Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22Co/61/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210378 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716210378.4 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: JUDr. Marián Kollár, advokát so sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31 957 285, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Marcel Bobko - Harmony, Letná 3480/1, 058 01 Poprad, IČO: 410 081 46, právne zastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 13.280,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 12C/202/2016-203 zo dňa 15.3.2019 takto r o z h o d o l : I. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že sa priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. II. Priznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 2. Nakoľko žalobca pred začatím pojednávania zobral svoju žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) konanie zastavil. 3. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v zásade by mal súd žalovanému priznať náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil späťvzatie žaloby tým, že zobral späť žalobu bez ohľadu na správanie sa žalovaného po začatí konania. Súd prvej inštancie však z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval osobitnú procesnú situáciu, ktorá nastala medzi stranami sporu v mesiaci september 2012. Podľa názoru prvoinštančného súdu, obe strany sa svojim správaním pričinili o vzniknutú situáciu a problém, ktorý medzi stranami sporu nastal, bez ohľadu na právne posúdenie uplatneného nároku v konaní. Je preto spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania. 4. Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne trov konania je úplne nesprávne a nezodpovedá ani konštantnej judikatúre. Za dôvod hodný osobitného zreteľa totiž nemožno považovať situáciu, ktorá vznikla v septembri 2012. Vôbec nejde o procesnú situáciu, ale o hmotnoprávnu situáciu a skutkový stav. Za spornú pritom situáciu zo septembra 2012 považuje len žalobca, nakoľko v súvisiacej veci Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 6.2.2018 č.k. 1Cob/33/2017-160 konštatuje, že „nebytové priestory boli zo strany žalovaného odovzdané dňa 27.9.2012, čo potvrdili aj obidve strany sporu“. Je teda zrejmé, že žiadna kolízna procesná situácia v septembri 2012 zo strany žalovaného nenastala a žalovaný žiadnym spôsobom neprispel k vzniku údajnej procesnej situácie. Skutočnosť, že žalobca podal žalobu o zaplatenie dlžného nájomného, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného a nepriznať mu náhradu trov konania, nakoľko on sa nijako nepričinil o podanie žaloby o dlžné nájomné, nebytové priestory odovzdal dňa 27.9.2012, čo potvrdili obe strany sporu a je jednoznačné, že žalobca zobral žalobu späť pod vplyvom toho, že prehral súdne konanie o zaplatenie nájomného za mesiac október 2012 na Krajskom súde v Prešove vo veci 1Cob/33/2017 a jeho dovolanie proti tomuto rozsudku bolo Najvyšším súdom SR uznesením č.k. 5Obdo/58/2018 zo dňa 25.10.2018 odmietnuté, teda zastavenie tohto konania zavinil v celom rozsahu žalobca. Poukázal tiež na skutočnosť, že v súvisiacom konaní 9Cb/55/2014 následne po rozhodnutí krajského súdu, ktorý prvostupňový rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % bolo Okresným súdom Poprad uznesením č.k. 9Cb/55/2014-207 zo dňa 22.2.2019 rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 768,55 eur. V inej právnej veci vedenej na tom istom súde, medzi tými istými účastníkmi konania, na tom istom skutkovom a právnom základe, teda Okresný súd Poprad zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania a v predmetnej právnej veci rozhodol, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov nepriznáva. 5. Naviac žalovaný poukázal na to, že v danom prípade nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko žalobca je majetný advokát, vykonáva podnikateľskú činnosť, je vlastníkom budovy a ďalších nehnuteľností, ako aj osobného motorového vozidla, teda jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR zdôraznil, že bol v predmetnom konaní celý čas aktívny, v rámci obrany od počiatku poukazoval na to, že nájomný vzťah sa skončil 27.9.2012 a že nebytové priestory odovzdal a neužíval od tohto dátumu, z ktorého dôvodu musí byť predmetná žaloba zamietnutá. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05). 10. Odvolaciu námietku žalovaného poukazujúcu na nesprávny postup súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania strán sporu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. 11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. 14. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza zo zásady úspechu vo veci (§ 255 CSP), resp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). To znamená, že strana, ktorá v spore uspela alebo zastavenie konania nezavinila, má v zásade nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania. Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). 15. V § 256 ods. 1 CSP sa rieši otázka náhrady trov konania pri zastavení konania. Súd zaviaže na náhradu trov konania protistrany tú stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pri späťvzatí žaloby z dôvodu, že žalovaný plnil dlh uplatnený žalobou žalobcovi po začatí konania a v dôsledku toho žalobca zobral žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania žalovaný svojim správaním. Ak žalobca zobral späť žalobu bez udania dôvodu, resp. bez toho, aby išlo len o reakciu na správanie sa žalovaného pri dôvodne podanej žalobe, platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. 16. Vychádzajúc z obsahu spisu v prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi nie sú akceptovateľné ako dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na to, že žalovaný by inak mal vzhľadom na zásadu zodpovednosti za zavinenie nárok na náhradu trov konania. 17. Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť a ust. § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Týmto zákonným ustanovením sa stanovujú dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Citované ustanovenie bližšie nekonkretizuje okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli. 18. Odvolací súd vec preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri rozhodovaní o trovách konania medzi stranami sporu, keď použil ust. § 257 CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu neumožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania. 19. Predmetnou žalobou zo dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.280,- eur titulom úhrady za nájom nebytových priestorov za mesiace november 2012 až august 2013. Predmetné konanie bolo prerušené do skončenia dovolacieho konania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 9Cb/55/2014, a to uznesením zo dňa 4.5.2018, ktoré uznesenie bolo odvolacím súdom zmenené tak, že návrh na prerušenie konania sa zamieta (uznesenie Krajského súdu v Prešove 20Co/97/2018-149 zo dňa 21.8.2018). Následne pred pojednávaním vo veci samej vzal žalobca podaním zo dňa 4.3.2019 svoju žalobu späť v celom rozsahu a vzhľadom na okolnosti osobitného zreteľa žiadal súd, aby nepriznal ani jednej z procesných strán trovy konania. 20. Vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 9Cb/55/2014 medzi tými istými stranami sporu, na tom istom skutkovom a právnom základe (žalobca požadoval úhradu nájomného za mesiac október 2012) tamojší súd rozsudkom zo dňa 22.12.2016 žalobe vyhovel, avšak predmetný rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá (1Cob/33/2017-160 zo dňa 6.2.2018). Už v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že „nebytové priestory boli zo strany žalovaného odovzdané dňa 27.9.2012, čo potvrdili aj obidve strany sporu“. Z uvedeného malo potom vyplývať, že „žalobca nemôže byť v konaní úspešný, ak požaduje zaplatenie nájomného za mesiac október, kedy je zrejmé, že žalovaný nebytové priestory už neužíval“. Dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu bolo Najvyšším súdom SR uznesením č.k. 5Obdo/58/2018 zo dňa 25.10.2018 odmietnuté. 21. Samotný žalobca v späťvzatí žaloby uvádza, že jeho rozhodnutie ohľadne späťvzatia žaloby je podmienené práve zmenou právnej situácie, ktorá nastala v konaní 9Cb/55/2014, pretože vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR je evidentné, že aj v predmetnom konaní súd prvej inštancie rozhodne v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. 22. V danom prípade teda nemožno konštatovať, že by žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania sa žalovaného, a preto platí, že práve žalobca procesne zavinil zastavenie konania. 23. Ako relevantnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného aj s poukazom na skutočnosť, že osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, a teda nejde o prípad charakteristický sociálnym aspektom. Rovnako obstojí aj tvrdenie žalovaného, že v predmetnom konaní bol od počiatku aktívny, poukazoval na skutočnosť, že nájomný vzťah sa skončil 27.9.2012, kedy aj nebytové priestory odovzdal a neužíval ich, a preto žaloba na zaplatenie nájomného za mesiace november 2012 až august 2013 nemôže byť dôvodná. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majúc za to, že nebol daný žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa a vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania žalobcom, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania postupom podľa § 388 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania, v plnom rozsahu a to postupom podľa § 256 ods. 1 CSP. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného voči žalobcovi rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu a žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).