Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200402 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200402.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu: PREMETAL MON, s.r.o., so sídlom Bardejovská 42, 080 01 Prešov, IČO: 36 449 750, právne zastúpený: JUDr. Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 31 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9. apríla 2019, na základe všeobecnej správnej žaloby takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9. apríla 2019 a rozhodnutie Daňového úradu D. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24. septembra 2018, a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.04.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu D. zo dňa 24.09.2018 pod č. XXXXXXXXX/XXXX. I. Stručný priebeh administratívneho konania 2. Daňový úrad D. (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vykonal u daňového subjektu PREMETAL MON, s.r.o., Bardejovská 42, Prešov, IČO 36 449 750, DIČ 2020005966, IČ DPH SK2020005966 (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.03.2016 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.04.2016). 3. Žalobca v zdaňovacom období apríl 2013 deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH (ďalej len „zákon o DPH“) do Českej republiky faktúrou č. XXXXXX zo dňa 25.04.2013 v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur pre odberateľa POSADA GROUP s.r.o., Vyšehradská 1349/2, Praha, IČO 242 11 117. Ku kontrole okrem vystavenej faktúry doložil aj CMR č. SK XXXXXXX, výdajka - prevodka, kúpnu zmluvu č. XXXX/KP/XXXX zo dňa 11.2.2013, potvrdenie k faktúre č. XXXXXX o prijatí tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykonal dodávateľ alebo odberateľ, s dátumom dodania 26.04.2013. 4. Správny orgán I. stupňa žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.12.2016 požiadal českú daňovú správu o preverenie deklarovaného zdaniteľného obchodu. V odpovedi č. XXXXXX/XX/Hla-Kub. ktorá bola správnemu orgánu I. stupňa doručená dňa 09.03.2017, Finančná správa Českej republiky uviedla, že daňovému subjektu POSADA GROUP s.r.o. zaslala oznámenie o vykonaní miestneho zisťovania, na ktoré sa za daňový subjekt nikto nedostavil ani neospravedlnil. Daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, správny orgán I. stupňa nemá k dispozícii žiadne daňové doklady a overené informácie o tom, či bol tovar skutočne dodaný. Na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri daňový subjekt nesídli a nevykonáva skutočnú ekonomickú činnosť. Nebola zistená žiadna prevádzkareň alebo iné miesto, kde by daňový subjekt vykonával ekonomickú činnosť. Priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané poslednýkrát za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013. Od apríla 2013 daňové priznania daňový subjekt nepodáva. Dňa 24.05.2013 bolo podané „Souhrnné hlášení o dodání zboží do jiného členského štátu", v ktorom boli uvedené zdaniteľné obchody, avšak išlo o iné daňové subjekty. Na osobnom daňovom účte daňového subjektu je ku dňu 18.01.2017 evidovaný drobný preplatok na dani z pridanej hodnoty. Vo výpisoch z bankových účtov, ktoré boli registrované a sú správcovi dane k dispozícii, nie sú uvedené žiadne debetné platby v prospech žalobcu. Podpisové oprávnenie k bankovým účtom mal Marián H., Česká daňová správa ďalej uvádza, že správny orgán I. stupňa v rámci vyhľadávacej činnosti zistil, že daňový subjekt neuzavrel s majiteľom nehnuteľnosti na adrese C., R. XXX žiadnu zmluvu o prenájme nebytových priestorov. Tovar na túto adresu pre daňový subjekt nebol prepravený ani vyskladnený. Na základe vyššie uvedených skutočností česká daňová správa konštatovala, že daňový subjekt POSADA GROUP s.r.o. nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, a podané „Souhrnné hlášení o dodání zboží do jiného členského štátu" bolo len formálne. 5. Správny orgán I. stupňa výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.09.2016 požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o preverenie trasy jázd motorových vozidiel, ktoré sa v účtovníctve kontrolovaného platiteľa nachádzajú na priložených dokladoch o preprave. Národná diaľničná spoločnosť a.s. v odpovedi zo dňa 04.10.2016 zaevidovanej v došlej pošte pod číslom XXXXXXX/XXXX zaslala údaje z elektronického mýtneho systému získané od prevádzkovateľa elektronického výberu mýta spoločnosti Sky F., a. s. v elektronickej podobe na nosiči CD. 6. Správny orgán I. stupňa overil priebeh prepravy motorových vozidiel, a to preverením detailných výpisov mýtneho systému s prejazdmi vozidiel evidenčných čísiel E. XXX K., G. XXX V.. Správny orgán I. stupňa podľa detailných výpisov zistil, že motorové vozidlo E. XXX K., ktorého vlastníkom bol prepravca N. H., dňa 02.05.2013 prekročilo hranicu SR/ČR o 17:17 hod. a späť sa vracalo o 18:37 hod a motorové vozidlo G. XXX V., u ktorého prepravcom na CMR bol daňový subjekt MEBS, spol. s r. o., Hurbanova 114, Malacky, IČO 35 936 282, dňa 25.04.2013 neeviduje žiadnu prepravu do Českej republiky, cesta do Českej republiky je v mýtnom systéme u tohto vozidla zaevidovaná dňa 26.04.2013. 7. Dňa 25.04.2013 prepravcu s evidenčným číslom G. XXX V. systém eviduje aj cestu na trase Prešov - Svinia, pričom začiatok prepravy je dňa 26.04.2013 o 2,29 hod., príchod na hranicu SR/ČR dňa 26.4.2013 o 5:57 hod. a prejazd hranicou späť o 7:55 hod. Ako ďalej vyplýva z mýtnych transakcií prepravca prešiel Slovenskou republikou do mesta Senec o 10:41 hod., kde sa zdržal do poobedňajších hodín a odtiaľ odišiel späť do Malaciek o 16:54 hod. Podľa zistení správcu dane daňový subjekt G. spol. s r.o. už nevykonáva ekonomickú činnosť, zanikla dňa 21.10.2014 v dôsledku zlúčenia sinou spoločnosťou, z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť predmetnú dopravu priamo u prepravcu. 8. S predbežnými výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2013 správny orgán I. stupňa oboznámil žalobcu v oznámení č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.04.2017, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.04.2017. V uvedenom podaní žalobca namietal, že nemá ani v minulosti nikdy nemal žiadne možnosti kontroly nad správaním sa daňového subjektu D. s.r.o., preto nemôže niesť zodpovednosť za správanie akéhokoľvek obchodného partnera. Trvá na tom, že obidve vozidlá vykonali prepravu tak, ako je uvedené na príslušných dokladoch, a že deklarované obchody sa uskutočnili. 9. Dňa 28.04.2017 sa u správneho orgánu I. stupňa uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX), v rámci ktorého bol vypočutý ako svedok Slavomír F., E. XXX, vodič motorového vozidla s evidenčným číslom SP XXX AL, ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril podaním č. X/ XXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.05.2017. V uvedenom podaní konštatoval, že svedok potvrdil realizáciu zdaniteľného obchodu, a zároveň namietal, že predložil všetky potrebné doklady. 10. S poukázaním na ustanovenia § 44 ods, 1, § 24 ods. 1 a 2, § 45 ods. 1 písm. c), § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadkok“) a § 43 ods. 1 a 5 v nadväznosti na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 69 ods. 1 zákona o DPH správny orgán I. stupňa konštatoval, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože daňový subjekt prepravu tovaru do iného členského štátu preukázal dokladmi, ktoré nemajú reálny podklad. Predmetný zdaniteľný obchod sa preto posudzuje ako vnútroštátna transakcia. 11. Základom dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH zo sumy 71.500,00 eur je suma 59.583,33 eur a daň vo výške 11.916,67 eur, ktorú správny orgán I. stupňa s poukázaním na ustanovenia § 27 a § 85j citovaného zákona vyčíslil ako rozdiel dane v riadku 03 daňového priznania. 12. O výsledku daňovej kontroly správny orgán I. stupňa vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 1XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 05.05.2017 doručil žalobcovi dňa 09.05.2017. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.05.2017. Vo vyjadrení pod bodmi 2., 3. a 4. namieta skutočnosti ohľadom neuznania odpočítania dane za reklamné služby od dodávateľa SF. pod bodom 5. namietal kontrolné závery správcu dane zakomponované v protokole z daňovej kontroly a spôsob ich zdôvodnenia, prerušenie daňovej kontroly a vydanie dvoch protokolov. Pod bodom 6. žalobca namietal porušenie § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku správnym orgánom I. stupňa dane pri výsluchu svedkov a pod bodom 7. namietal k záveru správcu dane v súvislosti s vývozom tovaru pre daňový subjekt D. I. s.r.o. 13. Správny orgán I. stupňa v rámci vyrubovacieho konania žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.08.2017 požiadal českú daňovú správu o opakované vypočutie svedka G. T.. Na základe odpovede prijatej dňa 10.11.2017 a zaevidovanej pod číslom XXXXXXF/XX/Ska správny orgán I. stupňa zaslal žalobcovi informácie listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2018, v ktorom popísal celý obsah konania a výpoveď svedka tak, ako to bolo uvedené v protokole o výsluchu svedka č. XXXXXXX/XX/XXXX-XXXXX-XXXXXX, ktorý vyhotovila a zaslala Finančná správa Českej republiky. 14. Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.06.2018 správny orgán I. stupňa vyzval daňový subjekt MO E. s.r.o., F. nám. 4, R. na predloženie dokladov a dôkazov, preukazujúcich objednávateľa prepravy na deň 02.05.2013 do Českej republiky. Predmetné doklady boli správnemu orgánu I. stupňa doručené dňa 18.06.2018. 15. Dňa 18.06.2018 zaslal správny orgán I. stupňa svoje stanovisko č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.06.2018 k vyjadreniu žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, na ktoré žalobca reagoval odpoveďou č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.08.2018. 16. Oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.09.2018 správny orgán I. stupňa informoval žalobcu o konaní ústneho pojednávania z dôvodu prerokovania všetkých vyjadrení žalobcu vo vyrubovacom konaní s jeho následným zhodnotením. 17. Dňa 17.09.2018 sa u správneho orgánu I. stupňa v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) so splnomocneným zástupcom žalobcu, v ktorom správny orgán I. stupňa zhodnotil dokazovanie a konštatoval, že žalobca vo svojich vyjadreniach neuviedol skutočnosti, ani nedoložil dôkazy, ktoré by mali vplyv na vykonanie ďalšieho dokazovania v rámci vyrubovacieho konania, preto správny orgán I. stupňa trval na kontrolných zisteniach tak, ako boli uvedené v protokole. Po spísaní uvedenej zápisnice ako poslednej v rámci vyrubovacieho konania správny orgán I. stupňa v súlade s ustanovením § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku predpisov vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2018, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2013 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 11.916,67 eur. 18. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. II. Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia 19. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.04.2019, ktorým na základe zákona č. 333/2011 Z.z o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z, z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. 1XXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2018, ktorým správny orgán I. stupňa podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z v znení neskorších predpisov určil za zdaňovacie obdobie apríl 2013 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 11.916,67 eur , t. j. nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 9.129,16 eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 2.787,51 eur, potvrdil. 20. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu vysporiadal nasledovne: 21. V danom prípade žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH do Českej republiky. 22. Správny orgán I. stupňa v rámci kontrolnej činnosti preukázateľne zistil, že preprava tovaru do Českej republiky nebola uskutočnená a tovar nebol zdanený, preto pristúpil k zdaneniu tovaru v tuzemsku. 23. Žalobca namietal, že závery správneho orgánu I. stupňa považuje za neopodstatnené, pretože vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný k uvedeným námietkam poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku a ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, podľa ktorých dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za podmienok stanovených zákonom oslobodenie od dane, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a v súlade so zákonom. 24. Podľa odpovede českej daňovej správy na žiadosť správneho orgánu I. stupňa o výmenu daňových informácií český odberateľ fakticky nevykonáva ekonomickú činnosť, za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2013 nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, z výpisov z bankových účtov bolo zistené, že neboli prevedené žiadne úhrady v prospech kontrolovaného daňového subjektu, súhrnné hlásenie o dodaní tovaru do iného členského štátu neobsahovalo identifikačné údaje žalobcu a tovar na adrese uvedenej na CMR v Českej republike nebol dodaný, prevzatý odberateľom a vyložený. S majiteľom nehnuteľnosti na tejto adrese nebola uzatvorená žiadna zmluva o prenájme nebytových priestorov. 25. Uvedené informácie podľa žalovaného jednoznačne preukazujú, že záver správneho orgánu I. stupňa o tom, že tovar nebol dodaný do Českej republiky, je opodstatnený a dostatočne odôvodnený. 26. Zároveň z dôkazov získaných správcom dane je zrejmé, že tovar bol privezený späť na Slovensko, pretože pri preverovaní prepravy v Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom G. prepravcu G. sa dňa 25.04.2018 o 13:43 hod. pohybovalo v okolí U. H., odkiaľ odišlo v ten istý deň večer. Dňa 26.04.2013 sa motorové vozidlo pohybovalo na hranici v čase okolo 5:57 hod. ráno a späť sa vracalo o 7:55 hod. Ako ďalej vyplýva z mýtnych transakcií, prepravca po návrate prešiel Slovenskou republikou do okolia mesta E. s príchodom o 10:41 hod., kde sa zdržal, a o 16:54 hod. odišiel späť do G.. Podľa názoru správneho orgánu I. stupňa boli okolnosti prepravy a dodania tovaru totožné s dodaním toho tovaru v mesiaci máj, kedy šofér vykonal prepravu tovaru do Českej republiky, avšak následne sa s tovarom vrátil späť na Slovensko, kde v okolí E. mal dlhšiu prestávku, pričom j e viac ako predpoklad, že tam tento tovar vyložil. 27. Za účelom preverenia uvedenej informácie žalobca navrhoval vypočuť vtedajšieho konateľa prepravcu G. spol. s r.o. R. A., avšak uvedený prepravca v čase výkonu daňovej kontroly už nevykonával ekonomickú činnosť, spoločnosť zanikla dňa 21.10.2014 v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou. 28. Správny orgán I. stupňa v priebehu výkonu kontroly predvolal na výsluch ako svedka konateľa D. I. s.r.o. G. H., avšak predvolanie sa vrátilo späť na daňový úrad ako nedoručené s uvedením „adresát neznámy", pritom Kriminálny úrad finančnej správy na požiadanie správneho orgánu I. stupňa uviedol, že adresa na predvolaní bola aktuálna. V tejto súvislosti námietku žalobcu, že správny orgán I. stupňa pri vykonávaní daňovej kontroly a pri dokazovaní vo vyrubovacom konaní bol nečinný, možno podľa odvolacieho orgánu považovať za neopodstatnenú. Správny orgán I. stupňa počas výkonu daňovej kontroly oboznamoval žalobcu so všetkými zisteniami a zaoberal sa doloženými vyjadreniami žalobcu aj listinnými dôkazmi. 29. K námietkam žalobcu, že správny orgán I. stupňa v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vykonal formálnu kontrolu dokladov a o rozložení dôkazného bremena v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaný uvuedik, že dokazovaním správcu dane bolo potvrdené, že začatie a skončenie prepravy bolo v tuzemsku, z tohto dôvodu dodanie tovaru podlieha sadzbe dane platnej v tuzemsku a osobou povinnou platiť daň je dodávateľ tovaru podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Bolo to potvrdené aj českou daňovou správou, že dodanie tovaru nebolo v Českej republike zdanené. 30. Žalobca si má v čase vzniku zdaniteľných obchodov zabezpečiť také doklady a dôkazy, ktoré preukážu hodnovernosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov aj v čase daňovej kontroly. Je jeho povinnosťou preukázať, že nárok na oslobodenie od dane si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Pri posudzovaní nároku na oslobodenie pri dodaní tovaru do iného členského štátu musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na oslobodenie od dane. 31. Správny orgán I. stupňa, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený, nie je povinný dokazovať jeho neuskutočnenie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať jeho uskutočnenie osobou uvedenou v predloženej faktúre. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže si uplatňovať nárok na oslobodenie od dane. 32. Podľa žalovaného správny orgán I. stupňa v danom prípade na základe zabezpečených dôkazov v rámci daňovej kontroly dostatočne zistil skutkový stav a oprávnene konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. 33. Žalovaný na základe uvedených skutočností posúdil, že správny orgán I. stupňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. III. Argumenty žalobcu k podanej žalobe 34. Vo včas podanej žalobe sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a následne jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. Súčasne si uplatňoval náhradu trov konania. 35. V podanej žalobe uvádzal, že žalovaný neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2013 právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do Českej republiky pre odberateľa D. I. s.r.o. na základe faktúry č. XXXXXX v celkovej fakturovanej hodnote 71.500 EUR. Žalobca namieta arbitrárnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. Žalovaný sa okrem paušálneho zhrnutia skutkového stavu v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami a dôkazmi predloženými žalobcom. Žalovaný stroho zaujal k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu stanovisko bez toho, aby toto odôvodnil právne relevantnými argumentmi a alibisticky konštatoval, že správny orgán I. stupňa v danom prípade na základe zabezpečených dôkazov v rámci daňovej kontroly dostatočne zistil skutkový stav a oprávnene konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu. Žalobca predložil správnemu orgánu I. stupňa množstvo listinných dôkazov, ktorými preukázal dodanie tovaru do Českej republiky a navrhol vykonať výsluchy svedkov. Ani s jedným z dôkazov predložených žalobcom sa žalovaný nevysporiadal a výsluchy svedkov zamietol bez relevantného zdôvodnenia, pritom ide o dôležitých svedkov, ktorých bolo nevyhnutné v konaní vypočuť. 36. Správny orgán I. stupňa má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správny orgán I. stupňa nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. V tomto bode je žalované daňové rozhodnutie vydané v rozpore § 63 ods. 5 Daňového poriadku v platnom znení, podľa ktorého rozhodnutie v daňovom konaní obsahuje odôvodnenie, v ktorom má správny orgán I. stupňa uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a má sa vysporiadať s návrhmi a námietkami daňového subjektu a uviesť aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalobca upriamil pozornosť súdu, že žalovaný nenaplnil dikciu zákona v intenciách, že sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. 37. Žalobca uviedol, že žalovaný pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil v tom, že jeho rozhodnutie neobsahujú také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v daňovom poriadku. Uvedené pochybenie žalovaného má preto dopad na preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazuje to fakt, že s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na vysvetlenia žalobcu a dôkazy predložené žalobcom odignoroval. Vychádzajúc z aplikačnej praxe súdov zaoberajúcou sa otázkou náležitostí rozhodnutia, v odôvodnení po opísaní podstaty veci má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné reagovať na pripomienky a návrh účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Žalobca vytýkal žalovanému, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie všetkých relevantných listinných dôkazov, ktoré by jednoznačne potvrdzovali skutkový stav zistený v daňovom konaní, rozbor dôkazov a ostatných podkladov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej, absentuje i dostatočné vysvetlenie, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na ich základe zistil, a ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke, ako i uvedenie všetkých podstatných vyhodnotení vykonaných dôkazov, a to v ich vzájomných súvislostiach, ktoré by boli oporou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. 38. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. Žalobca uviedol, že v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania so správcom dane spolupracoval a predložil správnemu orgánu I. stupňa všetky doklady a vysvetlenie k zdaniteľnému obchodu. Export tovaru do Českej republiky dokazujú dokumenty: a) medzinárodný nákladný list, b) výdajka prevodka s podpisom nadobúdateľa, c) dodací list, d) potvrdenie vyhotovené podľa ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH v platnom znení a e) kúpna zmluva. Žalovaný vôbec nebral listinné dôkazy v úvahu a ani sa s nimi v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z uvedeného podľa správneho orgánu I. stupňa vyplýva, že daňový subjekt je povinný preukazovať všetky skutočnosti uvedené v daňovom priznaní. Žalobca v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a v súlade s § 24 ods. 1 daňového poriadku preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Žalobca preukázal údaje uvedené v daňovom priznaní listinnými dôkazmi a vyjadreniami. Preto namietal neuznanie oslobodenia od dane žalovaným a určený rozdiel dane považoval za svojvoľné a ničím neodôvodnené rozhodnutie žalovaného. 39. Žalobca uviedol, že účtovníctvo je samo o sebe dôkazom vo vzťahu k tvrdeniam obsiahnutým v daňovom priznaní. Až potom, čo správny orgán I. stupňa preukáže dôvodnosť svojich pochýb o vierohodnosti, úplnosti, preukázateľnosti či správnosti účtovníctva, môže po daňovom subjekte požadovať predkladanie ďalších dôkazov. Účtovníctvo je kvalitným a judikatúrou uznaným dôkazným prostriedkom slúžiacim na preukázanie tvrdení daňových subjektov. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu v Brne z 30.01.2008 č.k.: 2Afs/24/2007- 119 vyplýva, že daňový subjekt je povinný v zmysle platných zákonných ustanovení viesť účtovníctvo, či iné povinné záznamy či evidencie. Zmyslom a účelom účtovníctva je poskytnúť tomu, kto ich vedie, aj oprávnenej tretej osobe (vo veciach daní správcovi dane), vierohodný, úplný, transparentný a správny prehľad o jeho predmete, ktorým je zjednodušene povedané hospodárenie daňového subjektu. Z hľadiska metód zaznamenávania sa u účtovníctva jedná o štandardizovaný, formalizovaný a značne detailný prehľad o hospodárení, ktorý by, ak je vedený predpísaným spôsobom, nemal umožniť, aby o hospodárení dotknutého daňového subjektu bol podaný skreslený obraz. Daňový subjekt preto splní svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré správcovi dane predostrie, ak preukáže tieto tvrdenia svojím účtovníctvom, ibaže správca dane preukáže, že vo vzťahu k týmto tvrdeniam je účtovníctvo daňového subjektu nevierohodné, neúplné, nepresvedčivé alebo nesprávne. V žalovanom prípade správny orgán I. stupňa ani žalovaný nenamietali, aby účtovníctvo žalobcu bolo nevierohodné, neúplne, nepresvedčivé alebo nesprávne. 40. Správny orgán I. stupňa neuznanie oslobodenia od dane odôvodnil tým, že odberateľ POSADA I., s.r.o. je nekontaktnou osobou, odberateľ nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti a od 04/2013 odberateľ nepodáva daňové priznania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvolával na odpoveď na žiadosť o MVDI českej finančnej správy, ktorá konštatovala, že odberateľ fakticky nevykonáva ekonomickú činnosť. Žalobca konštatoval, že nekontaktnosť a nespoluprácu zahraničného odberateľa s finančnou správou v jeho daňovom domicile nemožno pripísať na ťarchu žalobcu. V tomto zmysle vyznieva aj súdna judikatúra, podľa ktorej v rámci reťazenia predaja tovarov každý subjekt zodpovedá za svoj úsek dodávateľsko-odberateľského mechanizmu. Obchodný partner v kontrolovanom zdaniteľnom období riadne vykonával podnikateľskú činnosť a žalobca ako dodávateľ nemal žiadne kompetencie, páky ako si preveriť či jeho obchodný partner si splnil, resp. nesplnil svoje daňové povinnosti. Žalobca namietal, že správny orgán I. stupňa síce dožiadal v rámci MVDI českú finančnú správu za účelom preverenia zdaniteľného plnenia u odberateľa D. I., s.r.o., ale nevykonal výsluch konateľa odberateľskej spoločnosti D. I., s.r.o. G. H.. Podľa žalobcu správny orgán I. stupňa sa upokojil s tým, že predvolanie sa vrátilo späť na daňový úrad ako nedoručené s uvedením „adresát neznámy“. Správny orgán I. stupňa sa vôbec nesnažil zabezpečiť výsluch svedka konateľa spoločnosti D. I., s.r.o. G. H., a to napriek tomu, že ide o kľúčového svedka, ktorý jediný sa vedel relevantne vyjadriť k obchodným záležitostiam spoločnosti POSADA GROUP, s.r.o. 41. V prípade neúspešného predvolania na výsluch, mal správny orgán I. stupňa aktivizovať inštitút predvedenia a dať svedka predviesť za asistencie polície. 42. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že tovar nebol dodaný do Českej republiky. S týmto záverom žalobca nesúhlasil. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-184/05-Twoh dodávateľ musí dokázať (dokladovať) prepravu, resp. zásielku. Musí dokázať, že predmet dodania bol zaslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že tovar fyzicky opustil dodávateľskú krajinu. Len samotné odovzdanie potvrdenia o nadobudnutí nadobúdateľom nie je dôkazom pre oslobodenie intrakomunitárneho dodania od dane, pretože tým sa nedokáže, že tovar skutočne opustil dodávateľský štát, avšak v danom prípade bol jednoznačne preukázaný opak a tovar skutočne opustil dodávateľskú krajinu. Podľa žalobcu správny orgán I. stupňa aj v tomto bode týkajúcom sa prepravy tovaru do Českej republiky neúplne zistil skutkový stav veci. Správny orgán I. stupňa v rozhodnutí konštatoval, že výsluch prepravcu nebolo možné uskutočniť, nakoľko spoločnosť, ktorá prepravu vykonala, zanikla zlúčením. Uvedený argument správneho orgánu I. stupňa neobstojí. Správny orgán I. stupňa ako štátny orgán má podľa žalobcu postupovať na základe a v medziach zákona a je povinný vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. Správny orgán I. stupňa mal vypočuť vtedajšieho konateľa spoločnosti G., spol. s r.o. R. RZ., ktorý v rozhodnom období vykonával funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti. Jedine vtedajší konateľ spoločnosti by vedel zodpovedať otázky správneho orgánu I. stupňa k preprave tovaru do Českej republiky, a preto nevykonaním výsluchu svedka je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie poznačené vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa žalobcu správny orgán I. stupňa a žalovaný nevykonali dokazovanie v dostatočnej miere, odmietli vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní, čím ukrátili žalobcu na jeho právach, a preto rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a napadnuté rozhodnutie žalovaného trpia vadou nezákonnosti. 43. Podľa žalobcu správny orgán I. stupňa v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal formálnu kontrolu dokladov, nedôsledne skúmal reálnosť zdaniteľného obchodu, nevykonal v tomto smere dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ale uspokojil sa Iba s výsledkami MVDI, čo viedlo k nesprávnemu určeniu daňovej povinnosti žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca namietal, že správny orgán I. stupňa vôbec nevenoval pozornosť ani neoveroval materiálnu existenciu plnenia. Správny orgán I. stupňa na preverenia reálnej existencie tovaru nevykonal jediný dôkaz. Celé kontrolné zistenia správneho orgánu I. stupňa sú postavené na spochybňovaní odberateľa a prepravy tovaru bez toho, aby si správny orgán I. stupňa overil, či tovar skutočne existoval. Správny orgán I. stupňa vychádzal pri neuznaní oslobodenia dane z posúdenia predložených dokladov, ktoré vyhodnotil ako nedostatočné vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému obchodu. Ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku pritom umožňuje správnemu orgánu I. stupňa využiť pre správne určenie dane aj ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov na vylúčenie pochybností. Navyše, podľa žalobcu, správny orgán I. stupňa nesprávne právne posúdil ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) tohto zákona. V súlade s ustanovením § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade zákon ustanovuje inak, pretože ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH predstavuje odchýlenie sa od tejto právnej úpravy. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 citovaného zákona oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V danom prípade bol tovar preukázateľne, čo bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo z výsledkov dokazovania, odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. To znamená, že ustanovenie § 19 v spojení s ustanovením § 13 zákona o DPH sa neuplatní. Tovar bol naložený a prevezený do Českej republiky, pričom k prevodu vlastníckeho práva nedošlo na území Slovenska, ale v zahraničí v Českej republike, čo dokazujú aj predložené medzinárodné prepravné listy (CMR). Žalobca v kontexte poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, podľa ktorého formálnou podmienkou na uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty je, aby bol tovar dodaný osobe, ktorá má pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ, získa právo nakladať s tovarom ako vlastník a preprava tovaru sa fyzicky skončí v inom členskom štáte EÚ. 44. Správny orgán I. stupňa a žalovaný nevykonali dokazovanie v dostatočnej miere, odmietli vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní, čím ukrátili žalobcu na jeho právach. Žalobca namietal, že dožiadaná česká daňová správa vypočula svedka G., ale o vypočutí svedka nebol žalobca vopred upovedomený. Podľa žalobcu správny orgán I. stupňa porušil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Bez ohľadu na skutočnosť, že išlo o vypočutie svedka v Českej republike žalobca namieta nezákonnosť výsluchu svedka z dôvodu porušenia § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Správny orgán I. stupňa vykonal výsluch svedka Milana T., pričom o výsluchu svedka vopred neinformoval žalobcu ako daňový subjekt. Podľa rozsudku Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015 na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že finančné orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom. Ak je v daňovom konaní v rámci dokazovania vykonávaný výsluch svedkov a daňový subjekt nemá možnosť byť prítomný na tomto výsluchu a klásť svedkom otázky, sú potom takto získané svedecké výpovede dôkaznými prostriedkami zabezpečenými správcom dane v rozpore so zákonom. Pre účely dokazovania v daňovom konaní je potrebné preferovať i pred dožiadaným správcom dane vykonanie dôkazov bezprostredným spôsobom, aby sa mohol s týmito dôkazmi daňový subjekt bezprostredne oboznámiť a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalobca uviedol, že uvedený judikát treba analogicky použiť na žalovaný prípad. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 45. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 19.07.2019, v ktorom uviedol, že v danom prípade žalobca deklaroval dodanie tovaru daňovému subjektu do iného členského štátu, pri ktorom uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. S poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku a na ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH v prípade uplatnenia oslobodenia od dane je žalobca povinný preukázať, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie tohto práva. 46. Vzhľadom na to, že v prípade splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovení zákona o DPH ide o splnenie podmienok vyplývajúcich z hmotnoprávneho zákona, ich prípadné nedodržanie zo strany žalobcu nie je možné daňovými orgánmi odpustiť. 47. Jednou zo základných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru je, že tovar opustil územie Slovenskej republiky (§ 43 ods. 1 zákona o DPH). I napriek tomu, že žalobca predložil doklady o dodaní tovaru do Českej republiky, správny orgán I. stupňa kontrolnými zisteniami jednoznačne preukázal, že tovar bol naložený a vyložený v Slovenskej republike, preto oslobodenie od dane nepriznal a pri dodaní uvedeného tovaru uplatnil ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH. 48. Správny orgán I. stupňa i žalovaný svoje závery pri rozhodovaní postavili na základe výsledkov odpovedí českej daňovej správy a Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. na žiadosti správcu dane o preverenie deklarovaného zdaniteľného obchodu. 49. Česká daňová správa uviedla, že daňový subjekt, ktorému mal byť tovar dodaný, je dlhodobo ekonomicky nečinný, v sídle uvedenom v obchodnom registri sa nezdržiava, nepodáva daňové priznanie, z výpisov z bankových účtov bolo zistené, že neboli prevedené žiadne úhrady v prospech žalobcu, súhrnné hlásenie o dodaní tovaru do iného členského štátu neobsahovalo identifikačné údaje žalobcu a tovar na adrese uvedenej na CMR v Českej republike nebol dodaný, prevzatý odberateľom a vyložený, a že „Souhrnné hlášení o dodání zboží do jiného členského státu“ bolo vyplnené len formálne. Majiteľ nehnuteľnosti, kde mal byť tovar vyložený, poprel akúkoľvek vedomosť o tomto zdaniteľnom obchode. 50. Podľa zistení Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. jedno motorové vozidlo, ktoré malo prepraviť tovar do Českej republiky, neprešlo cez hranicu a druhé vozidlo sa na území Českej republiky zdržalo len veľmi krátku dobu. 51. Uvedené kontrolné zistenia správny orgán I. stupňa i žalovaný považovali za dostatočné dôkazy pre prijatie záveru, že žalobca nedostatočne preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru. Správny orgán I. stupňa i napriek tomu doplnil dokazovanie na návrh žalobcu a požiadal českú daňovú správu o opätovné vypočutie svedka Milana T. a vyzval daňový subjekt MO. s.r.o., F. nám. 4, R. na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich objednávateľa prepravy, avšak uvedený prepravca v čase výkonu daňovej kontroly už nevykonával ekonomickú činnosť, zanikol dňa 21.10.2014 v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou. 52. Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správneho orgán I. stupňa i v žalobou napádanom rozhodnutí žalovaný považoval všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 53. Krajský súd v Prešove o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením zo dňa 07.11.2019 tak, návrh zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2019. 54. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. 55. Po preskúmaní vecí správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 56. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 57. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „Zákon o DPH") predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 58. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 59. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 60. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. 61. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 62. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 63. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 64. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o DPH Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. 65. Podľa § 43 ods. 3 Zákona o DPH Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. 66. Podľa § 43 ods. 4 Zákona o DPH Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. 67. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 68. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 69. Podľa § 49 ods. 2 Zákona Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 70. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 71. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o DPH Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu, d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku, e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43, f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d), g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c). 72. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o DPH Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby. 73. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 1 Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 74. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 2 správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správny orgán I. stupňa je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 75. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 76. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 4 Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. 77. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 5 správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 78. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 6 Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 79. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 7 daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 80. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 8 právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 81. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 9 správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 82. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 10 ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 83. Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu, uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, a do súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. 84. Podľa § 23 ods. 2 Daňového poriadku na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis, alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom. 85. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 86. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 87. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 88. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 89. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 90. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. 91. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 92. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vo výške 11.916,67 eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. 93. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) nie sú založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) neboli založené ani na tom, že správny orgán I. stupňa má podozrenie, že žalobca sa dopustil, alebo bol súčasťou (či už vedomou alebo nevedomou) daňového podvodu. 94. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) boli založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia dane pri dodaní tovaru žalobcom do iného členského štátu - Českej republiky odberateľom uvedeným na preverovaných faktúrach v zmysle § 43 Zákona o DPH s odôvodnením, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenie, t.j. že tovar skutočne dodal do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Žalovaný i správny orgán I. stupňa následne uviedli, že ani preverovaním vykonaným správcom dane tieto skutočnosti neboli potvrdené. 95. V tejto súvislosti však správny súd považuje za potrebné uviesť, že preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom českej spoločnosti nebolo potvrdené (vzhľadom na jej nekontaktnosť, resp. nekontaktnosť prepravnej spoločnosti - nepredloženie dôkazov českému správcovi dane), nebolo však ani vyvrátené. 96. Pokiaľ žalobca v rámci daňovej kontroly a v žalobe tvrdil, že si preveril dostatočne svojich obchodných partnerov (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR), žalovaný, ani správny orgán I. stupňa toto tvrdenie žalobcu nespochybnili a na nesplnení týchto povinností, ani na tom, že by žalobca konal vedome s rizikovými partnermi, nezaložili svoje rozhodnutia. 97. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrami s opisom druhu a ceny dodaného tovaru pre určitého odberateľa , čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. 98. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u odberateľa znáša dôkazné bremeno, eventuálne dôkaznú núdzu správca dane. K otázke unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že nestačí iba spochybňovať, ale správca dane musí pre vylúčenie pravidla vyplývajúceho z právnej normy, z ktorej uplatňuje daňový subjekt svoj nárok, nielen tvrdiť, ale aj zákonným spôsobom preukázať (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 30/2018-41 zo dňa 30.01.2019). 99. Správny súd poukazuje na to, že samotná nekontaktnosť zahraničného odberateľa, v danom prípade spoločnosti POSADA I., s.r.o., nie je dôkazom skutočnosti, že k dodaniu tovaru v zdaňovacom období nedošlo, pričom dôkazné bremeno leží na správcovi dane. Nemožno zamieňať opis zistení, objektívnych okolností so samotným vyhodnotením vykonaného dokazovania. Záver daňových orgánov, že došlo k zastieraniu/utajovaniu žalobcom skutočného dodávateľa, resp. skutočného odberateľa, musí vyplývať z vyhodnotenia dôkazov, vrátane úvahy daňových orgánov ako dospeli k záveru o nepriznaní uplatnených nárokov žalobcom v zmysle Zákona o DPH. Len samotné konštatovanie, popísanie zistení, opis dôkazov spolu s odkazom na príslušnú judikatúru, samo o sebe takýmto vyhodnotením dokazovania nie je. 100. Preukázanie skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Správca dane preukazuje skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 101. Zistenie rozhodujúcich skutočností však musí vyplývať z vyhodnotenia vykonaného dokazovania. To, aké dôkazy vykoná správca dane na preukázanie úmyslu a vedomosti daňového subjektu určuje správca dane, sledujúc unesenie vlastného dôkazného bremena. Navyše, nemožno predpokladať, aby daňový subjekt sám produkoval dôkazy vo svoj neprospech. Dôkazné bremeno kladené na účastníka konania pritom nesmie byť neprimerané, lebo v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé, konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 30/2018-44 zo dňa 30.01.2019 s poukázaním na rozhodnutie ESĽP vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku zo dňa 01.02.2011. 102. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia žalovaného nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný (i správca dane) vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca v žalobách tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal, že dodal tovar nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň preukázal prepravu, resp. odoslanie tohto tovaru do iného členského štátu, pričom splnenie podmienok preukázal predložením dokladov v zmysle zákona o DPH (§ 43 ods. 5) - faktúrami, CMR - medzinárodnými nákladnými listami, ako aj ďalšími dokladmi - dodacími listami, kúpnymi zmluvami. 103. Žalobca tvrdil, že nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar, pričom uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle zákona o DPH. 104. Žalovaný i správca dane podľa žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav, nevykonali žalobcom navrhnuté doplnenie dokazovania a dôkazy v prospech žalobcu ignorovali. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov, bola dôvodná. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobia, platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, a teda dodanie do iného členského štátu kópiou faktúry a podľa písm. b/ cit. ustanovenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, ako poštovým podnikom, kópiou dokladov o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte. 105. Žalobca predložil ako dôkaz o vyvezení tovaru fakturovaného českému odberateľovi prepravné doklady (medzinárodné nákladné listy - CMR), podľa ktorých preprava tovaru pre PO.r.o. bola vykonaná prostredníctvom zmluvných prepravcov N. a MY.l. s.r.o. 106. Žalovaný (ani správca dane) nezaložili svoje rozhodnutia týkajúce sa dodávky tovaru českému odberateľovi D., spol, s.r.o. na tom, že žalobcovi takýto doklad určený v § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH chýba. 107. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ žalobca predložením dokladov nepreukázal s tým, že splnenie týchto podmienok u žalobcu nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom. 108. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR - medzinárodných nákladných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto prepravnom doklade - spoločnosti D. spol. s.r.o., t. j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. 109. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správny orgán I. stupňa v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správny orgán I. stupňa preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. 110. Za takejto dôkaznej situácie správny orgán I. stupňa musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť (nielen spochybniť) žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. 111. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zo svojej rozhodovacej činnosti sú mu známe prípady, kedy správca dane takýto dôkaz o falošnosti CMR získal, keď napr. zistil, že vozidlá uvedené v CMR sú vozidlá, ktorými technicky nebolo možné predmetný deklarovaný tovar prepraviť (napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti) alebo sa jednalo o vozidlá vyradené z cestnej premávky, prípadne, že vozidlá boli zachytené v elektronickom mýtnom systéme na úplne odlišnej trase pri preprave tovaru pre iný subjekt, odlišný od odberateľa deklarovaného na faktúre a CMR. Vo vzťahu k vývozu tovaru do Českej republiky deklarovaným českým odberateľom D. I., spol. s.r.o.,. v prípadoch, keď tento vývoz žalobca preukazoval prepravným dokladom - CMR o vykonaní prepravy treťou osobou (dopravcami Dušan H. a G., spol. s.r.o.) odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nie je podložené vykonaným dokazovaním, pričom v konaní žalobcom predložené CMR obsahujú predpísané náležitosti, o.i. obsahujú pečiatku a podpis českého odberateľa D. GRO., spol. s.r.o. ako dôkaz o prevzatí tovaru odberateľom deklarovaným na CMR i na preverovanej žalobcom vystavenej faktúre. Z vykonaného dokazovania však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR. 112. Za situácie, keď žalovaný (i správca dane) založil svoje rozhodnutia na nepreukázaní splnenia podmienok stanovených v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH žalobcom, hoci žalobca predložením zákonom stanovených dokladov svoje dôkazné bremeno zvládol (čo správny súd považoval za dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane), námietkou žalobcu o nesprávnom výklade § 43 ods. 1 Zákona o DPH správcom dane už nie je potrebné sa podrobnejšie zaoberať. 113. Pokiaľ žalobca v žalobách vo vzťahu k jednotlivým odberateľom tvrdil, že preukazoval splnenie podmienok stanovených zákonom dokladmi určenými v Zákone o DPH a správca dane k nim neprihliadol, resp. nevyhodnotil tieto dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu, správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako dôvodnú, pretože správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, konkrétne žalobcom predložené CMR doklady vo vzťahu k odberateľovi D. I., spol. s.r.o. vyhodnotil ako formálne, tieto neboli vyhodnotené v súlade s ich obsahom tak, ako už bolo uvedené v bode 54 tohto rozsudku. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá, predložením CMR dokladu je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane a v prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. 114. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že správca dane nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania vypočutím označených svedkov a žalovaný sa s návrhmi na doplnenie dokazovania, resp. s uvedenou námietkou nevysporiadal vôbec. Správny súd považuje túto námietku žalobcu za dôvodnú. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nikdy nenavrhoval vypočutie konkrétnych svedkov ani v rámci daňovej kontroly ani v rámci vyrubovacieho konania je účelové, pretože z vyjadrenia žalobcu, ktoré je datované 19.apríla 2017 napriek tomu, že neuvádza konkrétne mená svedkov jednoznačne vyplýva, v akom rozsahu navrhuje doplniť dokazovanie. 115. Žalovaný preberá do svojho rozhodnutia konštatovanie správcu dane, že ako správny orgán prvého stupňa nevykonal výsluch pôvodného konateľa prepravnej spoločnosti G., s.r.o. z dôvodu , že uvedená spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou. Takéto konštatovanie vyznieva alibisticky, pretože svedok má v daňovom konaní vypovedať o tom, čo má v pamäti, bez ohľadu na právny stav jeho spoločnosti resp. na skutočnosť či spoločnosť je ekonomicky aktívna alebo nie, v tomto prípade sa mal svedok vyjadriť k skutočnostiam , ktoré sa vyskytli v roku 2013 v čase keď riadil prepravnú spoločnosť. 116. Rovnako formálne je konštatovanie žalovaného, že výsluch svedka G. H. - konateľa spoločnosti nevykonal, keďže sa mu nepodarilo doručiť predvolanie na známu adresu svedka. Bolo na ťarchu správneho orgánu I. stupňa preukázať výsluchom tohto svedka, aký osud mal zasielaný tovar žalobcom po tom, čo došlo k jeho preprave do Českej republiky. ,Keďže sa jedná v osobe konateľa o slovenského občana, nič nebránilo správnemu orgánu I. stupňa využiť po neúspešnom doručení predvolania širokú škálu poriadkových opatrení, ktoré mu umožňuje Daňový poriadok. 117. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné hodnotiť, či bol žalobca zapojený do prípadného podvodného konania, ktoré naznačil vo svojej výpovedi vodič prepravcu - svedok Slavomír F.. 118. Žalovaný sa k tejto odvolacej námietke vyjadril, pričom o.i. uviedol, že: „Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je preto na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí". Správny súd k tomu uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že správca dane rozhoduje, ktoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, resp. vyberie si len niektoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov a tieto vykoná. Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane, resp. splnenie podmienok na oslobodenie od dane spočíva na daňovníkovi (žalobcovi), preto mu zákon priznáva právo predkladať alebo navrhovať v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu daňového konania, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Najmä za situácie, ak správca dane v Protokole z daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní skonštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, môže správca dane vykonanie navrhovaného dôkazu odoprieť len za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaného dôkazu a musí ich v rozhodnutí uviesť. 119. V preskúmavanom prípade správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz bez toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup (nevykonanie navrhovaného dôkazu) a pokiaľ sa žalovaný s takýmto postupom správcu dane stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného za mesiac apríl 2013, čo zakladá dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 120. Pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho procesných práv spočívajúce v tom, že sa nemohol zúčastniť výsluchu svedka G. T., ktorý bol prostredníctvom MVI vykonaný českou finančnou správou, túto námietku správny súd pokladal za nedôvodnú. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora č. C-276/12 v právnej veci Jiří Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní město Prahu, rozsudok z 22.10.2013. V tomto rozsudku Európsky súdny dvor posudzoval procesne totožnú žalobcom namietanú otázku, a síce, či je možné použiť dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií za situácie, ak pri medzinárodnej výmene informácií neboli realizované procesné práva daňového subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. V tomto smere správny súd poukazuje na bod 44 a nasl. citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor uviedol, že dodržania práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Neúčasť daňovníka pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií teda Súdny dvor vykladal tak, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré sa následne majú použiť v daňovom konaní nie sú nezákonnými informáciami, ani za situácie, že daňovníkovi nebolo priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu. 121. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia, správny súd mu čiastočne dáva za pravdu v tom smere, že odôvodnenie napádaného rozhodnutia je strohé, samotné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa v podstate vykonal žalovaný na str. 8 rozhodnutia, na druhej strane však po vyhodnotení správnym súdom toto odôvodnenie nie je zaťažené vadou jeho nepreskúmateľnosti. Stručné zdôvodnenie súvisí podľa právneho názoru súdu skôr s inou zistenou procesnou vadou a to nedostatočne zisteným skutkovým stavom, pričom v tomto smere poukazuje správny súd na vyššie uvádzané dôvody. Správny súd pripomína , že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená jeho odôvodnenie podľa želania odvolateľa, resp. vyhovenie všetkým jeho námietkam. Právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). 122. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane (§ 191 ods. 3 SSP) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 123. V ďalšom konaní správca dane buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy - výsluchy svedkov (Branislava A., G. H.) alebo v prípade, ak takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Správca dane vykoná i ďalšie relevantné dôkazy na posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia žalobcu od dane podľa § 43 zákona o DPH. 124. Následne správca dane opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ich obsahom a vo veciach opätovne rozhodne. 125. Rozhodnutia pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 126. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 127. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 128. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods.2 SSP). 129. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).