Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sa/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200379 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200379.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu Q.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 3, XXX XX S., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou škodler & partners s.r.o. so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 15. apríla 2019 Číslo: XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 15. apríla 2019 Číslo: XXXXX-X/XXXX-BA a vec vracia na ďalšie konanie žalovanej. P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. o d ô v o d n e n i e : I. Závery správnych orgánov 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.04.2019 Číslo: XXXXX-X/XXXX-BA žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) o odvolaní účastníka konania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne pobočky Poprad zo dňa 06.12.2017 číslo: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX vo veci predpísania poistného zmenila výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustila text: „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a „...apríl 2015...“ a doplnila text: „...od 20. apríla 2015 do 30. apríla 2015...“ V ostatnom sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Poprad potvrdila. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala príslušné ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedla, že pobočka Sociálnej poisťovne Poprad ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie dňa 06.12.2017, ktorým podľa § 144 ods. 1 v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmi bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe pánovi MUDr. B. J. za obdobie apríl 2015, máj 2015 a jún 2015 poistné na nemocenské poistenie v sume 155,39 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 635,72 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 167,74 Eur spolu v sume 958,85 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. 3. Proti rozhodnutiu pobočky podal účastník konania odvolanie, ktoré obsahuje totožné dôvody, ako sú uvedené v žalobe, pričom z dôvodu právnej istoty žiadal o prerušenie konania o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, pretože podal správnu žalobcu proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne ústredie z 29.09.2017, ktorá bola vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Sa/45/2017 a správnu žalobu proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne ústredie z 29.09.2017, ktorá bola vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Sa/46/2017. V závere odvolania o zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žiadal o zastavenie konania z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu Sociálnej poisťovne pobočka Poprad. Sociálna poisťovňa pobočka Poprad rozhodnutím zo dňa 04.01.2018 prerušila konanie o odvolaní účastníka konania proti rozhodnutiu zo dňa 06.12.2017. Zároveň poukázala žalovaná na ustanovenie § 193 ods. 5 zákona, podľa ktorého organizačná zložka sociálnej poisťovne pokračuje z vlastného podnetu alebo z podnetu účastníka len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Sociálna poisťovňa ústredie prijala dňa 21.01.2019 podanie účastníka konania, v ktorom uviedol, že v snahe poskytnúť viac informácií prikladá fotokópiu dokladov a to potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja zo 06.11.2013, ako aj list Sociálnej poisťovne pobočka Poprad zo 17.01.2007. Účastník konania v uvedenom podaní poukázal na to, že pracoval ako všeobecný lekár pre dospelých od roku 1980 a dňa 28.05.2013 dostal krvácanie do pravej strany mozgu a následne sa podrobil náročnej liečbe, ťažko ochorel a ostali v jeho ambulancii všetky jeho veci pre vybavenie ambulancie, ktorá bola majetkom obecného úradu a tento prenajal ambulanciu inému lekárovi. 4. Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Poprad a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na správnosť výšky predpísaného poistného. Žalovaná spresnila obdobie, za ktoré bolo účastníkovi konania napadnutým rozhodnutím predpísané poistné a zároveň vypustila z výroku napadnutého rozhodnutia ustanovenie § 152a zákona. Ďalej citovala príslušné ustanovenie § 128 ods. 4 a poukázala na to, že účastník konania je od 17.11.2004 poberateľom starobného dôchodku bola pri vydaní napadnutého rozhodnutia zohľadnená, účastníkovi konania nebolo predpísané poistné na invalidné poistenie. Zároveň poukázala na to, že Slovenská lekárska komora vydala účastníkovi konania Licenciu č. J.X s dátumom vzniku oprávnenia 18.01.2006 a účastník mal pozastavenú licenciu od 10.09.2016, ktorá mu zanikla dňa 25.09.2016. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval odvolací orgán príslušné ustanovenia zákona, konkrétne § 5, § 3 ods. 4 písm. c) Zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti...., ako aj § 10 ods. 1, 2, § 68 ods. 1 písm. a) a zároveň poukázal na to, že licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činností podľa zákona o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. Zároveň žalovaná citovala ďalej príslušné ustanovenia zákona účinné ku dňu vydania rozhodnutia, pričom poukázala na to, že z údajov z FR SR príjem účastníka konania z podnikania za rok 2013 bol vo výške 38 270 Eur a to je vyšší ako zákonom stanovená suma za rok 2013. Z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou bolo zistené, že účastník konania bol v období od 01.08.1995 do 18.03.2014 a od 01.06.2014 do 30.06.2015 povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený samostatne zárobkovo činnou osobou. Zároveň z registra poistencov vyplýva, že účastník konania bol v rámci obdobia, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia t. j. v období od 20.04.2015 do 31.12.20015 zamestnancom s pravidelným príjmom u zamestnávateľa: Q.. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia citovala žalovaná príslušné ustanovenia zákona účinného od 01.01.2011 do 31.11.2016. 5. Sociálna poisťovňa eviduje, že účastník konania ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba bol uznaný za dočasne práceneschopného aj v období od 28.05.2013 do 26.05.2014. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože predmetom tohto odvolacieho konania je predpis poistného za obdobie od 20.04.2015 až do 30.06.2015. Na základe skutočností, ktoré boli preukázané v konaní vyplýva, že účastník konania ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba mal v období od 27.05.2014 až do 19.04.2015 prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu trvania dočasnej práceneschopnosti odo dňa nasledujúceho do uplynutí 52. týždňoch do jej skončenia. Z uvedeného dôvodu nebolo účastníkovi konania predpísané poistené za obdobie 01.04.2015 až 19.04.2015. Po zohľadnení skutočností, že od 17.11.2004 mu bol priznaný starobný dôchodok povinný za obdobie od 20.04.2015 až do 30.04.2015 je zaplatiť poistné v sume 148,53 Eur a za obdobie od 01.05.2015 do 30.06.2015 bol účastník konania platiť poistené v sume 405,16 Eur mesačne. Prvostupňový správny orgán kontrolou odvodu poisteného zistil, že účastník konania ako povinne nemocensky poistená osoba a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie 20.04.2015 až 30.06.2015 neodviedol vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného vo výške spolu 958,85 Eur, ktorá bola predpísaná napadnutým rozhodnutím. 6. V závere rozhodnutia poukázala žalovaná na to, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja zo 06.11.2013 bolo účastníkovi konania k 30.11.2013 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo vydané Prešovským samosprávnym krajom dňa 08.11.2006. Zároveň dňa 21.02.2014 Sociálna poisťovňa pobočka Poprad prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku účastníka konania s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby 01.12.2013. Napriek skutočnosti, že účastník konania predložil Sociálnej poisťovni pobočka Poprad registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 01.12.2013, mal účastník konania na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 01.12.2013 a zároveň jeho príjem zo samostatne zárobkovej činnosti za rok 2012 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu so samostatne zárobkovej činnosti za rok 2012. Účastník konania bol registrovaný v Registri daňových subjektov v súvislosti so samostatne zárobkovou činnosťou od 08.11.1995 do 18.03.2014. Z uvedeného dôvodu účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 18.03.2014 a nie 01.12.2013. Keďže registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku povinného poistenia 01.12.2013 bol sporný sociálna poisťovňa dňa 23.08.2016 vydala rozhodnutie, ktorým rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 18.03.2014 a nie 01.12.2013. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania, pričom sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 29.09.2017 zamietla odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Napriek skutočnosti, že účastníkovi konania bolo rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia dňom 30.11.2013 zrušené mal účastník konania k 01.06.2014 platné oprávnenie na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, licencia typu A. Z dôvodu, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo dňa 01.06.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, avšak nepodal registračný list fyzickej osoby - prihlášku k tomuto dátumu Sociálna poisťovňa pobočka Poprad rozhodnutím zo dňa 23.08.2016 rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie dňa 01.06.2014. Voči tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolania, o ktorom rozhodla sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím z 29.09.2017. 7. Účastník konania podal na krajský súd správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania uvedených rozhodnutí z 29.09.2017, o ktorých Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 7Sa/45/2017 - 73 z 20.03.2018 rozhodol tak, že žaloby zamietol a prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Poprad považoval za zákonné. O obidvoch žalobách rozhodol Krajský súd v Prešove uvedeným rozhodnutím z 20.03.2018 pod sp. zn. 7Sa/45/2018-73. Účastníkovi konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe vyplýva zo zákona povinnosť platiť a odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania poistné za obdobie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania neuhradil, Sociálna poisťovňa pobočka Poprad bola povinná poistné za obdobie 20.04.2015 až 30.06.2015 predpísať. Z napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 209 zákona je zrejmé, že na základe ktorých ustanovení Sociálna poisťovňa pobočka Poprad dospela k právnemu názoru uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia a vydala toto rozhodnutie dňa 06.12.2017. Skutočnosť, že účastníkovi konania bolo v januári 2007 vrátené poistené zaplatené bez právneho dôvodu nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného za obdobie 20.04.2015 až 30.06.2015. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia. II. Žalobné dôvody 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému a priznania trov konania. V žalobe žalobca poukázal na rozhodnutia správnych orgánov a považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V žalobe žalobca citoval príslušné ustanovenia zákona v znení účinnom do 31.12.2013, resp. účinného od 01.01.2014, konkrétne § 5, § 21 ods. 1, § 293cu zákona a poukazuje na to, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej práce oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa žalobcu sociálna poisťovňa sa vôbec nezaoberala ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácii v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Žalobca argumentoval tým, že nevykonával nikdy samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Sociálna poisťovňa vôbec nevzala v úvahu, že samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, pričom žalobca argumentuje tým, že on nikdy neposkytoval zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobca pritom poukázal na úlohu súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu, ako aj na spravodlivosť, ktorá musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.03.2008, ako aj na rozhodnutie Spolkového ústavného súdu vo veci princeznej Soraya Esfandiari - Bakhtjar, z ktorej cituje vyňaté údaje. 9. Žalobca v žalobe ďalej argumentoval tým, že mal za to, že k 30.11.2013 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôkazom toho, že žalobca mal za to, že mu postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo je skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Zároveň uviedol, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nepoužíval a to ani pred 30.11.2013 a ani potom. Na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca argumentoval ďalej tým, že postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. sa mu zdá mechanicky bez toho, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky. Považuje tento postup za nesprávny a vzhľadom na napadnuté rozhodnutie musí znášať predpísanie dlžného a penálov za prísne a nespravodlivý prístup zo strany žalovanej. V závere žaloby poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/1/2017 z 02.10.2017. Žalobca je presvedčený, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným je vo vzťahu k nemu nespravodlivý a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Vždy si plnil odvodové povinnosti riadne a včas, nevedel, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobcu s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobcu mala preňho extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že po 30.11.2013 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. III. Vyjadrenie žalovanej 10. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 16.08.2019 vyjadrila žalovaná, pričom zotrvala na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutí žalovaného. 11. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 01.10.2019, pričom zotrval na žalobných dôvodoch, ktoré uviedol v žalobe a argumentoval poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR a zdôraznil, že nebol v čase apríl 2015 až jún 2015 samostatne zárobkovo činnou osobou a nevznikla mu povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie a nevznikla mu ani povinnosť platiť poistné a povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. IV. Závery správneho súdu 12. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), podľa ktorého správny súd v predmetnom konaní postupoval. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne. 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 20. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 21. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej ako prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o predpísaní poistného za obdobie apríl, máj, jún 2015 na nemocenské poistenie, starobné poistenie a povinné príspevky, poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 958,85 Eur. Z dôvodu, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zárobkovej zdravotníckej praxe L1A a zakladá držiteľovi tejto licencie právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona v znení účinnom od 01.01.2014, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu okrem činností fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorom výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 22. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. 23. Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 1. januára 2014, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 24. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z. z., účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 25. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z., účinného od 1. júna 2010 a zákona č. 272/2007 Z. z., účinného od 1. júla 2007, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 26. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z., účinnom od 1. júna 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ. 27. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinného od 1. januára 2011, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 28. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 29. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinnom od 1. januára 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý Jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinného od 1. januára 2013, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 31. Podľa § 138 ods. 6 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2016, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa piati poistné na nemocenské poistenie, b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. 32. Podľa § 138 ods. 11 tretia veta zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinného od 1. januára 2013, ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. 33. V zmysle § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona účinného od 1. januára 2004, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. 34. V zmysle § 129 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“). 35. V zmysle § 129 ods. 2 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2017, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. 36. Podľa § 130 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2004, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu. 37. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) zákona v znení zákona č. 183/2014 Z. z. účinného od 1. januára 2015, sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho základu. 38. Podľa § 137 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu. 39. Podľa § 141 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 1. januára 2014 do 30. júna 2017, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 143 ods. 1 zákona v znení zákona č. 183/2014 Z. z. účinného od 1. júla 2014 do 30. júna 2018, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 42. Podľa § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z. účinného od 1.januára 2010 do 31. decembra 2017, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 43. Podľa § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 266/2017 Z.z. účinného od 1.januára 2018, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 44. Podľa § 293cj ods. 3 písm. b) zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinného od 1. januára 2013, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je od 1. júla 2014 alebo od 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,6. 45. Podľa § 293cj ods. 4 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinného od 1. januára 2013, pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako. 46. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutí v hmotnoprávnej rovine s poukazom na to, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia resp. opatrenia. 47. S poukazom na predmet konania správny súd dáva do pozornosti, že veľký senát správneho kolégia NS SR uznesením sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 rozhodol tak, že prijal nasledovné odpovede na nastolené otázky: 48. „Odpoveď na 1/ otázku: Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. 49. Odpoveď na 2/ otázku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.. 50. Odpoveď na 3/ otázku: Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky“. 51. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku 1Sžsk/33/2017 zo dňa 22.05.2019 správny súd argumentuje, že vydaním licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti získa jej držiteľ bez ďalšieho status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v relevantnom znení pre účely vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia. Podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, teda licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., pretože sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť; tú môže vykonávať až na základe dohody / zmluvy s iným poskytovateľom. Podmienky výkonu samostatnej zdravotníckej praxe u iného poskytovateľa a obsah vzájomných vzťahov lekára - držiteľa licencie L1A a iného poskytovateľa, u ktorého môže držiteľ licencie L1A realizovať svoje zdravotnícke povolanie, zákon neupravuje, mlčí aj dôvodová správa. Zákon teda nevylučuje, aby tento vzťah nemohol byt' aj pracovnoprávny, pričom samotné znenie § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení predpokladá možnosť, že držiteľmi oprávnení môžu byt' aj osoby v pracovnoprávnom pomere, a preto nebudú pre účely uvedeného zákona samostatne zárobkovo činnou osobou. 52. Aj keď touto žalobou je napadnuté rozhodnutia žalovanej a pobočky, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie od 20. apríla 2015 do 30. apríla 2015, správny súd dal za pravdu žalobcovi, že aj tieto rozhodnutia sú postavené na posúdení zásadnej právnej otázky, či licencia L1A sama o sebe zabezpečila postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby bez ďalšieho nie je potrebné skúmať existenciu ďalších podmienok. Preskúmavané rozhodnutia žalovanej, ako aj pobočky podľa názoru správneho súdu nemajú iný právny výklad ako ten, ktorý má aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Poprad Číslo: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 23.08.2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia dňa 18. marca 2014 a nie 01. decembra 2013. 53. Na základe týchto skutočností aj s poukazom na ustanovenie § 203 ods.2 S.s.p., poľa ktorého správny súd v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi, správny súd poukazuje, že z obsahu administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že žalovaná pre svoje rozhodnutie o tom, že žalobca mal status SZČO, vykonala dokazovanie a skúmala, či žalobca naplnil zákonom stanovené znaky samostatnej zdravotníckej praxe a či dosahoval príjem vyžadovaný zákonom pre vznik a zánik povinného poistenia, teda či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období súd aj príjmami lekára považovaného za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. 54. Formálna existencia Licencie L1A je založená na splnení podmienok stanovených zákonom na jej vydanie. Bez skúmania týchto podmienok je akýkoľvek záver o stotožnení samostatnej zdravotníckej praxe so samostatnou zárobkovou činnosťou nepodložený a predčasný. Pokiaľ je licencia osvedčením o tom, že lekár má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, je zdravotne spôsobilý, je odborne spôsobilý, je bezúhonný, je zapísaný v registri komory a je dôveryhodný (§ 69 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z.), pričom podmienky na vydanie licencie musí spĺňať po celý čas platnosti licencie, potom nemožno prijať ako racionálny názor o povinnosti licenciu vrátiť iba preto, že aktuálne nie je využívaná na výkon samostatnej zárobkovej činnosti; licencia preukazuje splnenie uvedených podmienok a je vydaná na dobu neurčitú a za poplatok. Navyše zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva pre držiteľa licencie povinnosť jej držbu oznamovať alebo vracať, pokiaľ nie je využívaná. Vydanie licencie na základe takto stanovených podmienok nemožno ponímať ako licenciu na výkon regulovanej činnosti, ktorú musí jej držiteľ vykonávať, inak by sa mala vrátiť. Licencia je osvedčením o tom. že jej držiteľ spĺňa podmienky § 69 zákona, ktorý medzi podmienky jej vydania neuvádza samotný výkon tejto činnosti. 55. Z vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že pojem samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ pre účely sociálneho poistenia. Argumentácia, podľa ktorej nie je rozhodujúce, či držiteľ licencie L1 A samostatnú zdravotnícku prax aj reálne vykonáva bráni tomu, aby bolo možné zistiť materiálnu rovinu pre záver, či výkon samostatnej zdravotníckej praxe naplnil znaky samostatnej zárobkovej činnosti. 56. Keďže status samostatne zárobkovo činnej osoby automaticky nezakladá účasť na sociálnom poistení vyvstáva v tejto súvislosti tiež otázka, či príjmy, ktoré žalobca dosiahol v rokoch 2012 a 2013 predstavovali príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v spojení s § 6 ods. 2 Zákona o dani z príjmov vyžadované pre účely vzniku povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Navyše žalovaná sa vôbec nevysporiadala s tvrdením žalobcu, že nevykonával zárobkovú činnosť na základe licencie L1A (licencia bola zrušená) a teda nemal z nej príjem. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2011 zo dňa 15.12.2011 publikované aj v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom NS SR vyjadril právny názor, že „pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby“. To znamená, že žalovaná mala na účely rozhodnutia o povinnej účasti žalobcu posudzovať príjmy žalobcu výlučne vo vzťahu k licencii L1A. 57. Správny súd považuje za nezákonný aj postup, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí správnymi orgánmi. Pobočka Sociálnej poisťovne v Poprade ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie dňa 23.08.2016 o zániku poistného po troch rokoch od podania odhlášky žalobcom k 01.12.2013 a to bez toho, aby ho informovala, že na základe licencie, ktorú jej predložila Slovenská lekárska komora považuje podanie odhlášky z povinného poistenia za nedôvodné, čím sa táto skutočnosť stala spornou a treba o nej vydať rozhodnutie. 58. Žalovaná argumentovala len odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010, že nemala povinnosť oboznamovať žalobcu o začatí konania, nakoľko prvým úkonom vykonaným v ex offo začatom konaní môže byt' aj doručenie rozhodnutia vo veci samej. Odhliadnuc od skutočnosti, že takýto záver prijal najvyšší súd v podstatne odlišnej veci, nemožno prehliadať ústavou zaručené základné právo účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). V danom prípade išlo o konanie začaté na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktoré je v zmysle § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak by ním bolo doručenie rozhodnutia, konanie by začalo aj skončilo v jednom časovom okamihu, takže by nebolo možné hovoriť o riadnom procese. Zároveň by tým bolo vylúčené zákonom priznané právo účastníka nazerať do spisu (§ 190), predkladať návrhy a vyjadrenia (§ 195), či navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 1). Ide o procesné oprávnenia účastníka konania, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. 59. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. 60. Správny súd aj s poukazom na Uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn.1 Vs 1/2019 zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutia žalovanej, ako aj Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad sú vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobná námietka žalobcu, že ako lekár v období od 30.11.2013 s poukazom na skutočnosti, ktorými dôvodil v žalobe, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je dôvodná. Žalobca už v čase od 30.11.2013 nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie, ktoré už žalobca v tom čase nemal (povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo bolo žalobcovi zrušené Prešovským samosprávnym krajom dňa 6. novembra 2013 rozhodnutím Číslo: XXXX-X/XXXX/ OZ-CIZ). 61. Správny súd konštatuje, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. 62. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p., pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods.1 písm.g/ S.s.p., pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 63. Úlohou žalovanej bude vydať nové rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s právnym názorom Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Žalovaná je povinná v ďalšom konaní vydať rozhodnutie v súlade s § 209 zákona, v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri využití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 64. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. 65. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. 66. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá S.s.p, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 67. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p., tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.