Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207659 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613207659.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, P.O.BOX 48 proti žalovaným 1/ N. C. a 2/ N. C., obaja bytom Y. XXX/XX, C. a 3/ C. Z., V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 9.774,72 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu C. č. k. 2C/461/2013-76 zo dňa 25.6.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 2C/461/2013-109 zo dňa 22.1.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietavom výroku a vo výrokoch o trovách konania. Žalovaným v 1. až 3.rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 262,62 Eur na účet K.. Q. G. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.674,84 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 10.5.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi a žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania nepriznal. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 787,86 Eur na účet K.. Q. G. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, citoval ust. § 39 ods. 1, § 54 ods. 1, § 48, § 457, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade ako dlžníkmi a žalovaným v 3.rade ako ručiteľom bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca a žalovaným v 1.a 2. rade poskytol mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 220.000,- Sk (7.302,66 Eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre zmluvu o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 154.000,- Sk (4.647,15 Eur). Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Do nasporenia 30 % cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 440,- Sk (14,61 Eur). Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.429,- Sk (47,43 Eur). Stavebný úver sa dlžníci zaviazali uhradiť v plnej výške stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.834,00 Sk (60,88 Eur). Listom zo dňa 11.4.2013 žalobca oznámil žalovaným, že nakoľko zročné splátky neuhradili ani v dodatočne poskytnutej lehote, sú v omeškaní s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace na účte stavebného sporenia a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo považujú za podstatné porušenie zmluvných podmienok a dôvod na odstúpenie od úverovej zmluvy v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy, ako aj v zmysle všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby čl. XIX ods. 2, 3. Z tohto dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 12.11.2014. Zároveň požiadal o okamžité vrátenie poskytnutých prostriedkov s tým, že dlžnú sumu k 11.4.2013 vyčíslil vo výške 9.167,17 Eur, ktorú sumu žiadal uhradiť do 7 dní od doručenia. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru č. zmluvy XXXXXXX X XX vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili na medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX dňa 12.11.2004, na základe ktorej žalobca žalovaným v 1. a 2. rade poskytol mimoriadny medziúver vo výške 7.186,48 Eur, celkom sumu 3.511,64 Eur, čo vyplýva z písomného podania žalobcu zo dňa 20.6.2014. Súd uzavrel, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, žalobca odstúpil od zmluvy so žalovanými listom zo dňa 11.4.2013, a preto podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.674,84 Eur, lebo žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7.186,48 Eur (bez poplatku za spracovanie úveru vo výške 99,58 Eur a poplatku za zmenku vo výške 16,60 Eur). Žalovaní v 1. a 2. rade ku dňu odstúpenia od zmluvy celkom žalobcovi dlhujú 3.511,64 Eur. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne k zaplateniu tejto sumy. Následne súd citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a uviedol, že okrem istiny žalovaní boli zaviazaní aj k zaplateniu úrokov z omeškania, ktoré boli priznané od 10.5.2013, t. j. po účinnom odstúpení žalobcu od zmluvy. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v spore, náhradu trov konania účastníkom nepriznal. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo vedľajší účastník bol úspešný ohľadne sumy vo výške 3.511,64 Eur, a preto priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 787,86 Eur, ktorú výšku špecifikoval. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok a výrok o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku. Poukázal na to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.11.2004, bola uzavretá podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, a preto mal súd prvého stupňa na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy výlučne aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka. Poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa odstúpenia od zmluvy s tým, že uviedol, že účinky odstúpenia od zmluvy, teda zánik práv a povinností zo zmluvy nastáva okamihom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strany, pričom zmluva sa nezrušuje od počiatku. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu, že k zániku zmluvy v dôsledku jej odstúpenia došlo v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka ex tunc a že následne sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. zákona č. 102/2014 Z. z., ako aj čl. IV. zákona č. 151/2004 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže vo vzťahu k novelizácii ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podľa logického výkladu do 1.4.2015 sa na právne vzťahy, ktorých účastníkov bol spotrebiteľ použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej žalobca namietal, že súd nerozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo 4/2012 vo vzťahu k otázke premlčania regresného nároku za plnenie poskytnutého ručiteľom banke za dlžníka, z obsahu ktorého vyplýva, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, čo znamená, že sa na tento právny vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej namietal výroky o trovách konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaní v 1. a 3.rade sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že aplikácia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na celý režim právneho vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti so zabezpečením plnenia záväzkov záväzkových vzťahov. Uviedol, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka je priaznivejšia v právnom vzťahu so spotrebiteľom. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov týkajúce sa obdobnej otázky, ako aj posúdenia účinkov odstúpenia pri spotrebiteľských zmluvách v zmysle ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka i napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená ako absolútny obchod. Taktiež poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013, týkajúce sa aplikácie použitia priaznivejších ustanovení Občianskeho zákonníka vo vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4Co/275/2014-107 zo dňa 10.12.2014, vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu opravy chyby v písaní, a to dátume písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia. Opravným uznesením č. k. 2C/461/2013-109 zo dňa 22.1.2015, súd prvého stupňa opravil dátum vyhlásenia rozsudku uvedeného v písomnom vyhotovení, ktorý má správne znieť vo C. dňa 25. júna 2014, postupom podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj správne právne vec posúdil. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal, a preto na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 12.11.2014 aplikoval ust. § 48 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. posudzoval zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v prospech spotrebiteľa. Z dôvodu účinného odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere žalobcom listom zo dňa 11.4.2013 došlo k zániku zmluvy od začiatku, a preto následne súd prvého stupňa posúdil dôvodnosť uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 457 v spojení s § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Posúdenie účinkov odstúpenia v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov vrátane judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd nepopiera argumenty žalobcu, že úver je absolútnym obchodom, na ktorý je prioritne potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane ustanovení týkajúce sa účinkov odstúpenia od zmluvy, ktoré je odlišné od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený v roku 2004 v období, v ktorom nebola jednoznačná právna úprava vyplývajúca z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinná od 1.6.2014, týkajúca sa aplikácie ust. právnej úpravy Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorej účastníkom je spotrebiteľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy vyplýva z ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pri posudzovaní právneho vzťahu súd správne poukázal na prednosť osobitných ustanovení právneho poriadku v oblasti spotrebiteľských práv vyplývajúcich z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, a preto nebolo možné aplikovať a prihliadať na účinky odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka, t. j. odo dňa doručenia odstúpenia ex nunc na rozdiel od zrušenia zmluvy s účinkami ex tunc podľa Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval namietané nesprávne právne posúdenie účinkov odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy za dôvodné, a preto uplatnená námietka nebola dôvodná. K zmene právnej úpravy účinnej od 1.4.2015, na ktorú skutočnosť poukázal žalobca v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, že aj právna úprava pred 1.4.2015 v ust. § 52 Občianskeho zákonníka, umožňovala pri posudzovaní právneho vzťahu, na strane ktorého je spotrebiteľ vykladať obsah zmluvy a posudzovať zmluvné podmienky na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne o nedôvodnosti uplatnenom nároku po posúdení účinkov odstúpenia od zmluvy v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol z titulu istiny, vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávky, ktoré bolo priznané odo dňa odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd k posúdeniu účinkov odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu poukazuje napr. na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013, z ktorého vyplýva, že úver uzavretý podľa Obchodného zákonníka je absolútny obchod a spravuje sa ust. Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákon č.634/1992 Z.z., ust. Občianskeho zákonníka). Ide o typický občianskoprávny vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 879 ods.3, 4 Občianskeho zákonníka, tak sú v rozpore so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na ust. § 261 ods. ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo, i napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie (lex specialis derogat lex generalis), uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 20/2009. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie proti výrokom o trovách konania. Súd prvého stupňa správne vo vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodol o trovách konania postupom podľa § 142 ods. 2, Občianskeho súdneho poriadku a vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol v zamietavom výroku úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú výšku špecifikoval. Odvolací súd považoval uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za účelnú s poukazom na ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že právo na náhradu trov konania je súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie o trovách konania musí byť logickým ukončením celého súdneho procesu, a preto súd prvého stupňa správne zohľadňoval plný úspech vedľajšieho účastníka na strane žalovaných vo veci samej s tým, že o trovách konania následne rozhodol podľa zásady zodpovednosti účastníka za výsledok v spore vyplývajúcej z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výrokoch o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní, ktorému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby z hodnoty sporu 6.099,88 Eur, t.j. za jeden úkon právnej služby á 210,81 Eur, písomné vyjadrenie k odvolaniu (§ 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, a to osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaným Daňovým úradom Prešov I., dňa 7.2.2007, evidenčné č. pre daň C., a preto mu bola odmena a náhrada režijného paušálu zvýšená o daň z pridanej hodnoty zo sumy 218,80 Eur, t. j. v sume 43,77 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom z titulu náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 262,62 Eur, k zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal žalobcu, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. Povinnosť žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.