Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213765 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213765.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Y.N. I.N., P.. XX.X.XXXX, Y. XXX XX E., H. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., 040 01 Košice, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/507/2015-44 zo dňa 11. apríla 2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, uzavretá medzi Y. I., Y. H.J. XXXX/XX, XXX XX E., P.. XX.X.XXXX, a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22160/B je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 285,07 Eur. 2. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval súd prvej inštancie za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o H. Ú. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi H. úver vo výške 1500 Eur. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel žalobca so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy I. XX. N. XXXX pod č. XXXXXXXXXX. Úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi vyhodnotil ako formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval súd prvej inštancie za uzavretú v rozpore s § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca ako spotrebiteľ bol nútený túto podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov dohodnutá tak, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, čo činí v tej časti úver bezúročným. Citujúc ustanovenie § 54 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poukázal súd prvej inštancie aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. januára 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie videl súd v reálnej hrozbe realizácie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, čo znamená, že bez kladného rozhodnutia súdu v znení uvedenom vo výroku rozsudku by bolo právne postavenie žalobcu neisté. 3. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v sume 285,07 Eur z titulu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, režijného paušálu, cestovnej náhrady osobným motorovým vozidlom a 20% DPH. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote posudzovanej podľa ust. § 362 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolanie žalovaný. Namietal nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie s jeho argumentáciou v otázke, či dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká vôbec môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú námietku považoval žalovaný za podstatnú a s vecou súvisiacu. Tvrdil, že postupom súdu došlo k podstatnému zmareniu práv žalovaného počnúc právom na riadne vysporiadanie sa s jeho vyjadrením, ako aj právom podať odvolanie proti rozsudku, teda rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí tzv. inou vadou. Z rozsudku súdu prvej inštancie nebolo odvolateľovi zrejmé, či žalobca bol nútený podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy fyzickou alebo psychickou formou, kto takéto nútenie vykonal a či je takéto konanie pripočítateľné žalovanému. Nie je totižto možné zmiešavať a stotožňovať požiadavku na zabezpečenie návratnosti úveru formou zabezpečovacieho prostriedku s bezprávnym nútením k nejakému konania. Poukázal na to, že právna úprava platná a účinná v roku 2013 (v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy) neurčila žiadny zákaz veriteľovi požadovať zabezpečenie svojich nárokov so zmluvného vzťahu so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo mzdy. Naviac, ani súd prvej inštancie takéto zákonné ustanovenie vo svojom rozhodnutí neuvádza, teda rozsudkom nebola daná odpoveď na to, aké ustanovenie bolo žalovaným porušené pri poskytovaní úveru žalobcovi. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca ako spotrebiteľ v dôsledku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nemá možnosť zastaviť ich vykonávanie. Z rozsudku nevyplýva, aké spôsoby zastavenia zrážok spotrebiteľom mal súd na mysli. Odvolateľ trval na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou, a to § 551 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal žalovaný na uznesenie Krajského súdu v Y. č. k. 6Co/142/2016-86. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť s povinnosťou uložiť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 7. novembra 2016. Stotožnil sa s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku a argumentáciu žalovaného považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je síce zákonným zabezpečovacím prostriedkom, avšak iba v prípade, že je uzavretá v súlade so zákonom a obsahuje predpísané náležitosti. V danom prípade však dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné obsahové náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý právny úkon. Naviac táto dohoda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, tento nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, ani jej uzavretie odmietnuť. Preto je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným absolútne neplatná. Žalobca nepoprel, že v zmysle zákonnej právnej úpravy predstavuje dohoda o zrážkach zo mzdy prípustný zabezpečovací prostriedok, avšak zároveň poukázal na Infrigement Európskej komisie pri Slovenskej republike č. 2012/4165, v zmysle ktorého, okrem iného, „vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené“. Za preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie považoval žalobca to, že žalobca bol k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy nútený, čo naviac vyplýva aj zo všeobecne známej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podporil žalobca poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo9/2012 zo 16. januára 2013. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a z jeho odôvodnenia jasne vyplývajú dôvody, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si trovy právneho zastúpenia. 6. K vyjadreniu žalobcu zo 7. novembra 2016 predložil svoje stanovisko žalovaný podaním z 22. decembra 2016. Trval na svojom vyjadrení k žalobe, ako aj na tvrdeniach uvedených v odvolaní v celom rozsahu. Zdôraznil, že o tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy žalobca vedel, pričom z jeho prejavu vôle nemožno zistiť, žeby s uvedeným nesúhlasil, príp. mal voči tomuto zneniu výhrady. Za právne irelevantnú považoval skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená vo forme predtlačeného znenia. Formulárové znenie zmluvných dokumentov v spotrebiteľských právnych vzťahoch považoval za prirodzenú súčasť úverových produktov. Mal za to, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“, čo znamená, že pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Závery žalobcu o nevykonaní poučenia o obsahu dohody o zrážkach zo mzdy považoval žalovaný za hypotetické. Trval na zamietnutí žaloby a uplatnil si trovy právneho zastúpenia súvisiace s predmetným vyjadrením. 7. Na predmetné vyjadrenie reagoval žalobca podaním z 30. januára 2017 poukazujúc na rozsiahlu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, napríklad rozhodnutie Krajského súdu v E. H.p. zn. 3Co/161/2016 zo 6.decembra 2016. Tvrdenie žalovaného, že individuálny súhlas spotrebiteľa je daný podpisom dohody o zrážkach zo mzdy, považoval žalobca za nesprávny s cieľom obchádzať zákon. Trval na potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté výroky súdu prvej inštancie sú vecne správne, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 23.04.2015 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 10. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 11. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 12. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa XX. N.S.C. XXXX uzatvorená V. A. E. Ú.J., na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Ide v tomto prípade o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. 13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (do pozornosti bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť proti Korčkovskej). 14. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. 15. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania. 16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). 17. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39). 18. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). 19. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard C-429/05, bod 61). 20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). 21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 23. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému ochranu nie je možné poskytnúť. 24. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. 25. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula, vzhľadom na jej osobitný význam, bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. 26. K ďalším odvolacím námietkam je potrebné zdôrazniť, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje presné označenie pohľadávky, ktorá má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z toho nevyplýva, do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané zrážky zo mzdy. Odkazovaním na vôľu účastníka zmluvného vzťahu v prípade absencie podstatných obsahových náležitostí by bolo možné dôjsť k stavu, kedy by zmluva neobsahovala akékoľvek podstatné náležitosti, avšak bola by považovaná za platnú vzhľadom na vôľu účastníka. Druhá zmluvná strana by zo znenia právneho úkonu odvodzovala podstatné zákonom vyžadované náležitosti iba nepriamo, bez ich výslovného dojednania. Uvedeným konaním by došlo k zásahu do právnej istoty spotrebiteľa. 27. Tvrdenie žalovaného, že individuálny súhlas spotrebiteľa je daný podpisom dohody o zrážkach zo mzdy je nesprávny a jeho cieľom je obchádzanie zákona. Zo znenia ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že zmluvné dojednania možno považovať za individuálne dojednané v prípade, že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť ich znenie, ktorá podmienka nemôže byť naplnená v prípadoch tzv. štandardných zmlúv, ktoré sú spotrebiteľom odovzdávané na predpripravenom formulári iba na podpis. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch je známy z rozhodovacej praxe súdu, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu podpísať. 28. Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku, odvolací súd sa s týmto záverom súdu v celom rozsahu s poukazom na ust. § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka stotožňuje. 29. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol neúspešný žalovaný, ktorý nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi v konaní, a to vo výške 100 %. 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).