Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoE/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407205287 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8407205287.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o vymoženie 165,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er 815/2007 - 18 zo dňa 18.08.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,91 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov exekučného konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „priestupkový zákon“) v znení účinnom do 31.08.2008 majúc za to, že trojročná prekluzívna lehota určená na výkon rozhodnutia uplynula dňa 03.05.2009. Výrok o náhrade trov súdneho exekútora odôvodnil ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený namietajúc, že ust. § 88 ods. 1 priestupkového zákona stratilo dňa 01.09.2008 účinnosť. Týmto dňom predmetné ustanovenie neupravuje lehoty, v ktorých možno vykonať rozhodnutie o uložení pokuty. V trojročnej lehote je potrebné výkon rozhodnutia iba nariadiť, nie aj výkon rozhodnutia uskutočniť. Podľa oprávneného k preklúzii nedošlo, preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Podľa § 88 ods. 1 priestupkového zákona účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného na doplnenie uvádza, že zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie prekluzívnej doby, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. V danom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku, ako postupovať v prípade, ak prekluzívna doba začala plynúť podľa skoršieho právneho predpisu a v čase jeho platnosti sa plynutie ešte neskončilo. Odvolací súd má za to, že v danom prípade, ak nový zákon neobsahuje prechodné ustanovenie, upravujúce plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona č. 298/2008 Z. z., ktorá ale do účinnosti tohto zákona ešte neuplynula, skončenie prekluzívnej doby sa spravuje zákonom účinným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2008 vo veci sp. zn. 20Cdo/1802/2007, ktorého skutkové a právne okolnosti sú analogické voči tomuto posudzovanému prípadu. Pre posúdenie predmetnej veci je významné tiež stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. Snj 84/02, vyslovené tiež v skutkovo a právne analogickej veci. Najvyšší súd v predmetnom stanovisku uvádza, že pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania, novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami preto patria do oblasti správneho trestania, preto aj dôsledky z nich vyplývajúce je potrebné posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty podľa práva, platného v čase, kedy lehoty začali plynúť. Na základe vyššie uvedeného možno preto pre daný prípad konštatovať, že aplikácia zákona č. 298/2008 Z. z. je z hľadiska plynutia prekluzívnej doby pre povinného, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje trestanie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Preto je potrebné v danom prípade aplikovať právnu úpravu, ktorá je pre povinného výhodnejšia, a tou je právna úprava zákona o priestupkoch, účinného v čase vydania exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné, preto uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, oprávnený ani povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnili (§ l51 ods. 1 O.s.p.). Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.