Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sa/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200158 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200158.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobkyne V.. C. S., bytom v S., X. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 23. januára 2017 č.23056-2/2017 na základe správnej žaloby vo veciach sociálnych takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava zo dňa 23. januára 2017 č. 23056-2/2017. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe V.. C. S., nar. XX. decembra XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX S. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. 2. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že MUDr. Tatiana Hriseňková. sa prihlásila do Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné na povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe rozhodnutia Krajského úradu v Prešove - odboru zdravotníctva č. 96/01841/177/96 zo dňa 29. októbra 1996, ktorým bolo povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia od 1. novembra 1996. Dňa 4. júla 2006 oznámila Sociálnej poisťovni zrušenie rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia, vydaného Krajským úradom v Prešove ku dňu 30. júna 2006. Na základe tohto dokladu podala dňa 4. júla 2006 odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Uvedený dátum zániku poistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné v tomto období akceptovala, na základe ňou predložených dokladov a jej dostupných údajov. Slovenská lekárska komora jej v týchto dňoch oznámila, že je MUDr. C. S. vlastníkom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe od 22. marca 2006. Pri kontrole jej spisovej dokumentácie bolo zistené, že túto licenciu V.. C. S. vôbec nepredložila a pri podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zo dňa 4. júla 2006, s uvedením dátumu zániku poistenia 30. júna 2006 túto skutočnosť neuviedla, a tak porušili ustanovenie § 227 ods. 2 písm. a), podľa bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ju vyzvala na predloženie potrebných dokladov. Dňa 17. júna 2016 bola na základe výzvy predložená Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/PO/0870/06 zo dňa 28. februára 2006, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 22. marca 2006. Na základe tejto licencie podľa § 5 písm. c) zákona je považovaná za SZČO s oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a preto jej nemohlo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniknúť dňom 30. júna 2006 v zmysle § 21 ods. 4 zákona. Podľa údajov poskytnutých Daňovým úradom Prešov, pobočka S. bolo zistené, že ste daňové priznanie k dani z príjmov FO typu „B“ za rok 2007 nepodala, čím deklarovala, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol 0 SKK, čo je suma nižšia ako 97 200 SKK, t.j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda jej príjem za rok 2007 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činností podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a sinou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2008. 3. Vzhľadom na uvedené jej dňa 30. júna 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zaniklo 30. júna 2008, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka S. rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 4. Sociálna poisťovňa ústredie - žalovaná rozhodnutím zo dňa 23. januára 2017 č. 23056-2/2017 rozhodla o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka S. č. 700-68/2016, 22445-5-2016- HE zo dňa 4. augusta 2016 tak, že odvolanie V.. C. S., proti uvedenému rozhodnutiu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka S.. 5. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že na základe jej žiadosti Prešovský samosprávny kraj vydal dňa 17. mája 2006 rozhodnutie č. 3563/2006/OZ-JUR, ktorým bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivostí v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia dňom 30. júna 2006. Na základe tohto rozhodnutia sa ako samostatne zárobkovo činná osoba odhlásila registračným listom fyzickej osoby - odhláška z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 30. júna 2006. Poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého jej vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu a písomnú formu nemusia mať ani rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. V jej prípade Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Pretože jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, má za to, že jej podaniu bolo vyhovené v plnom rozsahu, a takéto rozhodnutie je právoplatné. Pretože od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, je presvedčená, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z opatrnosti vznáša námietku premlčania práva rozhodovať o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Uviedla, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla. Súčasťou výroku je len odkaz na príslušnosť organizačnej zložky, ktorá vo veci rozhodla. Z toho dôvodu sa jej rozhodnutie javí ako nezákonné a nepreskúmateľné. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rezolúciu č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, podľa ktorých sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) nevzťahuje. Namietala, že Sociálna poisťovňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia uvádza, že nebola predložená licencia na výkon samostatnej zárobkovej praxe pri podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zo dňa 4. júla 2006 s uvedením dátumu zániku poistenia 30. júna 2006. V tejto súvislostí poukázala na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa ani pri prihláške, ani pri odhláške z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia nežiadala predloženie žiadnych dokladov k registračnému listu fyzickej osoby - prihláška, ani k registračnému listu fyzickej osoby - odhláška, ale až po 10 rokoch dňa 17. júna 2016 ju Sociálna poisťovňa vyzvala na predloženie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa jej názoru licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže na základe síce vydanej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale bez povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia, ktoré bolo zrušené nie je možné na základe takto vydanej licencie dosahovať príjem, ako to predpokladá ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinnom do 31. decembra 2014. Poukázala na ustanovenie § 233 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Slovenská lekárska komora ako orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 Zákona o sociálnom poistení, má oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takého to povolenia a jeho zrušenie do 15 dní odo jeho vydania alebo zrušenia. Sociálna poisťovňa však nemôže bez ďalšieho skúmania a vykonania ďalších dôkazov vyvodiť povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ak bolo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zrušené. Podľa jej názoru nie je možné paušalizovať to, že vydaná licencia zakladá povinnosť vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože samotné vydanie licencie bez povolenia na prevádzkovanie zdravotníckej starostlivosti nezakladá právo na príjem, teda nie je naplnené ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Tým, že sa odhlásila z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia odhláškou podanou dňa 4. júla 2006 s dátumom odhlásenia 30. júna 2006 na základe zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, možno považovať za prehlásenie, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta do 31. decembra 2010. Žiadny právny predpis výslovne neupravuje spôsob takéhoto prehlásenia a toto jej spôsob, ktorým Sociálnej poisťovni prehlásila to, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a Sociálna poisťovňa nenamietala tento spôsob prehlásenia, a ani ju nevyzývala na doplnenie, či iný druh prehlásenia o tom, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, a ani ju neupovedomila o tom, že začala voči jej osobe nedávkové konanie, Sociálna poisťovňa jej podľa ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku nedala príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatnenie jej návrhov. 6. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 7. Dôvodila tým, že Slovenská lekárska komora dňa 28. februára 2006 vydala účastníčke konania licenciu č. L1A/PO/0870/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: dermatovenerológia, právoplatné dňa 22. septembra 2006 a vykonateľné dňom 22. septembra 2006, ktorá sa vyžaduje na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatne zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba na výkon činnosti v pracovnom pomere. 8. Uviedla, že účastníčka konania mala v predmetnom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ustanovenia § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej na základe príslušných ustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. 9. Na posúdenie vzniku (zániku) povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa prihliada na všetky príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, definované v § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, dosiahnuté v rozhodujúcom období, bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky mala účastníčka konania príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov za rok 2005 v sume 1 545 472,00 SKK a za rok 2006 v sume 1 010 691,00 SKK, t.j. v sume vyššej, ako bola Zákonom o sociálnom poistení ustanovená suma 82 800,00 SKK za rok 2005 a suma 91 200,00 SKK za rok 2006. 10. Na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 3563/2006/OZ-JUR zo dňa 17. mája 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v ambulancii v odbore dermatovenerológia č. j. 2002/05116/425/2002 z 21. júna 2002 účastníčka konania podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, ktorú dňa 4. júla 2006 prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Účastníčka konania bola aj po 30. júni 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom o sociálnom poistení ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (Licencia č. L1A/PO/0870/06) a zároveň dosiahla potrebnú Zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu za roky 2005 a 2006. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. 11. Ďalej uviedla, že z dôvodu, že účastníčka konania za rok 2007 nemala príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby jej zaniklo v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. júna 2008. 12. Zdôraznila, že skutočnosť, že účastníčke konania bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v ambulancii v odbore dermatovenerológia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3563/2006/OZ-JUR zo dňa 17. mája 2006, nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 13. Ďalej uviedla, že ak sa na konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom môže byť aj vydanie rozhodnutia. Disponuje rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky, ktorý sa stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že za prvý úkon voči účastníkovi konania možno považovať vydanie rozhodnutia (sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011). 14. Ďalej argumentovala tým, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Taktiež zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011). Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, čí svedčia v prospech alebo v neprospech účastníčky konania. 15. Ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4 Zákona o sociálnom poistení, t.j. má zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. 16. Poukázala na to, že v Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov upravená v ustanovení § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorej sa má za to, že účastníčka konania pozná povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby upravené Zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 17. Uviedla, že pre Sociálnu poisťovňu je pri posudzovaní právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby právne záväzné ustanovenie § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. 18. Zároveň uviedla, že námietku premlčania, ktorú vzniesla účastníčka konania vo svojom odvolaní nie je možné zohľadniť, pretože napadnuté rozhodnutie sa netýka pohľadávky na poistnom, penále alebo pokuty, ale deklaruje skutočnosť, že účastníčke konania nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008. II. 19. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.03.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. januára 2017 č.23056-2/2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 20. V dôvodoch žaloby uviedla, že rozhodnutie žalovanej považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Zdôraznila, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi, t.j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať nielen z pohľadu vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy) (rozhodnutie III ÚS 274/07 z 11.10.2007). Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Ďalej uviedla, že súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Poukázala na rozhodnutie Spolkového ústavného súdu vo veci princeznej B. Z.-A. (A. XX, XXX), ktorý uviedol: „Právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti pozitívnym právnym normám stanovených štátnou mocou môže vyvstať za určitých okolností „právo na viac“, ktoré nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako korektív vo vzťahu k písanému zákonu; toto nájsť a premietnuť do rozhodnutia je úlohou súdnictva. (...) Úlohy kladené na súdnictvo môžu obzvlášť požadovať, aby svoj výraz v akte hodnotiaceho poznania, ktorému nechýba ani voľný element, našli výraz hodnotovej predstavy imanentnej ústavne konformnému právnemu poriadku, ktoré však nie sú v textoch písaných zákonov buď vôbec alebo nedostatočne obsiahnuté, a aby boli premietnuté do rozhodnutia. Sudca sa pritom musí zdržať ľubovôle; jeho rozhodnutie musí spočívať na racionálnej argumentácii, musí z neho byť zrejmé, že písaný zákon neplní svoju funkciu spočívajúcu v spravodlivom vyriešení právneho problému. Sudcovské rozhodnutie tak vypĺňa medzeru v zákone podľa kritérií praktického rozumu a "podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti.“ 21. Argumentovala tým, že k 30.06.2006 jej zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo postavenie SZČO. Z toho dôvodu požiadala o zrušene registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 30.06.2006, ani potom. Na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.07.2006 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť DIADERM, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 300/3, 069 01 Snina, ktorej bola zamestnancom. Od 01.07.2006 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. 22. Namietala, že aplikácia ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez tohto, aby žalovaná skúmala, či skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre ňu absurdné dôsledky považuje za nesprávny. Dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď: a) nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. b) vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou je vo vzťahu k nej nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávneným zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísanie dlžného poistného a penále. 23. Poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálne poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka S. skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.06.2006. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Tým, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, predpokladala, že sa jej podaniu vyhovelo v plnom rozsahu. 24. Ďalej namietala, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok., Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 25. Ďalej namietala, že z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka S. nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka S. zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej. 26. Ďalej poukázala na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Sociálna poisťovňa, pobočka S. ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy. III. 27. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Q. T., F. či E.), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 306/2013-36. zo dňa 18. júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k záveru, že žaloba ie dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. tak, že žalobu zamietol. 28. Ďalej uviedla, že rozhodnutím č. 700-68/2016, 22445-5/2016-HE zo dňa 4. augusta 2016, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, ale pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. 29. Ďalej zdôraznila, že zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania, čo aj využila, keď voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala odvolanie. IV. 30. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 31. Podľa odseku 2 § 199 S.s.p. v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 32. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy S.s.p. 33. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 34. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 35. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona. 36. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 38. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 39. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 40. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 02.06.2017 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 02.06.2017. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.06.2017. (§ 137 ods. 4 S.s.p.). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 30.06.2017. 41. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 30.06.2017. VI. 42. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že sa v nich nachádza korešpondencia Sociálnej poisťovne, pobočky S. so žalobkyňou, konkrétne list zo dňa 30.06.2016 k podaniu žalobkyne z 20. júna 2016, kde žalobkyňu Sociálna poisťovňa, pobočka S. informovala, že pri kontrole jej spisovej dokumentácie bolo zistené, že na základe podkladov zaslaných Slovenskou lekárskou komorou zistila, že je vlastníkom licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe, ktorú Sociálnej poisťovni, pobočka S. nepredložila a pri podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby túto skutočnosť neuviedla. Vyzvala ju na splnenie povinnosti a na predloženie potrebných dokladov. Zároveň ju informovala, že povinné sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe k 30.06.2006 na základe zrušeného povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení nemalo zaniknúť, ale od 01.07.2006 do 30.6.2008 malo pokračovať naďalej na základe dosiahnutých príjmov a existujúceho oprávnenia, čo je licencia L1A/PO/0870/06. Pri osobnom stretnutí bola informovaná, že vzhľadom na nesprávne odhlásenie z poistenia je potrebné požiadať o zrušenie odhlášky s dátumom zániku k 30.06.2006 a podať novú odhlášku k 30.06.2008. Zároveň je potrebné poistné za obdobie od 01.07.2006 do 30.6.2008 zaplatiť. 43. V administratívnom spise sa nachádza licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou V.. C. S. zo dňa 28.02.2006 č. L1A/PO/0870/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore dermatovenerológia. 44. Ďalej sa v administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 17.05.2006 č. 3563/2006/OZ-JUR, ktorým bolo rozhodnuté, že žiadosti V.. C. S. o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia sa vyhovuje a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia s miestom výkonu činnosti Snina, B. XXX/X, č.j.: 2002/05116/425/2005 zo dňa 21.06.2002, vydané Prešovským samosprávnym krajom v znení oznámenia o zmene údaja v povolení č. 1238/2004/OZ zo dňa 04.02.2004 vydanej Prešovským samosprávnym krajom sa zrušuje dňom 30.06.2006. Ďalej sa v administratívnom spise sa nachádza registračný list FO - odhláška V.. C. S. zo dňa 30.06.2006, doručený Sociálnej poisťovni 04.07.2006. Ďalej sa v administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie žalovanej zo dňa 23. januára 2017 č. 23056-2/2017 45. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 47. Podľa § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 48. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 49. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z.z., účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak. 50. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z, účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 51. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí do vecnej príslušnosť pobočky. 52. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. VII. 53 Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 54. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka S. rozhodla o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Z toho možno dedukovať, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o tom, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a rozhodnutie zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE je novým rozhodnutím o dni zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia žalobkyni. 55. Správny súd konštatuje, že tak z rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ktoré ustanovenie Zákona o sociálnom poistení umožňuje vydať nové rozhodnutie o zániku poistenia po uplynutí viac ako 10 rokov, ak rozhodnutie o zániku poistenia ku dňu 30.06.2006, aj keď sa zrejme jednalo o záznam - opatrenie správneho orgánu stalo právoplatným a nedošlo k jeho zrušeniu. Žalovaná napriek tomu, že žalobkyňa v odvolaní túto skutočnosť namietala, sa s touto otázkou vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania, nevysporiadala. Postup Sociálnej poisťovne, pobočka S. pri vydaní rozhodnutia zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016- HE a aj toto rozhodnutie, je z toho dôvodu nepreskúmateľným vzhľadom na nedostatok právneho odôvodnenia tohto postupu. 56. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 57. V ďalšom konaní bude povinnosťou dôsledne sa zaoberať opodstatnenosťou vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka S. zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE napriek tomu, že existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne ku dňu 30.06.2006, ktoré zrušené nebolo. Ak dospeje k záveru, že toto rozhodnutie mohlo byť napriek uvedenému vydané, tento postup aj právne zdôvodniť a pri ďalšom rozhodovaní sa zaoberať aj žalobnými námietkami žalobkyne. 58. Správny súd považuje za potrebné upozorniť žalovanú na to, ak Zákon o sociálnom poistení pripúšťa vydanie nového rozhodnutia o zániku poistenia tak, ako rozhodol prvostupňový správny orgán, zaoberať sa tým, či by mohla žalobkyňa vykonávať činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby na základe licencie Lekárskej komory bez toho, aby jej poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancie v odbore dermatovenerológia nepovolil Prešovský samosprávny kraj. Zároveň bude povinnosťou žalovanej sa zaoberať aj námietkou premlčania vznesenou žalobkyňou tak v odvolaní, ako aj v žalobe. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že napadnuté rozhodnutie sa netýka pohľadávky na poistnom, penále alebo pokuty, pretože rozhodnutie o zmene dňa zániku poistného v prípade jeho opodstatnenia, má priamy vplyv na vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobkyni. VIII. 59. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd je priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 175 ods. 1 S.s.p. 60. O výške náhrady trov konania podľa § 175 ods. 2 S.s.p. rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.