Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sa/28/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200776 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200776.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou, v právnej veci žalobcu HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 20.11.2019 podanou v zmysle § 6 ods. 2 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), t.j. žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal, aby správny súd vydaným uznesením rozhodol tak, že zásah do práv žalobcu na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019 na vymoženie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní č. XXXXXXXXXXXX daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb a príkaz poskytovateľovi platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokoval na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku na bankovom účte žalobcu č. IBAN G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je nezákonným zásahom do práv žalobcu. Zároveň sa žalobca domáhal, aby žalovaný upustil od príkazu poskytovateľovi platobných služieb Prima banka Slovensko, a.s. blokovať na uvedenom účte spoločnosti HYDINA SK s.r.o. peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019. Taktiež sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť do troch dní obnovu stavu, ktorý bol pred doručením rozhodnutia žalovaného o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019 vo vzťahu k bankovému účtu v Prima banka Slovensko, a.s. Tiež sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať príkaz spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov žalobcu, ktoré sú blokované na základe rozhodnutia žalovaného o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019. V bode 5 navrhovaného petitu žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vydania ďalšieho príkazu poskytovateľovi platobných služieb, Prima banka Slovensko a.s. blokovať na bankovom účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku v súvislosti s rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019. žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Poukázal na to, že za nezákonný zásah sa považuje protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcim v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti, prípadne nečinnosti. Cieľom žaloby proti inému zásahu je tak zakázať správnemu orgánu pokračovať v porušovaní práva žalobcu a obnoviť stav pred zásahom. Za takýto zásah žalobca označil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. a zablokovanie peňažných prostriedkov na bankovom účte žalobcu, daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku na základe príkazu žalovaného. Žalobca uviedol, že správcovi dane sú zrejmé majetkové pomery daňového subjektu z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a to minimálne v rozsahu nehnuteľného majetku žalobcu, preto mu musí byť zrejmé, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami v kumulatívnej výške 2.832.540,51 EUR, keďže všetky disponibilné finančné prostriedky reinvestuje a používa ich na podnikateľskú činnosť, mzdy a odvody zamestnancov. Žalobca namietal, že žalovaný blokoval finančné prostriedky na účte žalobcu, napriek tomu, že ich hodnota je len vo výške 1/40 žalovaným blokovanej sumy, pričom žalobca vlastní nehnuteľnosť, ktorej hodnota je podľa znaleckého posudku Ing. N. H., Csc., znalca z odboru stavebníctvo v hodnote 1.264.576,20 EUR, ktorú žalovaný nežiadal založiť, napriek tomu, že má o jej vlastníctve žalobcom vedomosť. Na základe toho mal za to, že správca dane neúčelne zablokoval zabezpečoval svoju pohľadávku na bankových účtoch žalobcu napriek tomu, že si pohľadávku mohol zabezpečiť zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca tiež poukázal na účtovnú závierku za posledný účtovný rok, kde žalobca deklaroval vlastníctvo hnuteľného majetku vo výške 3.071.987,- EUR, pričom z účtovnej závierky tiež vyplýva, že hodnota tohto majetku oproti predchádzajúcemu účtovnému roku vzrástla o cca 880.000,- EUR. Medzi ďalšie aktíva, ktoré sú spôsobilým predmetom daňovej exekúcie, sú pohľadávky daňového subjektu z obchodného styku, ktoré v zmysle uvedenej účtovnej závierky tvoria sumu 3.002.660,- EUR. Ide o majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilá zabezpečiť záväzky žalobcu a ktoré je správca dane oprávnený v zmysle Daňového poriadku exekvovať ich prikázaním. Žalobca namietal spôsob vedenia exekučného konania žalovaným, keďže žalovaný použil najintenzívnejší spôsob, v dôsledku ktorého sa žalobca u svojich obchodných partnerov stal nespoľahlivým a nedôveryhodným subjektom, ktorý nie je schopný uhradzovať faktúry za dodané tovary a služby. Rozhodnutie o začatí exekučného konania bolo žalovaným vydané bez odôvodnenia tak závažného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, nezohľadniac skutočnosť, že ide o zamestnávateľa. Žalovaný neprihliadol na zásadu primeranosti, keď nepostupoval tak, aby čo najmenej ekonomicky zaťažil žalobcu. Žalobca poukázal na svoju doterajšiu platobnú disciplínu, na skutočnosť, že na neho nebolo doposiaľ začaté daňové exekučné konanie a všetky rozhodnutia správcu dane, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, boli žalobcom uhradené bez potreby núteného výkonu. 3. Na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že nie sú naplnené predpoklady na obavy, že daňový záväzok nebude v čase jeho vymáhateľnosti vymožiteľný a na blokáciu účtov tak neboli splnené podmienky. Žalobca namietal neúplne zistený skutkový stav správnym orgánom, keďže žalovaný nezisťoval, či rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia požíva formálnu a materiálnu nezmeniteľnosť, t.j. či je právoplatné, keďže žalobca podal voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy o nariadení predbežného opatrenia, správnu žalobu, ktorá je vedená Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/223/2019. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/19/2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia v obdobnej veci, pričom správnym súdom bolo konštatované, že účel tvrdený Kriminálnym úradom finančnej správy je možné zabezpečiť rovnako efektívne aj predbežným opatrením ukladajúcim zákaz nakladania s nehnuteľnosťami ako opatrením, ktorým sa ukladá povinnosť daňovému subjektu zložiť finančné prostriedky na účet správcu dane. Namietal, že Kriminálny úrad finančnej správy ani Finančné riaditeľstvo SR odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti správcov dane neodôvodnili, a ide tak o svojvoľné rozhodnutie, ktorým bolo hrubo zasiahnuté do práv žalobcu, následkom čoho sa rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia stalo nepreskúmateľné a nezákonné. Žalobca mal za to, že nariadiť predbežné opatrenie je možné len za predpokladu, že správca dane preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony smerujúce k redukcii svojho majetku. Ak sa takéto úkony nepreukážu, nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa zákonom určené podmienky a rozhodnutie je nezákonné. Žalobca mal za to, že z dôvodu možného zrušenia predmetných rozhodnutí v budúcnosti, tieto nenadobudli právoplatnosť a žalovaný mal tak zvoliť zdržanlivý postup a upustiť od blokácie bankových účtov. Žalobca poukázal na to, že v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a následnej blokácie bankových účtov disponoval majetkom v obstarávacej hodnote 5.213.440,82 EUR, pričom po zohľadnení odpisov disponoval majetkom v zostatkovej hodnote 3.985.433,79 EUR, ktorý zveľaďoval a v čase podania správnej žaloby mal jeho majetok hodnotu 5.234.982,78 EUR. Naproti tomu, kumulatívna výška daňových povinností na základe rozhodnutí o nariadení predbežných opatrení za zdaňovacie obdobia DPH v rokoch 2015 až 2018 bola vo výške 2.832.540,51 EUR, teda v polovičnej hodnote majetku. Na základe všetkých predložených informácii je tak zrejmé, že žalobca sa nachádza vo veľmi dobrom finančnom a ekonomickom zdraví, žiaden konkurz mu nehrozí, preto rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia považuje za nezákonné, namietaný zásah žalovaného do práv žalobcu je preto protizákonný, preto je nevyhnutné uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa pokračovania v danom zásahu 4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 15.01.2020 uviedol, že predmetom žaloby je postup žalovaného pri realizácií daňového exekučného konania, ktorý nasledoval po konaní Kriminálneho úradu finančnej správy. Žalovaný má za to, že žalobca nemá vedomosť o spôsobe vedenia daňového exekučného konania. Uviedol, že Kriminálny úrad finančnej správy vydal rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2019, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 314 189,92 EUR, nakoľko existovala dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená. Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo o odvolaní daňového subjektu dňa 08.08.2019 rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX tak, že potvrdilo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.08.2019, čím sa stalo právoplatné. Daňové exekučné konanie bolo začaté správcom dane na základe rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019 podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku. Exekučným titulom bolo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č. XXXXXXXXX/XXXX z 11.03.2019. Rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania správca dane v zmysle § 90 ods. 2 písm. g/ a § 90 ods. 5 Daňového poriadku zakázal poskytovateľovi platobných služieb nakladať s majetkom žalobcu, daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcií. Dňa 27.09.2019 správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorou vyzval dlžníka, aby v lehote ôsmich dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zložil stanovenú čiastku na úhradu daňovej povinnosti za obdobia január, február, júl a august 2016. 5. Vo vzťahu k namietaným dôvodom nezákonnosti postupu žalovaného poukázal na ustanovenia § 50, § 160, § 89 ods. 1 písm. a/, ods. 5, § 90 ods. 1, ods. 2 písm. g/, ods. 5, § 108 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, ktorými sa o.i. správca dane riadi pri výkone správy daní, pričom rešpektuje základné zásady konania, v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, chráni záujmy štátu a obcí, dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane má možnosť realizovať daňové exekučné konanie viacerými zákonnými spôsobmi, a to zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, odobratím peňazí v hotovosti, predajom nehnuteľností (napr. vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Q.), predajom podniku alebo jeho časti a postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti. Žalobca poukazoval na svoje majetkové pomery žalobcu, na platobnú disciplínu a na to, že žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo napriek týmto skutočnostiam pristúpil k blokácii bankových účtov. Žalovaný zdôraznil že zákon mu ukladá povinnosť, nie možnosť vymáhať daňové nedoplatky, iné peňažné plnenia uložené rozhodnutiami správcu dane a má právo predbežným opatrením uložiť daňovému subjektu zloženie peňažnej sumy na účet správcu dane. Exekúciu má možnosť správa dane vykonať len spôsobmi uvedenými v Daňovom poriadku. Rozhodnutia, na základe ktorých žalovaný realizoval namietané úkony, sú stále právoplatné a vykonateľné a toho času nedošlo k ich zrušeniu. Správca dane zotrval na postoji, že vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keďže nemal inú zákonnú možnosť ako začať výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu, pričom rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia je právoplatné a vykonateľné. Poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými správca zabezpečoval iné pohľadávky voči daňovému subjektu zriadením záložného práva na nehnuteľnosti. Navrhol preto žalobu zamietnuť podľa § 261 SSP. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 8. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 9. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Správny súd považuje za potrebné najskôr sa vysporiadať so skutočnosťou, čoho sa domáhal žalobca prostredníctvom tejto žaloby. Z obsahu žaloby v zmysle tam uvedených žalobných návrhom/ petitov je zrejmé, že žalobca žiada, aby správny súd určil, že začatie daňového exekučného konania predstavuje nezákonný zásah do práv žalobcu a v súlade s § 262 ods. 1 SSP sa tak domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu (upustenie od príkazu blokovať peňažné prostriedky na bankovom účte žalobcu, vydanie príkazu na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, uloženie povinnosti zdržať sa vydania ďalšieho príkazu na prikázanie pohľadávky z bankových účtov, zároveň s uložením povinnosti obnoviť stav pred zásahom. Z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca považuje začatie daňovej exekúcie ako aj jej priebeh za nezákonný zásah, ktorý bol vykonaný v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že tento výkon rozhodnutia začal napriek neexistencii vykonateľného rozhodnutia, pričom správca dane pristúpil k vykonaniu daňovej exekúcie spôsobom, ktorý je v rozpore s zásadou primeranosti. 13. Je tak nepochybné, že žalobca napáda začatie daňovej exekúcie, ako aj spôsob, akým sa táto exekúcia vedie. Správny súd v tomto kontexte považuje za nevyhnutné poukázať na § 3 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 252 ods.1 SSP, v zmysle ktorých sa iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy alebo aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. V preskúmavanom prípade sa nejedná o postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, preto sa správny súd zaoberal tou skutočnosťou, či začatie a spôsob vedenia daňového exekučného konania možno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, t.j. pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ale tento nezákonný zásah má byť iba výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom tento zásah musí byť zároveň spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinností dotknutého subjektu; dotknutých fyzických alebo právnických osôb (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.37.) 14. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžz/2/2103 vyplýva, že „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem zásah nedefinuje, pričom jeho definíciu neobsahujú ani iné zákony. Definovať nezákonný zásah nie je ani dosť dobre možné, pretože pod tento pojem spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť... . Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície (typicky rôznych policajných prechmatov), ale napr. tiež úkony úradných osôb pri výkone štátneho stavebného dohľadu, daňovej kontroly, či neoprávnený výkon exekúcie atď.).“ 15. V preskúmavanom prípade žalobca za iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle znenia bodu 1 ním formulovaného petitu považuje začatie daňovej exekúcie na základe rozhodnutia č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 18.09.2019, ktorým sa vymáha iné peňažné plnenie vo výške 314 189,92 EUR na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia Kriminálneho úradu finančnej správy č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2019, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane. V zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku je dňom vydania tohto rozhodnutia takéto rozhodnutie právoplatné a nie je voči nemu prípustné odvolanie. Uvedené rozhodnutie sa ani nedoručuje daňovému dlžníkovi, keďže jeho účelom je zabezpečiť blokovanie majetku a doručuje sa iba osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok. V zmysle § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručuje daňovému dlžníkovi až daňovú exekučnú výzvu, a to bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania uvedeným osobám. Daňová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii, teda v rámci odvolania mohol žalobca uvádzať tie skutočnosti, ktoré namietal v predmetnej žalobe. Voči rozhodnutiu nadriadeného orgánu o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Následne voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba. Táto možnosť vyplýva tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/65/2012 z 28.2.2013 a 2Sžf/65/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 8Sžf/19/2013 zo dňa 23.10.2013. 16. Poukazujúc na uvedené skutočnosti je zrejmé, že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu, ktoré môžu byť následne preskúmavané na základe samostatných správnych žalôb. Postup správcu dane v rámci daňového exekučného konania preto nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na základe faktického úkonu správcu dane, ale správca dane postupuje výslovne na základe zákonnom procesne formalizovaného postupu, t.j. správca dane koná v rámci administratívneho konania. Totožný záver vyplýva aj z komentára k Správnemu súdnemu poriadku: „Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z tohto pohľadu preto administratívne konanie nemá povahu faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom, t.j. jeho výsledkom nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typickým jeho bezprostredný faktický výkon. Aj preto v legálnej definícii iného zásahu orgánu verejnej správy tento nie je spojený s administratívnym konaním, pričom podmienka jeho verejnosprávnosti bola dosiahnutá prostredníctvom výslovného odkazu na „plnenie úloh v oblasti verejnej správy“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 34). 14. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania správneho súdu nie je možné dospieť k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu, ktorého zákonnosť by bolo možné napadnúť a následne preskúmať správnym súdom s odkazom na § 252 a nasl. SSP. Správny súd preto postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správnu žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú, keďže v danom prípade nejde o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 15. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu, tieto sa týkajú nezákonnosti exekučného titulu, rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2019, v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.08.2019, voči ktorému žalobca podal správnu žalobu, ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/223/2019. Správny súd konštatuje, že nemá oprávnenie v predmetnom konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy preskúmavať vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane a odvolacieho orgánu, keďže uvedeným predmetom sa bude zaoberať vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 5S/223/2019. Zároveň súd poznamenáva, že v uvedenom konaní je konajúci správny súd, na návrh žalobcu, oprávnený v zmysle § 184 a nasl. SSP priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok a preukázania dôvodnosti takého návrhu, pričom v takom prípade by žalovaný správny orgán bol povinný odložiť daňovú exekúciu, a tak by nedošlo k žiadnemu zásahu do práv žalobcu, aký namieta žalobca v tomto konaní vo vzťahu k realizovanej daňovej exekúcii. 16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).