Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11CoP/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112229971 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112229971.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove vo veci navrhovateľa: Q.X. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v C. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, proti odporcom: 1/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v C. XX, zastúpená JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou AK v Prešove, Grešova 7, 2/ Z.. B. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v C. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24P/286/2012-105 zo dňa 28.6.2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Mení rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade tak, že odporkyňa v 1. rade je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 834,45 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odporkyňa v 1. rade je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 80,76 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že Q. O., nar. XX.X.XXXX nie je otcom Z.. B. O., nar. XX.X.XXXX pochádzajúceho z matky G. O., nar. XX.XX.XXXX s tým, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia súd konštatoval, že návrhu na zapretie otcovstva vyhovel podľa § 84 a § 85 ods. 1, § 87 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. s tým, že o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že nariadené znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme nielen odporkyne v 1. rade, ale aj v záujme zistenia skutkového stavu veci, čo je dôležité pre oboch účastníkov, ako aj v záujme zachovania práva maloletého dieťaťa poznať svojich biologických rodičov. Zároveň poukázal aj na majetkové pomery odporkyne v 1. rade, ktorá je nezamestnaná a stará sa o dve maloleté deti. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a priznať mu trovy konania na súde prvého stupňa vo výške 562,70 eur a pokiaľ ide o odvolacie trovy vo výške 81,46 eur. V dôvodoch poukázal na to, že v priebehu konania vedeného pred súdom prvého stupňa odporkyňa v 1. rade navrhla znalecké dokazovanie, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.11.2012, v ktorom uviedla, že je pravdou, že v čase počatia mal. B. udržiavala pomer s navrhovateľom, ktorý bol jej manželom v tom čase, ale aj s ďalším mužom a ďalej uviedla aj to, že netvrdí, že navrhovateľ je otcom dieťaťa. Mal. B. má v súčasnosti len 7 rokov a nevie o tom, že navrhovateľ nie je jeho biologickým otcom. V závere znaleckého posudku z odboru genetiky analýza DNA č. 12/2013 znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej sa uvádza, že na základe zisteného nálezu pri DNA analýze treba otcovstvo označeného muža Q. O. voči maloletému dieťaťu B. O. považovať za vylúčené, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 00,00 %. S poukazom na závery znaleckého dokazovania je nesporné, že návrh na zapretie otcovstva bol navrhovateľom podaný dôvodne a že odporkyňa porušila ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine, podľa ktorých manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne, ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že odporkyňa v 1. rade porušila ustanovenia Zákona o rodine v celom rozsahu. Vo veci priznania trov súdneho konania je podľa navrhovateľa potrebné vychádzať zo skutočnosti, či určité konkrétne správanie sa odporkyne v 1. rade možno považovať za porušenie Zákona o rodine a hrubé porušenie dobrých mravov a zároveň vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie odporkyne a či práve jej správanie nebolo príčinou rozvratu manželstva. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať aj z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Prvostupňový súd podľa navrhovateľa v zmysle týchto zásad vec neposudzoval, keď neprihliadol na správanie odporkyne voči navrhovateľovi a porušenie všetkých ustanovení Zákona o rodine. Nemôže byť na ťarchu navrhovateľa uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie, keď toto dokazovanie nenavrhol a práve naopak predložil konajúcemu súdu významný listinný dôkaz a to posudok o vykonaní testov DNA, z ktorého nesporne vyplýva, že nemôže byť otcom maloletého syna B.. Odporkyňa znalecké dokazovanie navrhla a tiež tento súdny spor zavinila manželskou neverou, ktorú priznala. Odporkyňa konala v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine a to citovaným ustanovením § 18. V rozhodnutí konajúci súd prihliadol na majetkové a zárobkové pomery odporkyne a v súlade s § 150 trovy konania účastníkom nepriznal, avšak prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťou, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., zapísanej na LV č. XXX, a to bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu vchod č. XX, súp. č. XX, postavený na parcele registra C č. XX a taktiež bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., zapísanej na LV č. XXX, a to bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu vchod č. XX, súp. č. XX, postavený na parcele č. XX. Odporkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., zapísanej na LV č. XXX, a to parcely registra C č. XX, vo výmere 1126 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely registra C č. XX, vo výmere 3117 m2, druh pozemku ovocné sady, ďalej je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., zapísanej na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX B. XXX. Zmyslom ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je rozhodnúť o trovách takto len vo výnimočných prípadoch, pričom existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa musí byť v rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodnená. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Z uvedeného je nesporné a jasné, že odporkyňa v 1. rade zavinila vznik súdneho sporu, pričom tomuto konaniu sa dalo predísť. Odporkyňa v 1. rade počas trvania manželstva nadviazala mimomanželský vzťah s iným mužom, s ktorým otehotnela a dňa 30.5.2005 sa narodilo maloleté dieťa B. O.. Po rozvode manželstva bol navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 38C/51/2009 zo dňa 4.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.11.2009 zaviazaný na úhradu výživného na maloletého syna B. vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky, a to aj napriek skutočnosti, že nie je otcom tohto dieťaťa a o tejto skutočnosti odporkyňa v 1. rade vedela. Podľa navrhovateľa bude spravodlivé, ak odporkyňa v 1. rade bude zaviazaná na náhradu trov súdneho konania v celom rozsahu. Ďalším podaním navrhovateľ doplnil odvolanie v tom smere, že odporkyňa v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 28.6.2013 zamlčala skutočnosť, že od 1.5.2013 vykonáva podnikateľskú činnosť. Na dôkaz tohto tvrdenia doložil výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého G. O. má miesto podnikania C. XX a podniká v predmete podnikania, a to vedenie účtovníctva a čistiace a upratovacie služby. Odporkyňa v 1. rade sa na odvolanie navrhovateľa vyjadrila tak, že jej finančná situácia jej neumožňuje znášať náhradu trov konania, a to preto, že je živiteľkou a zároveň matkou dvoch maloletých detí, pričom jej mesačný príjem je 500,- eur, ktoré ani zďaleka nepostačuje na potreby domácností. Poukázala na to, že síce jej bývalý manžel apeluje na ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine, avšak dôsledkom jeho hrubého, hazardného a nemravného konania je následok jej vážneho zdravotného problému, ktorý ju bude sprevádzať do konca života. Odvolací súd v tejto veci rozhodol uznesením č. k. 11CoP/7/2014-165, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade tak, že odporkyňa v 1. rade je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 834,45 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu a súčasne bola zaviazaná aj na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,46 eur, ktorú mala zaplatiť taktiež do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Opravným uznesením potom bolo toto uznesenie zo dňa 22.5.2014 opravené v časti výšky trov odvolacieho konania a to tak, že tieto mala odporkyňa nahradiť navrhovateľovi vo výške 42,04 eur. V dôsledku dovolania podaného odporkyňou bolo toto rozhodnutie zrušené uznesením NS SR č. k. 8Cdo/295/2014-188. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že treba prisvedčiť námietke odporkyne v 1. rade v tom smere, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, pretože nedáva jednoznačne odpoveď, na aké okolnosti vzniku sporu a postoj účastníkov prihliadol pri ustálení záveru odlišného od súdu prvého stupňa, že v danej veci nie je možná aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V dôsledku toho, potom odvolací súd vec znova prejednal v dôsledku podaného odvolania, preskúmal ho v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Odvolací súd však doplnil dokazovanie ohľadne otázky náhrady trov konania a zistil, že odporkyňa v 1. rade v období od 1.1.2013 do 30.4.2013 bola nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v nezamestnanosti s tým, že iný príjem nemala. Od 1.5.2013 doteraz odporkyňa v 1. rade podniká na základe živnostenského oprávnenia a za obdobie od 1.5.2013 do 31.12.2013 bol jej čistý mesačný príjem 301,78 eur, čo preukazovala daňovým priznaním za rok 2013 s tým, že iný príjem nemala. Navrhovateľ prispieval odporkyni v 1. rade na výživu maloletých detí do marca 2013 sumou 200,- eur a od apríla 2013 prispieval už len na výživu maloletej S. sumou 100,- eur. Odporkyňa v 1. rade poberala rodinné prídavky na obe maloleté deti spolu v sume 46,20 eur. Pokiaľ išlo o osobné a majetkové pomery odporkyne v 1. rade za rok 2013, pridŕžala sa skutočností uvedených vo vyplnenom tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktoré bolo dňa 18.12.2013 doručené Krajskému súdu v Prešove. V tom čase mala dlhy vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 20.10.2011 - výška poskytnutého úveru 7.500,- eur a výška mesačnej splátky 102,83 eur, ďalší dlh vyplýva zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 28.10.2013 - výška poskytnutého úveru 5.000,- eur a výška mesačnej splátky 73,- eur. Na základe poistnej zmluvy uzavretej s Generali slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 20.10.2011 platila poistné vo výške 20,- eur mesačne. Počas roku 2014 odporkyňa v 1. rade podnikala na základe živnostenského oprávnenia a jej čistý mesačný príjem bol 327,37 eur, čo dokazuje daňové priznanie za uvedený rok. Poberala rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 47,04 eur. Žiadna výraznejšia zmena oproti pomerom za rok 2013 nenastala s výnimkou prefinancovania dvoch vyššie uvedených spotrebných úverov spolu vo výške 12.500,- eur, jej celková mesačná splátka bola 175,83 eur, a to prostredníctvom úveru poskytnutého odporkyni v 1. rade vo výške 14.300,- eur, kde mesačná splátka bola 183,14 eur. Zmluva o poistení bola uzatvorená dňa 29.10.2014 a prostredníctvom tohto úveru došlo k úplnému vyplateniu spotrebných úverov vo VÚB, a.s.. Z dôvodu veľmi zlého technického stavu motorového vozidla Škoda Felícia, rok výroby 1997 bola odporkyňa v 1. rade nútená zaobstarať si nové vozidlo v decembri 2014, kedy si kúpila ojazdené motorové vozidlo Suzuki SX4, rok výroby 2007. V tejto súvislosti uviedla, že každý pracovný deň prejazdí motorovým vozidlom viac ako 100 km a výmena starého vozidla bola nevyhnutná z dôvodu výkonu jej podnikateľskej činnosti, ako aj z hľadiska bezpečnosti. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/434/2013 zo dňa 1.12.2014 došlo k zvýšeniu výživného na maloletú S. zo sumy 100,- eur na sumu 130,- eur za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014 a na sumu 160,- eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna. Pokiaľ išlo o náklady na bývanie, v júli 2014 odporkyňa zaplatila nedoplatok na plyne vo výške 321,66 eur, výšku mesačnej zálohovej platby od júla 2014 mala stanovenú na 37,- eur. Elektrina v júni 2014 znamenala pre odporkyňu vyplatený preplatok 101,98 eur s tým, že výška mesačnej zálohovej platby od uvedeného mesiaca až doteraz je 79,30 eur. V roku 2015 nedošlo k zásadným zmenám v jej majetkových pomeroch. Ďalej odporkyňa uviedla, že sa stará o dve maloleté deti S. nar. XX.X.XXXX a B. nar. XX.X.XXXX. Býva spolu s maloletými deťmi a svojou matkou v rodinnom dome v C., ktorého je spoluvlastníčkou, pričom ide o dom s dvoma bytovými jednotkami. Byt na poschodí je predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM s bývalým manželom. Počas celého obdobia odporkyňa sama splácala úver poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania a to počas manželstva s tým, že bývalý manžel sa na splácaní tohto spoločného záväzku nepodieľal. Úver bol čerpaný vo výške 23.235,74 eur a výška mesačnej splátky je 93,04 eur. Ďalej odporkyňa v 1. rade uviedla, že dlhuje B. D. sumu 3.983,27 eur z titulu pôžičky. Potvrdila, že nevlastní žiaden hnuteľný majetok v hodnote nad 750,- eur okrem už uvedeného motorového vozidla, nemá žiadne úspory a cennosti. Je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.. Ide však o minimálne výmery bez reálnej hodnoty. Odvolací súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky ustanovenia § 150 O.s.p., na základe ktorého súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 150 O.s.p. je možné použiť len výnimočne a len v prípade, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd celkom alebo sčasti úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd má za to, že v danom prípade tieto podmienky naplnené neboli a to z toho dôvodu, že z konania o zapretie otcovstva vyplýva, že odporkyňa porušila ustanovenie § 18 Zákona o rodine a to pokiaľ ide o jej povinnosť byť si v manželstve verní, dôsledkom čoho bol práve tento spor o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Odvolací súd v tejto súvislosti musel prihliadnuť na správanie sa odporkyne voči navrhovateľovi a na porušenie tohto zákonného ustanovenia, preto nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, aby v tomto prípade, kedy bol v konaní úspešný, mu náhrada trov konania priznaná nebola. Odporkyňa tento spor zavinila manželskou neverou, teda konala v rozpore s ust. § 18 Zákona o rodine. Odvolací súd prihliadol aj na majetkové a zárobkové pomery odporkyne, ktoré však nie sú také, aby z tohto dôvodu a s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti bolo možné postupovať podľa § 150 O.s.p.. Majetkové pomery odporkyne v 1. rade, tak ako ich sama uviedla a z ktorých odvolací súd aj vychádzal, nie sú také, aby zdôvodňovali aplikáciu ust. § 150 O.s.p.. Nakoniec samotné majetkové pomery bez zreteľa na ďalšie okolnosti, ktoré je treba zohľadniť pri ust. § 150 O.s.p. (porušenie povinnosti byť si verní v manželstve) nemôžu viesť k aplikácii tohto ustanovenia. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania tak, že zaviazal odporkyňu na náhradu trov prvostupňového konania, keď vychádzal z toho, že trovy navrhovateľa pozostávali jednak z trov právneho zastúpenia a to za 6 úkonov, pričom išlo o úkony prípravu a prevzatie veci, podanie návrhu zo dňa 26.9.2012, vyjadrenie na základe výzvy súdu zo dňa 11.10.2012, účasť na pojednávaní 9.11.2012, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 24.4.2013 a účasť na pojednávaní 28.6.2013. Odvolací súd nepriznal odmenu za odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, pretože v odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol a tieto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené. Za úkony vykonané v roku 2012 je odmena 58,69 eur a za úkony vykonané v roku 2013 je odmena 60,07 eur, k tomu 4 x režijný paušál po 7,63 eur a 2 x 7,81 eur, takže odmena spolu je 401,04 eur, k tomu 80,21 eur daň z pridanej hodnoty a náhrada za náklady vynaložené v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške 353,20 eur. Spolu trovy prvostupňového konania sú vo výške 834,45 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania v danom prípade má oporu v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol navrhovateľ úspešný, a preto mu patrí náhrada a to za 1 úkon právnej služby - podanie odvolania s tým, že tarifná hodnota sa rovná hodnote napadnutých trov prvostupňového konania, to znamená sume 834,45 eur, takže tarifná odmena je 51,45 eur, pričom táto odmena patrí za odvolanie proti rozsudku v roku 2013 a vyjadrenie na dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z roku 2014. Táto odmena sa však podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vypočíta vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Teda za 2 úkony je odmena 51,45 eur, k tomu 1 x režijný paušál 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, čo je spolu 67,30 eur a k tomu 20 % DPH 13,46 eur, celkove 80,76 eur. Trovy odvolacieho konania boli vypočítané podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.