Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6CoP/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204070 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116204070.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u otca, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., pochádzajúceho z rodičov J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., I. XXX a T. U., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Ivanou Orosovou, advokátkou v Prešove, Masarykova 10, o úpravu práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/95/2016-157 zo dňa 21.06.2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd zveril mal. T. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný ho zastupovať a spravovať jeho majetok a vo výroku, ktorým súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. T. ta obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne a od XX.XX.XXXX do budúcna sumou 120,- eur mesačne. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Zveruje mal. T. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka je povinná prispievať na výživu mal. T. za obdobie od 26.2.2016 do 16.3.2017 sumou 150 Eur mesačne a od 17.3.2017 do budúcna sumou 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 26.2.2016 do 30.6.2017 pre mal. T. vo výške 2 252,79 Eur povoľuje súd matke splácať v 80 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta. Náhradu trov štátu nepriznáva , Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení uviedol, že rodičia maloletého T. nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2015, otec ukončil svoje pracovné aktivity a pobyt v H. a vrátil sa späť na Slovensko k synovi, ktorý v tom čase bol v starostlivosti starých rodičov z jeho strany. Od tejto doby zabezpečuje maloletému výlučnú osobnú starostlivosť otec, pričom matka žije v súčasnej dobe s priateľom v družskom vzťahu v spoločnej domácnosti a spoločne sa starajú o dieťa, ktoré sa jej narodilo XX.XX.XXXX. Matka na výživu maloletého prispievala iba benefitmi, ktoré boli vyplácané otcovi v zahraničí. Keďže neboli zistené žiadne vážne nedostatky v starostlivosti o maloletého T., súd ho zveril do osobnej starostlivosti otca, a to aj napriek tomu, že matka s týmto nesúhlasila a žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Súd považoval za dôvodné určiť výživné za celé obdobie, odkedy otec požiadal o priznanie výživného, t. j. od podania návrhu (od 26.2.2016). Súd určil výživné v dvoch časových obdobiach, a to od podania návrhu otcom na súd až do 16.3.2017, do doby, kedy matka nastúpila na materskú dovolenku a začala poberať rodičovský príspevok, pričom v tomto období bola riadne zamestnaná. Preto v tomto období súd určil výživné v súlade s návrhom otca, pričom výšku výživného v sume 150,- Eur mesačne považoval za primeranú aj vzhľadom na vek a potreby maloletého, ako aj jeho zdravotné problémy, ktoré otec súdu riadne preukázal a zdokladoval. Od 17.03.2017, t. j. od doby, kedy matke bol priznaný rodičovský príspevok a odkedy jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi K., súd určil výživné v sume 120,- Eur mesačne, nakoľko došlo k zníženiu príjmu na strane matky. Uvedené rozhodnutie súdu bude účinné do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a následnej úpravy práv a povinností po rozvode manželstva. Dlžné výživné za obdobie od 26.02.2016 do 30.06.2017 v celkovej výške 2.252,79 Eur súd povolil splácať matke v mesačných splátkach po 80,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Keďže otec žiadal určiť výživné v sume 150,- Eur mesačne za celé obdobie od podania návrhu, v tejto časti mu súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko v období, kedy matke pribudla vyživovacia povinnosť, bolo dôvodné nižšie výživné. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to proti I. výroku, ktorým súd zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti otca a proti výroku II., ktorým súd zaviazal matku prispievať na výživu mal. T. do budúcna sumou 120,- eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka síce dovolila otcovi, aby ich maloletého syna vzal na potrebný čas na Slovensko k starým rodičom, no len z donútenia, nakoľko mala obavy z agresívneho správania svojho manžela a jeho tyranskej povahy. Poukázala na závery vyplývajúce zo správy X. V. S. zo dňa 16.05.2017, ktorá má rovnakú dôkaznú hodnotu, ako zistenia zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., a to, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre poskytnutie riadnej starostlivosti pre svoje maloleté dieťa. Aj keď na výživu maloletého neprispievala finančne, nahrádzala to v materiálnej forme v podobe balíkov s oblečením. Matka mala obavy, že keby posielala finančnú hotovosť, táto by nebola využitá na krytie potrieb maloletého, ale na iné, s tým nesúvisiace účely. Ďalej uviedla, že sa snaží byť so svojim synom v pravidelnom kontakte, v čom jej však otec maloletého bráni. Nakoľko má maloletý T. len 6 rokov, hrozí, že trvalé odlúčenie pretrhne putp dieťaťa s matkou, čo si matka neželá. V prípade, že by maloletý T. bol zverený do jej osobnej starostlivosti, kontaktu s otcom by mu nebránila a stretávanie by bolo realizované na jej finančné náklady. Namietala záver súdu prvej inštancie, že maloletému poskytuje výlučnú osobnú starostlivosť otec, nakoľko túto maloletému, počas služobných ciest otca, poskytujú jeho starí rodičia. Starí rodičia by však nemali mať väčšiu možnosť výkonu rodičovských práv ako samotní rodičia. V záujme maloletého je, aby žil v úplnej rodine, matka má s terajším partnerom spoločné dieťa a do budúcna plánujú uzavrieť manželstvo. Matka tiež namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil výhody, ktoré by matka maloletému T. mohla poskytnúť v prípade jeho pobytu v H., kde je vyšší životný štandard. Maloletý býval v H. približne tri roky. Z uvedených dôvodov matka žiadala rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a svojim rozsudkom zveriť maloletého T. do osobnej starostlivosti matky a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého T. vo výške 150,- eur do budúcna, alternatívne, vrátiť vec súdu prvej inštancie. 4. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého T., ktorý uviedol, že zverenie maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, ktorá si svoju budúcnosť plánuje v zahraničí, nepovažuje za vhodnú formu zverenia, nakoľko v zahraničí je pre dieťa blízkou osobou iba jeho matka. So svojim nevlastným bratom a partnerom matky maloletý T. nebol v osobnom kontakte. Maloletý T. má záujem navštíviť matku v zahraničí, no matka neprejavila záujem o krátkodobý pobyt maloletého T. v jej novej rodine. Poukázal na potrebu úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, ktorému súd upraví právo stretávať sa s dieťaťom. Kolízny opatrovník zdôraznil, že maloletý T. má vybudovanú dobrú väzbu a puto nielen so svojim otcom, ale aj s jeho rodičmi, ktorí sú svojmu synovi aj v tejto dobe nápomocní pri starostlivosti o vnuka T.. Starí rodičia otca boli so starostlivosťou o maloletého T. nápomocní obom rodičom aj v čase, keď títo sami odišli do zahraničia a maloletého T. nechali v ich starostlivosti a domácnosti. v starostlivosti otca má maloletý T. zabezpečené všetky svoje potreby, navštevuje materskú školu, má zabezpečenú potrebnú zdravotnú starostlivosť. Matka do tohto obdobia (t. j. 01.08.2017) neprejavila záujem o návštevu maloletého T.. 5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka. Nesúhlasila s tvrdeniami, ktoré uviedol kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení. Matka nikdy nestratila záujem o maloletého T., no potrebovala čas nadobudnúť a vytvoriť čo najvhodnejšie a nevyhnutné podmienky na bývanie a pre spoločný život s maloletým v zahraničí. Z dôvodu neznesiteľnej spoločnej domácnosti s otcom bola matka nútená odsťahovať sa k svojej kolegyni a nájsť si nové, samostatné bývanie. Matka prejavila záujem o pobyt svojho dieťaťa v zahraničí v jej novej rodine, no nebolo jej to umožnené z dôvodu liečebného pobytu, ktorý mal maloletý T. v tom čase absolvovať. Stanovisko kolízneho opatrovníka je jednostranné a neobjektívne, nakoľko tento nepreskúmal aj pomery matky. Matka má záujem maloletého T. sama vychovávať a mať ho pri sebe v zahraničí. 6. K odvolaniu a následnému vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že tvrdenia matky o tom, že v H. žila v neznesiteľných podmienkach, a preto povolila otcovi odísť s maloletým T. na Slovensko, sa nezakladajú na pravde. Vylučuje, že by matka prejavila záujem o maloletého T.. Otec s maloletým T. pricestoval na Slovensko v auguste 2016, žiadosť o zverenie do dočasnej starostlivosti otec podal až v januári 2017, no po celý čas matka nepricestovala na Slovensko a vec neriešila. Tvrdenia matky, že maloletému by bolo lepšie u matky v H., kde by mal viac možností, spochybnil. Maloletý T. je na Slovensku vo svojej rodnej krajine, ovláda svoju materinskú reč, má tu svoju skutočnú rodinu, kamarátov a už aj vybudované zázemie, pričom partner matky je pre neho cudzí človek. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrarioa dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny. 8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. 10. Hlavnou odvolacou námietkou matky bolo, že nesúhlasí so zverením maloletého T. do starostlivosti otca. 11. Súd prvej inštancie vychádzal okrem iného aj zo správy kolízneho opatrovníka maloletého T., podľa ktorej otec s maloletým T. bývajú v spoločnej domácnosti otcových rodičov. Maloletý T. má spolu s otcom k dispozícií spoločnú izbu, v ktorej má svoju vlastnú detskú posteľ, skrinky, poličky a veľa hračiek. Okolo rodinného domu je veľká zatrávnená plocha, takže maloleté dieťa má dostatok priestoru na hranie. Kolízny opatrovník konštatoval, že otec sa o svojho syna riadne stará, pričom so starostlivosťou o maloletého T. mu pomáhajú jeho rodičia, prípadne jeho brat, ktorý je krstným otcom dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti otca a matke určil výživné. 12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil závery vyplývajúce zo správy X. V. S., no pri rozhodovaní sledoval najlepší záujem maloletého dieťaťa, a tým je momentálne zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý žije na Slovensku. 13. Odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie nijako nespochybnil rodičovské kvality matky, ani jej bytové podmienky, či rodinné zázemie. Primárnym dôvodom, prečo súd prvej inštancie zveril maloletého T. do starostlivosti otca, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje, je skutočnosť, že maloletý T. má na Slovensku vybudované dobré väzby, a to nielen so svojim otcom, ale aj so svojimi starými rodičmi (z otcovej strany), ktorí sú otcovi nápomocní pri starostlivosti o maloletého T.. 14. V prípade, že by súd zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, maloletý T. by bol nútený sa presťahovať do zahraničia, nakoľko matka býva v H.. Za zásadnú pri rozhodovaní o zverení maloletého T. odvolací súd považuje aj skutočnosť, že v H. maloletý T. nepozná nikoho, okrem svojej matky. Partnera svojej matky a svojho nevlastného brata nepozná, takže o citových väzbách, rodinnom zázemí a prostredí, ktoré by maloletý dobre poznal, sa v danom prípade nedá hovoriť. Za relevantné odvolací súd považuje tiež to, že matka sa so svojim maloletým synom už značný čas nevidela. Deficit návštevy maloletého T. zo strany matky potvrdil aj kolízny opatrovník. 15. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, že otec sa správa agresívne a má tyranskú povahu, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania uvádzané skutočnosti nevyplynuli. Súd prvej inštancie, vo vzťahu k týmto tvrdeniam matky, požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v L., odbor poriadkovej polície o vypracovanie správy k osobe J. U., otca maloletého T.. V spomínanej správe bolo uvedené, že otec maloletého T. nebol zadržaný a taktiež ani nebol riešený ohľadne žiadneho priestupku, či trestného činu (č. l. 76 spisu). 16. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, že o maloletého T. sa starajú prevažne starí rodičia, a preto je daný dôvod, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti sa nepreukázali. Je pravdou, že starí rodičia sú otcovi nápomocní pri starostlivosti o maloleté dieťa, no odvolací súd má za to, že starí rodičia nesuplujú otca vo vzťahu k maloletému T.. Angažovanosť a podiel na starostlivosti o maloletého T. zo strany rodičov otca je možné vyhodnotiť ako záujem milujúcich starých rodičov o svoje vnúča. Starostlivosť o maloletého T. zabezpečuje jeho otec s tým, že maloletý má zabezpečené všetky svoje potreby, zdravotnú a odbornú starostlivosť. Skutočnosť, že v starostlivosti otca o maloletého T. neboli zistené žiadne nedostatky, opakovane potvrdil aj kolízny opatrovník. 17. Tvrdenia matky, že nedovolila otcovi vycestovať s maloletým na Slovensko, resp. že to urobil pod vyhrážkami s tým, že jej bolo zo strany otca znemožnené, aby si nechala maloletého v H., rovnako neboli preukázané. Dôvodnú pochybnosť vzbudzuje aj postoj matky, ktorá sa na pojednávaní dňa 16.11.2016 nevedela vyjadriť na otázku súdu, prečo nepodala návrh na zverenie syna do osobnej starostlivosti hneď po tom, čo otec spolu so synom odišiel z H. na Slovensko a z akého dôvodu nekontaktovala príslušné úrady alebo právnikov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka podala až protinávrh po tom, čo otec podal návrh na zverenie maloletého T. do jeho starostlivosti. 18. Odvolací súd zohľadnil vyjadrenie Materskej školy P. XX, XXX XX L., ktorá uviedla, že maloletý T. je veselé, spontánne dieťa, ktoré sa zapája do činnosti a má kladný prístup k materskej škole, ako aj k svojim rovesníkom, medzi ktorými je obľúbený. Z vyjadrenia tiež vyplynulo, že na maloletom T. nie je badať známky smútku, či zamyslenia, je to spolupracujúce a bezkonfliktné dieťa. 19. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné, požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku). 20. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona. 21. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“). 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy maloletého T. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov. Súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého T., a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletého T. nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi maloletého dieťaťa. 23. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1 ZoR, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. 24. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 spomínaného Dohovoru. 25. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Narušenie, či príp. pretrhanie citových väzieb medzi maloletou U. a jej otcom by však za žiadnych okolností nebolo v najlepšom záujme maloletej. 26. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp. zn. PL.ÚS 31/96). 27. Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na <http://www.ohchr.org)>]. Zmena osobnej starostlivosti nie je do budúcna vylúčená, no aktuálne niet dôvod meniť zastabilizované prostredie, v ktorom sa maloletý nachádza. 28. Vo vzťahu k výživnému odvolací súd si v celom rozsahu osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky. Stanovené výživné korešponduje pomerom rodičov a oprávnenými potrebami dieťaťa. 29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, so zreteľom na práva a najlepší záujem maloletého T., odvolací súd napadnutý rozsudok, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil ako vecne správny. 30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).