Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10CoP/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201221 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116201221.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky: J.. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R., I.. W. XX, právne zastúpenej Mgr. Marcelou Grancovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, ul. Kováčska 28 a z otca: Z.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., I.. H.Q. Y. X, právne zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom v Prešove, ul. Puškinova 16, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 30P 24/2016-74 zo dňa 12.2.2016, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie vo výroku o úprave styku otca s mal. P. A., nar. X.X.XXXX tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený sa s ňou stýkať každú sobotu párneho týždňa v mesiaci od 09:00 hod. do 11:30 hod. a od 14:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) zveril mal. P. A., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok. Predbežne upravil styk otca s touto maloletou tak, že otec je oprávnený sa s ňou stýkať každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod do 18:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že otec je povinný maloletú prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený deň a čas maloletú v mieste bydliska matke odovzdať a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ju otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a v stanovenom čase ju od otca v mieste svojho bydliska prevziať. V prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a zároveň vyslovil, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k mal. P. A., nar. X.X.XXXX, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P 519/2015.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 74 ods. 1, 75 ods. 1, 2, 5, 6, 76 ods. 1 písm. b), 76 ods. 3, všetko zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) a §§ 36 ods. 1, 25 ods. 1, 2 všetko zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine).
Konštatoval, že návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu práv a povinností rodičov k mal. P. A. boli splnené predpoklady, za ktorých môže súd predbežné opatrenie nariadiť. Podľa súdu prvého stupňa, otec osvedčil predpoklad danosti práva a zo zistených dôkazov, vyjadrení účastníkov konania a kolízneho opatrovníka je zrejmé, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti už od jari 2015 a vzťahy medzi nimi sú vzhľadom na vzájomné nezhody, pomerne napäté. Súd pri rozhodovaní o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti niektorého z rodičov zohľadnil predovšetkým to, že matka sa o mal. P. v súčasnosti osobne stará, predovšetkým pre jej nízky vek a jej prirodzenú naviazanosť na matku, ako aj to, že obaja rodičia sa zhodli na tom, že mal. P. by mala byť predbežne zverená do osobnej starostlivosti matke.
K úprave styku otca konštatoval rovnako dôvody pre predbežnú úpravu styku otca s maloletou, pretože rodičia nežijú spolu a vzhľadom na vzniknutú situáciu v rodine, dochádza medzi nimi k nezhodám ohľadne stretávania sa otca s maloletou s tým, že styk otca upravil tak, ako to bolo uvedené vo výroku uznesenia okresného súdu.
Záverom konštatoval, že ide len o dočasnú úpravu styku maloletej s otcom, ktorej účelom je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že od leta minulého roka bola mal. P. v pravidelnom kontakte s otcom. Mal za to, že je v záujme samotného dieťaťa, aby bolo jasne definované jeho stretávanie s otcom na to, aby bol zachovaný vzťah maloletého dieťaťa k obom rodičom bez toho, aby pociťovalo absenciu otca v svojej blízkosti a otec zároveň nestratil s ním nielen kontakt, ale aj dosah na jeho výchovné pôsobenie. Z prihliadnutím však na veľmi nízky vek mal. P. (18 mesiacov), jej denný režim a prirodzenú citovú naviazanosť na matku, ktorá sa o ňu celý deň stará, súd upravil predbežný styk otca s mal. P. v prítomnosti matky zohľadňujúc návrh samotnej matky. Prvostupňový súd mal za to, že takto upravený styk otca s maloletou je dostatočný na zachovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a zároveň zohľadňuje aj potreby a vek mal. P.. Zároveň poznamenal, že predbežným opatrením upravený styk rodiča s dieťaťom je ich styk upravený v minimálnom rozsahu, ktorý musí byť dodržaný, no nič nebráni tomu, aby na základe dohody rodičov mohol otec s maloletou tráviť aj viac času s tým, že v prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec odvolanie, a to proti výroku uznesenia o úprave jeho styku s mal. P.. Vo svojom odvolaní otec poukázal na to, že od odlúčenia rodičov sa vedel s matkou dieťaťa dohodnúť, keď táto mu umožňovala styk s dcérou 2 - 3 krát do mesiaca na 2 - 7 dní bez prítomnosti matky, pričom v tom čase maloletá nemala ani jeden rok. Podľa svojho tvrdenia vedel a vie zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletú a dodržiavať jej zaužívaný režim v rovnakej miere ako matka. Podľa otca, dcéra pri stretnutiach s ním nemala žiadne problémy, ktoré sa obvykle vyskytujú u detí v nižšom veku, ako napr. pýtanie sa a plač za matkou s tým, že počas týchto stretnutí bola matka otcom vždy plne informovaná o všetkých ich aktivitách. Po niekoľkých mesiacoch od odlúčenia začal byť styk otca s dcérou zo strany matky výrazne obmedzovaný, a to bez akýchkoľvek rozumných dôvodov. V tejto súvislosti otec nesúhlasil s tvrdením matky, že dcéra je po príchode od otca nespokojná, plače a že sa bojí, že pôjde od matky preč, a to aj z toho dôvodu, že s dcérou nikdy nemal problémy a dcéra si čas strávený s ním veľmi užíva. Pre uvedený dôvod tieto tvrdenia matky považoval otec za účelové v snahe matky pôsobiť ako rodič, na ktorého je dieťa naviazané a od ktorého sa nevie odpútať. Uviedol, že je pravdivou skutočnosťou, že od mája 2015 ani raz dieťa u matky nenavštívil, keď tento styk nemôže byť, podľa otca, podmieňovaný trávením času u matky, pretože je rovnakým rodičom, ako matka a má právo rozhodnúť akým spôsobom bude tráviť svoj čas s dieťaťom. V druhom rade mu nie je zo strany matkiných rodičov umožnené, aby vstúpil do ich domu z dôvodu, že otec im v minulosti v dobrom ponúkal možnosť zveľadenia domu tak, aby bolo toto prostredie pre maloletú čo najviac bezpečné, čo však pociťovali ako urážku. Na druhej strane sa podľa otca nezakladá na pravde tvrdenie, že nútil matku, aby mu maloletú odovzdávala na pobyty bez jej prítomnosti.
Ďalej vo svojom odvolaní otec poukázal na samotné vyjadrenie matky, ktorá navrhla, aby bol jeho styk upravený s maloletou počas každej soboty párneho týždňa v mesiaci od 9:00 hod. do 11:30 hod. a od 14:00 hod. do 17:00 hod v jeho prítomnosti s tým, že samotný návrh matky je širší ako konečné rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení, na základe ktorého je otec oprávnený sa s dcérou stýkať len 8 hodín mesačne za prítomnosti matky. V danom prípade súd rozhodol o styku otca s dieťaťom v rozsahu, ktorý je ešte užší, ako navrhla samotná matka. Ďalej poukázal, že v konaní vo veci samej (30P/519/2015) matka dokonca navrhuje, aby bol otec oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny víkend v mesiaci, a to v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., bez prítomnosti matky. Uvedené podľa otca dokazuje, že matka je ochotná umožniť styk otcovi aj vo väčšom rozsahu, než rozhodol súd a tiež bez jej prítomnosti. Podľa otca, hoci matka navrhuje širší rozsah jeho stretávania s dcérou, zo skúseností posledných mesiacov je evidentné, že otcovi umožní byť s dcérou len v takom rozsahu, v akom to určí súd a teda žiadna ochota matky, aby otec trávil viac času s dcérou, tu nie je na mieste. Jedine súd svojím rozhodnutím môže v danom prípade zabezpečiť dostatočne široký rozsah pre styk otca s dieťaťom.
Napriek tomu, že otec podľa svojho tvrdenia predložil dostatok dôkazov preukazujúcich, že dcéra je zvyknutá s ním tráviť omnoho viac času, sa domnieval, že súd posudzoval celú situáciu globálne prihliadajúc na vek maloletej a k tomu všeobecne pripisovanú „prirodzenú naviazanosť dieťaťa na matku“ bez toho, aby zhodnotil okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Zároveň poukázal na správu kolízneho opatrovníka, podľa ktorej je v záujme maloletej, aby bola v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi. Súd však bez dostatočného požadovaného dôvodu považuje štvorhodinový styk otca s dcérou raz za dva týždne za postačujúci. Na druhej strane však prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že od leta minulého roku bola maloletá v pravidelnom kontakte s otcom s tým, že pokiaľ by na túto skutočnosť naozaj prihliadol, nemohla by upraviť predbežný styk otca s dieťaťom na 8 hodín mesačne. Vyhradených 8 hodín do mesiaca na kvalitný vzťah otca s dieťaťom nemôže stačiť, byť v záujme ani maloletého dieťaťa. V ďalšom otec poukázal na skutočnosť, že jeho bydlisko je od bydliska maloletej vzdialené 400 km, preto pre stretnutie s dcérou absolvuje niekoľkohodinové cestovanie a už len z uvedeného dôvodu je spravodlivé upravovať jeho styk s dcérou v širšom rozsahu. Za tak krátky čas nie je otec, podľa svojho vyjadrenia, schopný s dcérou stihnúť program, ktorý má rada a aj z tohto dôvodu je o mnoho zážitkov ukrátená.
V danom prípade sa preto nejedná o rovnocenný a rovnoprávny styk otca s dieťaťom, ani o rovnosť pohlaví a rovnosť rodičov s tým, že ak dieťa vyrastá bez jedného z rodičov, prichádza tým o polovicu detstva a rodiny. Otec mal za vysoko pravdepodobné, že takto upravený jeho styk s maloletým dieťaťom v rozsahu 8 hodín mesačne, bude viesť len k postupnému odcudzovaniu dieťaťa od otca. Citujúc články 3 ods. 1, 9 ods. 3, 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a článok 41 ods. 4 Ústavy SR v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o rodine uviedol, že v praxi pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku dieťaťa s obidvoma rodičmi realizovaný jedine prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti alebo prostredníctvom pomerne široko upraveného práva styku s dieťaťom. Poukazujúc na uvedené mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal, že je rodičom, ktorý vie dcére zabezpečiť všetku potrebnú starostlivosť, má k nej vybudovaný veľmi pozitívny citový vzťah, ako aj to, že matka bez rozumných dôvodov od leta 2015 výrazne bráni styku otca s dcérou, čím sa dcéra od neho postupne vzdiaľuje a ich vzťah sa oslabuje. Odvolateľ sa domnieval, že na základe týchto dôkazov dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto jeho rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takto určený styk otca s mal. dcérou rovnako nezodpovedá ani návrhu otca a matky a ani požiadavkám Zákona o rodine a tiež ústavnoprávnym a medzinárodným požiadavkám súvisiacimi s právami rodiča a dieťaťa. Záver súdu, že takto upravený styk otca s maloletou je dostatočný na zachovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a že zároveň zohľadňuje aj potreby a vek maloletej, nepovažoval za dostatočne odôvodnený, keď prvostupňový súd bližšie nešpecifikoval, aké konkrétne potreby dieťaťa nevyžadujúce dôležitosť niektorého z rodičov, zohľadnil. Prvostupňový súd neprihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu, okrem iného aj na to, že matka je od 1.11.2015 zamestnaná v trvalom pracovnom pomere a preto nie je pravdou, že sa o dcéru dennodenne stará, dôsledkom čoho vydal nesprávne uznesenie. Zároveň kolízna opatrovníčka nemá šancu posúdiť, ako sa dieťa správa v prítomnosti otca, keďže dieťa je v osobnej starostlivosti matky. Na základe uvedeného ani nemôže objektívne zodpovedať na otázku, či nie je dieťa naviazané na otca, preto mal za to, že súdom určený predbežný rozsah jeho styku s dcérou nie je dostatočný, nakoľko nie je v záujme, aby mu z dôvodu nezhôd medzi rodičmi bol neprimerane obmedzovaný styk s niektorým z nich a tým pociťoval absenciu tohto rodiča vo svojom živote.
V rámci odvolacieho petitu navrhol otec, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti a upravil jeho styk s maloletou tak, že otec bude oprávnený sa s ňou stýkať párne týždne striedavo, a to od piatku od 17:00 hod. na stredy 17:00 hod. do nedele 17:00 hod..
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca považovala rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne a navrhla ho potvrdiť v celom rozsahu, keď rozsah úpravy rodičovských práv a povinnosti obsiahnutý v uznesení prvostupňového súdu, plne zodpovedá účelu predbežného opatrenia, ktorým je predbežná rýchla dočasná úprava pomerov. V ďalšom uviedla, že k 31.12.2015 musela ukončiť pracovný pomer práve z dôvodu starostlivosti o mal. P., ktorej poskytuje celodennú starostlivosť. Poprela tvrdenie otca, že s dcérou nikdy nemal problémy po jej prevzatí u matky, keď v tejto súvislosti poukázala na vzájomnú komunikáciu rodičov. Na margo ďalších tvrdení otca uviedla, že tento mal také množstvo obchodnopracovných aktivít a toľko voľnočasových aktivít, na ktorých nezľavil ani po narodení dieťaťa, že ho dieťa ako aktívneho rodiča vôbec nevnímalo. V ďalšom matka podotkla, že vzájomný vzťah má prednosť pred vzťahom otca, ktorú presadzuje bez akéhokoľvek náznaku empatie s potrebami
jedenapolročného dieťaťa, keď stres dieťaťa, ktoré má po návrate z dlhodobejšieho pobytu s ním a záchvaty plaču, je potrebné podľa matky pre rozhodnutie o úprave styku otca vziať do úvahy, a to aj napriek tvrdeniu otca, že to rozumný dôvod podľa jeho názoru, nie je. Uviedla, že otec maloleté dieťa skutočne ani raz od 5.2.2016 nenavštívil, kedy žiadal telefonicky starú matku dieťaťa, aby dieťa po večernom kúpaní obliekla a odovzdala mu ho pred rodinným domom a aby ho mohol odviezť do Q. W., a to aj napriek tomu, že ho matka dieťaťa viackrát, ale márne žiadala, aby po dieťa nechodil vo večernom čase, kedy bude okúpané a najedené, ale aby tak urobil na druhý deň v čase, keď nebude zasahovať do večerného režimu. Je pravdivou skutočnosťou, že si rodičia matky neželajú, aby otec maloletého dieťaťa vstupoval do rodinného domu, avšak toto nemá podľa matky žiaden vplyv na stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom. Opätovne poukázala na uprednostňovanie aktivít a záujmov otca pred jeho dcérou, keď v zmysle vykonateľného uznesenia prvostupňového súdu sa stretnutie s otcom malo uskutočniť dňa 12.3.2016, ale otec toto stretnutie zrušil z dôvodu jeho lyžovačky na X.. Otcovi maloletého dieťaťa však matka vyšla v ústrety a umožnila mu stretnutie v náhradnom termíne dňa 7.3.2016 v dopoludňajších hodinách. Podľa matky je pravdou, že úprava styku v zmysle uznesenia prvostupňového súdu je užšia, ako pôvodne navrhovala vo vyjadrení k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale zároveň je pravda, že otec o žiadne iné stretnutie nad rámec uznesenia prvostupňového súdu nepožiadal, aj keď víkendy trávi v Q. W. a od mája 2015 do 5.2.2016 ani dieťa v R. nenavštívil. Táto úprava podľa matky teda plne zodpovedá účelu predbežnej úpravy, a napokon aj otcovým aktivitám, ako je lyžovačka na X. a podobne. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie otca, že tento by musel v prípade úpravy jeho styku tak, ako o tom rozhodol v predbežnom opatrení súd prvého stupňa, absolvovať niekoľkohodinové cestovanie z U., nakoľko otec už v piatok prichádza do Q. W., takže za dieťaťom cestuje približne hodinu a pol.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
Prvostupňový súd dostatočným spôsobom mal zistené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca, skutkový stav zistil v primeranom rozsahu a vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol, s výnimkou tej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým upravil rozsah styku otca sa mal. P., keď čiastočne možno prisvedčiť odvolaniu otca, že rozsah tohto styku je nedostatočný a nie je v záujme ani mal. P. s tým, že však nie je možné upraviť tento rozsah až v takom rozsahu, ako to navrhoval otec vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, resp. v rámci odvolacieho petitu.
Predbežným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie nároku a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia, lebo je tu obava, že by tento výkon mohol byť ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Samotná lehota na rozhodnutie (7 dní; § 217 ods. 1 O.s.p.) indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, b) zastupovanie mal. dieťaťa, c) správa majetku mal. dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej (meritórne) o úprave rodičovských práv a povinností k mal. P., dovtedy je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu. Už len zo samotných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že nedošlo medzi nimi k rodičovskej dohode, upravujúcej styk otca s maloletou. Je teda potrebné z dôvodu právnej istoty a v záujme mal. dieťaťa, aby dočasne, kým súdy definitívne neusporiadajú rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k mal. P.,
aby do tejto doby predbežným opatrením tieto pomery boli upravené. Z obsahu spisu nebolo dôvodné vyvodiť negatívny vzťah, či už rodičov k mal. dieťaťu alebo mal. dieťaťa k niektorému z rodičov.
Podľa čl. 41 ods. 4 vety prvej zákona č. 460/1992 Zb. o Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, starostlivosť o detí a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere a aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže, aj bez návrhu, upraviť výkony rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi tak, aby účastník bol neprimeraným spôsobom obmedzovaný vo svojich právach. Predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahoch medzi účastníkmi a vždy má iba dočasný charakter.
Predbežné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených alebo porušených práv účastníkov konania a súd ho má v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. nariadiť v prípade, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Už zo samotného označenia tohto inštitútu vyplýva, že má dočasný, teda predbežný charakter. Z účelu predbežného opatrenia vyplýva, že požiadavka úplnosti skutkových zistení musí ustúpiť požiadavke rýchlosti, čo znamená, že súd v prípade podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia zisťuje len to, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Existujú skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním rozhodnutia o veci samej.
Ďalšou významnou okolnosťou, spätou s predbežným opatrením je to, že skutočnosti, z ktorých účastník konania vyvodzuje dôvodnosť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musia byť preukázané dôkazmi a zo zákona (Občianskeho súdneho poriadku), ani nevyplýva, že by mal súd v rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vykonávať dokazovanie. Postačí, ak okolnosti, pre ktoré navrhovateľ žiadal predbežne upraviť pomery účastníkov, navrhovateľ aspoň osvedčí.
V danom prípade je návrh otca na vydanie predbežného opatrenia dôvodný.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, keď otec splnil podmienku naliehavosti dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. P. A..
Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej nie sú manželmi a ani spolu nežijú v spoločnej domácnosti s tým, že doposiaľ neboli upravené práva a povinnosti rodičov k mal. P. A., ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P/519/2015.
Odvolací súd konštatuje, že okolnosť, kedy medzi rodičmi maloletého je nezhoda o podmienkach styku otca s mal. P., keď každý z nich obviňuje druhého rodiča (matka, že styku otca nebráni a otec, že mu tento styk nie je umožnený), a nie je zabezpečený styk otca s maloletou, je okolnosťou, ktorá je relevantnou pre dočasnú úpravu pomerov, keď hrozí riziko, že v konečnom dôsledku bude následky rodičovskej nezhody znášať mal. P.. Nariadenie predbežného opatrenia je preto v záujme maloletej a nemôže negatívne zasiahnuť do jej života, keď nesmeruje proti jej záujmom a taktiež nie je namierené ani proti záujmu ani jedného z rodičov.
Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov práve za dieťa a zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Každé dieťa má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Dieťa má právo žiť s rodičmi okrem prípadov, keď je to nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného, alebo od oboch. Štáty sú povinné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov. Udržiavať pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by bolo v rozpore v záujme dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Právo dieťaťa na styk rodiča s dieťaťom je jednou z esenciálnych zložiek výkonu rodičovských práv.
Rodičovské práva a povinnosti patria zásadne obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spoločne, predpokladá sa, že ich vykonávajú na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Ak nastane situácia, že rodičia prestanú spoločne žiť alebo sa rozvedú, je potrebné, aby sa upravili aj výkony rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. V prípade, že k dohode medzi rodičmi nedôjde, rozhodne súd, pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bola rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Odvolací súd konštatuje, že dôvody, pre ktoré otec žiadal vyhovieť jeho odvolaniu, sú spôsobilé privodiť záver, že v danom prípade by mali existovať také okolnosti, ktoré by vylučovali právo otca na styk s dieťaťom a právo dieťaťa na zachovanie jeho osobného styku s otcom.
Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na vyjadrenie matky k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorá samotná navrhla upraviť jeho styk s mal. P. v rozsahu každej soboty párneho týždňa v mesiaci od 9:00 hod. do 11:30 hod. a od 14:00 hod. do 17:00 hod. za jej prítomnosti, tak tu odvolací súd konštatuje, že takáto úprava styku najlepšie zohľadňuje denný režim mal. P., ktorá v čase rozhodnutia odvolacieho súdu má rok aj sedem mesiacov. Preto je potrebné zhodne s vyjadrením kolízneho opatrovníka konštatovať, že maloletá je v útlom veku, keď je citovo viac odkázaná na matku a v takom veku je matka pre dieťa neoddeliteľnou súčasťou. V tomto smere má odvolací súd rovnako, ako aj súd prvého stupňa za to, že je nevyhnutné, už aj ku skutočnosti, že od leta 2015 bol styk otca s maloletou realizovaný vždy za prítomnosti matky, aby tomu tak zostalo a až do doby, kým nedôjde k definitívnej
úprave rodičovských práv a povinností vo veci samej (konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P/519/2015).
Je však potrebné súhlasiť s otcom maloletej, že maloletá dieťa má právo udržiavať osobný vzťah a pravidelný styk s oboma rodičmi. Rovnako je potrebné dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Všetko uvedené je však je podmienené záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho, najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností, nezastupiteľné postavenie (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR II.ÚS/554/2004).
V zmysle uvedeného preto odvolacia námietka v tej časti úpravy styku otca s mal. P., v ktorej súd prvého stupňa určil tento rozsah len na čas od 14:00 hod. do 18:00 hod. dvakrát v mesiaci, je dôvodná, keď osoba (matka), ktorá sa o maloletú osobne stará, najlepšie zo všetkých účastníkov pozná denný režim mal. P., ako aj jej potreby, navrhla upraviť styk otca s maloletou na čas od 9:00 hod. do 11:30 hod. a od 14:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, prečo nielenže nerešpektoval návrh otca, ale ani nezohľadnil návrh matky, ale tento styk zúžil viac, ako to požadovali obaja účastníci konania. Je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam otca, že s ohľadom na vzdialenosť jeho bydliska od bydliska maloletej a to ja v prípade ak by mal dochádzať len z Q. W., je spravodlivé upraviť jeho styk s dcérou v širšom rozsahu, že takáto úprava styku umožní otcovi, aby v prípade, ak už absolvuje takto časovo náročnú cestu, mohol byť s maloletou dcérou čo v najdlhšej miere (rešpektujúc poludňajší spánok maloletej). Rovnako je potrebné uviesť, že je nepochybné, že takáto úprava styku nebude ani zaťažovať matku maloletej, ktorá bude pri realizácii styku otca s maloletou osobne prítomná, nad mieru nevyhnutnú nad účel zabezpečenia styku otca s maloletou. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, maloletá sa so svojím otcom bez prítomnosti matky nestretla od mája 2015, preto už aj vzhľadom na jej vek, ako aj vzhľadom na sporadické stretnutia s otcom, je dôvodná taká predbežná úprava, v rámci ktorej musí byť pri styku otca prítomná matka, keď takto rozšírený styk, ako o tom rozhodol odvolací súd (11 hodín mesačne), zohľadňuje potreby maloletej a toto 5 a pol hodinové stretávanie každé dva týždne zabezpečí, aby si maloletá na otca opätovne zvykla a obnovila sa potrebná citová väzba s tým, že toto obnovenie citovej väzby bude mať za následok sledovaný cieľ týmto predbežným opatrením, a to rozšírenie styku otca s mal. P. bez prítomnosti matky.
Napriek tomu už v tomto štádiu prichodí kriticky na adresu rodičov poznamenať, že žiaden z nich nepoukázal na pozitíva na strane druhého rodiča. Málo sa v podaniach rodičov spomína, ako opisujú mal. P. význam druhého rodiča. Je to pre dieťa prepotrebné. Inak je to na úkor zdarného vývoja dieťaťa a jeho psychiky. Za takýchto okolností až hypertrófne poukazovanie na nedostatky na strane druhého rodiča evidentne indikuje nie dobrý úmysel a takéto správanie sa rodičov odvolací súd vyhodnotil skôr na ujmu upozorňujúceho rodiča. Ak sa rodič obmedzí len a len na negatíva, ide o kontraproduktívny prístup a odvolací súd nie je naklonený tomu, aby sa takémuto rodičovi zverilo dieťa do osobnej starostlivosti.
Je pritom mimoriadne dôležité nielen zdržať sa negatívneho vykresľovania druhého rodičia v očiach detí, ale konať proaktívne a doslova opisovať význam druhého rodiča. To sa v predmetnej veci, žiaľ, na ujmu pre deti nestalo, čo je zarážajúce.
Bude až vecou samou, vyrovnať sa s tvrdeniami matky o tom, že otcovi nebráni bráni v styku, príp. opačným tvrdením otca.. Ak by sa potvrdil úmysel niektorého rodiča brániť v styku, takýto rodič nespĺňa zákonné predpoklady osobne sa o dieťa starať (porov. uznesenie KS v Prešove vo veci maloleté deti Kmeťové 21CoE 74/2014, Hajtol 2CoP/52/03). Zatiaľ na účely predbežnej úpravy pomerov sú podania v tomto smere vzájomné a sú poznačené nadmernou nevraživosťou so zjavným opomenutím toho najdôležitejšieho, a to záujmu dieťaťa.
Nie je to matka, ktorá musí prispôsobiť svoj program otcovi pri jeho styku s dcérou, ale je to otec, ktorý musí prispôsobiť svoj program mal. P.. Matka nie je povinná cestovať za otcom s maloletou a tráviť víkendy mimo bydliska maloletej v výnimkou výlučne doby počas ktorej má otec právo s maloletou realizovať svoj styk. Tu však je otec povinný
(v prípade, ak svoj styk s dcérou chce realizovať mimo bydliska matky) dcéru s matkou vyzdvihnúť v bydlisku matky v presne týmto rozhodnutím určenom čase a v rovnako určenom čase ich obe na rovnakom mieste vyložiť
Je však potrebné konštatovať tak, ako to už uviedol vyššie aj odvolací súd, že až v konaní vo veci samej sa bude podrobne zisťovať skutkový stav a zohľadňovať všetky okolnosti, nielen tvrdenia matkou maloletou, ale aj otcom maloletej a v neposlednom rade ak aj súd zváži potrebu znaleckého dokazovania formou psychologického vyšetrenia, či oboch rodičov maloletých, alebo len maloletej, prípadne ďalšími aj nenavrhovanými dôkazmi, nakoľko konanie o úprave práv a povinností je beznávrhové konanie, v ktorom súd môže vykonávať dokazovanie za účelom objasnenia úplnosti a správnosti skutkového stavu aj bez návrhu účastníkov konania.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd čiastočne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy styku s mal. P. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že v ostatnom zostáva rozhodnutie súdu prvého stupňa bezo zmeny.
O trovách tohto konania o nariadení predbežného opatrenia súd rozhodne v konaní o veci samej.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.