{"guid": "69fa6e52-e41c-4e33-b490-c270d6f3fbbe:47b91a10-0ec7-4335-a084-0ae1d7abe7b9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8016200671.2", "spisova_znacka": "3Sa/15/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sa/15/2016 z 13. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. novembra 2016, sp. zn. 3Sa/15/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200671.2", "identifikacne_cislo": "8016200671", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2016-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47b91a10-0ec7-4335-a084-0ae1d7abe7b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200671.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200671.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200671.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sa/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200671
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200671.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobcu E - Byt správca
domov s.r.o., so sídlom v Poprade, Hraničná 5, IČO: 36502081, právne zastúpeného JUDr. Mariánom
Juskom, advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, proti žalovanému Okresnému úradu Poprad,
katastrálny odbor, so sídlom J. Currie 3, Poprad, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 19.09.2016 označeným ako „Žaloba proti nečinnosti Okresného úradu Poprad,
katastrálneho odboru vo veci nezapísania zákonného záložného práva“ sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu konať o žiadostiach
na zápis zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov polyfunkčnej
budovy SLOVENKA - objekt A, na adrese Y. súp. č. XXX, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y.,
Okresný úrad Poprad, zaevidovaných dňa 30.09.2015 pod č. Z-4293/2015. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že je správcom bytov a nebytových priestorov vlastníkov v polyfunkčnej budove
SLOVENKA - objekt A, ktorí prostredníctvom spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. požiadali
žalovaného o zápis zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v prospech vlastníkov bytov tohto obytného domu. Žalovaný odmietol
vykonať navrhovaný zápis a predložené listiny vrátil z dôvodu, že neboli preukázané pohľadávky na
jednotlivé byty. K dnešnému dňu tak zo strany žalovaného nebol vykonaný zápis. Nečinnosť žalovaného
má za následok, že vo veci nie sú splnené podmienky pre vykonanie dobrovoľnej dražby a následnú
úpravu práv v prospech nového vlastníka nehnuteľností - vydražiteľa, pričom zároveň dochádza
k znemožneniu riadneho postupu pri uspokojovaní pohľadávok, ktoré vznikli resp. v budúcnosti
vzniknú v súvislosti s bývaním v tomto bytovom dome. Žalobca poukázal tiež na to, že vo veci bola
spoločnosťou VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o. podaná sťažnosť, ktorá bola žalovaným vyhodnotená
ako neopodstatnená s odôvodnením, že nebol preukázaný vznik pohľadávky. Tento záver žalovaného, s
poukazom na § 151c ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) však nemožno
podľa názoru žalobcu považovať za správny.

3. S odkazom na § 151b ods. 1, § 151c ods. 2, § 151e ods. 2 OZ, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
odvolávajúc sa na stanovisko Okresnej prokuratúry Poprad v tejto veci žalobca uviedol, že žalovaný
v tejto veci nekoná v súlade so zákonom bez vážneho dôvodu tejto nečinnosti. Týmto postupom
žalovaného, resp. jeho nečinnosťou dochádza k poškodzovaniu práv žalobcu ako aj práv jednotlivých



vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom tiež môže dôjsť ku škode na majetku tým, že vlastníkom
bytov a nebytových priestorov nie je umožnené uplatnenie práva prednostného záložného veriteľa.

4. K žalobe boli pripojené o.i. žiadosti o zápis zákonného záložného práva vo vzťahu k jednotlivým
bytovým jednotkám, list žalovaného zo dňa 25.2.2016, ktorým boli spoločnosti VIAM - dražobná
spoločnosť, s.r.o. vrátené doklady z dôvodu nezapísania zákonného záložného práva, sťažnosť na
postup žalovaného zo dňa 28.4.2016, list žalovaného zo dňa 8.7.2016, ktorým bola sťažnosť vybavená
ako nedôvodná.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poukázal na § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý
upravuje zákonné záložné právo, ktoré vzniká zo zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, za splnenia skutočností, s ktorými zákon spája jeho vznik, v spojení s § 151b
OZ. Žalovaný zdôraznil, že záložné právo ako zabezpečovací inštitút je závislé čo do vzniku i trvania
na existencii pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Akcesorická povaha záložného práva znamená, že
vznikom reálnej pohľadávky vzniká zo zákona takéto zákonné záložné právo, ktoré sa do príslušného
katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 Katastrálneho zákona, ktorý stanovuje, že práva
k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, atď. sa do katastra zapisujú
záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

6. Žalovaný uviedol, že  dňa 27.11.2015  vyzval v priebehu konania spoločnosť VIAM - dražobná
spoločnosť, s.r.o., ktorá podala návrh na zápis tohto zákonného záložného práva, na preukázanie vzniku
pohľadávky. Na výzvu žalovaného prevzatú dňa 8.12.2015 táto spoločnosť nereagovala, vo veci sa
nevyjadrila a požadované doklady žalovanému správnemu orgánu nepredložila. Následne žalovaný
listom zo dňa 25.02.2016 vrátil žiadosti zaevidované pod č. Z 4293/15 z dôvodu, že pohľadávky neboli
preukázané, a to ani dodatočne na výzvu správneho orgánu a zápis záznamu tak nemôže byť vykovaný.

7. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že okresný úrad nesprávne vykladá a aplikuje § 15 ods. 1 Zákona o
bytoch a nebytových priestoroch, ako aj ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa záložného
práva, k uvedenému okresný úrad uviedol, že žalobcovia boli už na prelome rokov 2014/2015
oboznámení s usmerneniami a predpismi, podľa ktorých katastrálne odbory pri zápise zákonných
záložných práv a pri výkone záložného práva postupujú. Záložné právo môže existovať len v nerozlučnej
spätosti s pohľadávkou, samotná existencia záložného práva, t.j. existencia bez ním zabezpečovanej
pohľadávky je pojmovo vylúčená. Ak by žalobca spolupracoval s ich správnym orgánom v súlade s § 19
Katastrálneho zákona k uvedenému problému so zápisom záznamovej listiny by nedošlo a katastrálny
odbor by zákonné záložné právo do KN zapísal. S postupom ich okresného úradu sa stotožňuje aj ich
odborne nadriadený orgán Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý vydal usmernenie týkajúce
sa problematiky zápisu zákonného záložného práva, prípadne výkonu záložného práva. Okresný úrad
je správny orgán, ktorý je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a
právnických osôb a nemôže v rozpore so zákonom podpísať listinu, zvlášť v prípade, ak by zápis
uvedenej listiny spôsobil, že po jeho zápise a následnom zápise oznámenia o začatí výkonu záložného
práva by záložca bez súhlasu záložného veriteľa nemohol záloh previesť, a teda došlo by k obmedzeniu
jeho ústavného práva nakladať s nehnuteľnosťou.

8. Žalovaný argumentoval, že tvrdenia žalobcu o tom, že správny orgán je v konaní nečinný, preto
nie sú správne, keďže správny orgán konal, no zo strany navrhovateľa (žalobcu) záznamu nedošlo k
odstráneniu vád a k zápisu záznamu tak dôjsť nemohlo. Z uvedeného tak podľa žalovaného vyplýva, že
vo veci postupoval a postupuje v súlade so zákonom a nie je nečinný.

9. Správny súd postupom podľa prvej hlavy štvrtej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len S.s.p.); Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, právneho predpisu
upravujúceho postup správneho súdu v konaní, účinného od 1.7.2016, preskúmal podanú žalobu, nárok
uplatňovaný žalobcom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, a dospel k záveru, že podanej
žalobe nie je možné vyhovieť.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ S.s.p. nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej
správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej
správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.



11. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

12. Podľa § 244 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

13. Cieľom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým
osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Na základe žaloby dotknutej
osoby tak môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci
rozhodnúť. Správny súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že
orgán verejnej správy v administratívnom konaní týkajúcom sa žalobcu bez vážneho dôvodu nekoná
spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.

14. O nečinnosti možno hovoriť v prípade, keď má orgán verejnej správy zákonom uloženú povinnosť
konať, no nekoná, t.j. nekonanie správneho orgánu musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným
ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné
úkony a rozhodovať. Ide tak o pasivitu správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo
faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v
opomenutí zákonom predpísaných úkonov, alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak
koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez
zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať.

15. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému ako
príslušnému správnemu orgánu zapísať zákonné záložné právo záznamom vzťahujúcim sa k dotknutým
nehnuteľnostiam v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vo veci vedenej u žalovaného pod č.
Z-4293/2015.

16. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o
právach k nehnuteľnostiam v katastri.

17. Podľa § 4 ods. 2 Katastrálneho zákona zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam
a poznámka.

18. Podľa § 4 ods. 3 Katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné
alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

19. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

20. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona  práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

21. Podľa § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.

22. Podľa § 35 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na
návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a
musí obsahovať
a/ meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
b/ názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,



c/ verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
d/ označenie príloh.

23. Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

24. Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2,
okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie
opravy.

25. Podľa § 43 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní
od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú
vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti,

26. Podľa § 41 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a
do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi
katastra.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na
zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru
v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k
nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik
a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

28. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh\"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

30. Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 151g ods. 1 OZ žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo
žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného
práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa
vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.

32. Správny súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.10.2016, ako aj na jeho odpoveď
na podanú sťažnosť, v ktorej sa zhodne konštatuje, že záložné právo je akcesorickej povahy a je
tak viazané na vznik pohľadávky. Tento názor správneho orgánu podporuje tiež záver vyslovený v
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/8/2010, kde sa konštatuje, že existencia
záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. je podmienená vznikom pohľadávky, pričom
vznik záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky, nemá teda povahu
zábezpeky do budúcnosti.

33. Z administratívneho spisu žalovaného je nesporné, že VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. dňa
30.septembra 2015 podala 19 žiadostí - návrhov datovaných dňom 21. septembra 2015 na zápis
zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome... .
Súčasne predložila plnomocenstvo na zastupovanie vo veci zapísania záložného práva v zmysle § 15
zákona č. 182/1993 Z.z.. Zo spisu súd tiež zistil, že tak, ako uvádza žalovaný, výzvou zo dňa 27.11.2015,



ktorá bola VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. doručená dňa 08.12.2015, vyzvaná na preukázanie
pohľadávky za byt č. 1... .

34. Z ustanovenia § 151c ods. 2 O.Z. vyplýva, že záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá vznikne v budúcnosti, alebo vznik ktorej súvisí od splnenia podmienky.

35. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 183/1992 Zb. nie je jednoznačné, lebo uvádza slovné spojenie
„na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov... vzniká zo zákona záložné právo“.
Podľa gramatického výkladu ide o minulý čas. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s
ustanovením § 34 Katastrálneho zákona ako osobitného predpisu, ktorý upravuje, že sa zapisujú práva,
ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli, teda rovnako je použitý minulý čas. Z citovaných ustanovení teda
vyplýva, že predmetom zápisu v katastri nehnuteľností musia byť už existujúce práva a nemôže ísť o
zápis budúceho práva.

36. Záložné právo je akcesorickým (vedľajším) právom pristupujúcim k pohľadávkam a má subsidiárny
(podporný) charakter.

37. Zákonné záložné právo podľa zákona č. 182/1993 Z.z. ako zabezpečovací inštitút teda vzniká
priamo zo zákona. Na jeho vznik nie je potrebný žiaden ďalší právny úkon a vykonanie záznamu
do príslušného katastra nehnuteľností má len deklaratórny charakter, pričom zákonné záložné právo
existuje aj bez zápisu do katastra nehnuteľností. Na to, aby bol tento záznam príslušným správnym
orgánom realizovaný, sa však vyžaduje predloženie príslušných listín.

38. Žalovaný preto nemal inú možnosť len vo veci postupovať tak, že zápis zákonného záložného práva
záznamom nevykonať a príslušné doklady vrátiť. Tento postup žalovaného preto nemôže byť vzhľadom
na momentálne okolnosti veci hodnotený ako nečinnosť.

39. Ako nečinnosť možno kvalifikovať len také konanie alebo postup správneho orgánu, keď správny
orgán bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom, ktorý mu ukladá zákon, čím tak následne dochádza k
ukráteniu práv dotknutej osoby. Správny súd preto konštatuje, že postup žalovaného správneho orgánu
v tejto veci bol v súlade so zákonom a nemožno ho považovať za nečinnosť.

40. Podľa § 249 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

41. Správny súd s odkazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru,
že podaná žaloba podľa prvej hlavy štvrtej časti S.s.p. nie je dôvodná. Žalobu preto podľa § 249 S.s.p.
zamietol.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. Neúspešný žalobca
nemá právo na náhradu vynaložených trov konania. Žalovanému správnemu orgánu súd nepriznal právo
na náhradu trov konania z dôvodu, že nebola splnená podmienka, aby išlo o osobitný, výnimočný prípad,
aby náhradu trov bolo možné od druhej strany (tu žalobcu) spravodlivo požadovať. Navyše, správnemu
orgánu v tomto konaní nevznikli žiadne trovy spojené s právnym zastúpením v konaní. Správny súd
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu  je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "d311dc9e-4001-4d47-991c-8eef0b524888:588b42ba-a413-4527-95a7-4698606c6036", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7016200922.1", "spisova_znacka": "10Szak/12/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/12/2016 z 16. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200922.1"}]}