Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203076 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714203076.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: D.. E. P., I., J. J. E. XX, XXX XX H., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, pobočka a korešp. adresa: Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, proti žalovanému: E. T. - U., J. E. H. A. XXXX/X, XXX XX H., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Martin Staroň, advokát, AK so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 1.328,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9Cb/55/2014-121 zo dňa 22.12.2016, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.328,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania od 3.10.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania“. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, a to dňa 30.6.2011. Žalobca je výlučným vlastníkom budovy súp. č. XXX na parcele č. XXX ako zastavené plochy o výmere 137 m2 a parcely č. XXX ako záhrada o výmere 419 m2, ktoré sú zapísané v k. ú. H. na LV č. XXXX. Predmetom nájmu boli nebytové priestory v budove súp. č. XXX v podzemnom podlaží o celkovej výmere 184 m2 za účelom prevádzkovania reštaurácie ako reštauračné priestory, kuchynské priestory, skladové priestory, sociálne zariadenia, kotolňa a schodisko. Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú od 1.7.2011 do 1.9.2012. Dňa 7.9.2012 bolo do kancelárie žalobcu doručené podanie s názvom Ukončenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov, kde žalovaný oznamoval, že trvá na skončení nájomného vzťahu v súlade s čl. VI. bod 5 a vyzval žalobcu, aby mu umožnil protokolárne odovzdanie predmetu nájmu v čo najkratšom čase. Ide o list datovaný 31.8.2012. Rovnakým dňom je datovaný aj návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.6.2011, ktorým nájomca, navrhoval prenajímateľovi predĺženie Zmluvy o nájme nebytových priestorov na dobu do 27.9.2012. Uvedený Dodatok bol doručený žalobcovi 18.9.2012. Návrh Dodatku je podpísaný nájomcom, nie je však podpísaný prenajímateľom, teda žalobcom. Dňom 26.9.2012 je datovaný Protokol o odovzdaní nebytového priestoru, ktorý bol vypracovaný žalovaným, ktorý tento protokol aj podpísal, na tomto protokole však opätovne chýba podpis žalobcu ako prenajímateľa. Medzi sporovými stranami došlo v súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou k sporu ohľadom ukončenia nájomného vzťahu, kedy žalobca tvrdí, že k ukončeniu nájomného vzťahu ku dňu 1.9.2012 nedošlo, a práve naopak, žalovaný aj po uplynutí doby nájmu naďalej prevádzkoval predmet nájmu ako reštauráciu. Z uvedeného vyplýva, že si nesplnil povinnosť protokolárne odovzdať prenajímateľovi nebytové priestory najneskôr k 1.9.2012, a s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, došlo k predĺženiu nájomného vzťahu na dobu jedného roka. S týmto tvrdením žalobcu žalovaný nesúhlasí, kedy má za to, že minimálne koncom mesiaca september 2012 došlo k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu. Nebol síce podpísaný Odovzdávací a preberací protokol, avšak kľúče od priestorov boli žalobcovi vrátené a odovzdanie priestorov odmietol podpísať žalobca. Ďalej súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že nespochybňuje, že žalovaný, avšak až v priebehu mesiaca september 2012, vyvíjal aktivitu smerujúcu k dohode so žalobcom o skončení nájomného vzťahu, na ktorú snahu, dá sa povedať, žalobca aj reagoval, o čom svedčí stretnutie 23.9.2012, i keď nemožno tvrdiť, že zo strany žalobcu to bolo za účelom dohody o skončení nájomného vzťahu, ale nepochybne takáto možnosť bola zmluvnými stranami ústne riešená. Okrem osobného stretnutia o tom zo strany žalovaného svedčí snaha ukončiť Zmluvu o nájme, keď listom, ktorý bol síce datovaný 31.8.2012, avšak žalobcovi doručený až v priebehu mesiaca september 2012, ako aj návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme, v ktorom navrhoval ukončiť zmluvný vzťah k 27.9.2012, ktorý bol žalobcovi doručený 18.9.2012. A už zo spomínaného návrhu možno vyvodiť, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že neukončil nájomný vzťah k 1.9.2012, keďže pokračoval v prevádzkovaní reštaurácie v nebytových priestoroch, a mal snahu dohodnúť sa na ukončení nájmu v priebehu mesiaca september 2012, s čím však žalobca, podľa všetkého, nesúhlasil. Koncom mesiaca september 2012 boli z prenajatých priestorov odvezené veci patriace nájomcovi, avšak nedošlo k riadnemu odovzdaniu nebytových priestorov žalobcovi a súd len konštatuje, že k dohode o skončení nájmu tak, ako to predpokladá čl. III. bod 2 Zmluvy o nájme, nedošlo, nebol podpísaný Dodatok č. 1, ktorého uzavretie navrhol nájomca. Ďalej uviedol, že nájomca je po predĺžení nájmu oprávnený naďalej užívať nebytové priestory za tých istých podmienok, ako doteraz a za ich užívanie však musí platiť nájomné. V prípade, že by nájomca chcel ukončiť predĺžený nájom skôr, než jeho doba uplynie, musí sa dohodnúť s prenajímateľom. Ak by prenajímateľ dobrovoľne nesúhlasil so skorším skončením doby nájmu, môže nájomca vypovedať nájom, avšak len z dôvodov uvedených v § 9 ods. 3 Zákona o nájme nebytových priestorov. Ďalšie dôvody pre výpoveď môžu byť dohodnuté v konkrétnej Zmluve o nájme nebytových priestorov. Ak však v zmluve nie sú upravené iné dôvody pre skončenie nájmu, platia len tie, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 3, Zákona o nájme nebytových priestorov a teda, že by nájomca stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal, nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu, nespôsobilý na dohovorené užívanie, alebo prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1. Z uvedeného teda vyplýva, že skoršie ukončenie predĺženého nájmu často nie je možné bez dohody s prenajímateľom. Žalovaný tak hodnoverným spôsobom nepreukázal odovzdanie nebytových priestorov žalobcovi v čase pred dňom 1.9.2012. Predložené Protokoly o odovzdaní, či už vypracovaný žalovaným, alebo predložený protokol na č. l. 45 spisu, ktorý bol vypracovaný žalobcom, nie sú podpísané zmluvnými stranami. Žalovaný tvrdil, že nemohol podpísať protokol, ktorý mu bol predložený žalobcom, nakoľko s údajmi v ňom uvedenými nesúhlasil s ohľadom na konštatáciu závažného poškodenia priestorov, ktoré nemali byť prevádzkyschopné bez vykonania opráv. Vo vzťahu k tomuto sporu súd uzatvoril, že žalovaný vec užíval aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu, a žalobca svoje právo na vydanie veci neuplatnil súdnou cestou v zákonom stanovenej lehote, preto došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy ex lege na dobu jedného roka, za ktoré obdobie patrí žalobcovi nájomné vo výške zmluvne dohodnutej. Rozhodujúce je, že predmet nájmu nebol vrátený prenajímateľovi tak, ako to predpokladá nájomná zmluva, a následne nedošlo k písomnej dohode o skončení nájomného vzťahu medzi zmluvnými stranami. Snaha žalovaného k tomu smerovala, a je možné, že aj žalobca o tejto možnosti uvažoval, ale k dohode nedošlo, resp. takáto písomná dohoda nebola sporovými stranami preukázaná. Z uvedeného dôvodu, keďže žalobca požaduje úhradu nájomného za mesiac október 2012, na základe faktúry č. XXX/XX na sumu 2.234,- eur, ktorá bola splatná 2.10.2012, a zo strany žalovaného zaplatená nebola, zaviazal súd žalovaného na úhradu nájomného vo výške 1.328,- eur (nájomné, v ktorom nie je zahrnutá platba súvisiaca so službami spojenými s nájmom vo výške 906,- eur). Taktiež súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to 0,1 % denne za každý deň omeškania od 3.10.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že v zmluve bola dohodnutá výška úrokov z omeškania 0,1 % za každý deň omeškania, t. j. 36,5 % ročne od 3.10.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 023/12. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal strane náhradu trov konania podľa úspechu v jej veci, pričom v konaní bol úspešný žalobca. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nedostatočne zistených rozhodujúcich skutočností, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, že došlo k automatickému predĺženiu nájmu v zmysle § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka po 1.9.2012 na obdobie ďalšieho jedného roka. K automatickému predĺženiu nedošlo, nakoľko žalovaný ako nájomca, prestal užívať nebytové priestory ihneď po skončení nájmu a odovzdal ich prenajímateľovi. Predložený Protokol o odovzdaní na č. l. 45 súdneho spisu, ktorý bol vypracovaný žalobcom, preukazuje, že žalovaný mal snahu odovzdať nebytové priestory žalobcovi, avšak ten ich odmietol prevziať, pričom následne začal tvrdiť, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu nebytových priestorov len k tzv. ohliadke, ktorú nemožno považovať za odovzdanie a prevzatie nebytových priestorov. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že snaha žalovaného smerovala k písomnej dohode o skončení, ale k dohode nedošlo, resp. písomná dohoda nebola sporovými stranami preukázaná. Žalovaný sa však so žalobcom ústne dohodol na skončení nájomného vzťahu ku dňu 27.9.2016, pričom ani jedna zmluvná strana nemala záujem na predĺžení nájmu o ďalší rok, ani o automatické predĺženie nájmu. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, nepožíva právnu ochranu. Žalobca účelovo odmietol prevziať prenajaté priestory od žalovaného, pričom ako advokát znalý práva, zrejme tak učinil úmyselne práve z dôvodu, aby následne argumentoval, že sa žalovanému automaticky predĺžil nájomný pomer. Ide však o zneužívanie práva a výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nedostatočne zistených rozhodujúcich skutočností, z nesprávneho zhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a zaväzuje žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v predmetnom odvolaní neuviedol žiadne podstatné právne skutočnosti, na základe ktorých by prichádzal do úvahy postup odvolacieho súdu podľa § 388 CSP. Žalovaný v tomto odvolaní uviedol značne rozporné okolnosti, ktoré nezodpovedajú právnemu stavu v tomto konaní tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie v zmysle použitých prostriedkov procesnej obrany a vyhodnoteného dokazovania podľa ustanovenia § 195 CSP. Žalovaný na jednej strane uvádza ako zákonný dôvod na podanie odvolania, ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, avšak v prvom rade ušlo pozornosti žalovaného, že súd prvej inštancie vykonával všetky dôkazné prostriedky, ktoré navrhli procesné strany a na pojednávaní konanom dňa 22.11.2016 žalovaný prehlásil, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Ďalej uviedol, že sa absolútne nestotožňuje s takými závermi žalovaného, a trvá na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a dostatočným spôsobom aj odôvodnený. Žalovaný sa mýli, ak tvrdí, že v tomto právnom vzťahu nedošlo k automatickému predĺženiu nájmu v zmysle § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka po 1.9.2012. Zdôraznil, že v danom prípade naopak došlo k obnoveniu nájomného vzťahu vo všetkých jeho obsahových prvkoch, aj keď s časovým obmedzením na dobu jedného roka, a pre obnovenú nájomnú zmluvu platia rovnaké podmienky, za akých bola uzavretá pôvodná nájomná zmluva. Nájomný vzťah sa obnovil už dňom 2.9.2012 a je preto právne irelevantné, kedy žalovaný svojvoľne v rozpore s ustanoveniami § 682 Občianskeho zákonníka, vypratal nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu, lebo doposiaľ nedodržal zmluvu o nájme nebytových priestorov, čo sa týka vrátenia prenajatej veci, stále zodpovedajúcu zmluvnému dojednaniu, a s následným podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu. Má za to, že nájomný vzťah trvá doposiaľ. Žiadal, aby Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie žalovaného a v celom rozsahu rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a zároveň priznal trovy odvolacieho konania. 6. Po predložení veci odvolaciemu súdu, t. j. Krajskému súdu v Prešove, Krajský súd v Prešove vrátil vec súdu prvej inštancie na odstránenie prekážok odvolacieho konania a po ich odstránení súdom prvej inštancie bola vec opätovne predložená krajskému súdu. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, pretože odvolanie žalovaného je dôvodné. 8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia môže byť nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, alebo nesprávne právne posúdenie, rovnako ako aj kombinácia obidvoch dôvodov. V predmetnej veci nastala procesná situácia, kde súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. V takomto prípade nie je potrebné opakovať, ani doplniť dokazovanie, odvolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP). Odvolací súd tak pri preskúmaní právneho posúdenia veci došiel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil tým, že aplikoval na správne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu. Je teda zrejmé, že v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, ani neide o také posúdenie, aby si to vyžadoval dôležitý verejný záujem, a preto súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania. 9. Odvolací súd poukazuje predovšetkým aj na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. 11. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi. 12. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že nájom nebytových priestorov bol riadne ukončený, predmet nájmu bol riadne odovzdaný žalobcovi za prítomnosti svedkov a žalobcovi boli odovzdané kľúče od predmetu nájmu a došlo k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu, o čom svedčili faktické kroky žalobcu. K takémuto faktickému odovzdaniu predmetu nájmu došlo v mesiaci september 2012, a preto nemohlo dôjsť k obnoveniu nájomného vzťahu tak, ako to uvádza žalobca. 13. Na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 aj právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný sa pokúsil odovzdať nebytové priestory dňa 26.9.2012, a to takým spôsobom, že doniesol do kancelárie žalobcu v čase jeho neprítomnosti listinu označenú ako Protokol o odovzdaní nebytového priestoru, ktorý je opatrený len obchodnou pečiatkou a podpisom žalovaného a zároveň doniesol kľúče od nebytového priestoru a odišiel. Taktiež uviedol, že žalovaný sa pokúsil Dodatkom k nájomnej zmluve č. 1 predĺžiť nájomný pomer do 27.9.2012, s čím však žalobca nesúhlasil. 14. Z obsahu spisu vyplýva aj to, a to na č. l. 42, že žalovaný ukončil zmluvu o nájme nebytových priestorov, a to tak, že oznámil žalobcovi listom zo dňa 31.8.2012, že trvá na skončení uvedeného nájmu a v súlade s článkom VI. bod 5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.6.2011 navrhuje, aby mu ako prenajímateľ, umožnil protokolárne odovzdanie predmetu nájmu v čo najkratšom čase. Taktiež na č. l. 45 je Protokol o odovzdaní a prevzatí veci, avšak bez podpisu zmluvných strán. 15. Tieto skutočnosti vyplývajúce z listinných dokladov, potvrdil aj samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.6.2014, kde uviedol najmä, že následne dňa 7.9.2012 osobne a dňa 10.9.2012 poštou, mu bolo doručené oznámenie, že žalovaný trvá na skončení nájmu k 31.8.2012. Tiež uviedol, že dňa 23.9.2012 mu najprv telefonicky, a potom osobne oznámil, že vypratal prevádzku a trvá, že dňa 23.9.2012 uskutočňuje prehliadku prenajatých nebytových priestorov, kde bol zistený stav týchto nebytových priestorov. 16. Toho istého dňa bol na pojednávaní vypočutý aj žalovaný, ktorý uviedol, že kľúče odovzdal osobne do vlastných rúk žalobcovi. Pri tomto odovzdaní mu žalobca dal Protokol o odovzdaní a prevzatí priestoru nájmu, ktorý nepodpísal, nakoľko s týmito údajmi nesúhlasil. Taktiež na ďalšom pojednávaní, čo vyplýva z obsahu zápisnice, žalovaný pôvodne sám navrhol Dodatok č. 1 k zmluve, t. j. že nájom končí 27.9.2012, ale žalobca ho nepodpísal, a preto on vydedukoval z toho, že nájom je skončený, že nemal podpísanú novú zmluvu, a že zmluva končí k poslednému septembru 2012. 17. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to článku III., bod 1, doba nájmu, nájomný vzťah sa uzatvára na dobu určitú, s účinnosťou od 1.7.2011 do 1.9.2012. Podľa bodu 2, zmluvné vzťahy sa dohodli, že nájomný vzťah môže skončiť písomnou dohodou, alebo odstúpením od zmluvy zo strany prenajímateľa, alebo nájomcu. Podľa bodu 3, nájomca sa zaväzuje vrátiť a vypratať nebytové priestory, ktoré sú predmetom nájmu, najneskôr v posledný deň skončenia nájmu, kedy je povinný odovzdať protokolárne všetky nebytové priestory prenajímateľovi v pôvodnom stave, a tiež kľúče od vchodových dverí a budovy. 18. Z obsahu spisu, a to najmä výpovedí žalobcu, žalovaného a vypočutých svedkov vyplýva však, že Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú, avšak ústne mohla byť a bola uzavretá do 30.9.2012. Nebytové priestory boli zo strany žalovaného odovzdané dňa 27.9.2012, čo potvrdili aj obidve strany sporu. 19. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže byť v konaní úspešný, ak požaduje zaplatenie nájomného za mesiac október, kedy je zrejmé, že žalovaný nebytové priestory už neužíval. Nemôže teda požadovať zaplatenie nájomného, či náhradu za bezdôvodné obohatenie, pretože bolo preukázané, že žalovaný nebytové priestory odovzdal. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že nájom nebytového priestoru bol účastníkmi jednoznačne dohodnutý na dobu určitú, t. j. do 1.9.2012, ústnou dohodou do 30.9.2012, a odvolací súd má za to, že ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa na nájom nebytových priestorov v tomto prípade nevzťahuj, pretože bolo preukázané, čo je rozhodujúce, že predmet nájmu bol odovzdaný žalobcovi najneskôr 27.9.2012, bol teda vrátený žalobcovi ako nájomcovi a nemohlo teda dôjsť k predlžovaniu nájmu a uplynutím dohodnutej doby sa nájom skončil. V danom prípade bolo preukázané, že nebytový priestor bol žalobcovi odovzdaný riadne, žalovaný ho užíval do konca mesiaca september (do 27.9.2012), ďalej ho fakticky už neužíval a bolo preukázané aj to, že žalovaný vrátil žalobcovi kľúče od nebytového priestoru. Žalobca naopak nepreukázal, že by žalovaný po 1.10.2012 nebytový priestor užíval, najmä za situácie, že požaduje zaplatenie nájmu za mesiac október 2012. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na zaplatenie sumy 1.328,- eur s prísl. ako nedôvodný, zamietol v celom rozsahu. 21. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu zamietol, v zmysle § 396 ods. 2 CSP, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vyslovil preto, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznáva nárok na náhradu trov konania (celého) proti žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, čo vyplýva z ustanovení § 255 ods. 1 CSP. 22. Podľa § 262 ods. 1, CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).