Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/165/2016 z 21. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2016, sp. zn. 17Co/165/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8214202598.3 Krajský súd Prešov | 17Co/165/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8214202598.3 | 2016-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11c44464-cf61-497b-9db6-417c01a935e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8214202598.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/165/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202598
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214202598.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu I. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
XXX XX I. 94, proti žalovanému Okresný súd Bardejov, Partizánska 1, 085 75 Bardejov, o náhradu škody
vo výške 51.062 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/168/2014-125
zo dňa 21.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, ktorý žiadal, aby mu žalovaný zaplatil
náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že v konaní 4Er 220/2006 nevydal poverenie na vykonanie
exekúcie, čím porušil Ústavu a nedodržal rovnosť pred zákonom medzi právnickou a fyzickou osobou.
Žalobca tvrdil, že žalovaný vo veci nekonal.
Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 90 O.s.p. uviedol, že s poukazom na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a
§ 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. bolo potrebné žalobu
zamietnuť, pretože žalobca sa domáha vydania platobného rozkazu na základe ktorého by súd zaviazal
žalovaného Okresný súd Bardejov na zaplatenie škody 51.062 eur s prísl., ktorá mu mala vzniknúť v
exekučnom konaní. Žalovaný však nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Podľa zák. č. 514/2003
Z.z., konkrétne ust. § 3 ods. 1, 2, zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát, teda
Slovenská republika, a nie žalovaný Okresný súd Bardejov. V ust. § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. sú presne
vymenované oprávnené orgány konať v mene štátu.
Naviac, prvoinštančný súd zistil, že nárok nebol predbežne prerokovaný s príslušným orgánom podľa §
15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca to nepreukázal, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že úspešný
žalovaný si náhradu trov konania nežiadal priznať.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal postup
prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd žalobu zamietol. Uviedol, že súd žalobu zamietol,
pretože vec nebola predbežne prerokovaná s príslušným orgánom. Takéto predbežné prerokovanie
sa nedalo vykonať, pretože žalovaný sa pojednávania na prvoinštančnom súde nezúčastňoval, na čo
prvoinštančný súd upozorňoval. Preto nebolo možné zistiť skutočnosti a jeho názor na uplatnený nárok.
Sudca úmyselne nezabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní.



Okrem toho prvoinštančný súd sa nezaoberal predpokladmi vzniknutej škody, keď nevyhodnotil v
prospech žalobcu skutočnosť, že žalovaný konal vedome, aby škodu spôsobil. Podľa názoru žalobcu
prvoinštančný súd konal zaujato, lebo vypočul vo veci len žalobcu.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby napadnutý rozsudok bol
potvrdený, pretože sa s prvoinštančným rozsudkom stotožňuje. Uviedol, že nie je vecne legitimovaný
na konanie a nie je možné prijať záver, že žalobcovi bola spôsobená škoda. Vec nebola predbežne
prerokovaná.

4. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že každý má
právo na spravodlivý súdny proces. Preukázal a oznámil žalovanému v tomto konaní tieto okolnosti.
Je zbytočné sa k tomu opakovane vyjadrovať. Vydanie platobného rozkazu a náhrada škody vo výške
51.062 eur je predmetom tohto konania. Žalovaný sa ani ústne a ani písomne nevyjadril k návrhu na
vydanie platobného rozkazu a tým sa jeho návrh na vydanie platobného rozkazu stal právoplatným.
Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vyplatiť vzniknutú škodu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

5. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď bol
platný a účinný Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Občiansky súdny poriadok bol zákonom č. 160/2015
Z.z. zrušený v ust. § 473 Civilného sporového poriadku. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť
podľa § 474 Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok v ust. § 470 ods. 1 CSP uvádza, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
Z citovaného zákonného ustanovenia platí princíp okamžitej aplikability nového procesného predpisu,
teda princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a
začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov.
Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony
subjektov civilného súdneho konania (strán sporu a súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné
aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda platí, že následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak
novšia procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta.
Citované dva princípy platia v prípade, pokiaľ neplatí princíp ultraaktivity procesného predpisu, ktorý
spočíva v tom, že v istých špecifických prípadoch alebo zo špecifických, obzvlášť zreteľa hodných
dôvodov sa aktivizuje starý procesný režim na konania za tohto starého režimu začaté, no prebiehajúce
i počas účinnosti nového procesného režimu.
Vzhľadom na to, že ultraaktivita procesného predpisu v danom prípade neprichádza do úvahy, je
potrebné okamžite aplikovať za podmienok justifikácie účinkov procesných úkonov nový procesný
poriadok.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového
poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil,
že rozsudok súdu prvej inštancie je správny.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, na tieto závery poukazuje. S poukazom na rozsah odvolacích námietok žalobcu je
potrebné uviesť, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s nevydaním poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pred Okresným
súdom Bardejov pod sp. zn. 4Er/220/2006. Táto škoda podľa žalobcu predstavuje výšku 51.062 eur.
Z uvedeného teda vyplýva, že nárok žalobcu je uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Zákon presne stanovuje podmienky, za ktorých je potrebné uplatniť si nárok na súde. Prvou podmienkou
tak, ako to správne uviedol prvoinštančný súd, je podmienka predbežného prerokovania uplatneného
nároku s príslušným orgánom. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením



osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.
Citované zákonné ustanovenie stanovuje obligatórnu povinnosť poškodenej osoby, resp. osoby, ktorá
sa cíti byť poškodená konaní štátneho orgánu alebo orgánu verejnej moci, predbežne prerokovať nárok
na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom. Pred podaním žaloby na súde
obligatórne sa vyžaduje predbežné prerokovanie nároku, ktoré predbežné prerokovanie nároku začína
písomnom žiadosťou poškodeného adresovanou príslušnému orgánu. Až v prípade, pokiaľ príslušný
orgán uplatnený nárok čo i len čiastočne neprizná, potom je daná kompetencia súdu a je možné do 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti domáhať sa uspokojenia nároku alebo časti nároku na súde (§ 16
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Nie je možné domáhať sa žalobou na súde uspokojenia nároku, ktorý
nebol predbežne prerokovaný, resp. nároku, ktorý neprešiel predbežným prerokovaním nároku pred
príslušným orgánom.
Skutočnosť, pre ktorú bola žaloba zamietnutá, je tak významná, že pokiaľ nedošlo k predbežnému
prerokovaniu nároku, nie je možné ďalej sa zaoberať uplatneným nárokom a vždy je potrebné nárok
zamietnuť. Predbežné prerokovanie nároku musí predchádzať podaniu žaloby, predbežné prerokovanie
nároku nemôže spočívať v zaujatí stanoviska žalovaného ako účastníka konania pred súdom,
resp. nemôže vyplývať z jeho účastníckej výpovede. Preto námietka žalobcu, že prvoinštančný súd
nezabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní je bez právneho významu k zákonnému obligatórnemu
postupu, ktorý vyžaduje zák. č. 514/2003 Z.z. a ktorý pred podaním žaloby nebol dodržaný.

7. Aj námietka o prípadnej zaujatosti prvoinštnačného súdu v súvislosti s nezabezpečením účasti
žalovaného pred súdom je bez právneho významu, pretože podľa § 53 ods. 3 CSP sa na takúto
námietku zaujatosti neprihliada, pretože okolnosti námietky spočívajú v procesnom postupe sudcu
prvoinštančného súdu.
To, že nárok predbežne prerokovaný ani so žalovaným nieto ešte s kompetentným orgánom nebol,
potvrdil pred prvoinštančným súdom sám žalobca. Preto ani žalovaný nemohol v prípade pokiaľ by si
bol nárok zákonným spôsobom vo forme predbežného prerokovania nároku u neho žalobca uplatnil,
postupovať podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2002 Z.z. a postúpiť vec príslušnému orgánu.

8. Preto odvolací súd, vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok pred podaním žaloby, ktoré sú
obligatórne a bez ktorých nie je možné podať žalobu, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa
§ 387 CSP potvrdil ako správny.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V konaní pred odvolacím súdom bol úspešným účastníkom žalovaný, žalobca
bol neúspešným účastníkom, preto odvolací súd priznal žalovanému, vzhľadom na plný úspech v
odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O ich výške bude
rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.