Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200977 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8015200977.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcov 1. H.. E. J., bytom K. XXX, O., 2. H.. K. E., bytom B. XXX, 3. Q. X., bytom G. XXX/XX, W. B., právne zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária ,s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, Mučeníkov 4, Kežmarok, za účasti 1. V. W., bytom G. XXX/XX, F., 2. X. F., bytom O. XXX/XX, Z., 3. J. W., bytom E. 5, 4. V. spoločnosť L., R. XXXX, W. J., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 11/6, o preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného č.j.: OU-KK-V.-XXXX/XXXX-X-AJ zo dňa 05. augusta 2015 na základe správnej žaloby takto r o z h o d o l : Zrušuje opatrenie Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č.j. :OU-KK-V.-XXXX/XXXX- X-AJ zo dňa 05. augusta 2015. Priznáva žalobcom v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z administratívneho konania a z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 06.03.2013 bola žalovanému doručená žiadosť V. spoločnosti L., R. XXX, W. J., zastúpená V. W., štatutárnym zástupcom, ktorou žiadala o zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 uzavretej medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Úsvit, zastúpenými splnomocnenými zástupcami V. W., X. F., J. W., H.. E. J. a H.. K. E. a medzi užívateľom poľovného revíru V. spoločnosťou L.. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza Zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013, ktorú zo strany vlastníkov poľovného revíru podpísali V. W., J. W. a X. F. na jednej strane a za užívateľa poľovného revíru štatutárny zástupca V. spoločnosti L. a Notárska zápisnica N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX spísaná v Notárskej kancelárii JUDr. Eriky Lukáčovej v Levoči dňa 15.02.2013, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri L.. 2. Oznámením - evidencia nájomnej zmluvy č. XXXX/XXX-X-AJ zo dňa 14.03.2013 žalovaný oznámil V. spoločnosti L. zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej medzi Poľovníckou spoločnosťou L. a vlastníkmi spoločného poľovného revíru L. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Správny súd ďalej zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie o správnej žalobe žalobcov prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, Masarykova 6, Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, za účasti V. W., X. F., J. W., H.. E. J. a H.. K. E. a V. spoločnosti L. o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 14.03.2013 č. XXXX/XXX-X, ktorou žalovaný zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 6S 55/2014. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6S/55/2014-36 zo dňa 20.05.2015 vo veci rozhodol tak, že zrušil opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. XXXX/XXX- X podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku nebolo prípustné odvolanie. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný a o jeho odvolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8Sžo/253/2015 zo dňa 14.12.2016, ktorým odvolanie odmietol. 4. V administratívnom spise sa nachádza podanie štatutárneho zástupcu V. spoločnosti L. doručené žalovanému dňa 13.07.2015, ktorým vyjadril svoje stanovisko k veci na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.05.2015. Ďalej žalovaný listom č.j.: OU-KK-V./XXXX/XXXX-X-AJ zo dňa 30.07.2015 oznámil V. spoločnosti L., že dňa 13.07.2015 bez vyzvania predložila Poľovnícka spoločnosť L. doklady so zoznamom fyzických a právnických osôb, avšak v týchto predložených dokumentoch chýba systém potrebný k ich preskúmaniu. Preto tieto listiny vrátil k ich systematizácii a až na základe zoradených dokumentov rozhodne o zaevidovaní alebo nezaevidovaní zmluvy. V. spoločnosť L. listom doručeným žalovanému dňa 03.08.2015 predložila dokumenty, ktoré sa týkajú Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 na preukázanie, že ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. II. 5. Žalovaný napadnutým opatrením označeným ako Evidencia nájomnej zmluvy - oznámenie č.j.: OU-KK-V.-XXXX/XXXX-X-AJ zo dňa 05.08.2015 opätovne podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 05.08.2015 zaevidoval zmluvu uzatvorenú medzi V. spoločnosťou L. a vlastníkmi spoločného poľovného revíru L. resp. ich zástupcami. V predmetnom opatrení uviedol, že Krajský súd v Prešove vydal dňa 20.05.2015 rozsudok č.k. 6S/55/2014-36, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.07.2015 a ktorým zrušil opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2 týkajúceho sa evidencie nájomnej zmluvy na poľovný revír Úsvit a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný ako miestne a vecne príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 1 a 2 písm. c/ a § 74 ods. 1 písm. c/ zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a § 16 ods. 1 tohto zákona po preskúmaní, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov, obstaraní potrebných podkladov vrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve a so závermi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov túto zmluvu zaevidoval. III. 6. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania napadnutého opatrenia žalovaného č.j.: OU-KK-V.-XXXX/XXXX-X-AJ zo dňa 05.08.2015, ktoré žiadali zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/55/2014-36 zo dňa 20.05.2015, ktorým krajský súd podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil predchádzajúce opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2 a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň mu uložil preskúmať predloženú Zmluvu o užívaní poľovného revíru L. uzavretú dňa 01.03.2013 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru L. a užívateľom poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou L. z hľadiska či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a uložil mu obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, vrátane dokladov o vlastníctve pozemkov, o zastupovaní vlastníkov pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), ako aj v súlade so závermi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí si zvolili piatich zástupcov. 7. Namietali, že po zrušení pôvodného opatrenia žalovaný nepostupoval v intenciách zrušujúceho rozsudku krajského súdu a bez zistenia vyššie uvedených skutočností zmluvu opätovne zaevidoval napadnutým opatrením. Citovali § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, podľa ktorého zhromaždenie zvolí z vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí žiadajú o uznanie poľovného revíru najmenej troch splnomocnencov, ktorí ich zastupujú vo veci užívania poľovného revíru podľa § 12 a § 13. Poukázali na skutočnosti, že zmluvu, ktorú žalovaný opätovne zaevidoval, podpísali len traja z piatich zvolených splnomocnencov, a to Peter W., X. F. a Ladislav W., pretože žalobcovia v 1. a 2. rade s uvedenou zmluvou nesúhlasili. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov dňa 07.02.2013 zvolilo piatich splnomocnencov. Reprezentovať vôľu vlastníkov poľovných pozemkov musia teda všetci splnomocnení spoločne. Ak zmluvu podpísali len traja z piatich riadne zvolených splnomocnencov, trpí vadami, pre ktoré nemala byť žalovaným zaevidovaná. Z protestu prokurátora a následne zo žaloby prokurátora, na základe ktorej bolo skoršie opatrenie už raz zrušené vyplynulo, že správny orgán pri skúmaní podmienok pre evidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 2 resp. § 14 ods. 3 písm. f/ zákona o poľovníctve mal trvať na podpise zmluvy všetkými zvolenými splnomocnencami zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zaevidovanie zmluvy bez toho, aby bola táto riadne podpísaná všetkými piatimi splnomocnencami sa správny orgán dopustil pochybenia. Prokurátor zhodne s názorom žalobcov prezentovaným v žalobe tvrdil, že zákon v rozhodnom čase nepripúšťal, aby zhromaždenie moderovalo rozsah oprávnení zvolených splnomocnencov. Pokiaľ boli zvolení piati splnomocnenci konať a teda aj podpísať zmluvu o užívaní mohli platne a účinne len všetci piati spoločne. K tomuto záveru sa priklonil aj krajský súd. Žalovaný tento názor nerešpektoval a zmluvu podpísanú len tromi z piatich zvolených zástupcov bez ďalšieho zaevidoval. 8. Citovali ust. .§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a argumentovali ,že správny orgán pri evidencii zmluvy je povinný preskúmať subjekty, ktoré zmluvu uzatvorili a za tým účelom musí posúdiť, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy. Musí teda skúmať aj to kto je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri a aké sú ich výmery. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže zistiť skutočný podiel hlasov vlastníkov a to jednak tých, ktorí boli na zhromaždení osobne zúčastnení, ako aj tých, ktorých splnomocnili iné osoby. Ak sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne nezaoberal skutočným podielom na celkovej výmere pozemkov vo vzťahu ku každému zo zúčastnených resp. zastúpených na zhromaždení nemôže dospieť k nespochybniteľnému záveru o tom, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru pozemkov v poľovnom revíri mali nadpolovičnú väčšinu hlasov a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené a či v konečnom dôsledku zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia. 9. Poukázali na skutočnosti, že krajský súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval, že si správny orgán neobstaral doklady preukazujúce vlastníctvo k dotknutým pozemkom, ani neskúmal, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a poukázal na to, že od uznania poľovného revíru L. v roku 1993 vzhľadom na plynutie času nepochybne muselo dôjsť k zmenám vo vlastníctve pozemkov v poľovnom revíri a preto je nevyhnutné, aby sa žalovaný zaoberal aj aktualizáciou vlastníckych vzťahov. 10. Zdôraznili, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 07.02.2013 boli vznesené dôvodné námietky spochybňujúce výmeru pozemkov (aktuálny stav k 07.02.2013 - 7 188 ha oproti stavu v roku 1993 - 7 605 ha), čím sa žalovaný nezaoberal a pokyn krajského súdu ignoroval. Žalobcovia sú toho názoru, že napadnutým opatrením, ktorým žalovaný napriek existencii právneho názoru krajského súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ktorým bol žalovaný v novom konaní viazaný, opätovne bez dostatočného zistenia skutkového stavu zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru L., čím došlo k porušeniu zákona, ako aj chránených záujmov žalobcov. IV. 11. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 26.11.2015 a uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Tvrdenia žalobcov považoval za úmyselné, vedome nepravdivé a vo vzťahu k správnemu orgánu majúce až difamujúci charakter. Poukázal na to, že krajský súd zrušil predchádzajúce zaevidovanie zmluvy podľa § 250j ods. 3 O.s.p., t.j. z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre údajné nepredloženie úplného administratívneho spisu. Z uvedeného dôvodu nemohol údajne krajský súd preskúmať opatrenie o zaevidovaní zmluvy. Keďže krajský súd výslovne konštatoval, že nebolo možné preskúmať opatrenie o zaevidovaní zmluvy pre nepredloženie úplného administratívneho spisu, tak pri použití „zdravého rozumu“ nemožno prísť k inému záveru ako k tomu, že krajský súd objektívne a reálne nemal možnosť a preto nemohol vysloviť ani žiadny záväzný právny názor. Zdôraznil, že rozsudok krajského súdu bol napadnutý odvolaním a preto aj z tohto dôvodu nemožno týmto rozsudkom argumentovať a odvolávať sa na právne názory neprávoplatného rozsudku krajského súdu. 12. K žalobným tvrdeniam uviedol, že zákon o poľovníctve vo vtedy platnom znení ust. § 5 ods. 7 a § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve vyžadovali, aby si zhromaždenie zvolilo najmenej troch splnomocnencov, ktorí ich zastupujú vo veciach užívania poľovného revíru podľa § 12 a § 13 a ukladalo správnemu orgánu povinnosť zaevidovať zmluvu, ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Toto ustanovenie zákona bolo dodržané, pretože zhromaždenie si zvolilo piatich zástupcov, čím bola dodržaná podmienka daná jednoznačným znením normatívneho textu. Vôľu vlastníkov poľovného revíru o tom koľko zo zvolených splnomocnencov má podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru, teda vykonať úkon podľa § 12 ods. 2 písm. h/ zákona je vyjadrená v prijatom uznesení č. 4 v bode 5 notárskej zápisnice notárky JUDr. Eriky Lukáčovej N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že zhromaždenie viac ako dvojtretinovou väčšinou (90,46 %) vlastníkov poľovných pozemkov počítanou podľa výmery pozemkov uznaného poľovného revíru L. schválilo navrhovaných zástupcov/splnomocnencov, ktorí sú splnomocnení zhromaždením vo veci prípravy zmluvy a na zastupovanie v ďalších právnych úkonoch podľa zákona o poľovníctve. Navrhnutí zástupcovia, ktorí neboli prítomní na zhromaždení musia toto poverenie písomne prijať. Pritom stačí, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali najmenej traja zvolení zástupcovia. V danom prípade boli tieto tri osoby, ktoré zmluvu podpísali oprávnené ju podpísať, lebo boli na to zvolené vlastníkmi na zhromaždení vlastníkov, teda boli v súlade so zákonom § 12 ods. 2 písm. h/ a § 13 oprávnenými zástupcami na podpísanie tejto zmluvy. Teda bolo to v súlade s ust. § 5 ods. 7 a § 12 a 13 zákona o poľovníctve a v súlade s vôľou vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa na tom uzniesli. Niet právneho predpisu, ktorý by kogentne ukladal povinnosť podpísať zmluvu všetkými zvolenými splnomocnencami, ak sú viacerí alebo traja a niet právneho predpisu, ktorý by zakazoval vlastníkom poľovných pozemkov, aby na podpis zmluvy stačili podpisy troch z viacerých zvolených zástupcov, teda v súlade s ústavným imperatívom zakotveným v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo mu zákon neukladá. Nie je nezákonné, ani neústavné, ak predmetnú zmluvu podpísali v súlade s rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov traja z piatich zvolených splnomocnencov. 13. Poukázal na to, že správanie žalobcu v 2. rade, ktorý ako zvolený splnomocnenec zmluvy o užívaní revíru Úsvit nepodpísal túto zmluvu, ale vykonáva právo poľovníctva práve na jej základe v tomto revíri a súčasne podal túto žalobu, je aj jediným signatárom dohody o urovnaní spísanej dňa 02.09.2015 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri L. a užívateľom poľovného revíru L. - Poľovníckou spoločnosťou L. o riešení sporných vzťahov, ktorá mala tvoriť základ k urovnaniu problémov. Predmetnou žalobou však neguje doterajšie snahy oboch strán. 14. Ďalej uviedol, že sa riadil pokynom krajského súdu a jeho pokyn splnil najmä v tom, že si obstaral zoznam vlastníkov poľovných pozemkov s rozdelením výmery pripadajúcej na každého z nich ako prehľad výmer podľa katastrálnych území, obstaral si listy vlastníctva a plné moci. Pokiaľ sa v žalobe poukazuje na údajné rozpory vo výmere revíru, táto otázka nemôže byť predmetom tohto konania o zmluve a užívaní poľovného revíru a jej zaevidovaní, ale mala byť predmetom iného samostatného konania a rozhodovania o uznaní poľovného revíru. Konanie o uznaní revíru je samostatným a osobitným konaním podľa § 3 a nasl. ustanovení zákona o poľovníctve, ktoré už bolo právoplatne skončené a poľovný revír L. bol právoplatne uznaný. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. 15. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.11.2015 sa vyjadrili žalobcovia v 1., 2. a 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu, kde opätovne poukázali na tie isté námietky, ktoré sú uvedené aj v žalobe a uviedli, že trvajú na podanej žalobe v plnom rozsahu. Svoje vyjadrenie doplnili ďalším písomným podaním zo dňa 22.01.2016 po štúdiu administratívneho spisu žalovaného, v ktorom uviedli, že súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie Poľovníckej spoločnosti L. zo dňa 02.08.2015, kde sú uvádzané skutočnosti, ktoré sú v rozpore s obsahom spisu predovšetkým v tom, že 39 % poľovných pozemkov Poľovníckej spoločnosti L. má údajne vlastniť Slovenský pozemkový fond. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, pretože zo samotnej notárskej zápisnice Nz XXXX/XXXXX, ktorá je prílohou zmluvy vyplýva, že Slovenský pozemkový fond má v správe 2 810,18 ha a celková výmera revíru je 7 605 ha, čo predstavuje 36,95 % z celkovej výmery poľovného revíru. Ďalej administratívny spis obsahuje listinu, kde sú uvedené názvy obcí a subjektov vlastniacich poľovné pozemky spolu s uvedením výmer týchto pozemkov. Údaje obsiahnuté v tomto dokumente sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože obec Z. nemá kataster vo výmere 773,4485 ha, ale v skutočnosti má tento kataster 573,2413 ha. Obec Q. nemá kataster o výmere 181,4286 ha, ale v skutočnosti má výmeru 76,4975 ha. Súčet výmer poľovných pozemkov, ktorých splnomocnenci mali hlasovať za schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru tvorí výmeru 1550,5652 ha a nie 1922,0242 ha. Správne výmery vyplývajú z notárskej zápisnice a administratívneho spisu a následne možno dospieť k údaju, že za schválenie predmetnej zmluvy hlasovalo 20,3887 % vlastníkov poľovných pozemkov. Spolu teda za schválenie predmetnej zmluvy hlasovalo 57,7687 % vlastníkov poľovných pozemkov. Túto sumu tvoria zástupcovia uvedení v notárskej zápisnici. Za spoločnosť Clasion a Ing. U. V. nemohol hlasovacie právo vykonávať V. W., pretože nikdy nebol týmito osobami na to splnomocnený, o čom predložil súdu aj príslušné prehlásenia X. Q., bytom F. - E., Z. XXX, V. S., J. W., X. W., Q. X., H.. U. V.. VI. 16. Správny súd po obdržaní administratívneho spisu žalovaného zistil, že okrem žalobcov v 1. a 2. rade boli účastníkmi zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 V. W., X. F., J. W. ako splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovného revíru a Poľovnícka spoločnosť L., W. J. ako užívateľ poľovného revíru. Z uvedených dôvodov správny súd uznesením č.k. 5S/39/2015-44 zo dňa 12.05.2016 podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral týchto účastníkov do konania. 17. Na nariadenom pojednávaní dňa 23.11.2016 právny zástupca pribratého účastníka konania V. W., J. W. a V. spoločnosti L. z dôvodu, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa v súčasnosti vedie konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6S/55/2014 a do dnešného dňa vo veci nebolo rozhodnuté, navrhol konanie vo veci prerušiť. Na základe uvedenej skutočnosti správny súd uznesením č.k. 5S/39/2015-80 zo dňa 23.11.2016 podľa § 100 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie prerušil do doby právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 6S/55/2014. O odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6S 55/2014 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8Sžo/253/2015 zo dňa 14.12.2016, ktorým odvolanie žalovaného a účastníka konania v 6. rade odmietol. 18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), ktorý v prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 a 2 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. Žaloba žalobcov v 1. až 3. rade bola podaná tunajšiemu súdu dňa 05.10.2015, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, a to ako žaloba proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V súlade s prechodnými ustanoveniami § 491 ods. 1 S.s.p. správny súd v konaní pokračoval podľa nového procesného predpisu účinného od 01.07.2016. VII. 20. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 22. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 24. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 25. V predmetnom konaní je predmetom preskúmania opatrenie žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v administratívnom konaní podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru L., zastúpenými ich splnomocnenými zástupcami a medzi Poľovníckou spoločnosťou L. ako užívateľom poľovného revíru. 26. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, účinnému k 01.03.2013 o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. 27. Podľa § 13 ods. 1 užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. 28. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, zmluva sa uzatvára na desať rokov odo dňa jej podpisu. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, zmluva musí obsahovať najmä: a) obchodný názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy obvodným lesným úradom. 29. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (účinného k 05.08.2015), evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 30. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného Zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá podľa § 13 zákona o poľovníctve medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru L., zastúpenými splnomocnenými zástupcami V. W., X. F., J. W., H.. E. J. a H.. K. E. podľa notárskej zápisnice č. Nz XXXX/XXXX a užívateľom poľovného revíru V. spoločnosťou L. dňa 01.03.2013. Predmetná zmluva obsahovala predpísané náležitosti uvedené v § 13 ods. 2 zákona o poľovníctve. Zmluvu za vlastníkov spoločného poľovného revíru L. podpísali traja splnomocnení zástupcovia, a to V. W., J. W. a X. F.. 31. O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodli vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri L. konaného dňa 07.02.2013, ktorého priebeh osvedčila notárka JUDr. Erika Lukáčová notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa 15.02.2013. V bode 5 tohto zhromaždenia si vlastníci zvolili oprávnených zástupcov (splnomocnencov) zhromaždenia oprávnených k príprave a podpisu zmluvy a ďalším právnym úkonom podľa tohto zákona, a to piatich splnomocnencov V. W., J. W., X. F., H.. K. E. a H.. E. J.. Uznesením č. 4 zhromaždenie uznášaniaschopnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov počítanou podľa výmery pozemkov uznaného poľovného revíru schválilo navrhovaných zástupcov (splnomocnencov), ktorí sú splnomocnení zhromaždením vo veci pripraviť zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona, podpisu tejto zmluvy a na zastupovanie v ďalších právnych úkonoch podľa zákona o poľovníctve. Navrhnutý zástupcovia, ktorí neboli prítomní na zhromaždení, musia toto poverenie písomne prijať, pričom stačí, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali najmenej traja zvolení zástupcovia. 32. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve (účinného k 01.03.2013), zhromaždenie zvolí z vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí žiadajú o uznanie poľovného revíru najmenej troch splnomocnencov, ktorí ich zastupujú vo veci užívania poľovného revíru podľa § 12 a 13. 33. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcov, že v danom prípade, ak zmluvu o užívaní poľovného revíru nepodpísali všetci piati splnomocnení zástupcovia, trpí takáto zmluva vadami a nemala byť žalovaným zaevidovaná. 34. Zákonodarca v zákone o poľovníctve v ust. § 5 ods. 7 určil pre zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov minimálny počet troch splnomocnencov, ktorí ich majú zastupovať vo veci užívania poľovného revíru. Vlastníci poľovného revíru L. si zvolili počet piatich splnomocnencov a dohodli si rozsah tohto splnomocnenia tak, že stačí, ak zmluvu o užívaní poľovného revíru podpíšu traja títo splnomocnenci. Aj keď zákon o poľovníctve v § 5 ods. 7 neupravuje, aby si vlastníci poľovných pozemkov určili rozsah oprávnení zvolených splnomocnencov, z dikcie tohto ustanovenia nevyplýva, že takýto spôsob zakazuje. Správny súd sa v tomto prípade stotožňuje s argumentáciou žalovaného a poukazuje na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá. Ak teda zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali traja splnomocnení zástupcovia, bol dodržaný zákonný rámec určený v § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve a zároveň bola naplnená aj vôľa vlastníkov poľovného revíru vyjadrená v uznesení č. 4 k bodu 5 zhromaždenia vlastníkov poľovného revíru. 35. Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného v súlade s námietkami žalobcov dospel k záveru, že opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to v činnosti správneho orgánu postupom podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého okresný úrad zaeviduje zmluvu, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 36. Z napadnutého opatrenia žalovaného, ale ani z administratívneho spisu, ktorý žalovaný v konaní predložil správnemu súdu nie je možné zistiť na základe akých skutočností a z akých údajov vychádzal žalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. V administratívnom spise sa síce nachádzajú podania V. W. zo dňa 09.07.2015, doručené žalovanému 13.07.2015 a zo dňa 02.08.2015, doručené žalovanému 02.08.2015, z obsahu ktorých vyplýva, že Poľovnícka spoločnosť L. predložila splnomocnenia a zoznamy vlastníkov s rozdelením výmer poľovného revíru, avšak v administratívnom spise absentuje potrebná dokumentácia, zoznam rozhodujúcich skutočností, teda zoznam vlastníkov, ich splnomocnených zástupcov, ako aj presná výmera poľovného revíru, na základe ktorých by mohol žalovaný dospieť k záveru, že zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. V spise je založený iba hárok s rukou písanými výmerami jednotlivých poľovných revírov a k nim priradené percentá, avšak ani z týchto poznámok (pričom nie je zrejmé, kto tieto poznámky vyhotovil) nemožno dospieť k záveru, že žalovaný si vyššie uvedenú skutočnosť ako podklad pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru overil správne. V čl. IV údaje o poľovnom revíre Zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 obsahuje údaj o výmere poľovného revíru 7 605 ha, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Poprade č. LU-XXX/XXXX-Ba zo dňa 11.06.1993 a výmeru poľovného revíru 7 188 ha, ktorým bol zistený ako aktuálny skutkový stav výmery poľovných pozemkov podľa listov vlastníctva a aktuálnych údajov z katastra nehnuteľností. Z notárskej zápisnice č. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri L. na strane 4 nesporne vyplýva, že uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve bola počítaná z celkovej výmery poľovného revíru 7 188 ha. Z akej výmery poľovného revíru, teda či z uznanej výmery poľovného revíru alebo z výmery podľa aktuálneho stavu zisteného na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru dňa 07.02.2013 žalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru vychádzal, nebolo možné z obsahu administratívneho spisu zistiť. V obsahu napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj administratívneho spisu teda absentujú podklady, na základe ktorých by žalovaný dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona. 37. Správny súd podotýka, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza vyjadrenie H.. E. J. k návrhu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru L. zo dňa 04.03.2013, ktoré bolo doručené žalovanému 04.03.2013, v ktorom H.. E. J. poukazuje na skutočnosť, že z notárskej zápisnice, ktorá je priložená k zmluve vyplýva, že výmera poľovného revíru, z ktorej sa vychádzalo pri počítaní hlasov a rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je 7 188 ha, pričom táto výmera bola zvolávateľmi zhromaždenia určená svojvoľne bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie Lesného úradu v Poprade zo dňa 11.06.1993 č. LU-XXX/XXXX-Ba, v ktorom je uvedená výmera 7 605 ha. Ako sa žalovaný s touto námietku H.. E. J. v administratívnom konaní podľa § 16 zákona o poľovníctve vysporiadal nie je zrejmé. 38. Na správnym súdom nariadenom pojednávaní dňa 24.04.2017 právny zástupca V. W., J. W. a V. spoločnosti L. JUDr. Juraj Lukáč predniesol, že v súčasnosti sa vedie konanie na Okresnom súde v Poprade pod sp.zn. 20C/164/2013, v ktorom sa žalobcovia dožadujú neplatnosti notárskej zápisnice, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 07.02.2013. Táto skutočnosť bola overená u právneho zástupcu žalobcov, ktorý súdu uviedol a predložil na nahliadnutie aj kópiu žaloby, z ktorej vyplýva, že dňa 30.08.2013 žalobcovia podali žalobu na Okresný súd Poprad a toto konanie sa vedie pod sp.zn. 20C/164/2013. Z uvedeného je teda zrejmé, že už v čase administratívneho konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bola spochybnená platnosť notárskej zápisnice zo dňa 15.02.2013 č. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, ktorá v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve tvorila podklad pre rozhodovanie žalovaného o zaevidovaní resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. 39. Podľa § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve, sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, avšak správne orgány v predmetnom administratívnom konaní sú povinné konať v zmysle všeobecných zásad právneho poriadku a predovšetkým zásady zákonnosti (legality) a zásady materiálnej (objektívnej) pravdy. Zásada zákonnosti je vyjadrením ústavného princípu legality a jedným z prejavov princípu právneho štátu. Dodržiavanie tejto zásady sa vzťahuje nielen na procesné predpisy, ale aj hmotnoprávne predpisy, požaduje súlad zákonov a všeobecne záväzných predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná. Základné vyjadrenie zásady zákonnosti (legality) vychádza z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podstatou zásady materiálnej pravdy je spoľahlivo zistiť skutkový stav a zaobstaranie si potrebných podkladov pre rozhodnutie. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie veci. Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti. Notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu bola ako taká z hľadiska jej platnosti spochybnená a o ktorej platnosti resp. neplatnosti sa vedie súdne konanie, správny orgán preto rozhodol predčasne, ak na základe tejto notárskej zápisnice zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval a nevyčkal na právoplatné rozhodnutie súdu. V dôsledku tejto skutočnosti zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ Správneho súdneho poriadku. 41. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s ust. § 175 ods. 1 a § 167 Správneho súdneho poriadku. Úspešným žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 42. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).