Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoP/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202175 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316202175.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muranskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, I. J. Y., o návrhu matky H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, E., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/91/2016-105 zo dňa 15.11.2017 jednohlasne takto . r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/276/2014-24 zo dňa 16.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 15CoP/12/2014-40 zo dňa 28.01.2015 tak, že zvýšil výživné pre mal. M. K. zo sumy 50,-- eur na sumu 100,-- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016, ktoré je otec povinný platiť matke vždy k 10. dňu v mesiaci vopred k jej rukám. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 30.11.2017 vo výške 600,-- eur povolil otcovi splácať po 20,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke spolu s bežným výživným tak, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 08.03.2016 do 31.08.2016 zamietol. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného pre mal. M. zo strany otca uplynuli takmer 3 roky a pomery na strane maloletého sa s pribúdajúcim vekom menia, pretože rastie, vyvíja sa, začal navštevovať materskú školu a matke v súvislosti s tým vznikajú výdavky, nakoľko dieťaťu potrebuje zabezpečiť stravu, viac oblečenia a obuvy, keďže chodí do škôlky, náklady na zdravotnú starostlivosť, hračky, knižky a podobne. Otec nemôže požadovať, aby väčšinu nákladov znášala matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o dieťa. Otec síce bol ochotný prispievať dieťaťu vyššou sumou ako 65,- eur mesačne, avšak nie k rukám matky, pretože uviedol, že nemá dôveru k tomu, ako matka naloží s peniazmi. K tomu je potrebné dodať, že pri súčasných cenových reláciách či už potravín, detského oblečenia, obuvi, hračiek a pod., nejde o tak vysokú sumu ním navrhovaného výživného ( 65 eur + polovica nákladov na škôlku 17,50 eur), ktorú by matka mohla zneužívať, keďže dennodenne potrebuje sama zabezpečiť výživu a výchovu dieťaťa. Na základe uvedených dôvodov súd na pojednávaní dňa 15.11.2017 zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/276/2014-24 zo dňa 16.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 15CoP/12/2014-40 zo dňa 28.01.2015 tak, že zvýšil výživné pre mal. M. K. zo sumy 50,-- eur na sumu 100,-- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016. Keďže k podstatnej zmene v pomeroch maloletého M. došlo od 1. 9. 2016, súd návrh matky na zvýšenie výživného od 8. 3. 2016 do 31. 8. 2016 zamietol. Otec doteraz prispieval na výživu maloletého sumou vo výške 60,- eur mesačne. Dlžné výživné za čas od 01.09.2016 do 30.11.2017 súd vyčíslil na sumu 600,- eur, lebo vzhľadom na výšku zvýšeného výživného otec maloletého má zaplatiť za čas od 01.09.2016 do 30.11.2017 sumu 40,- eur x 15 mesiacov, ktoré mu súd povolil uhradiť v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je jednostranne zamerané iba na skúmanie jeho príjmov. Súd prvej inštancie nežiadal prehľad jeho výdavkov. Je zrejmé, že má v súčasnej dobe živnostenské oprávnenie vydané v Českej republike, kde aj podniká. Matka maloletého síce predložila potvrdenie o tom, že je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, dostáva dávku v hmotnej núdzi, no nepreukázala, či skutočne sa zaujíma o zamestnanie, či si ho vôbec hľadá. Má dosť rokov na to, aby si našla zamestnanie. Zneužíva sociálny systém, zrejme pracuje tak, že dostane nejaké peniaze na ruku po tom, čo odvedie dieťa do materskej škôlky. Vstup dieťaťa do materskej škôlky považoval za veľmi dôležitý moment v živote dieťaťa, no nebol pripustený na vstup do škôlky v deň prvého nástupu, keďže matka prenechala škôlke rozsudok, v ktorom bol upravený styk dieťaťa s otcom len na každý párny víkend, preto musel zariadenie opustiť. Pokiaľ matka predložila výdavky, dosť pochybuje, že všetky doklady sú od vecí, ktoré zakúpila dieťaťu a či nešlo aj o potvrdenia od blízkych, ktoré predložila súdu. Zároveň taktiež poukázal na to, že 13.2.2017 zaplatil 65 eur výživného a v novembri 2017 sumu 70 eur výživného. Tým bol uvedený do omylu súd o 15 eur oproti tomu, čo bolo vyčíslené ako dlžné výživné vo výške 600 eur. Domnieva sa tiež, že z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je zrejmé, že aj staršie deti, ktoré majú oveľa viac rokov, dostávajú nižšie výživné, ako bolo určené jemu na maloleté dieťa. Ako živnostník si musí prácu hľadať, nie je to jednoduché a preto je potrebné prihliadnuť aj na to. Výživné však plní pravidelne mesačne, pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť, preto navrhuje zrušiť rozsudok nad sumu 60 až 80 eur mesačne na dieťa a splátky povoliť po 10 až 12 eur mesačne. 4. K odvolaniu otca sa vyjadrila opatrovník, ktorý poukázal na to, že navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 5. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka, ktorá uviedla, že otec neustále opakuje veci, ale v iných verziách. Predstavuje sa ako starostlivý rodič, ale na druhej strane výživné chce platiť v sume, ktorá ani zďaleka nestačí pre potreby jej dieťaťa. Naďalej matke musia pomáhať jej rodičia a bude sa snažiť prispievať aj ona vyššou sumou, keď sa zamestná. Doklady, ktoré predložila, skutočne boli vecami, ktoré nakúpila. Pokiaľ ide o úpravu styku, tu má určenú a pokiaľ išlo o náklady na škôlku, tie síce deklaruje, no nechcel sa dohodnúť ani na tom. Pokiaľ ide o otcove výdavky, tak mal dostatok času tieto predložiť v priebehu celého konania. Určená suma výživného 100 eur mesačne je vlastne iba 3,30 eur na deň, čo nepokryje ani denné stravovanie. Preto žiadala v celom rozsahu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a tiež aj výrok o dlžnom výživnom. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 8. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá žije spolu s jej rodičmi. Matka je po ukončení rodičovského príspevku nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie od 18.11.2015. Od 1.6.2016 jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 130,30 eur. Dieťa začalo navštevovať materskú školu. V čase poslednej úpravy matka maloletého poberala rodičovský príspevok 203,20 eur. V tom čase bolo dieťa ešte v starostlivosti matky, malo 2,5 roka. Otec v súčasnej dobe je živnostníkom, na Slovensku má pozastavenú živnostenskú činnosť až do 15.6.2013 po dobu 3 rokov. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou bol vyradený pre nespoluprácu. Má založenú živnosť v Českej republike od 7.3.2016 v odbore stolárstvo, murár, oprava a údržba potrieb pre domácnosť. Z daňového priznania za rok 2016 vyplýva, že daňovým základom bola suma 141.900 KČ. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. S. G., nar. X.XX.XXXX. V čase poslednej úpravy bol živnostníkom v oblasti stolárstva a jeho základ predstavoval sumu 2.639,32 eur, v tom čase inú vyživovaciu povinnosť nemal. 11. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Pokiaľ ide o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, táto môže nastať vždy, keď dôjde k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy. V tomto prípade zmena pomerov nastala v podstate u všetkých troch, tak ako u maloletého, ako aj u matky a otca. U maloletého dieťaťa išlo o zmenu, ktorá pozostávala z návštevy materskej školy, v súčasnej dobe už v období veku blízkemu predškolskej výchovy, u matky strata rodičovského príspevku a priznanie dávky v sociálnej hmotnej núdzi a u otca zmena podnikateľskej činnosti, resp. živnostenskej činnosti zo Slovenska do Českej republiky, k tomu mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. 12. Obaja rodičia sú povinní zabezpečiť výživu a výchovu dieťaťa až do doby, kým nie je schopné samo sa živiť. Pomery sa skúmajú tak u rodičov, ako u maloletého dieťaťa, u matky, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa započítava do vyživovacej povinnosti aj jej osobná starostlivosť o dieťa. Z výpovede otca vyplynulo, že je ochotný platiť maximálne sumu 60 eur mesačne plus polovičný príspevok na návštevu škôlky. Z jeho výpovede vyplynula aj istá pochybnosť o riadnom hospodárení matky vo vzťahu k prostriedkom, ktoré obdrží od otca vo forme výživného. Tieto pochybnosti však neboli nijak preukázané a súd poukazuje na to, že doteraz uhrádzaných 60 eur mesačne je sumou, ktorá je v pásme priemerného výživného pre dieťa, na ktoré sa na čas poslednej úpravy ešte osobne starala matka, ktorá bola na rodičovskom príspevku. V súčasnej dobe však dieťa navštevuje predškolské zariadenie, výdavky sú spojené nielen s návštevou tohto predškolského zariadenia, samozrejme je potrebné poskytnúť dieťaťu okrem toho stravu, ošatenie, obuv, základné hygienické potreby a predložené dôkazy o nákupe jednotlivých komponentov zo strany matky boli úplne bežnými výdavkami vo veku a v pomeroch, v ktorých sa dieťa nachádza. Pokiaľ otec navrhoval výživné maximálne do sumy 80 eur mesačne vrátane príspevku na návštevu materskej škôlky, odvolací súd sa domnieva, že je v schopnostiach otca prispieť výživným v sume 100 eur mesačne, ktoré napriek tvrdeniam otca, že je určované deťom vo veku oveľa vyššom ako je maloletý M., nemožno s týmto súhlasiť. Z rozhodovacej činnosti je zrejmé, že sa vždy prihliada na pomery, schopnosti a možnosti rodičov a potreby dieťaťa. Otec je živnostník, pôsobí v Českej republike práve preto, že sú tam lepšie podmienky pre podnikanie. Pokiaľ mu aj pribudla jedna vyživovacia povinnosť, ide o dieťa v útlom detskom veku, kde žije v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa, ktorá sa tiež podieľa na výžive a výchove dieťaťa, narozdiel od matky mal. M., ktorá zabezpečuje výživu aj výchovu osobne, čo sa rovná istej veličine, ktorá sa zohľadňuje ako jej osobná participácia na výživne dieťaťa. Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že bolo správne rozhodnuté o výške výživného na maloleté dieťa, a pokiaľ išlo aj dlžné výživné, súd prvej inštancie vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii v čase svojho rozhodnutia. Pokiaľ by aj došlo k rozdielu, ktorý tvrdil otec vo výške 15 eur mesačne, tieto si môže započítať do budúcna do vyživovacej povinnosti, ktorú má určenú spätne od 1.9.2016 do celkovej sumy dlžného výživného až do súčasnej doby. Takisto aj suma 20 eur mesačne je primeraná na to, aby vyplatil dlh na výživnom. Je aj v záujme otca čím skôr vyrovnať tento dlh, ktorý vlastne pokrýva istý nárok maloletého dieťaťa, ktorý vznikol v minulosti, ale ktorý musela matka nahradiť vo forme príspevkov od starých rodičov namiesto otca. Z týchto dôvodov bol rozsudok vecne správne potvrdený podľa ust. § 387 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).