Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201174 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201174.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu N. X. - N., L. B. č. XXXX/ XX, L., miesto podnikania: L. B. č. XXXX/XX, L., IČO: 32 937 776, DIČ: 1020741150, právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2, proti žalovanému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Prešov, okresný dopravný inšpektorát, Vajanského č. 32, Prešov, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.p.: ORPZ-PO-ODI-091-019/2015 zo dňa 22.septembra 2015 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že konanie bolo začaté na základe podania žalobcu zo dňa 04.07.2014, ktorým žiadal o dočasné vyradenie vozidla P., typ O. XXXX, evidenčné číslo: PO-XXXAV, podľa § 119a ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Pre nezaplatenie súdneho poplatku správny orgán konanie zastavil. 2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tento ako orgán príslušný podľa § 141 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 30 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s ustanovením § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkov rozhodol tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. j/ Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch zastavil konanie vo veci dočasného vyradenia vozidla zn. Škoda TAZ XXXX, ev. číslo: PO-XXXAV, nakoľko N. X. - N., IČO..., ďalej len „účastník konania“, na výzvu správneho orgánu v určenej lehote nezaplatil správny poplatok a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 3. Výrok rozhodnutia správny orgán odôvodnil tým, že dňa 04.07.2014 mu bolo doručené písomné podanie žalobcu, v ktorom žiadal o dočasné vyradenie už vyššie identifikovaného vozidla. Konštatoval, že toto vozidlo bolo dočasné vyradené z evidencie od 07.06.2013 a žalobca znovu požiadal o dočasné vyradenie tohto vozidla z evidencie bez toho, aby v čase od 06.06.2014 do 04.07.2014 požiadal o uvedenie vozidla do cestnej premávky a vrátenie evidenčných čísel a dokladov od vozidla. V predmetnej veci za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, t.j. 07.06.2013, ktorý bol uskutočnený rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, rozhodnutie č. 05/2013/003613-002 zo dňa 07.júna 2013, s dátumom začiatku dočasného vyradenia 07.06.2013. 4. Žalovaný uviedol, že zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 119a ods. 6 upravuje, že ak bolo vozidlo dočasné vyradené od 07.06.2013 do 06.06.2014, pričom držiteľ vozidla nepožiadal o opätovné zaradenie vozidla do evidencie a vrátenie dokladov a tabuliek s evidenčným číslom, vozidlo nemožno používať v cestnej premávke a je stále považované za dočasne vyradené, nakoľko nemá vydané doklady ani tabuľky s evidenčným číslom. Z tohto dôvodu sa začiatok lehoty počíta dňom začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie, t.j. 07.06.2013. 5. Argumentoval tým, že vyberanie správnych poplatkov pri dočasnom vyradení vozidla z evidencie, ako i pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie je upravené v zákone č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch a podľa položky 73a tohto právneho predpisu pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok vyberie podľa písmena a/, pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie vozidiel. Dôvodil tiež tým, že na to, aby išlo o dočasné vyradenie vozidla z evidencie, je potrebné opätovne zaradiť vozidlo do evidencie, o čo môže držiteľ požiadať a následne môže požiadať o ďalšie dočasné vyradenie. V takomto prípade nebude sa doba dočasného vyradenia zrátavať a nepôjde o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie podľa § 119a ods. 8 Zákona o cestnej premávke. 6. Na základe získaných stanovísk nadriadených súčastí k vyššie uvedenému postupu žalovaný dňa 23.09.2014 zaslal účastníkovi konania výzvu č.p.: ORPZ-PO-ODI-277-003/2014 a opakovane dňa 18.12.2014 č.p.: ORPZ-PO-ODI-277-009/2014 na zaplatenie správneho poplatku vo výške 35,-- eur za dočasné vyradenie vozidla zn. Škoda TAZ XXXX, EČ: PO-XXXAV. Pretože účastník konania správny poplatok neuhradil a na základe názoru Generálnej prokuratúry v predmetnej veci, je potrebné vo veci konať a rozhodnúť podľa zákona a Zákon o správnych poplatkoch neupravuje inú možnosť, iba konanie zastaviť. 7. Rozhodnutie žalovaného napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. 8. Základnými námietkami žalobcu je, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a v rozpore so zákonom č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Konkrétne namietal, že žalovaný sa nevyrovnal s vlastným rozhodnutím podľa § 29 ods. 1 Zákona o správnom konaní zo dňa 19.06.2015 č.p.: ORPZ-PO- ODI-091-010/2015, a ak žalovaný nepokračovaním v konaní porušil ustanovenie § 29 ods. 4 Správneho poriadku a nevyrovnal sa s predmetnou otázkou podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, lebo sa stotožnil v rozhodnutí s podnetom prokuratúry, aby vykonala preskúmavanie zákonnosti stanovísk Prezídia Policajného zboru v Bratislave PPZ-ODEI-79-90/2014, PPZ-ODEI-79-54/2014 z 20.08.2014 a PPZ-ODEI-79-39/2014 z 15.05.2014 a tieto preskúmavania do rozhodnutia správneho orgánu neboli ukončené. Žalovaný sa nemohol vyrovnať s týmito otázkami na základe vlastného úsudku, pretože mu bol bráni ustanovenie zákona č. 73/1998 Z.z. § 47 služobná disciplína. 9. Ďalej namietal, že priebeh správneho konania nezodpovedá obsahu spisu. Poprel, žeby pred rozhodnutím bola žalovaným doručená výzva na zaplatenie poplatku, a že nebolo realizované poučenie o možnosti zastavení konania. Ďalej vytýkal správnemu orgánu, že po prerušení konania pristúpil k rozhodnutiu. 10. Ďalšou námietkou žalobcu je, že mu neumožnil pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia, ani k spôsobu jeho zistenia a uplatniť návrhy na doplnenie v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, poprípade, ak by bol poplatok za dočasné vyradenie vozidla vyrobený v súlade so zákonom a umožnené v lehote vykonať takúto úhradu. Ďalej namietal, že rozhodnutie je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Tvrdil, že došlo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia a to ignorovaním rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove č. 05/2013/0333613-002 zo dňa 07.06.2013. Argumentoval, že z uvedeného rozhodnutia obvodného úradu pre cestnú dopravu jednoznačne vyplýva, že ide o dočasné vyradenie vozidla do 06.06.2014, a že žalobcom nebola prejavená vôľa o predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Žalobca prezentoval názor, že uvedené rozhodnutie ukončilo svoju platnosť tak, ako je uvedené v rozhodnutí, t.j. dňa 06.06.2014 a žalovaný vstúpil do uvedeného rozhodnutia 23.05.2014, t.j. cca dva a pol mesiaca po skončení platnosti a snažil sa o zmenu po platnosti a bez prejavu vôle na predĺženie dočasného vyradenia vozidla a je otázne, či dané konanie nenaplnilo znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia neznámym páchateľom. 11. Vytýkal správnemu orgánu zmenu žiadosti o dočasné vyradenie vozidla zo dňa 23.04.2014 arbitrárnym rozhodnutím okresným dopravným inšpektorátom na predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Žalobca zdôraznil, že arbitrárnosť vidí v postupe žalovaného, ktorý dňa 04.07.2014, t.j. 28 dní po ukončení platnosti úradného rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu v Prešove zo dňa 07.06.2013 podal žiadosť na ODI o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky na dobu jedného roka podľa § 119a ods. 1 zákona č. 88/2009 Z.z.. Žalovaný neakceptoval jeho žiadosť o dočasné vyradenie zo dňa 04.07.2014, hoci boli splnené z jeho strany všetky náležitosti, ktoré upravuje § 119a ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a svojvoľne ju zmenil o žiadosť o predĺženie dočasného vyradenia. 12. Uviedol, že žalovaný odvodzuje poplatok od lehoty 12.04.2013 z dôvodu jej plynutia od predchádzajúceho vyradenia vozidla obvodným úradom pre cestnú dopravu a odôvodnenie tohto postupu je založené na povinnosti, ktorá nemá oporu v zákone. Touto povinnosťou bez opory v zákone je údajná povinnosť vyzdvihnúť si tabuľky s evidenčnými číslami, a že je viac ako zrejmé, že takúto povinnosť neukladá § 119a ods. 6 Zákona o cestnej premávke, ale vychádza z historického postoja orgánu polície ako represného orgánu. 13. Zaoberal sa otázkou výkladu ustanovenia § 119a ods. 6 Zákona o cestnej premávke, ktorý podľa žalobcu ukladá povinnosť orgánom polície zaradiť vozidlo do evidencie vozidiel. To, či si majiteľ alebo prevádzkovateľ motorového vozidla vyzdvihne tabuľky s evidenčným číslom, je na jeho slobodnej vôli a to na základe Ústavy Slovenskej republiky a to čl. 2 ods. 3 a v predmetnej veci bol žalobca ukrátený na právach, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky. Vychádzajúc z logiky veci tak, že vozidlo je zaradené v evidencii motorových vozidiel, neukladá povinnosť dané vozidlo využívať ale právo, t.j. na základe svojej vôle sa rozhodnúť, či vozidlo bude využívať alebo nie. Pri aplikácii § 119a ods.8 zákona č. 8/2009 Z.z., kde právo na predĺženie dočasného vyradenia je dané vlastníkovi alebo držiteľovi vozidla a to podaním písomnej žiadosti a z právnej úpravy je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný a ani iný orgán polície nie je oprávnený rozhodnúť o predĺžení dočasného vyradenia vozidla, pretože jeho úloha je iba evidenčná. 14. Žalobca v ďalšej časti žaloby namietal nesprávne vyčíslenie správneho poplatku, kde vo výzve ORPZ-PO-ODI-91-005/2014 zo dňa 23.04.2015 bola vyčíslená suma na hodnotu 35,-- eur, ktorá je úmerná predĺženiu dočasného vyradenia vozidla. Žiadosť žalobcu zo dňa 04.07.2014 bola na dočasné vyradenie vozidla a je na obdobie jedného roka a pri aplikácii zákona č. 145/1995 Z.z. časť Sadzobník poplatkov, položka 73 odsek a/, položka 1, správny poplatok je 5,-- eur. Žalovaný konal svojvoľne a arbitrárne, bez akejkoľvek opory v zákone, keď vo výzve začiatok lehoty počítal od predchádzajúceho vyradenia, t.j. 07.06.2013 a nie tak, ako bolo žiadané na jeden rok. Súčasne žalovaný nesprávne označil položku, na základe ktorej výpočet poplatku uskutočnil, pretože danou položkou je položka 73a, ktorú Zákon o správnych poplatkoch ani neobsahuje. Ďalej vyčítal správnemu orgánu, že odignoroval podaný opravný prostriedok, ktorý podal dňa 27.07.2015. 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 29.02.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V súvislosti so žalobnými námietkami poukázal na to, že vyradenie vozidla podlieha úhrade správneho poplatku vo výške 35,-- eur podľa položky 73a písm. a/ bodu 3 zákona č. 145/2995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a žalobca na zaplatenie správneho poplatku bol vyzvaný výzvami sp. zn.: ORPZ-PO-ODI-277-003/2014 zo dňa 23.09.2014, ktoré prevzal 11.10.2014, sp. zn.: ORPZ-PO-ODI-277-009/2014 zo dňa 18.12.2014, ktoré prevzal 09.01.2015, sp. zn.: ORPZ- PO-ODI-91-005/2014 zo dňa 23.04.2015, ktoré prevzal 15.05.2015 a súčasne podľa § 9 Zákona o správnych poplatkoch bol upozornený na následky nezaplatenia poplatku. Skutočnosť, že vozidlo Škoda TAZ XXXX, EČ: PO-XXXAV bolo dočasné vyradené od 07.06.2013 a od tohto času nebolo zaradené v cestnej premávke, vyplýva z obsahu spisového materiálu žalovaného, s odkazom na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove č. 05/2013/03613-002 zo dňa 07.06.2013. 16. K ďalším žalobným námietkam žalovaný uvádzal, že od 04.07.2014, kedy mu bola doručená žiadosť o dočasné vyradenie vozidla a aj stanovísk Prezídia Policajného zboru č.p.: PPZ-ODEI-79-16/2014 zo dňa 26.02.2014, č.p.: PPZ-ODEI-79-38/2014 zo dňa 15.05.2014 a č.p. PPZ-ODEI-79-54/2014 zo dňa 20.08.2014, podľa uvedených stanovísk rozhodujúcim kritériom pri stanovení počiatku lehoty predĺženia dočasného vyradenia vozidla z evidencie je dátum začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, a preto určil dátum predchádzajúceho dočasného vyradenia v súlade s rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a komunikácie v Prešove zo dňa 07.06.2013 č.k.: 05/2013/03613-002 na deň 07.06.2013. 17. V súvislosti s námietkou, že žalobca podal opravný prostriedok voči rozhodnutiu žalovaný uviedol, že táto písomnosť sa nepovažuje za rozhodnutie podľa § 46 a § 47 Zákona o správnom konaní, a preto nebolo možné zo strany žalobcu podať zákonný opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu. Táto písomnosť predstavovala výzvu správneho orgánu na úhradu poplatku podľa § 8 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkov v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú následky nezaplatenia poplatku. 18. Krajský súd postupom podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok preskúmal postup a rozhodnutie žalovaného a zistil tento skutkový stav. 19. Zo spisu žalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že bývalý Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií s územnou pôsobnosťou v okresoch Prešov a Sabinov dňa 07.06.2013 č.k.: 05/2013/03613-002 rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi vozidla N. dočasne vyradil vozidlo z premávky na pozemných komunikáciách, nákladné vozidlo N1, značky Škoda, typ O., dátum začiatku dočasného vyradenia 07.06.2013 a dátum skončenia dočasného vyradenia 06.06.2014. 20. Zo spisu rovnako je nesporné, že žalobca podal žiadosť o dočasné vyradenie identického vozidla od 03.07.2014 do 02.07.2015. 21. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca nepožiadal policajný orgán o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel postupom tak, ako je upravené v § 119a zákona č. 8/2009 Z.z.. Žalobca tvrdí, že žalovaný svojvoľne jeho žiadosť o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky označil za predĺženie lehoty, neboli mu doručené žiadne výzvy na zaplatenie správneho poplatku a nebol poučený o následkoch nezaplatenia správneho poplatku. Tieto námietky žalobcu vyvracia obsah predloženého administratívneho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že listom zo dňa 22.09.2014 č. ORPZ-PO- ODI-277-002/2014, ktorý bol žalobcovi doručený 07.09.2014 (správne podľa pečiatky pošty 07.10.2014), bol podrobne poučený o aplikácii jednak zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke § 119a ods. 6. Ďalej zo spisu vyplýva, že listom zo dňa 20.09.2014 označené ako výzva, doručenej 11.10.2014, bol žalobca vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku, s poučením, že ak poplatok nebude zaplatený, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Ďalšia výzva vo vzťahu k žalobcovi bola realizovaná listom žalovaného zo dňa 18.12.2014 č. ORPZ-PO-ODI-277-009/2014, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 09.01.2015 s tým, aby zaplatil správny poplatok do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, s poučením o zastavení konania. 22. Zo spisu je bez akýchkoľvek pochybností, čo žalobca nepopiera, že tento správny poplatok nezaplatil. 23. Dňom 16.12.2015 na základe žaloby žalobcu bolo začaté konanie v predmetnej veci. 24. Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňom 01.júla 2016, ktorý v ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 25. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 177 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku - správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 27. Základnou otázkou, ktorú je povinný správny súd vyriešiť, je, či žalovaný správny orgán bol oprávnený zastaviť konanie vo veci žiadosti žalobcu o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku. 28. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v § 141 ods.1 upravuje, že ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 29. Námietku žalobcu o svojvoľnom posúdení jeho žiadosti zo dňa 04.07.2014 súd považuje za nedôvodnú, pretože zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a to § 19 ods. 2 vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje; osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 30. Súd opätovne opakuje, že aj keď žalobca označil svoju žiadosť ako o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že reálne ide o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky. Uvedenie už raz vyradeného vozidla do cestnej premávky žalobca nepreukázal a túto skutočnosť ani netvrdí, tvrdí, že to je jeho právo, nie však jeho povinnosť. Uvedený postup má však vplyv na výšku správneho poplatku tak, ako správne argumentuje žalovaný. 31. Zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v ustanovení § 8 ods. 1 upravuje, že poplatky určené v Sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách Sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. 32. Podľa § 9 Zákona o správnych poplatkoch - ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať. 33. Sadzobník pod položkou 73a upravuje podanie žiadosti o a/ dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel a predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel v lehote 1. do jedného roka 5,-- eur, 2. od jedného roka do dvoch rokov 20,-- eur, 3. od dvoch rokov do 4 rokov 35,-- eur... . 34. Sadzobník súčasne obsahuje aj poznámky, pričom podľa bodu 2. pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie sa správny poplatok vyberie podľa písmena a/, pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie vozidiel. 35. Na základe zisteného skutkového stavu je bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný správne počítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku podľa položky 73a písm. a/ bod 3 počítajúc lehotu odo dňa prvého vyradenia predmetného vozidla z cestnej premávky, pretože žalobca o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky nepožiadal. Súčasne je zrejmé, že správne postupoval žalovaný, ak v konaní aplikoval aj ustanovenie § 30 ods. 1 písm. j/ Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon. 36. Ak teda žalobca na výzvy správneho orgánu nezaplatil správny poplatok, ktorý bol povinný zaplatiť už spolu s podaním žiadosti, bol na zaplatenie správneho poplatku vyzvaný, čo je preukázateľné obsahom spisu, a tento nezaplatil, správny orgán nemohol vo veci meritórne rozhodnúť aplikáciou ustanovenia § 119a Zákona o cestnej premávke, pretože mu v tom bránila prekážka a to nezaplatenie správneho poplatku. Ak žalobca v žalobe ďalej namieta, že v predmetnej veci bolo prerušené konanie, pretože žalovaný zisťoval právny názor nadriadeného orgánu na výšku správneho poplatku, toto prerušenie konania nemá žiaden vplyv na zásah do subjektívnych práv žalobcu. Opak je pravdou, pretože správny orgán vo veci tak postupoval za účelom správneho a zákonného rozhodnutia vo veci. 37. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobu, že nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, pretože je zrejmé, že nejde o žiaden komplikovaný prípad skutkovo náročný, ide o jednoduchú vec a žalobca v žalobe nenamieta, žeby mu správny orgán bránil, aby nahliadol do jeho administratívneho spisu. 38. Po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. 39. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 40. Pretože žalobca v konaní úspech nemal, súd mu trovy konania nepriznal a žalovanému trovy konania nepriznal, pretože aplikoval ustanovenie § 108 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať iba výnimočne. 41. Súd je toho názoru, že nebolo by spravodlivé žalovanému priznávať právo na náhradu trov konania. 42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.