Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/328/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219094 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114219094.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Petrom Rybárom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29 proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. BOX 95, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, v konaní o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 06. 2015, č. k. 17C/258/2014-68 takto jednohlasne r o z h o d o l : Vyhovuje návrhu na zmenu doterajšieho žalovaného PRO CIVITAS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 na OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. BOX 95, Road Town, Tortola, British Virgin Islands. Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný a doterajší žalovaný PRO CIVITAS s. r. o. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 47,42 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Rybára, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a Poštovou bankou a. s., IČO: XX XXX XXX, P. nábrežie 4, XXX XX O. v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 07. 2007 je neplatná. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania 409,67 Eur a tieto uhradiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Rybárovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok 99,50 Eur a tento zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec právne posúdil podľa ust. § 52, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5, § 10a zákona č. 250/2007 Z . z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 5, § 4 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. 25. 07. 2007. Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Dňa 25. 07. 2007 uzatvoril žalobca s V. bankou a. s. zmluvu o úvere, podľa ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 50 000 Sk, ktorý mal uhrádzať v splátkach po 1 490 Sk v počte 60 splátok k 20-temu dňu v mesiaci s úrokovou sadzbou 23 %, RPMN 25,58 % s celkovou výškou nákladov za poskytnutý úver 34 649,95 Sk. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a B. a. s. zo dňa 25. 07. 2007 je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd vykonal súdnu kontrolu tejto zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení noviel. Neobsahuje údaj o výške, počte, termíne splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, tiež je nesprávne určená výška celkových nákladov. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ uviedol nesprávnu výšku splátok úveru, lebo v písomnej zmluve stanovenej výške nákladov (60 x 1 490 Sk) zodpovedá splátka 1 410,80 Sk mesačne pri počte 60 splátok. Nekalé konanie je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Pôvodný veriteľ si nesplnil ani informačnú povinnosť v zmysle ust. § 10a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a náležitým spôsobom pred uzavretím zmluvy neposkytol informácie o charaktere bankového produktu a finančnej službe. Dodávateľ nemá právo žiadať poplatky, ktoré neboli v zmluve dojednané. Žalobca v konaní uviedol, že o uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy pred jej podpisom nebol informovaný, o tejto zmluvnej podmienke sa dozvedel až po podpise zmluvy, keď si doma zmluvu prečítal. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, je súčasťou formulára, ktorý vopred pripravil a zmluvné podmienky v ňom uviedol pôvodný veriteľ. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a vyjednať si túto zmluvnú podmienku, o jej existencii nebol informovaný a nemal možnosť ani uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá by túto zmluvnú podmienku neobsahovala. Tým nie je ani naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Žalobca v čas uzatvárania zmluvy o úvere nedokázal vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, nedokázal rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy upravená v zmluve umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy, v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle dohody o zrážkach zo mzdy poskytovateľ úveru - veriteľ sám určil výšku dlžnej sumy, túto predložil platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Súd má za to, že táto zmluvná podmienka v predformulárovej forme s vopred určenými zmluvnými podmienkami veriteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. S touto zmluvnou podmienkou žalobca pri uzatváraní Zmluvy o úvere nebol oboznámený veriteľom, nebol mu objasnený inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy a nebol ani vôbec upozornený na to, že Zmluva o úvere obsahuje aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v rámci konkraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo. Dohoda o zrážkach zo mzdy je aj neurčitý právny úkon, pretože nie je pri nej uvedená výška pohľadávky ani výška zrážok v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo ak sa vykonávajú zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu; aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, takýto právny úkon, ktorý nie je určitý je v tejto časti neplatný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo Zákona č. 250/2007 Z. z. § 3 ods. 3 a 5, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a môže sa proti porušeniam svojich práv domáhať ochrany svojho práva na súde. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovel a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca bol v plnom rozsahu úspešným a patrí mu náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, spísanie návrhu na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a účasť na pojednávaní dňa 9. 6. 2015), t. j. 4 x 61,87 EUR + 4 x režijný paušál 8,04 EUR, 1 x 8,39 EUR, spolu 279,99 EUR, hotové výdavky, strata času za účasť na pojednávaní dňa 9. 6. 2015 cesta Košice - Prešov a späť, 4 x po pol hodine 13,98 EUR, spolu 111,84 EUR a cestovné náhrady na pojednávanie osobným vozidlom R. U., ŠPZ: S. z S. do Prešova a späť dňa 9. 6. 2015, cesta Košice Prešov a späť 68 km (spotreba pohonných hmôt 5,40 EUR) = 17,84 EUR. Celkové trovy predstavujú 409,67 EUR, ktoré uhradí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Rybárovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v konaní bol plne úspešný, preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona a súd mu uložil zaplatiť súdny poplatok podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov 99,50 EUR na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozsudok je arbitrárny, nedostatočne odôvodnený, vybočujúci z rámca spravodlivého súdneho procesu. V čase uzavretia zmluvy o úvere, t. j. 25. 07. 2007 platná a účinná právna úprava neustanovovala formát písma, ktorý sa má používať v zmluvných záväzkoch. V. banka a. s. ako právny predchodca žalovaného povinne na svojom internetovom sídle www.postovabanka.sk zverejňovala svoje obchodné podmienky v súlade s ust. § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mal možnosť si vybrať či uzavrie zmluvu o úvere so spoločnosťou B. a. s.. Nemožno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože je nezvýraznená, keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť preštudovať v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere. V zmysle ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca, aj ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je Občiansky zákonník. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá platne v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a najmä ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú podobu, inak je neplatná. Zmluva, ktorej obsahom je aj dohoda o zrážkach zo mzdy má písomnú formu, a preto nie je možné neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy na tomto základe namietať. Je teda zrejmé, že jedine nedodržanie písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje neplatnosť takejto dohody. Zo znenia ust. § 551 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter, tzn., zabezpečuje pohľadávku veriteľa. V žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by súd prijal takúto argumentáciu žalobcu ad absurdum by bolo analogicky možné akýkoľvek zabezpečovací inštitút, napr. ručenie, záložná zmluva, vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvého stupňa nemal ani právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nakoľko spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. v predmetnej právnej veci vzniesla námietku pri prvom svojom úkone v konaní (vo vyjadrení sa k žalobe), že v predmetnej veci má podľa zmluvy vec prejednať rozhodcovský súd. Preto prvostupňový súd mal konanie zastaviť a postúpiť prejednanie veci príslušnému orgánu, a to Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a. s., so sídlom Szienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 25. 07. 2007 je platná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému. V priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním zo dňa 28. 01. 2016 v súlade s ust. § 92 O. s. p. navrhol, aby odvolací súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. BOX 95, Road Town, Tortola, British Virgin Islands z dôvodu postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom konania, predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015 (č.l. 92 - 93 spisu). Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Následne k právnemu úkonu žalovaného v odvolacom konaní, t. j. k návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného (zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015) uviedol, že v prípade takéhoto postúpenia pohľadávky ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uplatnil si náhradu trov konania za písomné vyjadrenie k návrhu na zmenu žalovaného. Krajský súd v Prešove (ako odvolací súd) v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. K odvolacej námietke podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., že postupom súdu sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom, túto námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalovaný pri prvom úkone pred súdom (písomné vyjadrenie k žalobe) predložil do spisu splnomocnenie zo dňa 18. 11. 2014, na základe ktorého splnomocnil advokátsku kanceláriou verita, s. r.o. so sídlom Karpatská 18, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Jozef Novák, advokát a konateľ, na všetky právne úkony žalovaného v konaní 17C/258/2014 (č. l. 34 spisu). Dňa 14. 05. 2015 žalovaný doručil do spisu odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi verita, s. r. o. a žiadal, aby všetky písomnosti ohľadom predmetného konania boli doručované priamo žalovanému (č. l. 43 spisu). Odvolanie plnej moci právnemu zástupcovi verita, s. r. o. je zo dňa 27. 02. 2015 (č. l. 44 spisu). Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na termín 10. 06. 2015 o 09:00 hod. a žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 28. 05. 2015. Dva dni pred nariadeným pojednávaním, t. j. 08. 06. 2015, žalovaný žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, aby právny zástupca, ktorému udelil splnomocnenie dňa 08. 06. 2015 mal dostatok času na prípravu najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní 10. 06. 2015 predvolanie na pojednávanie dňa 28. 05. 2015, čím je zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, čím žiadosť žalovaného o odročenie pojednávanie nespĺňa dôvody v zmysle ust. § 119 O. s. p. (č. l. 49 spisu). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vyššie popísaný postup žalovaného je obštrukčný s cieľom predĺžiť konanie. Nič nebránilo žalovanému, aby po odvolaní plnej moci pôvodnému právnemu zástupcovi verita, s. r. o. dňa 27. 02. 2015 si zvolil právneho zástupcu a nie až dva dni pred vytýčeným termínom pojednávania. Tým, že sa žalovaný dozvedel o termíne pojednávania dňa 28. 05. 2015 bola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak z dôvodu neexistencie dôležitého dôvodu na strane žalovaného pojednávanie neodročil (§ 119 ods. 1 - 2 O. s. p.). K odvolacej námietke podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd uvádza: Zo zmluvy o úvere zo dňa 25. 07. 2007 mal súd za preukázané, že žalobcovi bol právnym predchodcom žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 50 000 Sk (1 659,69 Eur). Touto zmluvou právny predchodca žalovaného vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu žalobcu o uzatvorenie úveru. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy, žalobca sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú miniatúrnym písmom písanú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány pri aplikácii práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, t. j. jeho výklad v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, aby sa tak zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok, aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácií vnútroštátneho práva tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych, aj vertikálnych sporoch. Odvolací súd mal za preukázané, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy o úvere, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany právneho predchodcu žalovaného bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, a to v čl. II bod 3 zmluvy o úvere. Z vyjadrenia žalobcu pred súdom ako spotrebiteľa je zrejmé, že nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho jednoduchého, pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti, a to aj so zreteľom na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola do zmluvy zakomponovaná s uvedením podstatne menšieho písma než ostatné ustanovenia zmluvy o úvere. Na základe takto uzavretej dohody následne žalovaný požiadal listom zo dňa 07. 08. 2012 (č. l. 5 spisu) zamestnávateľa žalobcu (obec S.) o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnosť plniť. K odvolacej námietke žalovaného, že prvostupňový súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, lebo v predmetnej veci sa má vec podľa zmluvy prejednať v rozhodcovskom konaní, odvolací súd zdôrazňuje, že dohoda zmluvných strán o tom, že spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa ust. § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a preto je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. XI bod 11.2 úverových podmienok spoločnosti V. a. s. (č. l. 36 - 37 spisu) tvoriacich súčasť úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 25. 07. 2007 je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy sa riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 02. 2011, sp. zn. 17CoE/47/2011). Správne postupoval súd prvého stupňa, ak bral ohľad na súdnu kontrolu zmluvných podmienok v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj to, že vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi Smernice Rady 93/13/EHS. Spotrebiteľ má totiž právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tom slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu, aj práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie vzťahu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia je neplatnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 1Co 27/2013). Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39). V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard C-429/05, bod 61). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Uvedenie menšieho písma tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 342/09. Odvolací súd majúc na zreteli uvedené napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V priebehu odvolacieho konania, podaním zo dňa 28. 01. 2016, žalovaný navrhol zmenu účastníka konania na strane žalovaného v súlade s ust. § 92 O. s. p.. Poukázal na právnu skutočnosť, ktorá nastala po začatí konania a s ktorou je spojený prevod alebo prechod práv alebo povinností uplatňovaných v predmetnom konaní (zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015). Podľa ust. § 92 ods. 2 O. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práve alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa ust. § 92 ods. 3 O. s. p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v ods. 2 a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. V predmetnej veci ide o práva a povinnosti z úverového vzťahu, presnejšie z úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi. Žalobca začal konanie na súde dňa 08. 07. 2014, a to podaním návrhu. K postúpeniu pohľadávky došlo dňa 18. 12. 2015, teda po začatí konania, v priebehu odvolacieho konania. Aj keď žalobca podľa obsahu vyjadrenia zo dňa 19. 05. 2016 (č. l. 99) nesúhlasil, aby súd vyhovel návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného postupom podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p. jeho nesúhlas je právne irelevantný. Vychádzajúc z ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p., odvolací súd nevidí dôvod na nepripustenie zmeny účastníka konania na strane žalovaného vzhľadom na singulárnu sukcesiu, ku ktorej došlo po začatí konania, v priebehu odvolacieho konania, a preto návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného vyhovel. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Úspešný žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a preto mu súd priznal žiadané trovy právneho zastúpenia vo výške 47,42 Eur a zaviazal doterajšieho žalovaného PRO CIVITAS s. r. o. i terajšieho žalovaného, aby trovy konania nahradili žalobcovi spoločne a nerozdielne na účet jeho právneho zástupcu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.