Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200006 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200006.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu H.. H. T., trvale bytom Y., R. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. júla 2016 číslo: XXX XXX XXXX X vo veci starobného dôchodku, na základe sociálnej žaloby, takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. júla 2016 číslo: XXX XXX XXXX X a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.11.2016 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25. júla 2016 o zamietnutí žiadosti zo dňa 30. marca 2016 o priznanie starobného dôchodku od 22. mája 2007 odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 a poukázal, že žalovaná na základe žiadosti žalobcu spísanej dňa 30. marca 2016 rozhodnutím zo dňa 25.07.2016 podľa § 65 zákona zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok s odôvodnením, že nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. 3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že žalovaná nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdila, nevzala do úvahy medzinárodný Dohovor č. 128 a rozhodla v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/11/2011, 9So/159/2011 a 9So/138/2011, podľa ktorých pri posudzovaní doby poistenia žalovaná musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128. 4. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.07.2016, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.07.2016 potvrdil. Argumentoval, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 27. mája 2004 číslo: 25436/2004-1462-2 bol žalobcovi priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. mája 2004 výsluhový dôchodok. Na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu 32 rokov a 335 dní. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií, bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii. Uvedené je zrejmé aj z podkladov administratívneho spisu, a to z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyhotovených Colným úradom Prešov, podpísaných žalobcom a potvrdených pobočkou sociálnej poisťovne. 5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Pretože žalobca nevykonával službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Poukazovanie na rozsudky súdom Slovenskej republiky nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo i iné skutkové situácie ako v danej veci. Išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme zaradený do zvýhodnenej kategórie funkcií zakladajúce nárok na zníženie dôchodkového veku. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu možno v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. K námietke žalobcu, že inak bolo žalovanou rozhodnuté len v týchto prípadoch, ktorých súd Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. 6. Včas podanou žalobou (pôvodne podanou na Krajský súd v Bratislave) sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Argumentoval, že žalovaná nesprávne právne posúdila jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 zákona, keď započítala len dobu poistenia 5 rokov a 213 dní, teda doby, počas ktorej žalobca študoval a odpracoval u iných zamestnávateľov ako v colnej správe. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého žiadna skutočnosť nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žiadosťou zo dňa 30. marca 2016 si neuplatňoval nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom I. a II. kategórie funkcií, rozhodnutie žalovanej je z toho dôvodu zavádzajúce a nezákonné. Argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Sd/62/2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011, v zmysle ktorého poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu žalobcovho poistenia vo všeobecnom systéme a 5 rokov a 213 dní poistenia nechať jednoducho prepadnúť, pretože takýto zámer neobsahuje žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Priznanie starobného dôchodku len poistencom I. a II. pracovnej kategórie funkcií (policajtom a vojakom), v ktorých prípadoch už poisťovňa už rozhodla je diskriminačné a vo vzťahu k iným poistencom poisteným najmenej 15 rokov v osobitnom systéme poistenia poberajúcim výsluhový dôchodok. Žiadosťou o priznanie starobného dôchodku si neuplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku od 55. roku veku, ani si neuplatňuje vyššie dávky podľa § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preto neexistuje žiaden dôvod podmieňovať nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením pracovnej činnosti colníka do I. resp. II. kategórie funkcií. Argumentoval, že článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ( len Dohovor) má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom, z ktorého vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku citovaný judikát nerešpektovala. Zároveň poukázal, že osobne zastupoval v identickej veci s tými istými dôvodmi zamietnutia svoju manželku na Krajskom súde v Prešove vo veci sp.zn.3Sd/32/2016, pričom súd predmetné rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie s poukazom na aplikáciu článku 33 Dohovoru č. 128. 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 9. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 25.07.2016 podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 30. mája 2016 o priznanie starobného dôchodku od 22. mája 2007 z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Ku dňu 22. máju 2014 získal žalobca 2038 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 5 rokov a 213 dní s tým, že presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalovaná poukázala, že žalobca, nakoľko získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 344/2011 Z.z. mu obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 18. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 30. marca 2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 22. mája 2007. Rozhodnutím prvostupňový správny orgán žalovanej zo dňa 25. júla 2016 podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žiadosť žalobcu zamietol. S poukazom na to, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 27. mája 2004 bol žalobcovi priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. mája 2004 výsluhový dôchodok. Na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu 32 rokov a 335 dní. 19. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. 21. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 22. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. 23. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. 24. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. lSo/127/2014), kde pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky dobý zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). 25. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp. zn. lOSo/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. 26. Žalovaná pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný právny stav nerešpektovala, pretože žiadosť žalobcu bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru číslo 128. 27. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. 28. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca písomným podaním doručeným žalovanej dňa 13.09.2016 zdôraznil, že nežiada o priznanie starobného dôchodku od 22. mája 2007, ale žiada o priznanie starobného dôchodku ku dňu 22. mája 2014, kedy dovŕšil 62. rok veku. Už v tomto podaní poukazoval na Dohovor č. 128 článok 33, ods. 2 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktoré boli vyhlásené v Zbierke zákonov ČSSR pod číslom 416/1991 Zb. a dal do pozornosti, že má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 10. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. júla 2016 číslo: XXX XXX XXXX 0 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 30. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný dôchodok. 31. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala. 32. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. 33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).