozhodnúť aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti. IV. 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 14. V predmetnom konaní žalobca žiadal preskúmať napadnuté opatrenie žalovaného č. G.-G zo dňa 21.01.2016, ktorým žalovaný ako orgán vecne a miestne príslušný podľa ustanovení § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku potvrdil záväzné Stanovisko vydané mestom Humenné č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2015 k zmene integrovaného povolenia pre prevádzku „Tepláreň“ na povolenie stavby „Rekonštrukcia uholného kotla K3 na spaľovanie biomasy a TG1 energetického zdroja Chemes využitím inovatívnej technológie s akumuláciou tepla pre KVET“ umiestnený na pozemkoch a stavbách parc. č. KN-C XXXX/XX a XXXX/XXX v katastrálnom území W. pre prevádzkovateľa CHEMES, a.s. Humenné - žalobcu. Mesto Humenné vydalo záväzné stanovisko ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 120 ods. 2 a § 140b tohto zákona a to pre účely zmeny integrovaného povolenia žalobcu pre prevádzku „Tepláreň“ vydaného rozhodnutím Inšpektorátu životného prostredia Košice č. XXXX/XXX-G./XXXX-Ko/ XXXXXXXXX zo dňa 21.09.2006, ktorej súčasťou je aj konanie o povolení vyššie citovanej stavby. 15. Konanie o vydanie integrovaného povolenia je upravené zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o integrovanej prevencii“). 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o integrovanej prevencii, integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činnosti v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. 17. Podľa § 3 ods. 4 zákona o integrovanej prevencii ide o integrované povoľovanie. Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje povolenie stavby alebo zmenu stavby a jej kolaudáciu sú súčasťou konania všetky stavebné konania podľa osobitného predpisu. Slovenská inšpekcia životného prostredia má v týchto prípadoch pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Týmto osobitným predpisom je stavebný zákon. 18. Podľa § 9 ods.1 písm. a) zákona o integrovanej prevencii účastníkom konania, okrem účastníkov konania podľa všeobecného predpisu v správnom konaní je obec, v ktorej je povoľovaná prevádzka umiestnená alebo podľa územného plánu, alebo územného rozhodnutia má byť umiestnená. 19. Podľa § 9 ods. 4 dotknutými orgánmi sú: a) orgány verejnej správy, ktoré vykonávajú pôsobnosť podľa osobitných predpisov a ich rozhodnutia, súhlasy, vyjadrenia a stanoviská sú zlučiteľné do integrovaného povoľovania, b) stavebný úrad, ak súčasťou integrovaného povoľovania je aj stavebné konanie, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis, d) cudzí dotknutý orgán podľa § 7 ods. 1 písm. q), e) Hlavný Banský úrad na úseku vydávania povolenia na výrobu výbušnín, výbušných predmetov a munície, ak sa v integrovanom povoľovaní povoľuje výroba výbušnín v chemických prevádzkach na výrobu výbušnín. 20. Podľa § 9 ods. 5 zákona o integrovanej prevencii v integrovanom povoľovaní dotknuté orgány chránia záujmy podľa osobitných predpisov vydaním stanoviska, vyjadrenia alebo súhlasu, ktoré sa považujú za záväzné stanovisko, pričom sú povinné zohľadniť dostupné informácie o stave životného prostredia v dotknutom území. Podľa § 9 ods. 6 zákona o integrovanej prevencii, ak má inšpekcia v integrovanom povoľovaní pôsobnosť stavebného úradu podľa § 3 ods. 4, stavebný úrad sa ako dotknutý orgán vyjadruje len v pôsobnosti týkajúcej sa územného rozhodovania a vyvlastňovania. 21. Podľa § 12 ods. 4 zákona o integrovanej prevencii účastníci konania môžu zaslať inšpekcii vyjadrenia v lehote uvedenej v ods. 1. 22. Podľa § 13 ods. 3 zákona o integrovanej prevencii, ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, inšpekcia konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, inšpekcia si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. 23. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona pokiaľ osobitné predpisy podľa ods. 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestnym príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí alebo zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva. 24. Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 25. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 26. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného mal správny súd za preukázané, že v danom prípade mesto Humenné ako prvostupňový správny orgán bol dotknutým orgánom v predmetnom konaní a ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vydal záväzné stanovisko v súlade s § 120 ods. 2 podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona. Žalovaný v danom prípade postupoval podľa § 13 ods. 3 zákona o integrovanej prevencii, keď napadnutým rozhodnutím rozhodol o námietkach žalobcu proti záväznému stanovisku prvostupňového správneho orgánu. 27. V predmetnom konaní bolo teda potrebné posúdiť, či vydané záväzné stanovisko mesta Humenné ako prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného ako nadriadeného o námietkach žalobcu proti tomuto záväznému stanovisku je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu samostatne s poukazom na § 2 ods. 1 a 2 a § 6 Správneho súdneho poriadku. 28. Správny súd v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn.: 8Sžk/27/2018 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžk/4/2018 zo dňa 04. júla 2019, ktoré bolo prijaté ako judikát na zasadnutie správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 70/2019, uvádza, že záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu, pretože ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné opatrenie je tzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v konaní o vydanie integrovaného povolenia upraveného zákonom č. 39/2013 Z. z., ktoré následne môže preskúmať správny súd. V danom prípade totiž išlo o prieskum záväzného stanoviska, resp. potvrdenia negatívneho záväzného stanoviska podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona, ktoré je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o povolení alebo o nepovolení zmeny integrovaného povolenia. Ide o povolenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. Získanie kladného záväzného stanoviska je iba jednou z viacerých zákonom stanovených požiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník správneho konania pre uskutočnenie svojho cieľa (vydanie rozhodnutia o povolení zmeny integrovaného povolenia) získať. 29. Vo vzťahu k eventuálnemu petitu žalobcu, ktorým žiadal, aby správny súd vo veci žaloby konal postupom podľa § 250a a nasl. ustanovení SSP ako v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy (predtým § 250v O.s.p.), a aby vylúčil tento eventuálny návrh podľa § 66 SSP na samostatné konanie, správny súd tento návrh zamietol. 30. Podľa § 66 SSP, ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné. 31. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú, alebo ak hrozí jeho opakovanie. 32. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 33. Správny súdny poriadok legálne definuje iný zásah orgánu verejnej správy v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e). Táto legálna definícia v podstate vymedzuje dva typy iného zásahu orgánu verejnej správy. Prvým typom je fakticky postup orgánu verejnej správy vykonanej pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a druhým typom je postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je fakticky postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutie alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu je ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu orgánu verejnej správy vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy, čo vyplýva aj zo systematického zaradenia tzv. zásahovej žaloby medzi osobitné konania do štvrtej časti SSP, ale aj jej označenia ako žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správne konania vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia, je následne súdom preskúmavaný v konaní žalobe na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V danom prípade žalobca namietal výsledok riadneho administratívneho postupu správneho orgánu v konaní o vydanie integrovaného povolenia podľa zákona o integrovanej prevencii a záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré je podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu v tomto konaní, a ktoré je na základe vyššie uvedeného názoru preskúmateľné súdom až v rámci vydaného administratívneho rozhodnutia. 34. Správny súd je toho názoru, že v danom prípade neboli v prvom rade splnené podmienky pre vylúčenie veci na samostatne konanie podľa § 66 SSP, pretože žaloba nesmeruje proti viacerým rozhodnutiam orgánu verejnej správy. Žalobca taktiež nepreukázal splnenie podmienok pre konanie správneho súdu o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a splnenie podmienok podľa § 252 a nasl. ustanovení O.s.p. žiadnym spôsobom neargumentoval. Eventuálny petit uviedol iba z opatrnosti, ak by správny súd konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre preskúmanie záväzného stanoviska súdom. 35. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu žalobcu podľa § 98 ods.1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol. 36. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 37. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov kasačného konania správny súd priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn.: 8Sžk/27/2018 konštatoval, že kasačná sťažnosť žalobcu bola dôvodná a zaviazal správny súd rozhodnúť v novom konaní aj o náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti podľa § 467 ods. 3 SSP. 38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.