Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200130 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200130.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu VANAPO, s.r.o., Festivalová 802/9, Svidník, IČO: 36 455 164, právne zastúpený JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, Zátišie 1841/23, Sládkovičovo, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100902/417807/2014/MH zo dňa 25.novembra 2014 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného citovaného v úvodnej časti rozsudku, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1096238/1/326750/2014 zo dňa 23.07.2014. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, v ktorom namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol, že zotrváva na všetkých vyjadreniach, ktoré sú uvedené v odvolaní a k týmto námietkam uviedol, že uvádza ďalšie dôvody, ktoré sa týkajú postupu žalovaného a nezákonnosti jeho rozhodnutia. Zo zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov citoval ustanovenie § 16 ods. 11, podľa ktorého prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať colný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň a/ úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky . Podľa odseku 12 tohto ustanovenia colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 daňovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky, ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú dotknuté. Citoval tiež § 16 ods. 14 Zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, podľa ktorého na účely tohto zákona sa za daňovo spoľahlivého považuje prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11, ktorý b/ dodržuje podmienky podľa § 15 ods. 14 najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o úplne upustenie od zábezpeky. Ďalej citoval ustanovenie § 15 ods. 4 písm. c/ zákona, podľa ktorého žiadateľ nemá nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov a podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní a podľa ods. 5 § 63 rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo a podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, lebo v predmetnej právnej veci colný úrad vykonal dokazovanie iba písomnosťami a to listom Daňového úradu, pobočka Svidník č. 9713301/5/3360073/2014 zo dňa 09.07.2014, ktorým oznámil, že u daňového subjektu boli evidované nedoplatky na DPH, listom č. 1096231/1/309734/2014 zo dňa 07.07.2014, ktorým oddelenie právne Colného úradu Prešov oznamuje, že bolo v centrálnej evidencii APV ACIS vykonané šetrenie ohľadom výšky nedoplatkov, kde bolo zistené, že voči daňovému subjektu evidoval colný úrad nedoplatky na spotrebnej dani. Ďalej konštatoval, že jednou z odvolacích námietok bolo, že prvostupňový colný úrad vykonal vo veci vlastné šetrenia a obstal si dôkazy tak, ž e podľa § 26 ods. 1 Daňového poriadku požiadal daňový úrad a oddelenie právne colného úradu o preverenie existencie daňových nedoplatkov. Pri vykonávaní tohto dôkazu v daňovom konaní však pochybil a tým žalobcu ukrátil na jeho právach, lebo pred vydaním rozhodnutia neumožnil žalobcovi ako daňovému subjektu vyjadriť sa k listom daňového a colného úradu a k zisteniam v nich uvedených týkajúcich sa nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty. Žalobca akcentoval, že výlučne na základe týchto dvoch listov colný úrad neupustil od zloženia zábezpeky, pričom žalobca ako odvolaciu námietku uvádzal tento nesprávny postup, pretože bol ukrátený na svojom základnom práve vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom toto právo je zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca prezentoval názor, že žalovaný ako odvolací orgán sa s touto jeho námietkou nedostatočne a vlastne nijako nevyrovnal. Poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení na strane 7 uviedol, že colný úrad skúmal, či žalobca ako odvolateľ dodržuje podmienky podľa § 15 ods. 4 zákona č. 530/2011 Z.z., pričom zistil, že „odvolateľ“ takéto nedoplatky mal, pričom informácie a skutočnosti museli byť samotnému odvolateľovi známe, pretože sa týkajú jeho finančnej disciplíny. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon ponecháva overenie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k nedoplatkom voči daňovému a colnému úradu len na samotnom colnom úrade bez povinnosti dokladovať tieto skutočnosti samotným žiadateľom..., a pretože tak daňový ako aj colný úrad sú súčasťou finančnej správy a z tohto dôvodu si tieto dva orgány, ktoré sú súčasťou jednej inštitúcie, vymieňajú informácie aj o prípadných daňových nedoplatkoch..., na základe čoho žalovaný uzavrel, že odvolateľ, teda žalobca, nemohol byť ukrátený na svojich ústavných právach a právach vyplývajúcich z iných právnych noriem tým, že ho colný úrad neoboznámil s výsledkom preverovania daňovej spoľahlivosti z hľadiska nedoplatkov voči colnému a daňovému úradu. Žalobca tiež poukázal na to, že ak je preverenie daňovej spoľahlivosti na samotnom colnom úrade, o to naliehavejšie akcentuje požiadavka oboznámiť žiadateľa s týmto pre neho nepriaznivým dôkazom a umožniť mu vyjadriť sa k týmto vlastným zisteniam správcu dane, ktoré vykonal bez súčinnosti s daňovým subjektom. Iba takýmto postupom bude naplnený princíp rovnosti zbraní a zabezpečený spravodlivý proces. V súvislosti s aplikáciou APV ACIS žalobca konštatuje, že ide o internú aplikáciu pre daňové a colné úrady a údaje do nej zadávajú pracovníci finančnej správy a rovnako tak prístup k nej majú iba pracovníci finančnej správy. Žalobca ako daňový subjekt k nej prístup nemá, a preto sa nemá ako dozvedieť, že je neplatičom. Ak teda boli vyhotovené výpisy z tejto internej databázy a tieto boli správnym orgánom použité v konaní ako dôkaz, je základným právom žalobcu byť s týmto výpisom oboznámený, aby zistil, čo obsahuje a na základe takéhoto zistenia obsahu dôkazu sa môže vyjadriť k jednotlivým omeškaniam platieb, prípadne prekladať dôkazy na vyvrátenie tvrdení finančných orgánov o neskorej úhrade platieb, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú iné okolnosti, na základe ktorých mohlo dôjsť k oneskorenej platbe (neskorým zaúčtovaním peňažného ústavu atď.). S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca opätovne zdôrazňuje, že uvedeným postupom správnych orgánov bolo porušené jeho základné právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle hore uvedeného, čo je podkladom pre záver, že rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, a preto je napadnuté rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože žalovaný nedbal na normatívny príkaz zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. V ďalšej časti žaloby žalobca rieši otázku pojmu nedoplatok vs. daňový nedoplatok a duplicitne opätovne cituje ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov § 16 ods. 11, 12, 14, § 15 ods. 4 písm. c/. Ďalej poukazuje na to, že podľa § 16 ods. 17 písm. a/ bod 1. citovaného zákona colný úrad vyzve prevádzkovateľa daňového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo úplne upustil od zábezpeky podľa odseku 12, aby zábezpeku na daň zložil alebo doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 má nedoplatky voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako 5 dní. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žalovaný v rozhodnutí uvádza, že za daňovo spoľahlivého sa považuje prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 16 ods. 14 písm. b/ bod 1. v spojení s § 14 ods. 4 písm. c/ citovaného zákona, pretože nemá daňové nedoplatky voči colnému ani daňovému úradu, pričom za daňový nedoplatok sa považuje podľa § 2 písm. f/ Daňového poriadku dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Žalobcovi nie je z celého rozhodnutia zrejmé, prečo žalovaný používa pojem daňový nedoplatok, keď zákon uvádza v ustanovení § 14 ods. 4 písm. c/ zákona č. 530/2011 Z.z. pojem nedoplatok. Legálnu definíciu daňového nedoplatku uvádza § 2 písm. f/ Daňového poriadku, podľa ktorého je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Keďže zákon neuvádza legálnu definíciu nedoplatku, ale ustanovenie § 15 ods. 4 písm. c/ výslovne uvádza nedoplatok, je potrebné použiť analógiu a prijať záver, podľa ktorého je nedoplatkom s poukazom na § 16 ods. 17 písm. a/ Zákona o spotrebnej dani z liehu dlžná suma za viac ako päť dní, teda inými slovami, z normatívneho textu kogentného ustanovenia § 14 ods. 4 písm. c/ citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že zákon uvádza pojem nedoplatky, ale nie daňové nedoplatky, ako to je napríklad v nasledujúcom ustanovení § 15 ods. 4 písm. d/. Preto žalobca prezentuje názor, že v predmetnej veci žalovaný posudzoval daňovú spoľahlivosť nad rámec ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ a prijal nesprávny záver o daňovej nespoľahlivosti na základe skúmania daňových nedoplatkov, pričom zákonodarca nehovorí o daňových nedoplatkoch, ale iba o nedoplatkoch, pod ktorými možno rozumieť dlžnú sumu nad 5 dní. Žalobca vytýka žalovanému, že si vopred neujasnil pojem daňový nedoplatok a nedoplatok, ktoré nemožno zamieňať, pretože sa s nimi spájajú odlišné právne následky a predstavujú inú lehotu splatnosti dlžnej sumy. Podľa názoru žalobcu bez vyjasnenia tejto právnej situácie nie je možné žalovaným správne aplikovať právny predpis a prijať správne právne závery, preto z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie za nezákonné pre rozpor s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca tiež namieta, že v odvolacích námietkach namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pre jeho rozpor s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý videl v tom, že v rozhodnutí správny orgán neuviedol, čo považoval v konaní za preukázané, aké sú jeho skutkového závery, a ako vec právne posúdil, pretože nemôže obstať argumentácia colného úradu založená iba na tvrdení, že daňový subjekt nepreukázal daňovú spoľahlivosť, pričom neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré bol žalobca uznaný za daňovo nespoľahlivého. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že žalovaný sa s touto argumentáciou vyrovnal tak, že okrem všeobecných formulácii v úvode strany 8 v ďalšom texte uviedol, že (citácia): „Odvolateľ si musí uvedomiť, že pri posudzovaní daňovej spoľahlivosti colný úrad skúma v prvom rade výšku nedoplatku, dĺžku trvania nedoplatku a príčinu vzniku nedoplatku. Každú žiadosť o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky posudzuje colný úrad individuálne. Pokiaľ ide o príčinu nedoplatku, colný úrad skúma príčinu jej vzniku a vzťah k žiadateľovi, to znamená, či nedoplatok na dani bol zapríčinený priamo žiadateľom, jeho platobnou nedisciplinovanosťou alebo nedoplatok vznikol inými okolnosťami (napr. neskorým zaúčtovaním platby peňažným ústavom alebo príjemcom).“ Podľa názoru žalobcu v predmetnej veci colný úrad neskúmal príčinu nedoplatku, jeho vznik, vzťah k žiadateľovi, skutočnosti, či nedoplatok nevznikol inými objektívnymi okolnosťami, ako napr. neskorým zaúčtovaním platby a pod., colný úrad sa dôvodmi daňovej nespoľahlivosti nezaoberal vôbec napriek normatívnemu príkazu v ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný namiesto toho, aby uznal námietku za dôvodnú, začal aktívnu obranu prvostupňového správneho orgánu uvádzajúc, čo všetko musí prvostupňový správny orgán skúmať, načo prihliadať a čo zohľadňovať, ale opomenul základný fakt, čo prvostupňový orgán neurobil a takáto úvaha v rozhodnutí chýbala. V dôsledku uvedeného postupu žalovaného vznikla situácia, kedy ľubovôľu a svojvôľu v rozhodnutí prvostupňového orgánu žalovaný zakrýva a snaží sa žalobcu presvedčiť, že správny orgán na relevantné skutočnosti týkajúce sa daňovej spoľahlivosti žalobcu vlastne prihliadal. Poukazujúc na judikatúru a odbornú literatúru, podľa ktorých je v právnom štáte súčasťou práva na spravodlivý proces zákaz ľubovôle v rozhodovaní a právo na odôvodnenie. Právo na odôvodnenie rozhodnutia a zákaz svojvôle sú vo všeobecnej rovine odvoditeľné z princípu právneho štátu, v ktorom je neprípustné, aby sa štát dopúšťal zásahov do práv jednotlivca bez toho, aby tento zásah riadne odôvodnil, resp. bez toho, aby jednotlivca zoznámil s jeho logickým a spravodlivosti zodpovedajúcim právnym základom. Je právom každého, aby bol oboznámený o tom, ktoré dôvody viedli k prijatiu rozhodnutia orgánov verejnej moci. V ďalšej časti žaloby žalobca namieta porušenie zásady legitímnych očakávaní argumentujúc ustanovením § 3 ods. 9 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Uviedol, že zo zásady legitímneho očakávania rovnako vyplýva princíp viazanosti správneho orgánu svojou vlastnou praxou a správca dane je povinný dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a ak sa chcel od svojej rozhodovacej praxe odchýliť, je povinný adresáta rozhodnutia s dôvodmi, pre ktoré sa odchýlil od svojej praxe, oboznámiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že dňa 16.08.2014 (zrejme v roku 2012) Colný úrad Prešov vydal rozhodnutie č. 09006238/1/1073713/2012, ktorým vydal rozhodnutie o upustení od povinnosti zložiť zábezpeku na spotrebnú daň s odôvodnením, že colný úrad na základe vlastného preverenia dospel k záveru, že daňový subjekt, teda žalobca, spĺňa všetky podmienky a nie je ohrozená vymožiteľnosť a výber dane, ku ktorému záveru dospel i napriek tomu, že žalobca bol v omeškaní s platbou dane. V tejto súvislosti žalobca namietal, že v odvolaní proti rozhodnutiu o neupustení od zábezpeky namietal, že z rozhodnutia colného úradu sa nedozvedel, prečo takto podstatne zmenil colný úrad svoju rozhodovaciu prax, a ak v roku 2012 toleroval omeškania s platbou dane, prečo v roku 2014 rovnaké omeškanie už odmietol tolerovať. Na námietku odchýlenia sa colného úradu od rozhodovacej praxe, ktorá bola založená vyššie uvedeným rozhodnutím, ktorým žalovaný toleroval omeškania s platbou, žalovaný uviedol, že colný úrad vyhovel obdobnej žiadosti v roku 2012 z dôvodu, že v tomto prípade išlo o dva daňové nedoplatky, ktoré boli uhradené v priebehu 24 hodín po uplynutí lehoty ich splatnosti. Bez ohľadu na argumentáciu žalovaného, ktorá sa týka nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia s poukazom na porušenie zásady legitímnych očakávaní je žalobca toho názoru, že ak sa žalovaný odchýlil od svojej rozhodovacej praxe, bol povinný žalobcu oboznámiť s dôvodmi, prečo sa od svojej rozhodovacej praxe odchýlil a uviesť dôvody, pre ktoré zmenil svoju rozhodovaciu prax a pochopiteľne, ak by žalobca tieto dôvody vedel, mohol by na tieto dôvody reagovať a v prípade podania opravných prostriedkov by bolo takéto riadne odôvodnené rozhodnutie predmetom preskúmavania zákonnosti v intenciách námietok žalovaným. Aj v tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné, lebo správny orgán zmenil rozhodovaciu prax bez uvedenia dôvodov v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, čím porušil legitímne, a teda oprávnené očakávania žalobcu, čo je v rozpore s § 3 ods. 9 Daňového poriadku, v dôsledku čoho došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 24.03.2015 a navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Vo vyjadrení popísal priebeh konania s poukazom na to, že na základe spisového materiálu Daňový úrad Prešov, pobočka Svidník u žalobcu za posledných 24 mesiacov pred podaním žiadosti evidoval u žalobcu nedoplatky na dani z pridanej hodnoty s poukazom na list zo dňa 09.07.2014 č. 9713301/5/3360073/2014, kde údaje zhrnul žalovaný v tabuľke za mesiace máj, jún, august, september, október, november, december 2012, január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, december 2013, január, február, marec, apríl, máj 2014 s uvedením dátumu splatnosti dane, čiastky dane uhradenej po lehote splatnosti, dátum úhrady a počet dní omeškania, pričom okrem mesiaca apríla 2014, kedy sú uvedené 2 dni, za vyššie uvedené obdobie ide o omeškanie v dĺžke jedného dňa. V tabuľke č. 2 žalovaný poukázal na to, že colný úrad u žalobcu za posledných 24 mesiacov pred podaním žiadosti evidoval nedoplatky a za mesiac január 2013 splatnosť dane 25.02.2013, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 12.543,25 eur, dátum úhrady 26.02.2013, počet dní omeškania 1, ide o vyrubenú daň, september 2013, splatnosť dane 25.10.2013, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 50.000,00 eur, dátum úhrady 28.10.2013, počet dní omeškania 3, daňové priznanie, október 2013, splatnosť dane 25.11.2013, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 44.822,18 eur, dátum úhrady 26.11.2013, počet dní omeškania 1, s poukazom na daňové priznanie, január 2014, splatnosť dane 25.02.2014, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 17.797,48 eur, dátum úhrady 27.02.2013, počet dní omeškania 2, daňové priznanie, február 2014, splatnosť dane 25.03.2014, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 21.000,00 eur, dátum úhrady 26.03.2013, počet dní omeškania 1, daňové priznanie, čiastka uhradená po lehote splatnosti 4.000.00 eur, dátum úhrady 27.03.2014, počet dní omeškania 2, marec 2014, splatnosť dane 25.04.2014, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 34.000,00 eur, dátum úhrady 28.04.2014, počet dní omeškania 3, daňové priznanie, čiastka uhradená po lehote splatnosti 58.499,78 eur, dátum úhrady 30.04.2014, počet dní omeškania 5 dní, apríl 2014, splatnosť dane 26.05.2014, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 38.000,00 eur, dátum úhrady 27.05.2014, počet dní omeškania 1, daňové priznanie, čiastka uhradená po lehote splatnosti 9.000,00 eur, dátum úhrady 28.05.2014, počet dní omeškania 2, čiastka uhradená po lehote splatnosti 1.000,00 eur, dátum úhrady 29.05.2014, počet dní omeškania 3, čiastka uhradená po lehote splatnosti 26.500,00 eur, dátum úhrady 30.05.2014, počet dní omeškania 4, čiastka uhradená po lehote splatnosti 6.500,00 eur, dátum úhrady 02.06.2014, počet dní omeškania 7, máj 2014, splatnosť dane 25.06.2014, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 55.000,00 eur, dátum úhrady 26.06.2014, počet dní omeškania 1, daňové priznanie, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 5.000,00 eur, dátum úhrady 27.06.2014, počet dní omeškania 2, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 14.000,00 eur, dátum úhrady 30.06.2014, počet dní omeškania 5, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 4.000,00 eur, dátum úhrady 01.07.2014, počet dní omeškania 6, čiastka uhradená po lehote splatnosti v eurách 22.000,00 eur, dátum úhrady 02.07.2014, počet dní omeškania 7. V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe žalovaný citoval ustanovenia zákona č. 530/2001 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, konkrétne § 16 ods. 3, 5, 11, 12, 14, § 15 ods. 4 písm. c/. Pretože žalobca nespĺňal zákonom stanovenú podmienku pre úplne upustenie od zloženia zábezpeky podľa § 16 ods. 14 písm. b/ zákona č. 530/2011 Z.z. v spojení s § 15 ods. 4 písm. c/ tohto právneho predpisu, vydal prvostupňový colný úrad rozhodnutie. So žalobnými námietkami sa žalovaný vyrovnal tak, že overovanie pravdivosti informácii o daňovej spoľahlivosti uvedených v dokumentoch tvoriacich prílohu žiadosti o úplne upustenia od zloženia zábezpeky vykonal colný úrad štandardným a predpísaným spôsobom v medziach platných právnych noriem, obdobným spôsobom sa vykonáva overovanie pravdivosti informácií o daňovej spoľahlivosti aj u ostatných žiadateľov, pretože Finančná správa SR používa za účelom evidencie a účtovania colných a daňových príjmov aplikáciu APV ACIS, ktorá je internou, ale zároveň aj jednou aplikáciou pre evidenciu a účtovanie príjmov, ktorých vyrubenie a výber je zabezpečovaný colným úradmi, a preto nie je možné spochybňovať jej dôveryhodnosť ako zdroja evidencie prípadných daňových a colných nedoplatkov žiadateľov o upustenie od zábezpeky, pretože daňový aj colný úrad sú súčasťou finančnej správy, teda jednej inštitúcie. Tým, že colný úrad použil interné evidencie a aplikáciu APV ACIS pred samotným vydaním napadnutého rozhodnutia, iba zákonným spôsobom overil tak, ako mu to prikazuje zákon, skutočnosti a informácie, ktoré sa týkajú platobnej disciplíny žalobcu, keďže zákon ponecháva overenie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k nedoplatkom voči daňovému a colnému úradu len na samotnom colnom úrade bez povinnosti dokladovať tieto skutočnosti samotným žiadateľom o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku tak, ako tomu bolo podľa §16 ods. 15 zákona č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013. Žalovaný poukázal na to, že z ním uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol byť a ani nebol ukrátený na svojich ústavných právach a právach vyplývajúcich mu z iných právnych noriem, nehovoriac o porušení legality a práva na spravodlivý proces s tým, že ho colný úrad neoboznámil s výsledkom preverovania žalobcovej daňovej spoľahlivosti z hľadiska jeho nedoplatkov voči daňovému úradu a colnému úradu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam colného a daňového úradu aj v odvolacom konaní, čo však neurobil, keďže doteraz nevysvetlil, ako došlo k jeho omeškaniu s platbami (zistenia zložiek finančnej správy sú podrobne uvedené v rozhodnutí colného úradu zo dňa 23.07.2014 v podobe dvoch prehľadných tabuliek). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že nevyužil ani svoje oprávnenie nazerať do spisu a oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami, keďže správca dane vedie o daňových veciach daňové spisy, ktoré tvoria všetky podania týkajúce sa daňových povinností konkrétneho daňového subjektu, jeho zástupcu, prípadne tretích osôb. Správca dane zakladá do daňového spisu všetky doklady od registratúrneho tlačiva daňového subjektu, jeho daňových priznaniach, hlásení, plnomocenstva, dokladov o doručení, zápisníc, protokolov z daňových kontrol, úradné záznamy, fotodokumentáciu atď. a daňový spis je pre správcu dane podkladom pre jeho rozhodovaciu činnosť a nazeranie do spisu je typickým oprávnením, ktoré upravuje nielen daňový poriadok, ale aj iné procesné predpisy, a ktoré môže daňový subjekt využiť kedykoľvek v priebehu daňového konania. V súvislosti s námietkami žalobcu k pojmu nedoplatok a daňový nedoplatok žalovaný konštatoval, že každý prevádzkovateľ daňového skladu, teda aj žalobca, ktorý prevádzkuje daňový sklad na základe povolenia od roku 2004, je povinný mať zloženú zábezpeku na daň s poukazom na § 16 ods. 3 zákona. Jediným spôsobom na dosiahnutie výnimky z tejto povinnosti je rozhodnutie colného úradu o upustení od zloženia zábezpeky na základe žiadosti prevádzkovateľa daňového skladu a splnenia zákonom stanovených podmienok vyžadovaných pre upustenie od povinnosti zloženia od zábezpeky. Jednou z týchto podmienok je aj podmienka daňovej spoľahlivosti. Na účely zákona č. 530/2011 Z.z. sa za daňovo spoľahlivého považuje prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý dodržuje podmienky §15 ods. 4 Zákona o spotrebnej dani z liehu a najmenej 24 mesiacov (prípadne 12 mesiacov) pred podaním žiadosti (okrem iných zákonných podmienok) nemá nedoplatky voči colnému úradu alebo daňovému úradu. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že pri posudzovaní daňovej spoľahlivosti žiadateľa o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň, ktorá sa týka preverenia existencie nedoplatkov evidovaných colným úradom alebo daňovým úradom a nedoplatkov na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov voči žiadateľovi, je potrebné vychádzať z preverenia ich existencie v posudzovanej lehote 24, resp. 12 mesiacov pred podaním žiadosti a nielen ku konkrétnemu dňu. To znamená, že daňovo spoľahlivý daňový subjekt nemôže mať v tejto skúmanej lehote žiadne nedoplatky voči colnému úradu a daňovému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného, resp. príspevku na starobné sporenie, t.j. ide nielen o nedoplatky daňové ale aj nedoplatky nedaňové. Hoci zákon č. 530/2011 Z.z. legálnu definíciu nedoplatku neuvádza, legálnu definíciu daňového nedoplatku možno nájsť v daňovom poriadku a to § 2 písm. f/, podľa ktorého sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane a takéto nedoplatky u žalobcu v sledovanom období evidované boli. Pokiaľ ide o názor, ktorý uviedol žalobca, že v predmetnej veci je potrebné analogicky použiť ustanovenie § 16 ods. 17 písm. a/ Zákona o spotrebnej dani z liehu, podľa ktorého je nedoplatkom dlžná suma za viac ako 5 dní, žalovaný uviedol, že uvedená formulácia je vytrhnutá z kontextu, keďže podľa § 16 ods. 17 písm. a/ citovaného zákona colný úrad vyzve prevádzkovateľa daňového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo úplne upustil od zloženia zábezpeky podľa odseku 12, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určitej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že prevádzkovateľ daňového skladu má nedoplatky voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako päť dní alebo na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov. Podľa názoru žalovaného to znamená, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na daňový subjekt, ktorého žiadosti o upustenie od zloženia zábezpeky bolo v minulosti vyhovené, t.j. ide o osobu daňovo spoľahlivú a u takejto osoby vznikne potom, čo jej rozhodnutím bolo upustené od povinnosti zloženia zábezpeky, nejaký nedoplatok. Keďže sa jedná o daňový subjekt, ktorému bolo upustené od povinnosti zložiť zábezpeku, ktorého daňová spoľahlivosť bola už s pozitívnym výsledkom preverovaná, zákon v § 16 ods. 17 písm. a/ bod 1 je benevolentnejší a spája povinnosť opätovne zložiť zábezpeku až potom, čo prevádzkovateľ daňového skladu podľa ods. 11 má nedoplatky voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako 5 dní. Toto však v zmysle § 16 ods. 17 písm. a/ bod 1 zákona č. 563/2011 Z.z. neplatí vo vzťahu k nedoplatkom na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov, kde zákon netoleruje žiadnu dobu, počas ktorej mal takéto nedoplatky. V konečnom dôsledku aj keby žalovaný prijal žalobcovu argumentáciu, nič by to nemenilo na konečnom závere o daňovej nespoľahlivosti žalobcu, pretože podľa zistení colného úradu mal nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov a to viac ako päť dní. Žalovaný ďalej poukázal na to, že orgány Finančnej správy SR u žalobcu evidovali v posledných 24 mesiacoch pred podaním žiadosti celkovo 42 daňových nedoplatkov, ktoré boli uhradené v priebehu 1 - 7 dní po lehote splatnosti, čo znamená, že už nemožno hovoriť o jednodňových sporadických omeškaniach, ale skôr o pravidelnom uhrádzaní daní po lehote splatnosti, pričom nedoplatky boli evidované nielen na spotrebných daniach, ale aj na dani z pridanej hodnoty. V súvislosti s námietkami žalobcu pre rozpor rozhodnutia s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že toto ustanovenie predstavuje iba všeobecné postuláty usmerňujúce správcu dane pri odôvodnení rozhodnutia, keďže konkrétny prístup k vysvetleniu prípadu bude vždy individuálny odvíjajúci sa od okolnosti prípadu, jeho zložitosti, výsledkov/zložitosti/obtiažnosti dokazovania, osoby daňového subjektu, jeho tvrdení/návrhov/predkladaných dôkazov v daňovom konaní. Podľa názoru žalovaného je rozhodujúce, aby skutočnosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku odôvodnenie rozhodnutia čo do ich podstaty obsahovalo, nie aby ich správca dane doslovne označoval: „toto sú preukázané skutočnosti“, „toto sú úvahu správcu“, „toto sú dôkazy, o ktoré som oprel skutkové zistenia“. Konštatoval, že obsahové prvky odôvodnenia rozhodnutia v prípade značnej jednoduchosti, resp. značnej jednoznačnosti prípadu sa môžu mnohokrát navonok javiť v minimalizovanej podobe a okolnosť úvah, dedukcií, či záverov správcu dane bude mnohokrát vyplývať implicitne z textu odôvodnenia rozhodnutia. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že nešlo o sporadické jednodňové omeškania a žalobca ani dodatočne nepreukazoval, žeby nedoplatky vznikli v dôsledku iných ním nezavinených okolností, napr. neskorým zaúčtovaním platby peňažným ústavom alebo príjemcom, a preto v odôvodnení rozhodnutia colný úrad sa nevyhnutne musel obmedziť len na uvedenie nedoplatkov a v spojení s tým, a príslušnou právnou úpravou na konštatovanie o daňovej nespoľahlivosti s následným rezultátom v podobe výroku o neupustení od povinnosti zložiť zábezpeku. Žalovaný ďalej poukázal na to, že odmieta námietky žalobcu o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia colného úradu, ako aj žalovaného, lebo colný úrad ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach podrobne, jasne a jednoznačne konštatujú skutkové zistenia, spájajú ich s príslušnou citovanou právnou úpravou, konštatujú dôsledok nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok pre úplne upustenia od zloženia zábezpeky, na základe uvedeného dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal daňovú spoľahlivosť. V súvislosti s námietkami žalobcu o porušení zásady legitímnych očakávaní žalovaný citoval ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže v predmetnom konaní bolo nevyvrátiteľne preukázané, že žalobca mal počas 24 mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na spotrebnú daň z liehu daňové nedoplatky voči colnému úradu a daňovému úradu, žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vydaním tohto rozhodnutia nemohlo dôjsť k zásahu do žalobcových práv. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Colný úrad Prešov dňa 23.07.2014 pod č. 1096238/1/326750/2014 podľa § 9 ods. 3 písm. x/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 63 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 3 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov na základe elektronicky podanej žiadosti o upustenie od zábezpeky zo dňa 23.06.2014 od právnickej osoby - prevádzkovateľa daňového skladu VANAPO, s.r.o., Festivalova 802/9, Svidník, IČO: 36 455 164, evidenčné číslo: 626530500005, registračné číslo: SK6265050004, zaevidovanej na miestne príslušnom colnom úrade dňa 23.06.2014 pod číslom 6/16458603/2014 rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 11 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z.z. v spojení s § 16 ods. 12 o žiadosti prevádzkovateľa daňového skladu VANAPO, s.r.o.... o upustenie od zloženia zábezpeky na daň žiadosti nevyhovel z dôvodu, že menovaný prevádzkovateľ daňového skladu nebol najmenej 24 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zloženia zábezpeky na daň daňovo spoľahlivý podľa § 16 ods. 14 písm. b/ zákona č. 530/2011 Z.z. v spojení s § 15 ods. 4 písm. c/ tohto právneho predpisu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na nedoplatok vo vzťahu k Daňovému úradu Prešov, pobočka Svidník a vo vzťahu k Colnému úradu Prešov tak, ako to uvádza žalovaný vo vyjadrení k žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.11.2014 pod č. 1100902/417807/2014/ MH podľa § 74 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, odvolacie námietky, ktoré sú identické so žalobnými námietkami a po preskúmaní zákonnosti a odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku po skutkovej a právnej stránke spolu s konaním, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, žalovaný argumentoval tak, že podľa § 16 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z.z. prevádzkovateľ daňového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65. Podľa § 16 ods. 5 tohto zákona osoba podľa odseku 2 a prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 3 sú povinní zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady, ktoré chcú prevádzkovať; ustanovenie § 17 a 18 tým nie sú dotknuté. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať colný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň a/ úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky, b/ čiastočne vo výške 50%, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky. Podľa § 16 ods. 12 zákona č. 530/2011 Z.z. colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 daňovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú dotknuté. Ak colný úrad rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky môže prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 16 ods. 14 zákona č. 5302/2011 Z.z. na účely tohto zákona sa za daňovo spoľahlivého považuje prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11, ktorý a/ vykazuje v súvahe z riadnej účtovnej závierky kladný rozdiel medzi majetkom a záväzkami vo výške najmenej dvojnásobku priemernej mesačnej daňovej povinnosti za obdobie 12 mesiacov, za ktoré sa zostavuje riadna účtovná závierka, a to počas 1. dvoch predchádzajúcich po sebe nasledujúcich účtovných období pred podaním žiadosti o úplné upustenie od zábezpeky, 2. jedného účtovného obdobia pred podaním žiadosti o čiastočné upustenie od zábezpeky, b/ dodržuje podmienky podľa § 15 ods. 4 najmenej 1. 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie o zábezpeky, 2. 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o čiastočné upustenie od zábezpeky, a ktorý c/ sa nedopustil správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/, h/, o/, p/, r/ a v/, a to 1. najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie od zábezpeky, 2. najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o čiastočné upustenie od zábezpeky. Podľa § 15 ods. 4 písm. c/ zákona č. 530/2011 Z.z. žiadateľ musí spĺňať tieto podmienky: c/ nemá nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu. Žalovaný na základe citovaných ustanovení vyvodil, že každý prevádzkovateľ daňového skladu, teda aj odvolateľ, ktorý prevádzkuje daňový sklad na základe povolenia od roku 2004, je povinný mať zloženú zábezpeku na daň (§ 16 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z.z.). Jediným spôsobom pre dosiahnutie výnimky z tejto povinnosti je rozhodnutie colného úradu o upustení od zloženia zábezpeky na základe žiadosti prevádzkovateľa daňového skladu a splnenia zákonom stanovených podmienok vyžadovaných pre upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky. Jednou z týchto podmienok je aj podmienka daňovej spoľahlivosti. Na účely zákona č. 530/2011 Z.z. sa za daňovo spoľahlivého považuje prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý dodržuje podmienky podľa § 15 ods. 4 zákona č. 530/2011 Z.z. a najmenej 24 mesiacov (prípadne 12 mesiacov) pred podaním žiadosti (okrem iných zákonných podmienok) nemá nedoplatky voči colnému úradu alebo daňovému úradu. Pri posudzovaní daňovej spoľahlivosti žiadateľa o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň týkajúceho sa preverenia existencie nedoplatkov evidovaných colným úradom alebo daňovým úradom a nedoplatkov na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov voči žiadateľovi, je potrebné vychádzať z preverenia ich existencie v posudzovanej lehote 24, resp. 12 mesiacov pred podaním žiadosti a nielen ku konkrétnemu dňu. To znamená, že daňovo spoľahlivý daňový subjekt nemôže mať v tejto skúmanej lehote žiadne nedoplatky voči colnému úradu a daňovému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného, resp. príspevkoch na starobné sporenie. Z vyššie uvedených dôvodov bol colný úrad preto povinný overiť si pred vydaním rozhodnutia vo veci samej splnenie podmienok odvolateľom, keďže ich splnením podmieňuje zákon možnosť upustenia od povinnosti zložiť zábezpeku. Opätovne poukázal na zistenia colného úradu vo vzťahu k Daňovému úradu Prešov, pobočka Svidník, colnému úradu, aplikácii APV ACIS a zotrval na právnom názore, ktorý uviedol vo vyjadrení k žalobe. Poukázal na ustanovenie § 16 ods. 12 Zákona o spotrebnej dani z liehu, podľa ktorého colný úrad žiadosť o upustenie od zloženia zábezpeky je povinný posúdiť z hľadiska, či žiadateľ je daňovo spoľahlivý v zmysle kritérií uvedených v § 16 ods.14 zákona č. 5302/2011 Z.z.. Colný úrad si pred samotným vydaním rozhodnutia splnil zákonnú povinnosť a overil si, či odvolateľ je daňovo spoľahlivý. Konkrétne, colný úrad v súlade s § 16 ods. 14 zákona č. 530/2011 Z.z. skúmal, či odvolateľ dodržuje podmienky podľa § 15 ods. 4 zákona č. 530/2011 Z.z. a zákon v danom prípade vyžaduje, aby žiadateľ (odvolateľ) nemal nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu, pričom bolo zistené, že odvolateľ takéto nedoplatky mal. Tieto informácie a skutočnosti museli byť samotnému odvolateľovi známe, pretože sa týkajú jeho platobnej disciplíny. Okrem toho zákon ponecháva overenie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k nedoplatkom voči daňovému a colnému úradu len na samotnom colnom úrade bez povinnosti dokladovať tieto skutočnosti samotným žiadateľom o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku tak, ako tomu bolo podľa § 16 ods. 15 zákona č. 5303/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, pretože tak daňový ako aj colný úrad sú súčasťou finančnej správy a z tohto dôvodu si tieto dva orgány, ktoré sú súčasťou jednej inštitúcie, vzájomne vymieňajú informácie aj o prípadných daňových nedoplatkoch. Podľa názoru žalovaného z uvedeného vyplýva, že odvolateľ nemohol byť a ani nebol ukrátený na svojich ústavných právach a právach vyplývajúcich mu z iných právnych noriem, nehovoriac o porušení legality a práva na spravodlivý proces tým, že ho colný úrad neoboznámil s výsledkom preverovania jeho daňovej spoľahlivosti z hľadiska jeho nedoplatkov voči daňovému úradu. Na základe vyššie uvedeného sa žalovaný nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že list Daňového úradu, pobočka Svidník zo dňa 09.07.2014 a list č. 1096231/1/309734/2014 zo dňa 07.07.2014 Oddelenia právneho Colného úradu Prešov nemožno považovať za zákonný dôkaz, práve naopak, žalovaný tieto dôkazy považuje za zákonné a relevantné, keďže boli získané priamo v evidencii a aplikácii orgánov Finančnej správy SR. Zároveň konštatoval, že ani samotný odvolateľ nepopiera skutočnosť, že by v uvedenom období (t.j. posledných 24 mesiacov pred podaním žiadosti) nemal žiadne daňové nedoplatky voči Finančnej správe SR, keďže v závere predloženého odvolania uvádza, že: „Je preto prekvapivé, ak správca dane o dva roky pri nezmenenej právnej úprave a pri rovnakých skutkových okolnostiach (výlučne jednodňové sporadické omeškania) bez ohľadu na doterajšiu právnu prax rozhodol úplne inak a zamietol žiadosť o upustenie od zábezpeky na daň.“ Vo vzťahu k námietkam žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a jeho nedostatočného odôvodnenia, odvolací orgán uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia má colný úrad reagovať na dva okruhy problémov, a to jednak na skutkové okolnosti a jednak na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej je potrebné do odôvodnenia rozhodnutia uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí colný úrad a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Všetky vyššie uvedené požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia boli podľa názoru odvolacieho orgánu splnené aj v prípade napadnutého rozhodnutia, keďže colný úrad subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením, skutkovými zisteniami a výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia je logický vzťah. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia colný úrad taktiež uviedol dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia a uviedol aj to, ako vec posúdil po právnej stránke. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa žalovaný nestotožnil s námietkou odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a jeho odôvodnenie nedostatočné. Čo sa týka námietok odvolateľa, že „colný úrad vydal v roku 2012 rozhodnutie o upustení zábezpeky na daň aj napriek tomu, že daňový subjekt bol v jednodňovom omeškaní s úhradou dane za mesiac máj a jún (podotýka, že nie z vlastnej viny). Je preto prekvapivé, ak správca dane o dva roky pri nezmenenej právnej úprave a pri rovnakých skutkových okolnostiach (výlučne jednodňové sporadické omeškania) bez ohľadu na doterajšiu správnu prax rozhodol úplne inak a zamietol žiadosť o upustenie od zábezpeky na daň“ odvolací orgán uviedol, že colný úrad vyhovel obdobnej žiadosti odvolateľa v roku 2012 z dôvodu, že v tomto prípade išlo o dva daňové nedoplatky, ktoré boli uhradené v priebehu 24 hodím po uplynutí lehoty ich splatnosti a oba boli evidované na spotrebnej dani z liehu, pričom na ostatných daniach a povinných odvodoch odvolateľ žiadne nedoplatky nemal. Odvolateľ si musí uvedomiť, že pri posudzovaní daňovej spoľahlivosti žiadateľa colný úrad skúma v prvom rade výšku nedoplatku, dĺžku trvania nedoplatku a príčinu vzniku nedoplatku. Každú žiadosť o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky posudzuje colný úrad individuálne. Pokiaľ ide o príčinu nedoplatku, colný úrad skúma príčinu jej vzniku a vzťah k žiadateľovi, tzn. či nedoplatok na dani bol zapríčinený priamo žiadateľom, jeho platobnou nedisciplinovanosťou alebo nedoplatok vznikol inými okolnosťami (napr. neskorým zaúčtovaním platby peňažného ústavu alebo príjemcom). V predmetnom prípade orgány Finančnej správy SR evidovali u odvolateľa v posledných 24 mesiacoch pred podaním žiadosti celkovo 41 daňových nedoplatkov, ktoré boli uhradené v priebehu 1 až 7 dní po lehote splatnosti (t.j. nemožno hovoriť o jednodňových sporadických omeškaniach) a boli evidované nielen na spotrebných daniach ale aj na DPH. Podľa článku 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v platnom znení Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže v predmetnom konaní bolo nevyvrátiteľne preukázané, že odvolateľ mal počas 24 mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na spotrebnú daň z liehu daňové nedoplatky voči colnému úradu a daňovému úradu, odvolací orgán má za to, že colný úrad vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vydaním napadnutého rozhodnutia nemohlo dôjsť k zásahu do jeho verejných subjektívnych práv a ani práva na ochranu vlastníctva. Finančné riaditeľstvo SR po oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami danej právnej veci rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Základnými žalobnými námietkami žalobcu je, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, vo veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, porušili procesné práva žalobcu pri vykonávaní dokazovania, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a colné orgány porušili zásadu legitímnych očakávaní žalobcu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním zo dňa 24.06.2014 podal žiadosť o upustenie od zábezpeky poukazujúc na ustanovenie § 16 ods. 11 písm. a/ Zákona o spotrebnej dane z alkoholických nápojov o úplné upustenie od zábezpeky na daň. Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dane z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov v § 16 ods. 11 upravuje, že prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať colný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň (ďalej len „upustenie od zábezpeky“) a/ úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky, b/ čiastočne vo výške 50 %, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky. Zo žiadosti žalobcu vyplýva, že žiadal v konaní postupovať podľa § 16 ods. 11 písm.a/. Odsek 12 tohto ustanovenia upravuje, že colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 daňovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú dotknuté. Ak colný úrad rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky môže prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Definíciu daňovo spoľahlivého prevádzkovateľa obsahuje § 16 ods. 14 zákona č. 530/2011 Z.z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa za daňovo spoľahlivého považuje prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11, ktorý a/ vykazuje v súvahe z riadnej účtovnej závierky kladný rozdiel medzi majetkom a záväzkami vo výške najmenej dvojnásobku priemernej mesačnej daňovej povinnosti za obdobie 12 mesiacov, za ktoré sa zostavuje riadna účtovná závierka, a to počas 1. dvoch predchádzajúcich po sebe nasledujúcich účtovných období pred podaním žiadosti o úplné upustenie od zábezpeky, 2. jedného účtovného obdobia pred podaním žiadosti o čiastočné upustenie od zábezpeky, b/ dodržuje podmienky podľa § 15 ods. 4 najmenej 1. 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie od zábezpeky, 2. 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o čiastočné upustenie od zábezpeky, a ktorý c/ sa nedopustil správneho deliktu podľa § 70 ods. 1, písm. g/, h/, o/, p/, r/ a w/, a to... . (Podľa § 15 ods. 4 zákona - žiadateľ musí spĺňať tieto podmienky: a/ vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu, b/ zložil zábezpeku na daň podľa § 16, c/ nemá nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu,... e/ nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov,... .) Z ustanovenia § 72 ods. 2 vyplýva, že na správu dane sa použije osobitný predpis, teda zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ak sa v § 69 a § 71 ods. 6 a odsekoch 6 a 7 neustanovuje inak. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 2 písm. f/ upravuje, že daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Základné zásady správy daní upravuje § 3 ods. 1 až 6, pričom podľa ods. 1 pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri vyžadovaní plnenia jeho povinnosti použije len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia - právom aj povinnosťou daňových subjektov pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Daňový poriadok dokazovanie upravuje v § 24 v odseku 1 tak, že daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim... . Z citovaného ustanovenia v spojení s citovanými ustanoveniami zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z liehu podľa názoru súdu vyplýva, že nejde o klasické dokazovanie podľa Daňového poriadku. Zo spisu vyplýva, že žalobca k žiadosti o upustenie od zábezpeky predložil účtovné závierky za bezprostredné dve účtovné obdobia 2013 a 2012 a potvrdenia preukazujúce dodržiavanie podmienky § 16 ods. 15 zákona č. 530/2011 Z.z. a to potvrdenie daňového úradu, potvrdenie sociálnej poisťovne, potvrdenie všeobecnej zdravotnej poisťovne, potvrdenie Dôvera, potvrdenie Union, výpis z registra trestov... . Napriek tomu, že žalobcovi muselo byť zrejmé, aké podmienky má spĺňať, potvrdenie Daňového úradu Prešov zo dňa 16.06.2014 obsahovalo údaj, že voči daňovému subjektu VANAPO, s.r.o.... ku dňu 16.06.2014 nie sú evidované nedoplatky po lehote splatnosti na daniach spravovaných Daňovým úradom Prešov. Ak teda správca dane požiadal Daňový úrad Prešov, pobočka Svidník a Colný úrad Prešov, právne oddelenie, o preverenie, postupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 3, a teda v doslovnom slova zmysle ani nevykonával dokazovania, ale zisťoval záznamy z interného systému. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že mu odňal práva, ak ho so zistenými skutočnosťami neoboznámil, pretože tak, ako súd uvádza vyššie, jeho povinnosťou bolo predložiť k žiadosti kompletný doklad daňového úradu, ale aj colného úradu, čo neurobil, a teda tak, ako uvádza žalovaný, jemu samému muselo byť zrejmé, že dane zaplatil po lehote splatnosti. Rovnako je nesporné, že k oneskorenému plateniu daní nedochádzalo iba občas, teda sporadicky, ale pravidelne, a teda v tomto postupe správcu dane ani súd nezistil porušenie subjektívnych práv žalobcu. Polemika žalobcu vo vzťahu k pojmu nedoplatok a daňový nedoplatok je iba konštrukciou, pretože z vyššie uvedených ustanovení Zákona o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, čo je daňový nedoplatok a sám zákonodarca používa pojem daňový nedoplatok a nedoplatok. Ak žalobca tvrdí, že prvostupňový orgán posudzoval daňovú spoľahlivosť nad rámec ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ Zákona o spotrebnej dani liehu, ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aplikácia lehoty upravenej v § 16 ods. 17 zákona je vylúčená, lebo ide o úplne inú procesnú situáciu (ktorú žalovaný opísal vo vyjadrení k žalobe). Žalobca vo vzťahu k zisteniam správnych orgánov vo vzťahu k ich postupu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku v roku 2012 nevznášal žiadne námietky, a teda ich zistenia súd považuje za nesporné. Kým v roku 2012 bol v omeškaní s platbou 2 splátok na dani z liehu, v roku 2014 bol zistený úplne iný skutkový stav, ktorý je popísaný v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov. K porušeniu subjektívnych práv žalobcu v postupe správnych orgánov nemohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal a ani v žalobe netvrdí, že nedoplatky vo vzťahu k colnému a daňovému úradu vznikli nie jeho zavinením, resp. neskorým zaúčtovaním a podobne. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že vo vzťahu k žalobcovi došlo k porušeniu zásady legitímnych očakávaní, pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že v minulosti colný úrad vyhovel žiadosti žalobcu v roku 2012 z dôvodu, že v tomto prípade išlo o dva daňové nedoplatky, ktoré boli uhradené v priebehu 24 hodín po uplynutí lehoty splatnosti, išlo o nedoplatok na spotrebnej dani z liehu a žalobca na ostatných daniach a povinných odvodoch žiadne nedoplatky nemal. Žalobca vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného neuviedol žiadne skutočnosti, a teda súd dospel k záveru, že skutkový stav vo veci žiadosti žalobcu v roku 2012 a vo vzťahu k žiadosti v roku 2014 nie je identický, a teda námietka žalobcu o porušení zásady legitímnych očakávaní nie je dôvodná. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože Daňový poriadok v ustanovení § 63 ods. 2 upravuje, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b/ číslo a dátum rozhodnutia, c/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo..., d/ výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c/, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo... . a podľa odseku 5 tohto ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Ak teda žalobca namieta, že bolo porušené jeho subjektívne právo, pretože ho správca dane neoboznámil s výsledkami z interného šetrenia s poukazom na vyššie uvedené, súd tento postup považuje za zákonný aj v prípade, ak by nebol v súlade so zákonom. Podľa § 250i ods.3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca síce formálne namieta nesprávnosť postupu Colného úradu Prešov vo vzťahu k jeho zisteniam, nenamieta však žiadne konkrétne skutočnosti, teda že k zaplateniu dane po lehote splatnosti došlo v dôsledku pochybenia finančnej inštitúcie atď.. Daňový poriadok v ustanovení § 72 ods. 4 písm. d/ upravuje, že odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Z administratívneho spisu nevyplýva, žeby žalobca okrem právnych námietok predložil aj listinné dôkazy preukazujúce nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku - odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloží správcovi dane s určením primeranej lehoty. Ak teda žalovaný ako odvolací orgán doplnil právnu argumentáciu v odôvodnení rozhodnutia, ktorá nebola obsiahnutá v prvostupňovom rozhodnutí, postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku. V súlade so zákonom postupoval žalovaný, ak na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože žalobca nepreukázal, že je daňovo spoľahlivý. Krajský súd po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že postup a rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.