Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/17/2017 z 12. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. februára 2018, sp. zn. 13Co/17/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8715213765.1 Krajský súd Prešov | 13Co/17/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8715213765.1 | 2018-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, OZ, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34178a2a-9bbe-4b0d-b09d-a1cc2a07cf92 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8715213765.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213765
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213765.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Y.N. I.N., P.. XX.X.XXXX, Y.
XXX XX E., H. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners
s.r.o., 040 01 Košice, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 7C/507/2015-44 zo dňa 11. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, uzavretá medzi Y. I., Y. H.J. XXXX/XX, XXX
XX E., P.. XX.X.XXXX, a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:
22160/B je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré tvoria trovy
právneho zastúpenia v sume 285,07 Eur.

2. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval súd prvej inštancie za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o H. Ú. č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi H. úver vo výške 1500 Eur. Spolu so zmluvou o úvere
uzavrel žalobca so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy I. XX. N. XXXX pod č. XXXXXXXXXX.
Úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi vyhodnotil ako formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval súd prvej inštancie za
uzavretú v rozpore s § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca ako spotrebiteľ bol nútený
túto podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez
možnosti zabránenia ich výkonu napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov dohodnutá tak,
že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, čo činí v tej časti úver bezúročným. Citujúc ustanovenie §
54 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov poukázal súd prvej inštancie aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21. januára 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k
záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou



podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v
zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, ako aj rozhodnutia
súdu prvej inštancie videl súd v reálnej hrozbe realizácie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, čo znamená, že bez kladného rozhodnutia súdu v znení uvedenom
vo výroku rozsudku by bolo právne postavenie žalobcu neisté.

3. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP a
úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v sume 285,07 Eur z titulu trov právneho zastúpenia za tri
úkony právnej služby, režijného paušálu, cestovnej náhrady osobným motorovým vozidlom a 20% DPH.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote posudzovanej podľa ust. § 362
ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolanie
žalovaný. Namietal nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie s jeho argumentáciou v otázke, či dohoda
o zrážkach zo mzdy ako taká vôbec môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú námietku
považoval žalovaný za podstatnú a s vecou súvisiacu. Tvrdil, že postupom súdu došlo k podstatnému
zmareniu práv žalovaného počnúc právom na riadne vysporiadanie sa s jeho vyjadrením, ako aj právom
podať odvolanie proti rozsudku, teda rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí tzv. inou vadou. Z rozsudku
súdu prvej inštancie nebolo odvolateľovi zrejmé, či žalobca bol nútený podpísať dohodu o zrážkach zo
mzdy fyzickou alebo psychickou formou, kto takéto nútenie vykonal a či je takéto konanie pripočítateľné
žalovanému. Nie je totižto možné zmiešavať a stotožňovať požiadavku na zabezpečenie návratnosti
úveru formou zabezpečovacieho prostriedku s bezprávnym nútením k nejakému konania. Poukázal na
to, že právna úprava platná a účinná v roku 2013 (v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy) neurčila
žiadny zákaz veriteľovi požadovať zabezpečenie svojich nárokov so zmluvného vzťahu so spotrebiteľom
formou dohody o zrážkach zo mzdy. Naviac, ani súd prvej inštancie takéto zákonné ustanovenie vo
svojom rozhodnutí neuvádza, teda rozsudkom nebola daná odpoveď na to, aké ustanovenie bolo
žalovaným porušené pri poskytovaní úveru žalobcovi. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvej
inštancie, že žalobca ako spotrebiteľ v dôsledku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nemá možnosť
zastaviť ich vykonávanie. Z rozsudku nevyplýva, aké spôsoby zastavenia zrážok spotrebiteľom mal súd
na mysli. Odvolateľ trval na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, keďže
ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou, a to § 551 Občianskeho zákonníka a § 9 ods.
13 zákona č. 129/2010 Z. z. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal žalovaný na uznesenie
Krajského súdu v Y. č. k. 6Co/142/2016-86. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
žalobu zamietnuť s povinnosťou uložiť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 7. novembra 2016. Stotožnil sa s právnym
názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku a argumentáciu žalovaného
považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je síce zákonným
zabezpečovacím prostriedkom, avšak iba v prípade, že je uzavretá v súlade so zákonom a obsahuje
predpísané náležitosti. V danom prípade však dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné
obsahové náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý právny úkon. Naviac táto dohoda nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, tento nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, ani jej uzavretie
odmietnuť. Preto je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným absolútne
neplatná. Žalobca nepoprel, že v zmysle zákonnej právnej úpravy predstavuje dohoda o zrážkach zo
mzdy prípustný zabezpečovací prostriedok, avšak zároveň poukázal na Infrigement Európskej komisie
pri Slovenskej republike č. 2012/4165, v zmysle ktorého, okrem iného, „vzdanie sa mzdových nárokov
a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky
voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené“. Za
preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie považoval žalobca to, že žalobca bol k uzavretiu
dohody o zrážkach zo mzdy nútený, čo naviac vyplýva aj zo všeobecne známej rozhodovacej praxe
súdov Slovenskej republiky. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podporil žalobca poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo9/2012 zo 16. januára 2013. Žalobca
nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Mal
za to, že rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a z jeho odôvodnenia jasne
vyplývajú dôvody, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si trovy právneho zastúpenia.



6. K vyjadreniu žalobcu zo 7. novembra 2016 predložil svoje stanovisko žalovaný podaním z 22.
decembra 2016. Trval na svojom vyjadrení k žalobe, ako aj na tvrdeniach uvedených v odvolaní v celom
rozsahu. Zdôraznil, že o tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach zo
mzdy žalobca vedel, pričom z jeho prejavu vôle nemožno zistiť, žeby s uvedeným nesúhlasil, príp. mal
voči tomuto zneniu výhrady. Za právne irelevantnú považoval skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo
mzdy bola vyhotovená vo forme predtlačeného znenia. Formulárové znenie zmluvných dokumentov v
spotrebiteľských právnych vzťahoch považoval za prirodzenú súčasť úverových produktov. Mal za to, že
ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“, čo znamená, že pri poskytovaní
ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah
ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Závery žalobcu o nevykonaní poučenia o obsahu
dohody o zrážkach zo mzdy považoval žalovaný za hypotetické. Trval na zamietnutí žaloby a uplatnil si
trovy právneho zastúpenia súvisiace s predmetným vyjadrením.

7. Na predmetné vyjadrenie reagoval žalobca podaním z 30. januára 2017 poukazujúc na rozsiahlu
rozhodovaciu prax všeobecných súdov, napríklad rozhodnutie Krajského súdu v E. H.p. zn.
3Co/161/2016 zo 6.decembra 2016. Tvrdenie žalovaného, že individuálny súhlas spotrebiteľa je daný
podpisom dohody o zrážkach zo mzdy, považoval žalobca za nesprávny s cieľom obchádzať zákon.
Trval na potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté výroky súdu prvej inštancie sú vecne správne, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 23.04.2015 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

11. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

12. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa XX. N.S.C.
XXXX uzatvorená V. A. E. Ú.J., na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Ide
v tomto prípade o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo
strany veriteľa a jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia
súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (do
pozornosti bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť proti Korčkovskej).

14. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so
zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie
takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.



15. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva priamo
právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania.

16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

17. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

18. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

19. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.



Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

23. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a
ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej
exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému
ochranu nie je možné poskytnúť.

24. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu.

25. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ), hoci má základ v znení
zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť
za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver
súdu bolo relevantné, že sporná klauzula, vzhľadom na jej osobitný význam, bola uvedená z hľadiska
podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne
a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia
na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.

26. K ďalším odvolacím námietkam je potrebné zdôrazniť, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov,
pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje presné označenie pohľadávky, ktorá
má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť
vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z toho nevyplýva, do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané
zrážky zo mzdy. Odkazovaním na vôľu účastníka zmluvného vzťahu v prípade absencie podstatných
obsahových náležitostí by bolo možné dôjsť k stavu, kedy by zmluva neobsahovala akékoľvek podstatné
náležitosti, avšak bola by považovaná za platnú vzhľadom na vôľu účastníka. Druhá zmluvná strana by
zo znenia právneho úkonu odvodzovala podstatné zákonom vyžadované náležitosti iba nepriamo, bez
ich výslovného dojednania. Uvedeným konaním by došlo k zásahu do právnej istoty spotrebiteľa.

27. Tvrdenie žalovaného, že individuálny súhlas spotrebiteľa je daný podpisom dohody o zrážkach zo
mzdy je nesprávny a jeho cieľom je obchádzanie zákona. Zo znenia ust. § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka jasne vyplýva, že zmluvné dojednania možno považovať za individuálne dojednané v prípade,
že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť ich znenie, ktorá podmienka nemôže byť naplnená v prípadoch tzv.
štandardných zmlúv, ktoré sú spotrebiteľom odovzdávané na predpripravenom formulári iba na podpis.
Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch
je známy z rozhodovacej praxe súdu, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez
akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu podpísať.

28. Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým
neplatnú zmluvnú podmienku, odvolací súd sa s týmto záverom súdu v celom rozsahu s poukazom na
ust. § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka stotožňuje.

29. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol neúspešný žalovaný, ktorý nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalobcovi ako plne úspešnému
účastníkovi v konaní, a to vo výške 100 %.



31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).