Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/165/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202598 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214202598.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu I. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX I. 94, proti žalovanému Okresný súd Bardejov, Partizánska 1, 085 75 Bardejov, o náhradu škody vo výške 51.062 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/168/2014-125 zo dňa 21.5.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, ktorý žiadal, aby mu žalovaný zaplatil náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že v konaní 4Er 220/2006 nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, čím porušil Ústavu a nedodržal rovnosť pred zákonom medzi právnickou a fyzickou osobou. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo veci nekonal. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 90 O.s.p. uviedol, že s poukazom na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. bolo potrebné žalobu zamietnuť, pretože žalobca sa domáha vydania platobného rozkazu na základe ktorého by súd zaviazal žalovaného Okresný súd Bardejov na zaplatenie škody 51.062 eur s prísl., ktorá mu mala vzniknúť v exekučnom konaní. Žalovaný však nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Podľa zák. č. 514/2003 Z.z., konkrétne ust. § 3 ods. 1, 2, zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát, teda Slovenská republika, a nie žalovaný Okresný súd Bardejov. V ust. § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. sú presne vymenované oprávnené orgány konať v mene štátu. Naviac, prvoinštančný súd zistil, že nárok nebol predbežne prerokovaný s príslušným orgánom podľa § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca to nepreukázal, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania nežiadal priznať. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal postup prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd žalobu zamietol. Uviedol, že súd žalobu zamietol, pretože vec nebola predbežne prerokovaná s príslušným orgánom. Takéto predbežné prerokovanie sa nedalo vykonať, pretože žalovaný sa pojednávania na prvoinštančnom súde nezúčastňoval, na čo prvoinštančný súd upozorňoval. Preto nebolo možné zistiť skutočnosti a jeho názor na uplatnený nárok. Sudca úmyselne nezabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní. Okrem toho prvoinštančný súd sa nezaoberal predpokladmi vzniknutej škody, keď nevyhodnotil v prospech žalobcu skutočnosť, že žalovaný konal vedome, aby škodu spôsobil. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd konal zaujato, lebo vypočul vo veci len žalobcu. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby napadnutý rozsudok bol potvrdený, pretože sa s prvoinštančným rozsudkom stotožňuje. Uviedol, že nie je vecne legitimovaný na konanie a nie je možné prijať záver, že žalobcovi bola spôsobená škoda. Vec nebola predbežne prerokovaná. 4. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že každý má právo na spravodlivý súdny proces. Preukázal a oznámil žalovanému v tomto konaní tieto okolnosti. Je zbytočné sa k tomu opakovane vyjadrovať. Vydanie platobného rozkazu a náhrada škody vo výške 51.062 eur je predmetom tohto konania. Žalovaný sa ani ústne a ani písomne nevyjadril k návrhu na vydanie platobného rozkazu a tým sa jeho návrh na vydanie platobného rozkazu stal právoplatným. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vyplatiť vzniknutú škodu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď bol platný a účinný Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Občiansky súdny poriadok bol zákonom č. 160/2015 Z.z. zrušený v ust. § 473 Civilného sporového poriadku. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť podľa § 474 Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok v ust. § 470 ods. 1 CSP uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z citovaného zákonného ustanovenia platí princíp okamžitej aplikability nového procesného predpisu, teda princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného súdneho konania (strán sporu a súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda platí, že následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta. Citované dva princípy platia v prípade, pokiaľ neplatí princíp ultraaktivity procesného predpisu, ktorý spočíva v tom, že v istých špecifických prípadoch alebo zo špecifických, obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý procesný režim na konania za tohto starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového procesného režimu. Vzhľadom na to, že ultraaktivita procesného predpisu v danom prípade neprichádza do úvahy, je potrebné okamžite aplikovať za podmienok justifikácie účinkov procesných úkonov nový procesný poriadok. 6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na tieto závery poukazuje. S poukazom na rozsah odvolacích námietok žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s nevydaním poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Er/220/2006. Táto škoda podľa žalobcu predstavuje výšku 51.062 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok žalobcu je uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zákon presne stanovuje podmienky, za ktorých je potrebné uplatniť si nárok na súde. Prvou podmienkou tak, ako to správne uviedol prvoinštančný súd, je podmienka predbežného prerokovania uplatneného nároku s príslušným orgánom. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11. Citované zákonné ustanovenie stanovuje obligatórnu povinnosť poškodenej osoby, resp. osoby, ktorá sa cíti byť poškodená konaní štátneho orgánu alebo orgánu verejnej moci, predbežne prerokovať nárok na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom. Pred podaním žaloby na súde obligatórne sa vyžaduje predbežné prerokovanie nároku, ktoré predbežné prerokovanie nároku začína písomnom žiadosťou poškodeného adresovanou príslušnému orgánu. Až v prípade, pokiaľ príslušný orgán uplatnený nárok čo i len čiastočne neprizná, potom je daná kompetencia súdu a je možné do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti domáhať sa uspokojenia nároku alebo časti nároku na súde (§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Nie je možné domáhať sa žalobou na súde uspokojenia nároku, ktorý nebol predbežne prerokovaný, resp. nároku, ktorý neprešiel predbežným prerokovaním nároku pred príslušným orgánom. Skutočnosť, pre ktorú bola žaloba zamietnutá, je tak významná, že pokiaľ nedošlo k predbežnému prerokovaniu nároku, nie je možné ďalej sa zaoberať uplatneným nárokom a vždy je potrebné nárok zamietnuť. Predbežné prerokovanie nároku musí predchádzať podaniu žaloby, predbežné prerokovanie nároku nemôže spočívať v zaujatí stanoviska žalovaného ako účastníka konania pred súdom, resp. nemôže vyplývať z jeho účastníckej výpovede. Preto námietka žalobcu, že prvoinštančný súd nezabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní je bez právneho významu k zákonnému obligatórnemu postupu, ktorý vyžaduje zák. č. 514/2003 Z.z. a ktorý pred podaním žaloby nebol dodržaný. 7. Aj námietka o prípadnej zaujatosti prvoinštnačného súdu v súvislosti s nezabezpečením účasti žalovaného pred súdom je bez právneho významu, pretože podľa § 53 ods. 3 CSP sa na takúto námietku zaujatosti neprihliada, pretože okolnosti námietky spočívajú v procesnom postupe sudcu prvoinštančného súdu. To, že nárok predbežne prerokovaný ani so žalovaným nieto ešte s kompetentným orgánom nebol, potvrdil pred prvoinštančným súdom sám žalobca. Preto ani žalovaný nemohol v prípade pokiaľ by si bol nárok zákonným spôsobom vo forme predbežného prerokovania nároku u neho žalobca uplatnil, postupovať podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2002 Z.z. a postúpiť vec príslušnému orgánu. 8. Preto odvolací súd, vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok pred podaním žaloby, ktoré sú obligatórne a bez ktorých nie je možné podať žalobu, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP potvrdil ako správny. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP. V konaní pred odvolacím súdom bol úspešným účastníkom žalovaný, žalobca bol neúspešným účastníkom, preto odvolací súd priznal žalovanému, vzhľadom na plný úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O ich výške bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.