Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/24/2016 z 14. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. februára 2017, sp. zn. 1To/24/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8411010420.2 Krajský súd Prešov | 1To/24/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8411010420.2 | 2017-02-14 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TZ, § 199 ods. 1 TZ, § 199 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50f442d1-ba0f-44ca-9f31-4dcbde1be7c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8411010420.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010420
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8411010420.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.2.2017 v trestnej veci
proti obž. Z. C. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. o odvolaní obžalovaného a
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/200/2011 zo dňa 10.3.2016
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému Z. C., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom D., T. XXX/X, vo väzbe v ÚVV Prešov od 6.6.2011
do 15.11.2012

u k l a d á

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. skúšobnú dobu stanovuje na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. Z. C. vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.
1, 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 1. 6. 2011 vo večerných hodinách spred domu č. XXX/X v D., okr. E. násilím odtiahol mal. M. P.,
nar. XX. X.. XXXX, tak, že jej zozadu za jej chrbátom jednou rukou chytil obe jej ruky a druhou rukou jej
zakryl ústa, aby nemohla kričať, a to na futbalové ihrisko v obci D., okr. E., ku miestnemu potoku, tam
jej vulgárne nadával a vyžadoval od nej pohlavný styk pod hrozbou, že keď tak neurobí, tak ju zbije, ako



to urobil pred tým, keď v presne nezistenej dobe pred mesiacom od nej vyžadoval pohlavný styk a keď
sa mu nepodvolila, tak ju dvakrát udrel po tvári a raz po ramene a následne odišiel, preto sa ho bála
a ako ju držal postojačky v pevnom objatí, začal ju bozkávať na ústa a na krk, čomu sa snažila brániť,
ale ruky mala zakliesnené popri tele, tak len kričala, aby ju nechal, následne si jednou rukou rozopol
opasok aj nohavice, ktoré si spustil pod kolená, taktiež aj spodnú bielizeň, znova začal ju bozkávať,
čomu sa bránila tak, že ho udierala päsťami do tváre a do hrude, obe ruky jej však chytil a držal hore
pri hlave, následne jej stiahol dole nohavičky, snažila sa nohy držať podarilo sa mu jej ich roztiahnuť,
potom vykonal súlož a ejakulát vypustil do trávy vedľa nej.

Za to mu podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods.
3 písm. d/ Tr. zák. zložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie tak obžalovaný, a to proti výroku o vine a treste, ako aj
okresný prokurátor, ktorý odvolanie podal len proti výroku o treste. Obe odvolania boli následne písomne
odôvodnené.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, pričom v dôvodoch odvolania uvádza,
že skutku, z ktorého je obžalovaný sa v žiadnom prípade nedopustil, prvostupňový súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne z právneho hľadiska
posúdil vec. Bola to samotná poškodená, ktorá ešte predtým ako žili v manželskom zväzku zmenila
svoju výpoveď vo vzťahu k samotnému skutku a vyjadrovala sa, že pokiaľ by

s ňou žil tak ako mal, nejednalo by sa o údajné znásilnenie. Dôvodom nahlásenia skutku ako znásilnenia
bola skutočnosť, že išiel za inou. Priamymi svedkami celej udalosti boli iba on a poškodená, teraz žijú
ako jedna rodina, majú spoločné dieťa. Pokiaľ by skutočne došlo k násilnému aktu, nemyslí si, žeby
poškodená bola ochotná žiť s ním v jednom zväzku, ak by vykonal voči nej násilný akt. Jednoznačným
dôkazom toho, že tomuto tak nebolo je aj výpoveď gynekológa, ktorý uviedol, že na poškodenej sa
nenachádzali akékoľvek známky modrín a krvácania, teda ani pri gynekologickom vyšetrení, aj keď
bolo po 5 alebo 6 dňoch, neboli preukázané známky násilia. V prípravnom konaní, ani v konaní
pred prvostupňovým súdom neboli vykonané také dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne
preukazovali jeho vinu, nad všetky pochybnosti a v ktorých by výrok rozhodnutia súdu mal stabilnú
oporu. Ak má byť odsúdený na základe čiastočne objektívnej výpovede poškodenej, pri neexistencii
iných dôkazov, ktoré by potvrdzovali spáchanie skutku podľa skutkovej vety uvedenej v obžalobe, má za
to, že ak sa určité skutočnosti nepreukážu, alebo existujú pochybnosti, musí sa rozhodnúť v prospech
obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu
o uznaní obžalovaného vinným pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., nie
je však možné súhlasiť s rozhodnutím o uložení trestu a s použitím ust. § 39 ods. 3 písm. d) Tr.
zák., pretože zákonné podmienky na použitie tohto ustanovenia nie sú splnené. Cituje ust. § 39 ods.
1 Tr. zák. a konštatuje, že postup podľa tohto ustanovenia je prostriedkom individualizácie trestu a
umožňuje riešiť situácie, kedy trest odňatia slobody uložený v rámci trestnej sadzby nezodpovedá
konkrétnym okolnostiam prípadu. Všetky tri podmienky pre použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., a to
okolnosti prípadu a pomery páchateľa, neprimeranosť trestnej sadzby a dosiahnutie účelu trestu aj
trestom kratšieho trvania sú stanovené kumulatívne, a teda musia byť splnené zároveň. Okresný súd
v odôvodnení rozsudku pri použití ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. uvádza, že obžalovaný je nezamestnaný,
vyradený z evidencie nezamestnaných z dôvodu nespolupráce, v súčasnej dobe aktívne pristupuje k
hľadaniu zamestnania, v mieste bydliska je hodnotený kladne, v registri priestupkov nemá záznam, na
verejnosti je obľúbený, v registri trestov síce má jeden záznam, avšak na tento nie je možné prihliadať.
Podľa súdu neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Ďalej súd konštatuje, že je
možné mať za to, že účel trestu naplní aj trest kratšieho trvania tým, že sa použije zákonom dovolené
moderačné ustanovenie a vzhľadom na pomery páchateľa by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom pre páchateľa neprimerane prísne. Okresný súd však neskúmal a neodôvodnil tak



okolnosti prípadu, ako aj pomery na strane páchateľa pre zdôvodnenie použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.
Žiadne okolnosti prípadu a z nich vychádzajúce skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť povahu, charakter
alebo iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu súd neuvádza. Skutočnosti uvádzané súdom
v odôvodnení rozsudku, a teda dĺžke trvania trestného konania, skutočnosť, že obžalovaný nebol
odsúdený ani priestupkovo riešený a že si účinne hľadá zamestnanie, u obžalovaného s poukazom na
závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestné stíhanie vedené, nie je možné považovať za okolnosti
svedčiace pre splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie

trestu, ako to zákon stanovuje v § 39 ods. 1 Tr. zák. Navrhol teda, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ho znova v potrebnom rozsahu prejednal a vo veci rozhodol,
alebo aby vo veci rozhodol sám.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1
Tr. por., podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa § 371
ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je možné považovať za čiastočne dôvodné, aj keď
nie celkom na podklade tých skutočností, ktoré sú v odvolaní namietané.

Podľa názoru krajského súdu bolo v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom
rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu potrebné. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil
postupom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané, ktoré
skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako jednotlivé dôkazy hodnotil, prečo obrane obžalovaného
neuveril a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k záverom prezentovaným vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

So závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k skutkovým a právnym záverom sa stotožňuje aj krajský súd.

Napriek tomu, že obžalovaný v konaní pred súdom spáchanie skutku poprel, rovnako tak ako ho popieral
aj v jednej z výpovedi v prípravnom konaní a tvrdil, že to, čo vypovedala poškodená, nie je pravda, že ho
udala len zo žiarlivosti, pretože bol za inou, či dokonca v jednej časti výpovede tvrdil, že sa v kritický deň
vôbec nestretli a v druhej, že mali pohlavný styk, ale ten bol dobrovoľný a napriek tomu, že aj samotná
poškodená na hlavnom pojednávaní uvádzala, že ho išla udať len preto, že sa pohádali, i podľa názoru
krajského súdu na základe dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané, je možné dospieť k nepochybnému
záveru, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal.

Skutkový stav je totiž potrebné mať za nepochybne preukázaný najmä vzhľadom na obsah výpovedí
svedkyne - poškodenej M. S. (teraz C.) v prípravnom konaní. Uvedená svedkyňa vo svojich výpovediach
dňa 6.6.2011 a dňa 7.7.2011, keď vypovedala za prítomnosti obhajcu a sociálneho kurátora, uvádzala,
že obžalovaný ju skutočne 1.6.2011 násilím odtiahol na ihrisko, začal ju bozkávať, položil ju na zem,
chcel pohlavný styk, ona sa bránila, hovorila mu, že nechce, aby ju nechal, plakala, udierala ho rukami,
on sa vyzliekol do pol pása, jej vytiahol šaty a potom došlo k pohlavnému styku, pričom keď ju začal
bozkávať povedal, že ak s ním nebude mať pohlavný styk, že ju zbije a ona sa bála,

pričom v súvislosti s tým poukázala aj na okolnosti, ku ktorým malo dôjsť pred mesiacom, keď sa ju
takisto mal pokúšať znásilniť, ale po tom, čo mu povedala, že to povie otcovi, so svojim násilným konaním
prestal. Už v tejto výpovedi, teda výpovedi zo dňa 7.7.2011 poškodená uvádzala, že nechce, aby mal
poškodený z toho nejaké problémy, má ho rada, chcú spolu žiť, je ochotná odpustiť mu, čo jej urobil.

Už len vzhľadom na uvedené prehlásenie poškodenej a jej ďalšie postoje, teda list, ktorý dňa 15.7.2011
napísala a adresovala orgánom činným v trestnom konaní, v ktorom uvádzala, že obžalovaného obvinila
neprávom jej ďalšie vysvetlenie k tomu listu, že ho napísala len preto, lebo si myslela, že keď ho napíše
dostane sa obžalovaný von z väzby, nasvedčujú tomu, že výpovede poškodenej nemohli byť vedené
snahou ublížiť obžalovanému a uvádzať skutočnosti, ktoré sa nestali. Jej vysvetlenie k rozporom vo
výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní v tom smere, že v prípravnom konaní



vypovedala tak ako vypovedala, lebo sa bála, že obžalovaný k nej nepríde a že trestné oznámenie
podala preto, lebo šiel za druhou nemá v podstate logiku.

Naviac je v tejto súvislosti potrebné poukázať na obsah znaleckého posudku z odboru psychológie
a výpoveď znalkyne PhDr. Ľubice Pokrievkovej, z ktorých plynie, že u poškodenej ide o osobnosť
jednoducho štruktúrovanú, s intelektom na hranici defektu, je schopná zreprodukovať podstatu prežitých
udalostí s menším počtom detailov, ale má tendenciu dopĺňať na základe vlastných skúseností alebo
predpokladov to, čo si zapamätala. Tendencie k patologickému klamstvu u nej preukázané neboli, pričom
práve vzhľadom na obmedzenú pamäťovú kapacitu, pokiaľ by skutočnosti nebola naozaj prežila, nebola
by schopná opakovane tento skutok popísať a zamotávala by sa v podstatných okolnostiach a ani jej
emocionálny doprovod by nebol v súlade s tým, čo hovorí.

Aj podľa názoru krajského súdu je teda zmena výpovede poškodenej motivovaná snahou pomôcť
obžalovanému najmä v situácii, keď v súčasnej dobe sú už manželmi a majú spolu dve deti.

Výpovediam poškodenej, ktorými obžalovaného zo spáchania skutku usviedča totiž, aj napriek tomu, že
naozaj neboli zistené pri gynekologickom vyšetrení známky násilia, korešpondujú i ďalšie dôkazy.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na výpoveď svedkyne B. S., sestry poškodenej, ktorá
uvádzala, že sestra, teda poškodená, jej povedala, že obžalovaný ju znásilnil a že sa to malo stať na
ihrisku. V súvislosti s výpoveďou svedka G. S., ktorý takisto vypovedal o skutočnostiach, ktoré mu mala
poškodená uvádzať, je potrebné uviesť, že táto výpoveď nie je použiteľná vzhľadom na to, že uvedený
svedok bol prítomný pri trestnom oznámení a výsluchu poškodenej ako jej zákonný zástupca, teda otec.

V posudzovanej veci však existuje ešte ďalší dôkaz, ktorý korešponduje s výpoveďami poškodenej, v
ktorých obžalovaného zo spáchania skutku usviedča,

a tým je výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 27.9.2011. V uvedený deň bol obžalovaný
vypočutý za prítomnosti svojho obhajcu, pričom uviedol, že ľutuje, že to spravil, nechcel jej ublížiť, je
pravda to, čo uvádza M. v trestnom oznámení, aj to, čo je uvedené v uznesení o jeho trestnom stíhaní.
Ďalej uvádzal, že chcel mať s poškodenou sex a keď nechcela, tak si to vynútil násilím. Zmenu oproti
predošlej výpovedi odôvodnil tým, že to, čo predtým vyšetrovateľovi tvrdil, nie je pravda, nechcel ísť do
basy. Keď bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní dotazovaný na dôvod, pre ktorý sú jeho výpovede
odlišné uviedol, že sa priznal len preto, lebo chcel čo najmenší trest. Takéto zdôvodnenie skutočne
postráda akúkoľvek logiku, pretože ak skutok nespáchal, hrozba trestu je bezpredmetná.

Vzhľadom na uvedené dôkazy sú, tak ako bolo už vyššie konštatované, aj podľa názoru krajského súdu
skutkové závery súdu prvého stupňa správne a správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj
správna právna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že násilím, aj hrozbou bezprostredného násilia donútil
ženu k súloži a tento čin spáchal na chránenej osobe, dieťati, naplnil svojim konaním všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

K čiastočne iným záverom, než ku ktorým dospel súd prvého stupňa, však dospel krajský súd vo vzťahu
k výroku o treste. Aj tu však napriek námietkam prezentovaným v odvolaní okresného prokurátora dospel
krajský súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa k názoru, že podmienky na postup uvedený v §
39 ods. 1 Tr. zák. sú splnené.

Za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, stanovuje
Trestný zákon vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu vo výmere od 7 do 15 rokov.

Pri rozhodovaní o treste je potrebné riadiť sa predovšetkým základnými zásadami uvedenými v § 34
Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.



Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa v danom prípade nedostal do rozporu so zákonom po prvýkrát.
V minulosti sa už úmyselného trestného činu

dopustil, aj keď je pravdou, že súdený bol v r. 2004, a to pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm.
a) Tr. zák., pričom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, takže sa na neho hľadí,
akoby odsúdený nebol. Aj keď sa na neho teda hľadí, akoby odsúdený nebol, spáchanie úmyselného
trestného činu nesvedčí o tom, žeby v minulosti viedol riadny život, a teda nemohla mu byť priznaná
poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j) Tr. zák., hoci je potrebné uviesť, že v evidencii priestupkov
nemá doposiaľ žiaden záznam. Rovnako ako okresný súd, ani krajský súd nezistil existenciu nejakej
ďalšej z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák., ale ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37
Tr. zák. Ani samotný spôsob spáchania trestného činu a jeho okolnosti by samy osebe postup uvedený
v § 39 ods. 1 Tr. zák. neodôvodňovali.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pri úvahách o tom, či sú v danom prípade splnené podmienky pre aplikáciu citovaného ustanovenia
vychádzal krajský súd aj z ďalších rozhodných skutočností, a to jednak tých, na ktoré prihliadal okresný
súd samotný, ale aj ďalších, na ktoré je potrebné poukázať.

V prvom rade je potrebné zvýrazniť dĺžku doby, po ktorú sa trestné stíhanie vedie. Od spáchania skutku
doposiaľ uplynula doba takmer 6 rokov, čo samo osebe by mohlo byť okolnosťou odôvodňujúcou postup
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Nielen vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ale aj vzhľadom na ďalšie okolnosti
je podľa názoru krajského súdu možné uzavrieť, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
by bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania.
Medzi tieto okolnosti patrí najmä fakt, že poškodená (v tejto súvislosti nemožno opomenúť aj celkový jej
postoj ku konaniu obžalovaného) a obžalovaný uzavreli dňa 15.2.2013 manželstvo a do súčasnej doby
žijú spolu. Z ich vzájomného zväzku sa dňa 8.1.2014 narodilo jedno dieťa a dňa 12.11.2016 druhé. To,
že obžalovaný a poškodená žijú ako manželia v spoločnej domácnosti vyplýva aj zo správy Obce D.,
ktorá hodnotí obžalovaného ako človeka s pokojnou spoločenskou povahou, pomerne obľúbeného v
širšom sociálnom okolí, ktorého obecný úrad neriešil a nebolo mu uložené žiadne opatrenie. Z pracovnej
zmluvy predloženej na verejnom zasadnutí vyplýva, že obžalovaný sa zamestnal, aj keď z predloženej
pracovnej zmluvy vyplýva, že má terajší pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 22.12.2017. I
uvedené svedčí o tom, že od doby prepustenia z väzby, v ktorej bol v tejto trestnej veci od 6.6.2011 do
15.11.2012, vedie riadny život.

Všetky uvedené skutočnosti, ale predovšetkým dĺžka trestného stíhania a uzavreté funkčné manželské
spolužitie obžalovaného a poškodenej podľa názoru krajského súdu sú takými okolnosťami, ktoré
odôvodňujú postup uvedený v § 39 ods. 1 Tr. zák. a vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby
ustanovenej v osobitnej časti zákona, teda uloženie nepodmienečného trestu vo výmere minimálne 7
rokov

bolo pre páchateľa neprimerane prísne, naviac takýto trest by nepostihol len obžalovaného, ale
evidentne by mal vplyv aj na samotnú poškodenú a ich maloleté deti, o ktoré sa obžalovaný stará. Na
zabezpečenie ochrany spoločnosti v danom prípade postačí aj trest kratšieho trvania.



Z ust. § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. pritom vyplýva, že vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby
stanovenej v osobitnej časti Trestného zákona nie je možné uložiť pri ukladaní trestu pod zákonom
stanovú trestnú sadzbu trest kratší ako 2 roky.

Trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý bol obžalovanému ukladaný súdom prvého stupňa,
je podľa názoru krajského súdu, pokiaľ ide o výmeru trestu, trestom primeraným. Avšak vzhľadom
na všetky spomínané okolnosti nie je podľa názoru krajského súdu z hľadiska splnenia účelu trestu
nevyhnutné, aby bol tento trest ukladaný ako trest nepodmienečný a spravodlivejšie bude v danom
prípade výkon uvedeného trestu obžalovanému podmienečne odložiť.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, pričom na
podklade ust. § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám, a to tak, že obžalovanému z dôvodov vyššie
rozpísaných podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov, pričom však výkon uvedeného trestu obžalovanému podmienečne odložil. Keďže
ukladaný je vo výmere 3 rokov, prichádza do úvahy len jeho podmienečné odloženie s probačným
dohľadom v zmysle § 51 ods. 1 Tr. zák., pričom skúšobná doba podmienečného odsúdenia bola
stanovená na 3 roky. V zmysle ust. § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. krajský súd obžalovanému uložil
aj obmedzenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.