Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sa/1/2017 z 6. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. septembra 2017, sp. zn. 4Sa/1/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8017200006.2 Krajský súd Prešov | 4Sa/1/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8017200006.2 | 2017-09-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae47eb6e-bb36-4484-ace5-1bcca783fda6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8017200006.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sa/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200006
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200006.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu H.. H. T., trvale
bytom Y., R. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom v
Prešove, Jesenná 8, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. novembra
2016 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa
25. júla 2016 číslo: XXX XXX XXXX X vo veci starobného dôchodku, na základe sociálnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX
X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. júla 2016 číslo: XXX XXX
XXXX X a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.11.2016 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, príslušný
na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 25. júla 2016 o zamietnutí žiadosti zo dňa 30. marca 2016 o priznanie starobného
dôchodku od 22. mája 2007 odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 a poukázal, že žalovaná
na základe žiadosti žalobcu spísanej dňa 30. marca 2016 rozhodnutím zo dňa 25.07.2016 podľa §
65 zákona zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok s odôvodnením, že nezískal potrebnú dobu
dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov.

3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
žalovaná nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdila, nevzala do úvahy
medzinárodný Dohovor č. 128 a rozhodla v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom
tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7So/11/2011, 9So/159/2011 a 9So/138/2011, podľa ktorých pri posudzovaní doby poistenia žalovaná
musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť
podľa článku 33 Dohovoru č. 128.

4. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 25.07.2016, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup
Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.07.2016 potvrdil.



Argumentoval, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa
27. mája 2004 číslo: 25436/2004-1462-2 bol žalobcovi priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. mája 2004 výsluhový dôchodok. Na
účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu 32 rokov a
335 dní. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií, bola
vykonávaná v III. pracovnej kategórii. Uvedené je zrejmé aj z podkladov administratívneho spisu, a to
z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyhotovených Colným úradom Prešov, podpísaných
žalobcom a potvrdených pobočkou sociálnej poisťovne.

5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nároky
poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa §
274 zákona zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Pretože žalobca nevykonával
službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie
dôchodkového veku a preto nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať
podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Poukazovanie na rozsudky súdom
Slovenskej republiky nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo i iné skutkové situácie ako v danej
veci. Išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme zaradený do zvýhodnenej kategórie
funkcií zakladajúce nárok na zníženie dôchodkového veku. Pri posudzovaní nároku na starobný
dôchodok žalobcu možno v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej
úpravy. K námietke žalobcu, že inak bolo žalovanou rozhodnuté len v týchto prípadoch, ktorých súd
Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v právoplatnom
rozhodnutí.

6. Včas podanou žalobou (pôvodne podanou na Krajský súd v Bratislave) sa žalobca domáha zrušenia
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Argumentoval, že žalovaná nesprávne
právne posúdila jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku vo veci zisťovania splnenia podmienok
na vznik nároku na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa
§ 65 zákona, keď započítala len dobu poistenia 5 rokov a 213 dní, teda doby, počas ktorej žalobca
študoval a odpracoval u iných zamestnávateľov ako v colnej správe. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého žiadna skutočnosť nebráni vzniku nároku
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného
zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a
získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. Žiadosťou zo dňa 30. marca 2016 si neuplatňoval nárok na zvýhodnenie prináležiace len
poistencom I. a II. kategórie funkcií, rozhodnutie žalovanej je z toho dôvodu zavádzajúce a nezákonné.
Argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Sd/62/2014 a rozsudkom Najvyššieho
súdu SR 7So/138/2011, v zmysle ktorého poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu žalobcovho poistenia
vo všeobecnom systéme a 5 rokov a 213 dní poistenia nechať jednoducho prepadnúť, pretože takýto
zámer neobsahuje žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Priznanie starobného dôchodku len
poistencom I. a II. pracovnej kategórie funkcií (policajtom a vojakom), v ktorých prípadoch už poisťovňa
už rozhodla je diskriminačné a vo vzťahu k iným poistencom poisteným najmenej 15 rokov v osobitnom
systéme poistenia poberajúcim výsluhový dôchodok. Žiadosťou o priznanie starobného dôchodku si
neuplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku od 55. roku veku, ani si neuplatňuje vyššie dávky
podľa § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, preto neexistuje žiaden dôvod podmieňovať nárok na priznanie starobného
dôchodku zaradením pracovnej činnosti colníka do I. resp. II. kategórie funkcií. Argumentoval, že článok
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ( len Dohovor) má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred
zákonom, z ktorého vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového
dôchodku, pričom z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný
dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v
zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu,
ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/59/2014
zo dňa 15. apríla 2015). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti



žalobcu o priznanie starobného dôchodku citovaný judikát nerešpektovala. Zároveň poukázal, že
osobne zastupoval v identickej veci s tými istými dôvodmi zamietnutia svoju manželku na Krajskom súde
v Prešove vo veci sp.zn.3Sd/32/2016, pričom súd predmetné rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil
žalovanej na nové konanie s poukazom na aplikáciu článku 33 Dohovoru č. 128.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

9. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.

12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava
rozhodnutím zo dňa 25.07.2016 podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť žalobcu zo
dňa 30. mája 2016 o priznanie starobného dôchodku od 22. mája 2007 z dôvodu, že nebol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov. Ku dňu 22. máju 2014 získal žalobca 2038 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo je 5 rokov a 213 dní s tým, že presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že neboli splnené zákonné
podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok. Žalovaná poukázala, že žalobca, nakoľko získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona



č. 344/2011 Z.z. mu obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho
sumy.

18. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 30. marca 2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý
žiadal priznať od 22. mája 2007. Rozhodnutím prvostupňový správny orgán žalovanej zo dňa 25. júla
2016 podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žiadosť žalobcu zamietol. S poukazom na to, že
podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 27. mája 2004 bol
žalobcovi priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov od 01. mája 2004 výsluhový dôchodok. Na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená
doba služobného pomeru colníka v rozsahu 32 rokov a 335 dní.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

21. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002
Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru.

22. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

23. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobcu
uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého
vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú
dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na
zníženie dôchodkového veku.

24. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. lSo/127/2014), kde pri výklade ustanovenia § 60
ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky
výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002
Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo
výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už
samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002
Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia,
ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená
len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom
zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného
dôchodku poistenca, ktorý mal všetky dobý zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia (zabezpečenia) Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu
nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia



(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť,
a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku
považovaného za výsluhový dôchodok).

25. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa
15.04.2015 a sp. zn. lOSo/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka
sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného
pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového
dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku
krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.

26. Žalovaná pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný právny stav
nerešpektovala, pretože žiadosť žalobcu bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z
ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný
dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového
poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33
Dohovoru číslo 128.

27. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v
ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho
predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov
alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre
jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

28. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca písomným podaním doručeným
žalovanej dňa 13.09.2016 zdôraznil, že nežiada o priznanie starobného dôchodku od 22. mája 2007,
ale žiada o priznanie starobného dôchodku ku dňu 22. mája 2014, kedy dovŕšil 62. rok veku. Už v tomto
podaní poukazoval na Dohovor č. 128 článok 33, ods. 2 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, ktoré boli vyhlásené v Zbierke zákonov ČSSR pod číslom 416/1991 Zb. a dal do pozornosti,
že má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c/ SSP zrušil
rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 10. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX
X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. júla 2016 číslo: XXX XXX
XXXX 0 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
30. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6
SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce
z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej
doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba
jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby
poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný
dôchodok.
31. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala.

32. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného
práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne
spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.



33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému
žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.
Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).