Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204341 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8615204341.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Q. XXX/X, X., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 15.12.2015, č.k. 8C/194/2015-42, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 9.11.2011, uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 9.11.2011, uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 11 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 339,98 Eur a to na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetná úverová zmluva je v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Vo vzťahu k vyznačeniu účelu „zamestnania“ v zmluve o úvere a jeho vzťahu k definícii spotrebiteľského úveru v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že vyznačenie účelu „zamestnania“ v zmluve samo o sebe neznamená, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodujúcou skutočnosťou totiž nie je to, čo je vyznačené vo formulárovej zmluve, ale skutočný účel úveru. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie napr. na rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa spotrebiteľovi nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu (obdobne to platí aj pre zamestnanie). V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (žalovaný) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázala na to, že ona nevyznačovala do predmetnej zmluvy o úvere účel použitia finančných prostriedkov „zamestnanie“, ale že táto skutočnosť bola v zmluve vyznačená žalovaným. Žalobkyňa túto zmluvu len podpísala, pričom do jej obsahu nezasahovala. Súd toto tvrdenie považoval za vierohodné a to aj s poukazom na to, že v čase uzatvárania zmluvy pracovala žalobkyňa ako vychovávateľka v detskom domove a je ťažké si predstaviť, že by toto zamestnanie malo byť financované samotnými zamestnancami (vychovávateľmi). Súd k tomu poznamenáva, že žalobkyňa (ako dlžník) bola v predmetnej zmluve označená svojim menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Okrem krížika vyznačujúceho „účel zamestnania“ nie je v zmluve žiadna zmienka o zamestnaní žalobkyne (vyznačenie zamestnávateľa žalobkyne, pracovného zaradenia a pod.). Žalovaný ako dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal to, že účel v zmluve nevyznačoval on a že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé (žalovaný bol riadne na pojednávanie predvolaný a mal možnosť sa ho zúčastniť). Navyše súdu je aj z jeho činnosti známe, že práve žalovaný (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.) už bol v minulosti dokonca sankcionovaný za to, že sám opakovane vyznačoval účel úveru v zmluvách o spotrebiteľských úveroch (čo opätovne len osvedčuje vierohodnosť vyjadrenia žalobkyne, že účel v zmluve nevyznačovala ona ale žalovaný). Žalovanému bola napr. Slovenskou obchodnou inšpekciou uložená pokuta vo výške 30.000,- Eur za to, že „postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa, bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, účastník konania, ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, keďže spotrebiteľ p. F. bol v čase podpisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.09.2011 v invalidnom dôchodku a nijakú činnosť majúcu charakter zamestnania, povolania či podnikania nevykonával a taktiež spotrebiteľka p. P. bola v čase podpisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2011 v invalidnom dôchodku a nijakú činnosť majúcu charakter zamestnania, povolania či podnikania nevykonávala“ (viď rozhodnutie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 27.05.2013 sp. zn. SK/0755/99/2012 a SK/075/99/2012 zverejnené na internete na stránke www.soi.sk). Súd pritom nenechal bez povšimnutia ani to, že tak zmluva, za ktorú bol žalovaný sankcionovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou ako aj zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, boli uzatvárané v tom istom období (20.09.2011 a 09.11.2011), čo tiež naznačuje to, že išlo o praktiku žalovaného využívanú pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv. Podozrenia z nekalých praktík žalovaného používaných pri vyznačovaní účelu uzatváraných zmlúv v minulosti viedli aj k tomu, že predbežným opatrením Okresného súdu Prešov z 11.03.2011 č. k. 17C/45/2011-35 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.05.2011 č. k. 6Co/84/2011 bola spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uložená povinnosť zdržať sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky. Tvrdenia žalovaného, že konal v dobrej viere, že žalobca (dlžník) pri uzatváraní zmluvy nie je spotrebiteľ, nemôžu v žiadnom prípade obstáť. Žalovaný nepoukázal na žiadnu skutočnosť, ktorá by túto "dobrú vieru" potvrdzovala a to najmä za stavu, že formulárovú zmluvu vypĺňal žalovaný. Podľa názoru súdu tak ani vyznačenie účelu "zamestnania" v zmluve o úvere v tomto prípade vzhľadom na vyššie uvedené neznamená, že predmetný úver nie je úverom spotrebiteľským a že by sa naň nemal vzťahovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Za tohto stavu zákon vyžadoval, aby predmetná úverová zmluva obsahovala základné náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ a vzhľadom na to, že ich neobsahovala (zmluva neobsahovala údaj o RPMN, o priemernej hodnote RPMN, o konečnej splatnosti úveru, úrokovej sadzbe úveru) a ide o údaje, s ktorých neuvedením v zmluve zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ), úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatku, čo súd určil v prvom výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o časť poplatku, ktorá má pripadať na náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, tak v prípade žalobkyne administratívny poplatok predstavuje 64,33 % z úveru (odplata 772,- Eur pri úvere 800,- Eur na 12 mesiacov predstavuje 96,5% ročne, z čoho 2/3 sú 64,33 %). Tento poplatok, ako to vyplýva z VOP, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, do ktorej sú pri jej uzatváraní dopisované údaje vrátane údaju o „príslušnom poplatku“. Výška „príslušného poplatku“, ktorý je podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tvorený z 1/3 úrokmi a z 2/3 nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy sa tak evidentne líši v jednotlivých prípadoch a súdu je známe z jeho činnosti, že sa mení v závislosti od výšky istiny úveru. Súdu prvého stupňa sa javilo nanajvýš za nepravdepodobné, aby mal žalovaný ako dodávateľ výdavky v súvislosti s vypracovaním a uzavretím zmluvy závislé od výšky úveru (tzn. že by mal vyššie výdavky na administratívu pri úveroch poskytovaných vo vyššej sume). Súd prvej inštancie tento poplatok považoval za kvantifikované navyšovanie istiny úveru, teda de facto opätovne určený úrok z úveru, čím dochádza o obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby bola úroková sadzba uvedená v úverovej zmluve. Úroková sadzba je jedným zo základných kritérií, na ktoré prihliada spotrebiteľ pri posudzovaní výhodnosti úveru, a preto je uvedeným postupom žalovaného (navyšovaním odplaty za poskytnutie úveru vo forme poplatku za údajnú administratívu, ktorá tvorí 2- násobok úroku) priemerný spotrebiteľ vystavovaný tomu, že nedokáže jednoducho posúdiť výhodnosť úveru. Časť nároku pripadajúcu na úrok (1/3 poplatku) hodnotil ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a to vzhľadom na výšku úroku. Predmetný úver bol poskytnutý na 12 mesiacov (1 rok). Za úver vo výške 800,- Eur mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému podľa zmluvy 1.572,- Eur, čo predstavuje navýšenie o 96,5%. Ak z toho 1/3 pripadá na úrok, ročný úrok je tak vo výške 32,17%. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá si uplatnila právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. aj vyčíslila. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobkyne za 3 úkony právnej služby - 1.) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.07.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „AT“), 2.) písomné podanie na súd - žaloba dňa 03.08.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) AT a 3.) zastupovanie na pojednávaní dňa 15.12.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) AT spolu vo výške 3 x 86,05 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny za úkon je určená z dvoch vecí s neurčitou hodnotou a to 64,54 Eur + 21,51 Eur = 86,05 Eur) + 3 x 8,39 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 AT). Právny zástupca žalobkyne je preukázateľne platiteľom dane z pridanej hodnoty (predložil osvedčenie o registrácie pre daň z pridanej hodnoty), a preto sa mu zvyšuje odmena a náhrady v zmysle § 18 ods. 3 AT o 20% DPH, t.j. o sumu 56,66 Eur (20% z 283,32 Eur). 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX nešlo typovo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o nepomenovanú zmluvu podľa § 292 ods. 2 Obchodného zákonníka. Namietal, že žalobkyni bol úver poskytnutý za účelom výkonu zamestnania, čím je popretý status žalobkyne ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalobkyňa podpísala dodatok k zmluve dňa 9.11.2011 s tým, že peňažné prostriedky použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu zamestnania. Uviedol, že má nárok nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj na vrátenie príslušného poplatku, ktorý predstavoval náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Poukázal tiež na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov, ktoré je aktuálnejšie ako žalobcom uvádzané rozhodnutie a v ktorom Spolkový súdny dvor výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, resp. ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 5. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 6. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné. 7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 8. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9. Odvolateľ spochybňuje v podanom odvolaní postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky a obhajuje dôvodnosť aplikácie obchodnoprávnej úpravy s poukazom na dohodu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. 10. Odvolací súd nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 11. O tom, že v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 9.11.2011 ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Predmetná zmluva o úvere spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Išlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami boli žalovaný ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bola spotrebiteľom. 12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného poukazujúceho na dohodu o voľbe Obchodného zákonníka upravenú vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného, odvolací súd poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.01.2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa v spotrebiteľských zmluvách za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.31Cdo/3737/2012) so zreteľom na uvedené nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý predmetný zmluvný vzťah posúdil aj ako spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru na výkon zamestnania. Rozhodujúcim totiž nie je to, aký účel je vyznačený vo formulárovej zmluve, ale skutočný účel úveru. Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, zamestnania alebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Existencii dodatku k úverovej zmluve majúca podľa názoru žalovaného za cieľ potvrdiť, že úver bol poskytnutý skutočne na výkon zamestnania, nebol zo strany žalovaného v priebehu sporu preukázaný. Za stavu, že žalobkyňa pracovala ako vychovávateľka v detskom domove a predmetnú zmluvu o úvere vypĺňal nesporne žalovaný, správne bolo konštatovanie súdu prvej inštancie, že tvrdenie o dobrej viere žalovaného o nespotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu, nemôže obstáť. 14. So zreteľom na to, že poskytnutie úveru na tento účel nebolo preukázané, je na mieste konštatovať, že v danom prípade ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. 15. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o konečnej splatnosti, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, bol jeho úsudok správny. Následkom absencie týchto údajov je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 16. V súvislosti s administratívnym poplatkom predstavujúcim náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť, je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľa a v jeho záujme. 17. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie o administratívnom poplatku je tiež vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. 18. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci výšku polovice sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou. 19. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 20. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. 21. Za týchto okolností súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, nemožno súhlasiť s tým, že by jeho rozsudok bol nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a preto postupom v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).