Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sa/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200722 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8017200722.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu T. P., bytom U. XXXX/XX, P. nad O., zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ulica 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. septembra 2017 číslo: 42486-3/2017- BA, na základe správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13. septembra 2017 č. 42486-3/2017-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 10. mája 2017 č. 15932-3/2017-VT vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou v celom rozsahu potvrdila. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1,2 zákona a uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. 15932-3/2017- VT, zo dňa 10. mája 2017, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bo zákona rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe pánovi T.. Y. P. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2007 nezaniklo, ale zaniklo 30. júna 2009. 3. Pán T.. Y. P. (ďalej len ,,účastník konania´´) podal odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou v ktorom uviedol, že licencia L1A je vydávaná Slovenskou lekárskou komorou a je dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak nie je povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na základe licencie L1A nie je možné požiadať o pridelenie IČO a samotná licencia neobsahuje údaje, s ktorými legislatíva spája povolenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Ďalej v odvolaní uviedol, že v daňovom priznaní za rok 2007 bol uvedený príjem, dosiahnutý na základe právoplatného rozhodnutia Krajského úradu v Prešove, a nie z titulu existencie vlastníctva licencie L1A. V súvislosti so zrušením rozhodnutia Krajského úradu v Prešove na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonal všetky úkony, ako zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO, čo nasvedčuje tomu, že nemal ďalej záujem vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkuje ako zamestnanec spoločnosti JOMED, spol. s.r.o., Vranov nad Topľou. Zároveň namietal premlčanosť faktov, ktoré nastali v roku 2007. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť. 4. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa ustanovenia § 5 písm. c/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z., účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 6. Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja číslo: 3294/2006/ODDZ-HAL, zo dňa 27. apríla 2006, bolo účastníkovi konania vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo. 7. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím číslo: 4600/2007/ODDZ-CIZ, zo dňa 4. septembra 2007, zrušil vyššie uvedené povolenie Prešovského samosprávneho kraja číslo: 3294/2006/ODDZ-HAL, ku dňu 30. septembra 2007. 8. Účastník konania dňa 26. septembra 2007 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení 30. septembra 2007. 9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti´´) v znení zákona č. 351/2005 Z.z., účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 10. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 272/2007 Z.z., účinného od 1. júla 2007 a zákona č. 653/2007 Z.z., účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 11. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. 12. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 653/2007 Z.z. účinnom od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. 13. Z predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že účastníkovi konania bola Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2005 vydaná licencia číslo: L1A/PO/0134/05. Predmetná licencia bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňa 14. decembra 2015 14. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. 15. Námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu, resp. na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 16. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie, v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. 17. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 18. Keďže Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30. septembra 2007, ktorú predložil účastník konania Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočností, súvisiacich s predmetnou vecou, vydané napadnuté rozhodnutie. 19. Zákon neustanovuje lehotu, dokedy má byť rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydané. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou nemala v čase, keď účastník konania podal Registračný list fyzickej osoby- odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, žiadnu vedomosť o spornosti deklarovaného dátumu zániku poistenia (30. september 2007), keďže účastník konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Sociálnej poisťovni v tom čase nepredložil. Informáciu, že účastník konania bola v období od 23. apríla 2005 do 14. decembra 2015 držiteľom uvedenej licencie, Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora na základe dohody o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory (sprístupnenie údajov ohľadom licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe), ktorá nadobudla účinnosť od 21. februára 2015. 20. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár jej držiteľ, ak už predtým nemal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu, nadobúda status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Toto sa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorí sú držiteľmi licencie L1A, aj keď tento druh licencie nevyužívajú. 21. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/. 22. Napriek skutočnosti, že účastníkovi konania bolo rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja číslo: 3294 /2006/ODDZ-HAL o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v odbore všeobecné lekárstvo, zrušené dňom 30. septembra 2007, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja číslo: 4600/2007/ODDZ-CIZ, mal účastník konania na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. septembri 2007, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť aj po 30. septembri 2007. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola potrebná na výkon činnosti účastníka konania, ako zamestnanca. 23. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Príjem účastníka konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, za roky 2006 a 2007 odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia aj v období od 1 októbra 2007 do 30. júna 2009. 25. Za rok 2008 účastník konania nepreukázal príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý by presiahol zákonom ustanovenú sumu, potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, preto mu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30. júna 2009 zaniklo. 26. Zákon v ustanovení § 147 upravuje podmienky premlčania poistného. Napadnutým rozhodnutím si Sociálna poisťovňa neuplatnila u účastníka konania žiadny nárok, ktorého plnenie (súdnu vymáhateľnosť) by bolo možné v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času odvrátiť dovolaním sa premlčania. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osobe nastáva priamo zo zákona, naplnením zákonom ustanovených podmienok a nemôže byť predmetom premlčania. 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. 28. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. V žalobe uviedol, že dôvodom zmeny zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu bola podľa napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že žalobcovi nezaniklo postavenie SZČO zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie všeobecného lekára pre dospelých ku dňu 30. septembra 2007, nakoľko žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolania lekár vydanej Slovenskou lekárskou komorou. 29. Žalobca považuje toto rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktorý mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 30. V žalobe citoval § 5 a § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 a uviedol, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi, t. j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať nielen z pohľadu vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. 31. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy) (rozhodnutie III ÚS 274/07 z 11.10.2007). 32. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. 33. Ústavný súd musí tiež vychádzať z premisy, že všeobecné súdy musia nielen rešpektovať jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho -ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. 34. V materiálnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona bude racionálny a spravodlivý. 35. Spolkový ústavný súd vo veci princeznej Soraya Esfandiary-Bakhtiar (BVerfGE 34, 269) okrem iného uviedol: "Právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti pozitívnym právnym normám stanovených štátnou mocou môže vyvstať za určitých okolností" právo na viac ", ktoré nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako korektív vo vzťahu k písanému zákonu; toto nájsť a premietnuť do rozhodnutia je úlohou súdnictva. (...) Úlohy kladené na súdnictvo môžu obzvlášť požadovať, aby svoj výraz v akte hodnotiaceho poznania, ktorému nechýba ani voľný element, našli výraz hodnotovej predstavy imanentnej ústavne konformnému právnemu poriadku, ktoré však nie sú v textoch písaných zákonov buď vôbec alebo nedostatočne obsiahnuté, a aby boli premietnuté do rozhodnutia. Sudca sa pritom musí zdržať ľubovôle; jeho rozhodnutie musí spočívať na racionálnej argumentácii, musí z neho byť zrejmé, že písaný zákon naplní svoju funkciu spočívajúcu v spravodlivom vyriešení práv problému. Sudcovské rozhodnutie tak vypĺňa medzeru v zákone podľa kritérií praktického rozumu a "podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti". 36. Žalobca mal za to, že k 30.septembru 2007, zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobca mal za to, že mu postavenie SZČO zaniklo, je skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušene registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobca si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a to ani pred 30. septembrom 2007, ani potom; na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01. októbra 2007 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť JOMED, spol. s r.o. s.r.o., so sídlom Sídlisko Okulka Blok X 12/9, Vranov nad Topľou, IČO: 36 788 368, ktorej bol žalobca zamestnancom. Od 01. októbra 2007 žalobca riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. 37. Postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez tohto, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Žalobca považuje dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobca: a) nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnili odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. b) vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. 38. V žalobe ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/1/2017. Uviedol, že je presvedčený, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou je vo vzťahu k žalobcovi nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Žalobca si vždy plnil odvodové povinnosti riadne a včas. Nevedel, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim status SZČO, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobcu, s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobcu, mala preňho extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Žalobca je zároveň presvedčený, že vzhľadom k tomu, že po 30. septembri 2007 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/, resp. § 21 ods. 4 zákona. 39. Podľa § 209 ods. 1 zákona „rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a mu obsahovať predpísané náležitosti. 40. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálne poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobca oznámil Sociálni poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30. septembru 2007. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobca vychádza z toho, že mu nebolo doručení písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu podľa § 222 ods. 3 a 4 zákona. 41. ,,Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia: v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“ 42. ,,Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.“ 43. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 44. V zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklade, ktorého sa rozhodlo a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. 45. Z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Vranov nad Topľou zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej. 46. V žalobe ďalej citoval aj § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona, § 3 ods. 2 správneho poriadku a zdôraznil, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinné obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. S poukazom na uvedené žalobca namietal aj voči tomu, že ho Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho procesné práva. 47. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. 48. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na tomto stanovisku zotrvala aj v duplike. 49. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej taktiež zotrval na dôvodoch u uvedených v žalobe a žiadal, aby správny súd rozhodol v súlade s petitom žaloby. 50. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 51. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 52. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 53. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 54. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 55. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 56. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, keďže sa účastníci na pojednávanie nedostavili, postupoval podľa § 137 ods. 3 veta druhá S.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 57. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona rozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. septembra 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009. 58. Na základe odvolania žalobcu, žalovaná preskúmavaným rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona, odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. 59. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo rozhodujúcou právnou otázkou posúdenie postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) pre účely § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2010 (ďalej len zákona), keďže žalobca namietal, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (k 30. septembru 2007) mu zaniklo postavenie SZČO. Zdôraznil, že pri posudzovaní tejto otázky mal správny orgán zohľadniť, že po 30. septembri 2007 reálne nevykonával činnosť SZČO, z licencie L1A nedosahoval príjem, naviac mal skúmať, či formalistická aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky. 60. Podľa § 5 zákona samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá ma oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 61. Podľa § 21 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 62. Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona. Toto ustanovenie zákona presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda táto fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby. 63. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotnícky pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivo fyzickými osobami a právnickými osobami. 64. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávať: a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. 65. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z.z. ustanovených podmienok, vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správ samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia. 66. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolení fyzickej osobe, ak: a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b/, tzv. licencia L1B] b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať c) priestory podľa písmena b/ spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. 67. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon č. 578/2004 Z.z. neuvádza. 68. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 Z. z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A], licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B], licencia na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C], licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia U D]. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. Každá z vyššie spomínaných licencií má osobitné určenie. 69. V zmysle § 5 písm. c/ zákona sa teda za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z.) a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. 70. Žalobcovi bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č.:3294/2006/ODDZ-HAL, zo dňa 27. apríla 2006, udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo. Toto povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo dňom 30. septembra 2007, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č.: 4600/2007/ODDZ-CIZ, zo dňa 4. septembra 2007, zrušené. 71. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a to licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/PO/0134/05, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný žalobca. Predmetná licencia L1A bola podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora, pozastavená v období od 6. novembra 2014 do 5. novembra 2015, pričom zrušená bola ku dňu 14. decembra 2015. 72. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér, pričom na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a) ]. Odsek 2 tohto ustanovenia definuje pojem „samostatná zdravotnícka prax“ tak, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Je teda zrejmé, že na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zákon č. 578/2004 Z. z. ukladá jedine povinnosť existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. K uvedenému prispieva už samotné pomenovanie tejto praxe, a to že ide o „samostatnú zdravotnícku prax“. 73. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. 74. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) je jednou zo štyroch licencii vydávaných Slovenskou lekárskou komorou v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. Uvedená licencia je určená pre lekárov, ktorí neplánujú mať vlastné zdravotnícke zariadenie, ale budú poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotníckej starostlivosti, a to na základe zmluvy (mimopracovného pomeru). Lekár - zamestnanec túto licenciu nepotrebuje. Takáto licencia predstavuje v zmysle § 5 písm. c/ zákona oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. 75. Uvedené oprávnenie (L1A) na výkon činnosti je potrebné vidieť tak vo formálnej ako materiálnej rovine. Zatiaľ čo formálna rovina predstavuje existenciu tohto povolenia (licencie), materiálna predstavuje právo uvedenú činnosť podľa tohto oprávnenie vykonávať a dosahovať z nej príjem. Nepredstavuje však dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnenia licencovaný, ale faktickú (objektívnymi skutočnosťami) danú nemožnosť vykonávať regulovanú činnosť v zmysle udeleného oprávnenia. Uvedené vo svojej podstate konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013 a II. ÚS 426/2012 zo dňa 21. februára 2013 v prípade advokátov, ktorí boli zapísaní v advokátskej komore a zmenili formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Ústavný súd uviedol, že v prípade tejto zmeny formy výkonu advokácie tu existuje zákonná prekážka, ktorá bráni týmto advokátom dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôžu vykonávať túto činnosť na vlastný účet), a preto uzavrel, že tieto osoby nespĺňajú materiálnu podmienku preto, aby mohli byť považovaní za osobu samostatne zárobkovo činnú. O takýto prípad však v predmetnej veci nejde. Žalobca netvrdil a správny súd nezistil, žeby tu existovala zákonná prekážka, ktorá by bránila žalobcovi naplniť materiálnu stránku veci, teda dosahovať z predmetnej licencie príjem. Rozhodnutie žalobcu uvedenú licenciu reálne nevyužíva napriek tomu, že o ňu požiadal, nemá pre posúdenie naplnenia materiálnej roviny postavenia žalobcu ako SZČO právny význam. Ustanovenie § 5 zákona v znení účinnom k 31. decembru 2010 definuje SZČO. Súčasne platí, že takto definovanej SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ak v predchádzajúcom roku dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné dôvodiť, žeby malo ísť o príjem práve z tejto licencie. Naopak zákon je postavený na ,,jednote´´ poistenia fyzickej osoby, ktorá má postavenie SZČO (a to aj v prípade, že dosahuje príjem na základe viacerých oprávnení). Ak napríklad SZČO dosahovala príjmy z viacerých činnosti, pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z príjmu, ktorý dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Uvedené platí aj pri posudzovaní vzniku a zániku poistenia, a teda aj pri posudzovaní vzniku statusu SZČO pre účely poistenia v zmysle zákona. Pre vznik (resp. trvanie) povinného poistenia preto nie je rozhodné, že žalobca nedosahoval z tejto licencie v rozhodnom období žiaden príjem, nakoľko bolo preukázané, že mal príjmy z podnikania, a to vo výške presahujúcej 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona. 76. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky totižto vyplýva (žalobca túto skutočnosť v žalobe ani nenamieta), že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2006 (v sume 1.530.791,00 Sk.) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 91.200,00 Sk a preto bol v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2007 (v sume 2.006.138,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 97.200 Sk a preto žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej a to v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. 77. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona dňa 30. júna 2009 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2008, nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2009. 78. Keďže bol žalobca držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a/ bod dva zákona aj po 30. septembri 2007, kedy bolo žalobcovi Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobcovi dňom 30. septembra 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 4 zákona nezaniklo. 79. Námietka žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi status SZČO a že na jej základe nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť je právne irelevantná, keďže status SZČO pre účely trvania povinného poistenia nezávisí od toho, či fyzická osoba o tejto skutočnosti vedela alebo nie, pričom v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017...,,vznik a trvanie povinného poistenia je spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou. Opačný názor by viedol k záveru, že ktokoľvek kto po splnení zákonných podmienok získal x licencií na výkon povolania, by mohol neskôr tvrdiť, že žiadnu z týchto licencií nevykonáva a takto neprimerane prenášať dôkazné bremeno na správny orgán. Zákon pritom vychádza z racionálneho predpokladu, že ten, kto požiada o licenciu na výkon regulovanej činnosti, v tomto prípade (licenciu L1A) má záujem túto činnosť vykonávať. Na výkon lekárskej činnosti v pracovnom pomere táto licencia nie je potrebná a ak teda žalobca mal úmysel vykonávať činnosť lekára výlučne iba v pracovnom pomere, nebolo potrebné žiadať o licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobca však o túto licenciu požiadal a tiež mu bola vydaná. Pokiaľ mal záujem mať licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, avšak túto dočasne nevykonával, mal možnosť požiadať o dočasné pozastavenie licencie podľa § 73 zákona č. 578/2004 Z.z. Keďže toto zákonné oprávnenie žalobca nevyužil, požiadal o vydanie licencie a túto ponechal aktívnou, dospel správny súd k záveru, že obe materiálna aj formálna rovina oprávnenia boli v prejednávanej veci naplnené. 80. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk 16/2018. 81. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý poukazoval na princíp spravodlivosti a prirodzenoprávne princípy, správny súd zdôrazňuje, že so všeobecným princípom spravodlivosti nie je možné stotožňovať úspech v spore. Medzi predpoklady právneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci právom, či rovnosť účastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je jednak status SZČO, ktorý žalobca naplnil a výška príjmu, ktorá nebola žalobcom spochybňovaná. Keďže žalobca splnil všetky predpoklady pre vznik povinného sociálneho poistenia, bolo by práve porušením princípov právnej istoty a legality, ak by žalobcovi uvedené povinné poistenie a tým aj povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie nevznikla. V právnom štáte a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinnosti na základe, či už neznalosti práva (žalobca tvrdil, že nevedel o tom, že vydaním licencie mu vzniká status SZČO), alebo akéhokoľvek iného opomenutia. 82. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11. októbra 2007 poukázal na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 83. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu správny súd poukazuje na § 209 ods. 1 zákona z ktorého vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v zákone o sociálnom poistení musí byť výslovne uvedené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne (napr. § 194 ods. 2 zákona). Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinného poistenia vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise je bez právnej opory. Zánik povinného poistenia Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia sporný nie je. 84. V danom prípade však Sociálna poisťovňa rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona, (čo zrozumiteľne uviedla aj vo výroku rozhodnutia) o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade. Dňa 10. mája 2017 Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou rozhodla o zániku žalobcovho sociálneho poistenia, ako o spornom prípade po prvýkrát. Do 10. mája 2017 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Predložením Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo strany žalobcu nemohlo dôjsť a ani nedošlo k právoplatnému ukončeniu veci týkajúcej sa zániku jeho sociálneho poistenia, pretože pri predložení predmetného registračného listu žalobca neuviedol všetky relevantné skutočnosti pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Predovšetkým žalobca neuviedol, že je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/PO/0134/05, čo Sociálna poisťovňa zistila až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Z uvedených dôvodov Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, teda ak by uviedol, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, by ho pobočka informovala, že k zániku jeho povinného poistenia dňa 30. septembra 2007 nedošlo. 85. Skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa Sociálna poisťovňa dozvedela až dodatočne, preto v súlade s § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobcu k 30. septembru 2007 a o zániku jeho sociálneho poistenia dňa 30. júna 2009, ako o spornom prípade. 86. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a následne zákona. Konanie vo veci vzniku prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkovým konaním, ktoré s poukazom na § 184 ods. 8 zákona môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 87. Podľa § 185 ods. 4 zákona, konanie ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Za prvý úkon možno považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010). Nie len hmotnoprávne, ale aj procesnoprávne podmienky konania vo veciach sociálneho poistenia sú osobitne upravené v zákone č. 461/2003 Z.z. z ktorého nevyplýva, aby bol správny orgán povinný upovedomiť účastníka konania o začatí konania, neupravuje ani povinnosť správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia dať možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k jeho podkladom a navrhovať dôkazy, prípadne navrhovať jeho doplnenie tak, ako je to v správnom poriadku, aj keď takúto procesnú úpravu nemožno chápať absolutistický, každú vec je potrebné posudzovať individuálne, z hľadiska naplnenia povinností zakotvených v § 195 ods. 1,3 zákona. 88. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia, boli dostatočné na náležité zistenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie. V danom prípade žalobca ani nenamietal zistenia konštatované žalovanou, namietal právne posúdenie veci. 89. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 90. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 91. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta druhá S.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).