Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sa/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200671 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200671.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobcu E - Byt správca domov s.r.o., so sídlom v Poprade, Hraničná 5, IČO: 36502081, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, proti žalovanému Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, so sídlom J. Currie 3, Poprad, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Podaním zo dňa 19.09.2016 označeným ako „Žaloba proti nečinnosti Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru vo veci nezapísania zákonného záložného práva“ sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu konať o žiadostiach na zápis zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov polyfunkčnej budovy SLOVENKA - objekt A, na adrese Y. súp. č. XXX, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., Okresný úrad Poprad, zaevidovaných dňa 30.09.2015 pod č. Z-4293/2015. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. V žalobe uviedol, že je správcom bytov a nebytových priestorov vlastníkov v polyfunkčnej budove SLOVENKA - objekt A, ktorí prostredníctvom spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. požiadali žalovaného o zápis zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v prospech vlastníkov bytov tohto obytného domu. Žalovaný odmietol vykonať navrhovaný zápis a predložené listiny vrátil z dôvodu, že neboli preukázané pohľadávky na jednotlivé byty. K dnešnému dňu tak zo strany žalovaného nebol vykonaný zápis. Nečinnosť žalovaného má za následok, že vo veci nie sú splnené podmienky pre vykonanie dobrovoľnej dražby a následnú úpravu práv v prospech nového vlastníka nehnuteľností - vydražiteľa, pričom zároveň dochádza k znemožneniu riadneho postupu pri uspokojovaní pohľadávok, ktoré vznikli resp. v budúcnosti vzniknú v súvislosti s bývaním v tomto bytovom dome. Žalobca poukázal tiež na to, že vo veci bola spoločnosťou VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o. podaná sťažnosť, ktorá bola žalovaným vyhodnotená ako neopodstatnená s odôvodnením, že nebol preukázaný vznik pohľadávky. Tento záver žalovaného, s poukazom na § 151c ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) však nemožno podľa názoru žalobcu považovať za správny. 3. S odkazom na § 151b ods. 1, § 151c ods. 2, § 151e ods. 2 OZ, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), odvolávajúc sa na stanovisko Okresnej prokuratúry Poprad v tejto veci žalobca uviedol, že žalovaný v tejto veci nekoná v súlade so zákonom bez vážneho dôvodu tejto nečinnosti. Týmto postupom žalovaného, resp. jeho nečinnosťou dochádza k poškodzovaniu práv žalobcu ako aj práv jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom tiež môže dôjsť ku škode na majetku tým, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov nie je umožnené uplatnenie práva prednostného záložného veriteľa. 4. K žalobe boli pripojené o.i. žiadosti o zápis zákonného záložného práva vo vzťahu k jednotlivým bytovým jednotkám, list žalovaného zo dňa 25.2.2016, ktorým boli spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o. vrátené doklady z dôvodu nezapísania zákonného záložného práva, sťažnosť na postup žalovaného zo dňa 28.4.2016, list žalovaného zo dňa 8.7.2016, ktorým bola sťažnosť vybavená ako nedôvodná. 5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poukázal na § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý upravuje zákonné záložné právo, ktoré vzniká zo zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, za splnenia skutočností, s ktorými zákon spája jeho vznik, v spojení s § 151b OZ. Žalovaný zdôraznil, že záložné právo ako zabezpečovací inštitút je závislé čo do vzniku i trvania na existencii pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Akcesorická povaha záložného práva znamená, že vznikom reálnej pohľadávky vzniká zo zákona takéto zákonné záložné právo, ktoré sa do príslušného katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 Katastrálneho zákona, ktorý stanovuje, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, atď. sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. 6. Žalovaný uviedol, že dňa 27.11.2015 vyzval v priebehu konania spoločnosť VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o., ktorá podala návrh na zápis tohto zákonného záložného práva, na preukázanie vzniku pohľadávky. Na výzvu žalovaného prevzatú dňa 8.12.2015 táto spoločnosť nereagovala, vo veci sa nevyjadrila a požadované doklady žalovanému správnemu orgánu nepredložila. Následne žalovaný listom zo dňa 25.02.2016 vrátil žiadosti zaevidované pod č. Z 4293/15 z dôvodu, že pohľadávky neboli preukázané, a to ani dodatočne na výzvu správneho orgánu a zápis záznamu tak nemôže byť vykovaný. 7. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že okresný úrad nesprávne vykladá a aplikuje § 15 ods. 1 Zákona o bytoch a nebytových priestoroch, ako aj ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa záložného práva, k uvedenému okresný úrad uviedol, že žalobcovia boli už na prelome rokov 2014/2015 oboznámení s usmerneniami a predpismi, podľa ktorých katastrálne odbory pri zápise zákonných záložných práv a pri výkone záložného práva postupujú. Záložné právo môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, samotná existencia záložného práva, t.j. existencia bez ním zabezpečovanej pohľadávky je pojmovo vylúčená. Ak by žalobca spolupracoval s ich správnym orgánom v súlade s § 19 Katastrálneho zákona k uvedenému problému so zápisom záznamovej listiny by nedošlo a katastrálny odbor by zákonné záložné právo do KN zapísal. S postupom ich okresného úradu sa stotožňuje aj ich odborne nadriadený orgán Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý vydal usmernenie týkajúce sa problematiky zápisu zákonného záložného práva, prípadne výkonu záložného práva. Okresný úrad je správny orgán, ktorý je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a nemôže v rozpore so zákonom podpísať listinu, zvlášť v prípade, ak by zápis uvedenej listiny spôsobil, že po jeho zápise a následnom zápise oznámenia o začatí výkonu záložného práva by záložca bez súhlasu záložného veriteľa nemohol záloh previesť, a teda došlo by k obmedzeniu jeho ústavného práva nakladať s nehnuteľnosťou. 8. Žalovaný argumentoval, že tvrdenia žalobcu o tom, že správny orgán je v konaní nečinný, preto nie sú správne, keďže správny orgán konal, no zo strany navrhovateľa (žalobcu) záznamu nedošlo k odstráneniu vád a k zápisu záznamu tak dôjsť nemohlo. Z uvedeného tak podľa žalovaného vyplýva, že vo veci postupoval a postupuje v súlade so zákonom a nie je nečinný. 9. Správny súd postupom podľa prvej hlavy štvrtej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.); Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, právneho predpisu upravujúceho postup správneho súdu v konaní, účinného od 1.7.2016, preskúmal podanú žalobu, nárok uplatňovaný žalobcom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ S.s.p. nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 11. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 12. Podľa § 244 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 13. Cieľom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Na základe žaloby dotknutej osoby tak môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť. Správny súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že orgán verejnej správy v administratívnom konaní týkajúcom sa žalobcu bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. 14. O nečinnosti možno hovoriť v prípade, keď má orgán verejnej správy zákonom uloženú povinnosť konať, no nekoná, t.j. nekonanie správneho orgánu musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. Ide tak o pasivitu správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov, alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať. 15. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému ako príslušnému správnemu orgánu zapísať zákonné záložné právo záznamom vzťahujúcim sa k dotknutým nehnuteľnostiam v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vo veci vedenej u žalovaného pod č. Z-4293/2015. 16. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. 17. Podľa § 4 ods. 2 Katastrálneho zákona zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. 18. Podľa § 4 ods. 3 Katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. 19. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 20. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 21. Podľa § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 22. Podľa § 35 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a/ meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b/ názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c/ verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d/ označenie príloh. 23. Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 24. Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. 25. Podľa § 43 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti, 26. Podľa § 41 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. 27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. 28. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 29. Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. 30. Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 151g ods. 1 OZ žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil. 32. Správny súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.10.2016, ako aj na jeho odpoveď na podanú sťažnosť, v ktorej sa zhodne konštatuje, že záložné právo je akcesorickej povahy a je tak viazané na vznik pohľadávky. Tento názor správneho orgánu podporuje tiež záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/8/2010, kde sa konštatuje, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. je podmienená vznikom pohľadávky, pričom vznik záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky, nemá teda povahu zábezpeky do budúcnosti. 33. Z administratívneho spisu žalovaného je nesporné, že VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. dňa 30.septembra 2015 podala 19 žiadostí - návrhov datovaných dňom 21. septembra 2015 na zápis zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome... . Súčasne predložila plnomocenstvo na zastupovanie vo veci zapísania záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z.. Zo spisu súd tiež zistil, že tak, ako uvádza žalovaný, výzvou zo dňa 27.11.2015, ktorá bola VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. doručená dňa 08.12.2015, vyzvaná na preukázanie pohľadávky za byt č. 1... . 34. Z ustanovenia § 151c ods. 2 O.Z. vyplýva, že záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo vznik ktorej súvisí od splnenia podmienky. 35. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 183/1992 Zb. nie je jednoznačné, lebo uvádza slovné spojenie „na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov... vzniká zo zákona záložné právo“. Podľa gramatického výkladu ide o minulý čas. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 34 Katastrálneho zákona ako osobitného predpisu, ktorý upravuje, že sa zapisujú práva, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli, teda rovnako je použitý minulý čas. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že predmetom zápisu v katastri nehnuteľností musia byť už existujúce práva a nemôže ísť o zápis budúceho práva. 36. Záložné právo je akcesorickým (vedľajším) právom pristupujúcim k pohľadávkam a má subsidiárny (podporný) charakter. 37. Zákonné záložné právo podľa zákona č. 182/1993 Z.z. ako zabezpečovací inštitút teda vzniká priamo zo zákona. Na jeho vznik nie je potrebný žiaden ďalší právny úkon a vykonanie záznamu do príslušného katastra nehnuteľností má len deklaratórny charakter, pričom zákonné záložné právo existuje aj bez zápisu do katastra nehnuteľností. Na to, aby bol tento záznam príslušným správnym orgánom realizovaný, sa však vyžaduje predloženie príslušných listín. 38. Žalovaný preto nemal inú možnosť len vo veci postupovať tak, že zápis zákonného záložného práva záznamom nevykonať a príslušné doklady vrátiť. Tento postup žalovaného preto nemôže byť vzhľadom na momentálne okolnosti veci hodnotený ako nečinnosť. 39. Ako nečinnosť možno kvalifikovať len také konanie alebo postup správneho orgánu, keď správny orgán bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom, ktorý mu ukladá zákon, čím tak následne dochádza k ukráteniu práv dotknutej osoby. Správny súd preto konštatuje, že postup žalovaného správneho orgánu v tejto veci bol v súlade so zákonom a nemožno ho považovať za nečinnosť. 40. Podľa § 249 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 41. Správny súd s odkazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že podaná žaloba podľa prvej hlavy štvrtej časti S.s.p. nie je dôvodná. Žalobu preto podľa § 249 S.s.p. zamietol. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu vynaložených trov konania. Žalovanému správnemu orgánu súd nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že nebola splnená podmienka, aby išlo o osobitný, výnimočný prípad, aby náhradu trov bolo možné od druhej strany (tu žalobcu) spravodlivo požadovať. Navyše, správnemu orgánu v tomto konaní nevznikli žiadne trovy spojené s právnym zastúpením v konaní. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).