Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010420 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8411010420.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.2.2017 v trestnej veci proti obž. Z. C. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/200/2011 zo dňa 10.3.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému Z. C., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom D., T. XXX/X, vo väzbe v ÚVV Prešov od 6.6.2011 do 15.11.2012 u k l a d á Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. skúšobnú dobu stanovuje na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. Z. C. vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: dňa 1. 6. 2011 vo večerných hodinách spred domu č. XXX/X v D., okr. E. násilím odtiahol mal. M. P., nar. XX. X.. XXXX, tak, že jej zozadu za jej chrbátom jednou rukou chytil obe jej ruky a druhou rukou jej zakryl ústa, aby nemohla kričať, a to na futbalové ihrisko v obci D., okr. E., ku miestnemu potoku, tam jej vulgárne nadával a vyžadoval od nej pohlavný styk pod hrozbou, že keď tak neurobí, tak ju zbije, ako to urobil pred tým, keď v presne nezistenej dobe pred mesiacom od nej vyžadoval pohlavný styk a keď sa mu nepodvolila, tak ju dvakrát udrel po tvári a raz po ramene a následne odišiel, preto sa ho bála a ako ju držal postojačky v pevnom objatí, začal ju bozkávať na ústa a na krk, čomu sa snažila brániť, ale ruky mala zakliesnené popri tele, tak len kričala, aby ju nechal, následne si jednou rukou rozopol opasok aj nohavice, ktoré si spustil pod kolená, taktiež aj spodnú bielizeň, znova začal ju bozkávať, čomu sa bránila tak, že ho udierala päsťami do tváre a do hrude, obe ruky jej však chytil a držal hore pri hlave, následne jej stiahol dole nohavičky, snažila sa nohy držať podarilo sa mu jej ich roztiahnuť, potom vykonal súlož a ejakulát vypustil do trávy vedľa nej. Za to mu podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. zložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie tak obžalovaný, a to proti výroku o vine a treste, ako aj okresný prokurátor, ktorý odvolanie podal len proti výroku o treste. Obe odvolania boli následne písomne odôvodnené. Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, pričom v dôvodoch odvolania uvádza, že skutku, z ktorého je obžalovaný sa v žiadnom prípade nedopustil, prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne z právneho hľadiska posúdil vec. Bola to samotná poškodená, ktorá ešte predtým ako žili v manželskom zväzku zmenila svoju výpoveď vo vzťahu k samotnému skutku a vyjadrovala sa, že pokiaľ by s ňou žil tak ako mal, nejednalo by sa o údajné znásilnenie. Dôvodom nahlásenia skutku ako znásilnenia bola skutočnosť, že išiel za inou. Priamymi svedkami celej udalosti boli iba on a poškodená, teraz žijú ako jedna rodina, majú spoločné dieťa. Pokiaľ by skutočne došlo k násilnému aktu, nemyslí si, žeby poškodená bola ochotná žiť s ním v jednom zväzku, ak by vykonal voči nej násilný akt. Jednoznačným dôkazom toho, že tomuto tak nebolo je aj výpoveď gynekológa, ktorý uviedol, že na poškodenej sa nenachádzali akékoľvek známky modrín a krvácania, teda ani pri gynekologickom vyšetrení, aj keď bolo po 5 alebo 6 dňoch, neboli preukázané známky násilia. V prípravnom konaní, ani v konaní pred prvostupňovým súdom neboli vykonané také dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukazovali jeho vinu, nad všetky pochybnosti a v ktorých by výrok rozhodnutia súdu mal stabilnú oporu. Ak má byť odsúdený na základe čiastočne objektívnej výpovede poškodenej, pri neexistencii iných dôkazov, ktoré by potvrdzovali spáchanie skutku podľa skutkovej vety uvedenej v obžalobe, má za to, že ak sa určité skutočnosti nepreukážu, alebo existujú pochybnosti, musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu o uznaní obžalovaného vinným pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., nie je však možné súhlasiť s rozhodnutím o uložení trestu a s použitím ust. § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pretože zákonné podmienky na použitie tohto ustanovenia nie sú splnené. Cituje ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a konštatuje, že postup podľa tohto ustanovenia je prostriedkom individualizácie trestu a umožňuje riešiť situácie, kedy trest odňatia slobody uložený v rámci trestnej sadzby nezodpovedá konkrétnym okolnostiam prípadu. Všetky tri podmienky pre použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., a to okolnosti prípadu a pomery páchateľa, neprimeranosť trestnej sadzby a dosiahnutie účelu trestu aj trestom kratšieho trvania sú stanovené kumulatívne, a teda musia byť splnené zároveň. Okresný súd v odôvodnení rozsudku pri použití ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. uvádza, že obžalovaný je nezamestnaný, vyradený z evidencie nezamestnaných z dôvodu nespolupráce, v súčasnej dobe aktívne pristupuje k hľadaniu zamestnania, v mieste bydliska je hodnotený kladne, v registri priestupkov nemá záznam, na verejnosti je obľúbený, v registri trestov síce má jeden záznam, avšak na tento nie je možné prihliadať. Podľa súdu neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Ďalej súd konštatuje, že je možné mať za to, že účel trestu naplní aj trest kratšieho trvania tým, že sa použije zákonom dovolené moderačné ustanovenie a vzhľadom na pomery páchateľa by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pre páchateľa neprimerane prísne. Okresný súd však neskúmal a neodôvodnil tak okolnosti prípadu, ako aj pomery na strane páchateľa pre zdôvodnenie použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Žiadne okolnosti prípadu a z nich vychádzajúce skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť povahu, charakter alebo iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu súd neuvádza. Skutočnosti uvádzané súdom v odôvodnení rozsudku, a teda dĺžke trvania trestného konania, skutočnosť, že obžalovaný nebol odsúdený ani priestupkovo riešený a že si účinne hľadá zamestnanie, u obžalovaného s poukazom na závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestné stíhanie vedené, nie je možné považovať za okolnosti svedčiace pre splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu, ako to zákon stanovuje v § 39 ods. 1 Tr. zák. Navrhol teda, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ho znova v potrebnom rozsahu prejednal a vo veci rozhodol, alebo aby vo veci rozhodol sám. Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je možné považovať za čiastočne dôvodné, aj keď nie celkom na podklade tých skutočností, ktoré sú v odvolaní namietané. Podľa názoru krajského súdu bolo v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu potrebné. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil postupom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako jednotlivé dôkazy hodnotil, prečo obrane obžalovaného neuveril a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k záverom prezentovaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. So závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k skutkovým a právnym záverom sa stotožňuje aj krajský súd. Napriek tomu, že obžalovaný v konaní pred súdom spáchanie skutku poprel, rovnako tak ako ho popieral aj v jednej z výpovedi v prípravnom konaní a tvrdil, že to, čo vypovedala poškodená, nie je pravda, že ho udala len zo žiarlivosti, pretože bol za inou, či dokonca v jednej časti výpovede tvrdil, že sa v kritický deň vôbec nestretli a v druhej, že mali pohlavný styk, ale ten bol dobrovoľný a napriek tomu, že aj samotná poškodená na hlavnom pojednávaní uvádzala, že ho išla udať len preto, že sa pohádali, i podľa názoru krajského súdu na základe dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané, je možné dospieť k nepochybnému záveru, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal. Skutkový stav je totiž potrebné mať za nepochybne preukázaný najmä vzhľadom na obsah výpovedí svedkyne - poškodenej M. S. (teraz C.) v prípravnom konaní. Uvedená svedkyňa vo svojich výpovediach dňa 6.6.2011 a dňa 7.7.2011, keď vypovedala za prítomnosti obhajcu a sociálneho kurátora, uvádzala, že obžalovaný ju skutočne 1.6.2011 násilím odtiahol na ihrisko, začal ju bozkávať, položil ju na zem, chcel pohlavný styk, ona sa bránila, hovorila mu, že nechce, aby ju nechal, plakala, udierala ho rukami, on sa vyzliekol do pol pása, jej vytiahol šaty a potom došlo k pohlavnému styku, pričom keď ju začal bozkávať povedal, že ak s ním nebude mať pohlavný styk, že ju zbije a ona sa bála, pričom v súvislosti s tým poukázala aj na okolnosti, ku ktorým malo dôjsť pred mesiacom, keď sa ju takisto mal pokúšať znásilniť, ale po tom, čo mu povedala, že to povie otcovi, so svojim násilným konaním prestal. Už v tejto výpovedi, teda výpovedi zo dňa 7.7.2011 poškodená uvádzala, že nechce, aby mal poškodený z toho nejaké problémy, má ho rada, chcú spolu žiť, je ochotná odpustiť mu, čo jej urobil. Už len vzhľadom na uvedené prehlásenie poškodenej a jej ďalšie postoje, teda list, ktorý dňa 15.7.2011 napísala a adresovala orgánom činným v trestnom konaní, v ktorom uvádzala, že obžalovaného obvinila neprávom jej ďalšie vysvetlenie k tomu listu, že ho napísala len preto, lebo si myslela, že keď ho napíše dostane sa obžalovaný von z väzby, nasvedčujú tomu, že výpovede poškodenej nemohli byť vedené snahou ublížiť obžalovanému a uvádzať skutočnosti, ktoré sa nestali. Jej vysvetlenie k rozporom vo výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní v tom smere, že v prípravnom konaní vypovedala tak ako vypovedala, lebo sa bála, že obžalovaný k nej nepríde a že trestné oznámenie podala preto, lebo šiel za druhou nemá v podstate logiku. Naviac je v tejto súvislosti potrebné poukázať na obsah znaleckého posudku z odboru psychológie a výpoveď znalkyne PhDr. Ľubice Pokrievkovej, z ktorých plynie, že u poškodenej ide o osobnosť jednoducho štruktúrovanú, s intelektom na hranici defektu, je schopná zreprodukovať podstatu prežitých udalostí s menším počtom detailov, ale má tendenciu dopĺňať na základe vlastných skúseností alebo predpokladov to, čo si zapamätala. Tendencie k patologickému klamstvu u nej preukázané neboli, pričom práve vzhľadom na obmedzenú pamäťovú kapacitu, pokiaľ by skutočnosti nebola naozaj prežila, nebola by schopná opakovane tento skutok popísať a zamotávala by sa v podstatných okolnostiach a ani jej emocionálny doprovod by nebol v súlade s tým, čo hovorí. Aj podľa názoru krajského súdu je teda zmena výpovede poškodenej motivovaná snahou pomôcť obžalovanému najmä v situácii, keď v súčasnej dobe sú už manželmi a majú spolu dve deti. Výpovediam poškodenej, ktorými obžalovaného zo spáchania skutku usviedča totiž, aj napriek tomu, že naozaj neboli zistené pri gynekologickom vyšetrení známky násilia, korešpondujú i ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na výpoveď svedkyne B. S., sestry poškodenej, ktorá uvádzala, že sestra, teda poškodená, jej povedala, že obžalovaný ju znásilnil a že sa to malo stať na ihrisku. V súvislosti s výpoveďou svedka G. S., ktorý takisto vypovedal o skutočnostiach, ktoré mu mala poškodená uvádzať, je potrebné uviesť, že táto výpoveď nie je použiteľná vzhľadom na to, že uvedený svedok bol prítomný pri trestnom oznámení a výsluchu poškodenej ako jej zákonný zástupca, teda otec. V posudzovanej veci však existuje ešte ďalší dôkaz, ktorý korešponduje s výpoveďami poškodenej, v ktorých obžalovaného zo spáchania skutku usviedča, a tým je výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 27.9.2011. V uvedený deň bol obžalovaný vypočutý za prítomnosti svojho obhajcu, pričom uviedol, že ľutuje, že to spravil, nechcel jej ublížiť, je pravda to, čo uvádza M. v trestnom oznámení, aj to, čo je uvedené v uznesení o jeho trestnom stíhaní. Ďalej uvádzal, že chcel mať s poškodenou sex a keď nechcela, tak si to vynútil násilím. Zmenu oproti predošlej výpovedi odôvodnil tým, že to, čo predtým vyšetrovateľovi tvrdil, nie je pravda, nechcel ísť do basy. Keď bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní dotazovaný na dôvod, pre ktorý sú jeho výpovede odlišné uviedol, že sa priznal len preto, lebo chcel čo najmenší trest. Takéto zdôvodnenie skutočne postráda akúkoľvek logiku, pretože ak skutok nespáchal, hrozba trestu je bezpredmetná. Vzhľadom na uvedené dôkazy sú, tak ako bolo už vyššie konštatované, aj podľa názoru krajského súdu skutkové závery súdu prvého stupňa správne a správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že násilím, aj hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a tento čin spáchal na chránenej osobe, dieťati, naplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. K čiastočne iným záverom, než ku ktorým dospel súd prvého stupňa, však dospel krajský súd vo vzťahu k výroku o treste. Aj tu však napriek námietkam prezentovaným v odvolaní okresného prokurátora dospel krajský súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa k názoru, že podmienky na postup uvedený v § 39 ods. 1 Tr. zák. sú splnené. Za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, stanovuje Trestný zákon vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu vo výmere od 7 do 15 rokov. Pri rozhodovaní o treste je potrebné riadiť sa predovšetkým základnými zásadami uvedenými v § 34 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa v danom prípade nedostal do rozporu so zákonom po prvýkrát. V minulosti sa už úmyselného trestného činu dopustil, aj keď je pravdou, že súdený bol v r. 2004, a to pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pričom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, takže sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. Aj keď sa na neho teda hľadí, akoby odsúdený nebol, spáchanie úmyselného trestného činu nesvedčí o tom, žeby v minulosti viedol riadny život, a teda nemohla mu byť priznaná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j) Tr. zák., hoci je potrebné uviesť, že v evidencii priestupkov nemá doposiaľ žiaden záznam. Rovnako ako okresný súd, ani krajský súd nezistil existenciu nejakej ďalšej z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák., ale ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. Ani samotný spôsob spáchania trestného činu a jeho okolnosti by samy osebe postup uvedený v § 39 ods. 1 Tr. zák. neodôvodňovali. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pri úvahách o tom, či sú v danom prípade splnené podmienky pre aplikáciu citovaného ustanovenia vychádzal krajský súd aj z ďalších rozhodných skutočností, a to jednak tých, na ktoré prihliadal okresný súd samotný, ale aj ďalších, na ktoré je potrebné poukázať. V prvom rade je potrebné zvýrazniť dĺžku doby, po ktorú sa trestné stíhanie vedie. Od spáchania skutku doposiaľ uplynula doba takmer 6 rokov, čo samo osebe by mohlo byť okolnosťou odôvodňujúcou postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Nielen vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ale aj vzhľadom na ďalšie okolnosti je podľa názoru krajského súdu možné uzavrieť, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Medzi tieto okolnosti patrí najmä fakt, že poškodená (v tejto súvislosti nemožno opomenúť aj celkový jej postoj ku konaniu obžalovaného) a obžalovaný uzavreli dňa 15.2.2013 manželstvo a do súčasnej doby žijú spolu. Z ich vzájomného zväzku sa dňa 8.1.2014 narodilo jedno dieťa a dňa 12.11.2016 druhé. To, že obžalovaný a poškodená žijú ako manželia v spoločnej domácnosti vyplýva aj zo správy Obce D., ktorá hodnotí obžalovaného ako človeka s pokojnou spoločenskou povahou, pomerne obľúbeného v širšom sociálnom okolí, ktorého obecný úrad neriešil a nebolo mu uložené žiadne opatrenie. Z pracovnej zmluvy predloženej na verejnom zasadnutí vyplýva, že obžalovaný sa zamestnal, aj keď z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že má terajší pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 22.12.2017. I uvedené svedčí o tom, že od doby prepustenia z väzby, v ktorej bol v tejto trestnej veci od 6.6.2011 do 15.11.2012, vedie riadny život. Všetky uvedené skutočnosti, ale predovšetkým dĺžka trestného stíhania a uzavreté funkčné manželské spolužitie obžalovaného a poškodenej podľa názoru krajského súdu sú takými okolnosťami, ktoré odôvodňujú postup uvedený v § 39 ods. 1 Tr. zák. a vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti zákona, teda uloženie nepodmienečného trestu vo výmere minimálne 7 rokov bolo pre páchateľa neprimerane prísne, naviac takýto trest by nepostihol len obžalovaného, ale evidentne by mal vplyv aj na samotnú poškodenú a ich maloleté deti, o ktoré sa obžalovaný stará. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti v danom prípade postačí aj trest kratšieho trvania. Z ust. § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. pritom vyplýva, že vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej v osobitnej časti Trestného zákona nie je možné uložiť pri ukladaní trestu pod zákonom stanovú trestnú sadzbu trest kratší ako 2 roky. Trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý bol obžalovanému ukladaný súdom prvého stupňa, je podľa názoru krajského súdu, pokiaľ ide o výmeru trestu, trestom primeraným. Avšak vzhľadom na všetky spomínané okolnosti nie je podľa názoru krajského súdu z hľadiska splnenia účelu trestu nevyhnutné, aby bol tento trest ukladaný ako trest nepodmienečný a spravodlivejšie bude v danom prípade výkon uvedeného trestu obžalovanému podmienečne odložiť. Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, pričom na podklade ust. § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám, a to tak, že obžalovanému z dôvodov vyššie rozpísaných podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom však výkon uvedeného trestu obžalovanému podmienečne odložil. Keďže ukladaný je vo výmere 3 rokov, prichádza do úvahy len jeho podmienečné odloženie s probačným dohľadom v zmysle § 51 ods. 1 Tr. zák., pričom skúšobná doba podmienečného odsúdenia bola stanovená na 3 roky. V zmysle ust. § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. krajský súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.