Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200128 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200128.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v správnej veci žalobcu Zelený Kameň občianske združenie, so sídlom v Pichnom č. 156, IČO: 37 947 010, zastúpeného štatutárnym zástupcom Viliamom Bartošom, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému Slovenskej inšpekcii životného prostredia - Úrad integrovaného povoľovania a kontroly, Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava, za účasti 1) Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o., Budovateľská 2202/10, Snina, 2) Mesto Snina, Ul. Strojárska 2060, Snina, 3) Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, Andreja Kmeťa, Žilina, 4) Slovenský rybársky zväz, miestna organizácia SRZ Snina, 5) Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 04. decembra 2014 č. XXXX- XXXXX/XX/XXXX/V. na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 15.08.2014 č. XXXX-XXXXX/XXXX/Hut/XXXXXXXXX/ZX, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať trovy konania. V žalobe žalobca poukázal na výrok rozhodnutia žalovaného a argumentoval tým, že považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne z dôvodov uvádzaných v ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), c) a d), ako rozhodnutie správneho orgánu, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu nepostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu došlo vydaným rozhodnutím žalovaného k zásahu do práv žalobcu zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zároveň porušeniu ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca ďalej citoval ustanovenie § 47 ods. 1, ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorých správne orgány nepostupovali. Rozhodnutia neobsahujú žiadne úvahy, ktoré by správny orgán urobil sprístupnením účastníkom konania tým, že by ich uviedol do odôvodnenia rozhodnutia, z ktorých by bolo zrejmé, ako hodnotil dôkazy, teda aby sprístupnil účastníkom svoj záver o tom, aké skutočnosti významné pre rozhodnutie z ktorých dôkazov vyvodil záver. V prípade, že z rozličných dôkazov vyplývali rôzne skutočnosti, prečo posúdil a akú hodnotu týmto skutočnostiam prisúdil a ako sa vyrovnal s posúdením ich významu pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca ďalej dôvodil tým, že v prvostupňovom rozhodnutím úplne absentuje zmienka o tom, ako sa tento orgán vyrovnal s námietkami žalobcu a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosti uvádzané ním v priebehu celého konania, z ktorých vyplývajú skutočnosti spochybňujúce správnosť skutkových záverov prvostupňového orgánu a vo vzťahu ku ktorým nemožno nájsť v prvostupňovom rozhodnutí žiadne vysvetlenie, ako sa s nimi správny orgán vysporiadal a ako vyhodnotil a prečo ich nepovažoval za významné pri vydávaní rozhodnutia. Žalobca v konaní, aj v odvolaní poukazoval na to, že nebolo spoľahlivo zistené, že zo zistených geologických podmienkach je prevádzka skládky bezpečná a skládka je stabilná. Pritom poukázal na citáciu ustanovenia § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. h), § 3 ods. 4, § 19 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ako aj § 87 ods. 1 a § 43d Stavebného zákona. Zároveň žalobca dôvodil tým, že podľa prílohy č. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 305/2011 z 09.03.2011 stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľané použitie a to najmä vzhľadom na zdravie, bezpečnosť ľudí počas ich celého životného cyklu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že prvostupňový správny orgán v predmetnom konaní nebol oprávnený nezohľadniť skutočnosti vyvolávajúce pochybnosti o tom, či uvedená prevádzka z hľadiska ustanovení Stavebného zákona spĺňa podmienky kladené na základné požiadavky stavby prinajmenšom v rozsahu, ako sú identifikované v rozsahu a ako sú identifikované vyššie. Napriek tomu prvostupňový správny orgán dopĺňal podklady rozhodnutia, z ktorých by bolo možné zistiť, či je skládka stabilná v zmysle vyššie uvedených ustanovení stavebných predpisov. V napadnutom rozhodnutí tieto podklady vymenúva, ale nijakým spôsobom sa s nimi nevysporiadava. Napriek konštatovaniu, že skládka je situovaná v telese plošného potencionálneho zosuvu geologicky veľmi priaznivej štruktúre pre vznik a rozvoj svahových deformácii typu zosúvania a napriek súčasnosti prebiehajúcemu monitoringu na skládke prvostupňový správny orgán udelil súhlas na prevádzkovanie. Preto z uvedených dôvodov žalobca považuje za potrebné zosumarizovať skutočnosti vyplývajúce zo zhromaždených podkladov rozhodnutia z príloh podaných žalobcu zo dňa 06.11.2013 vyplýva, že svahová deformácia nameraná na skládke je veľmi vysoká a nebezpečná z hľadiska posúdenia aktivity svahových deformácií a jasne naznačuje zosuvnú aktivitu územia na svahu pod skládkou TKO. Od roku 2003 sa na predmetnej skládke realizujú kontrolné merania, od prvého merania po posledné meranie, ku ktorému došlo k roku 2013 bol zistený v bode č. 1 zo štyroch sledovaných bodov horizontálny posun o 0,22 metra západným smerom a v období rokoch 2010 až 2013 mierny vertikálny pokles bodu a to o 0,06 metra. V čase medzi dvoma poslednými meraniami od 18.04.2011 do 25.01.2013 došlo v bode č. 1 v posunu o 6 cm. Zo zreteľom na skutočnosť, že od prvého merania v roku 2003 po posledné meranie do roku 2013 bol celkový horizontálny posun na bode č. 1 0,22m. Z príloh k podaniu žalobcu zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že z technickej správy vypracovanej Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra v apríli 2013 vyplýva, že meranie vykonané v apríli 2013 preukázalo výraznú akceleráciu svahového pohybu v oblasti aktívnej šmykovej plochy, ktorá sa nachádza v hĺbke 8,5 m až 9,5 m pod úrovňou terénu. Zaznamenávané deformácie poukazujú na aktívny stav svahovej poruchy. Žalobca predložil technickú správu vypracovanú štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra z októbra 2013, pričom z tejto správy vyplývajú závery zásadne odlišné a protirečiace si so závermi Záverečnej správy spoločnosti TERRA - GEO s.r.o. Zo záverov tejto správy vyplýva, že počas posledného obdobia medzi meraním zo dňa 18.04.2013 a októbrom 2013 došlo k zintenzívneniu svahového pohybu. V správe sa konštatuje, že nárast pohybovej aktivity zosuvného telesa predstavuje vážnu hrozbu najmä pre aktívne využívajú skládku TKO mesta Snina. Na základe výsledkov realizovaného monitoringu, ale aj meraní firmou Geo express s.r.o. je možné odvodiť určitú prognózu; v záujmovom území sa počas najbližšieho obdobia dajú očakávať informácie dosahujúce prvé decimetre. V správe sa ďalej uvádza z toho dôvodu „upozorňujeme, že v prípade mimoriadnych klimatických pomerov, kedy dôjde k výskytu výdatnejších zrážkových úhrnov môže dôjsť k výraznej aktivizácii svahového pohybu aj v širšom priestore záujmového územia“. Zároveň žalobca dôvodil svojim vyjadrením z 02.04.2013, kde sa vyjadroval k statickému posúdeniu vypracovanému D. P. X.. Žalobca poukázal na záver uvedeného dokumentu, v ktorom je uvedené, že na základe stabilných výpočtov je nutné sa zamerať na kontrolu spodných a dažďových vôd. Žalobca poukázal na to, že z podkladov rozhodnutia nevyplýva, že by prevádzkovateľ dodržiaval podmienky stabilného výpočtu, konkrétne nevykonával merania ustálenej hladiny podzemných vôd v stanovených intervaloch, ani nevykonával inklinometrické meranie v mesiaci apríl 2014. Zároveň poukázal žalobca na svoje vyjadrenie z 08.07.2014, z ktorého vyplýva, že z podkladov rozhodnutia, ktorými IŽP Košice oboznámil účastníkov konania nevyplývajú závery použiteľné pre posúdenie, či je skládka stabilná a či môže byť prevádzkovaná konkrétne poukázal na to, že pokiaľ D.. X. predložil vyjadrenie označené ako Zápis č. 1 Vyhodnotenie meraní 0506/2014 z tejto listiny vyplýva, že po vykonaní ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou dňa 14.05.2014 malo dôjsť ku kontrolnému meraniu podpovrchových vrtov spoločnosťou GEO EXPRESS s.r.o. 22.05.2014 v zabudovaných inklinometrických vrtoch INK-1, 2, 3, 4, pričom zápise č. 1 sú uvedené celkové posuny pri jednotlivých inklinometrických vrtoch. V závere žaloby poukázal žalobca na to, že rovnaké námietky vzniesol voči odkazu na meranie uskutočnené dňa 03.06.2014 spoločnosťou GEONA s.r.o. a navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním označených správ z kontrolného merania podpovrchových posunov inklinometrických vrtov. Z dôvodov, ktoré konkretizoval v uvedenom vyjadrení poukázal na to, že vyjadrenie D.. X. o tom, že merania hladiny ukázali ustálenosť vodnej hladiny vo vrtoch, alebo dokonca klesajúcu tendenciu nezodpovedajú výsledkom meraní. Napriek uvedenému prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým menil a povolil integrované povolenie, teda za zmenených a doplnených podmienok povolil prevádzkovanie skládky. K týmto námietkam žalobcu uvedených v odvolaní žalovaný nezaujal žiadne stanovisko z výnimkou všeobecných konštatovaní, že rozhodnutie je správne, pričom podľa žalobcu takéto všeobecné konštatovania nemajú žiaden identifikovateľný vzťah ku konkrétnym námietkam žalobcu. Žalobca naďalej zotrval na stanovisku, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo spoľahlivo zistené, že prevádzka povoľovanej činnosti zaručila účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia. V situácii, keď z dôkazov, ktoré boli podkladom rozhodnutia vyplýva záver o tom, že prevádzka je umiestnená na území s veľmi vysokou a nebezpečnou svahovou deformáciou, iné dôkazy zhromaždené v konaní ani každý jednotlivo, ani všetky vo vzájomnej súvislosti neumožňujú záver, že povolením predmetnej činnosti bola zaručená účinná integrovaná ochrana zložiek životného prostredia. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 30.03.2015 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia so sídlom v Košiciach rozhodnutím zo dňa 15.08.2014 č.: XXXX-XXXXX/XXXX/Hut/XXXXXXXXX/ZX ako príslušný správny orgán podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z.z. rozhodol tak, že mení a dopĺňa integrované povolenie vydané IŽP Košice rozhodnutím č. XX/X-OIPK/XXXX-To/ XXXXXXXXX zo dňa 22.02.2005 v znení zmien vydaných IŽP Košice rozhodnutiami č. XXX/XXX-OIPK/ XXXX-To/XXXXXXXXX/ZX zo dňa 20.08.2006 a č. XXXX-XXXXX/XXXX/Mil/XXXXXXXXX/ZX zo dňa 18.11.2011 (ďalej len „integrované povolenie“), ktorým bola povolená činnosť v prevádzke „Skládka nie nebezpečného odpadu Snina“, Pčolinská 9010, 069 01 Snina, prevádzkovateľovi obchodné meno: Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o., sídlo Budovateľská 2202/10, 069 01 Snina, IČO: 73 904 157, pričom predmetom zmeny integrovaného povolenia činnosti prevádzky boli všetky povolenie a činnosti prevádzky v oblasti odpadov, v oblasti povrchových vôd, ako aj boli uvedené všetky záväzné podmienky a podrobnosti uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia obsiahnuté na strane 1 až 9 napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán poukazom na žiadosť žiadateľa spoločnosť Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o., ako aj na príslušné písomné doklady, ktoré boli priložené k žiadosti a vykonané dôkazy prvostupňovým správnym orgánom v konaní pred vydaním samotného rozhodnutia. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia ústredie, Útvar integrovaného povoľovania a kontroly so sídlom v Bratislave, tento ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 04.12.2014 pod č. XXXX-XXXXX/XX/XXXX/Šop rozhodol tak, že zamietol odvolanie účastníkov konania Občianskeho združenia Zelený kameň a Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk a prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice z 15.08.2014 potvrdil. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že na základe žiadosti prevádzkovateľa Verejnoprospešné služby Snina s.r.o. zo dňa 09.05.2013 prvostupňový správny orgán podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z. v spojení s § 32 ods. 1 písm. a), podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 1 a bod 6, § 3 ods. 3 písm. b) bod 1, riadok 1.2 a § 33 Zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia vykonaného podľa tohto zákona, ako aj zákona o Správnom konaní vydal rozhodnutie zo dňa 15.08.2014 ako zmenu integrovaného povolenia, ktorým bola povolená činnosť v prevádzke „skládka nie nebezpečného odpadu Snina“, Pčolinská 9010, Snina, voči ktorému sa odvolali účastníci konania a to Občianske združenie Zelený kameň a Lesoochranárske zoskupenie Vlk zastúpené JUDr. Ivetou Rajtákovou. Žalovaný poukázal na dôvody odvolania, ako aj na postup pred samotným vydaním rozhodnutia žalovaného. Preskúmal odvolania odvolateľov a celý spisový materiál a vyjadril sa k jednotlivým námietkam v odvolaní. Inšpekcia preskúmala rozhodnutie a nestotožnila sa s konštatovaním odvolateľov, nakoľko z odôvodnenia je úplne jasné a zrejmé, ako sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s každou jednou pripomienkou. Súčasne je v odôvodnení uvedené ako a aké podmienky na základe podkladov a pripomienok určil v povolení, inšpekcia pritom konštatovala, že inšpektorát sa v plnom rozsahu riadil ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že prevádzkovateľ predložil ku konaniu dokument Statické posúdenie, statický výpočet stavby Snina - Skládka TKO - posúdenie stability, ktorý bol vypracovaný D.. P. X., autorizovaným stavebným inžinierom - statikom v novembri 2013. Inšpektorát posúdil tento podklad rovnako ako ostatné a v súlade so správnym zákonom uplatnil zásadu, že správny orgán je povinný vykonávať zisťovanie a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. V zmysle tejto zásady si vyžiadal od prevádzkovateľa Dopracovanie statického posúdenia z novembra 2013, ktoré považoval za nedostatočné. Prevádzkovateľ na základe požiadavky predložiť Dodatok č. 2 k statickému posúdeniu z februára 2014 a Zápis č. 1 vyhodnotenie meraní zo dňa 06.06.2014, v ktorom bolo konštatované, že „skládka odpadov v zmysle podmienok pre výpočet je stabilná a je možné ju prevádzkovať v súčasnom stave ďalej“. Uvedená skutočnosť je dôkladne popísaná aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zhodnotil technické dokumentácie, ktoré predložil prevádzkovateľ, ako aj odvolatelia, či ich obsah a závery nevyvolávajú pochybnosti a teda či z nich vyvodené závery vychádzajú z presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Preskúmaním bolo zistené, že neexistujú pochybnosti o obsahu Statického posúdenia, Dodatok č. 2 k statickému posúdeniu z februára 2014 a Zápis č. 1 Vyhodnotenie meraní zo dňa 06.06.2014, a teda možno konštatovať, že z nich vyvodené závery vychádzajú z presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Prevádzkovateľom predložený dokument Statické posúdenie je vypracované oprávnenou osobou - statikom, ktorý je oprávnený posudzovať samotnú stabilitu stavieb. Odvolateľmi predložené dokumenty v prvom rade neboli primárne vypracované pre posúdenie stability predmetnej skládky, ale podľa ich názvu a zadania sa jedná o posúdenie vplyvu ťažby v blízkom dobývacom priestore. Samotné dokumenty pojednávajú o svahových posunoch a nie o posunoch skládky odpadov. merania uvádzané v dokumentoch predložených odvolateľmi neboli vykonané ani priamo v prevádzke. Nie je preto zrejmé, ako by výsledky v nich mohli byť porovnané z výsledkami v Statickom posúdení, Dodatku č. 2 k statickému posúdeniu z februára 2014 a Zápisu č. 1 Vyhodnotenie meraní zo dňa 06.06.2014, keďže vyhodnocujú iné skutočnosti. Inšpektorát neakceptoval návrh odvolateľov na vypracovanie nového posúdenia, keďže považuje predložené doklady za dostatočné, toto posúdenie je výhradne na inšpektoráte. Účastníci konania sú oprávnení navrhovať dôkazy, ale nie je povinnosťou správneho orgánu ich vykonať, keďže správny orgán je viazaný aj ustanovením § 3 zákona o Správnom konaní. Na záver je potrebné k tomuto bodu uviesť, že súčasťou predmetného konania nebolo stavebné konanie, a preto aj Inšpektorát nezmenil kapacitu ako uviedol v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko toto by vyvolalo potrebu zmeny stavby pred dokončením, ktorú bude potrebné povoliť v rámci zmeny integrovaného povolania. Samotnému začatiu prevádzkovania skládky v roku 1999, povoleným vtedy príslušnými orgánmi štátnej správy predchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, následne územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Všetky tieto postupy nie sú samoúčelné, ale zabezpečujú, aby každá činnosť a stavba bola povolená v súlade s platnými predpismi a jej realizáciou a následným užívaním neprišlo k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia. Tieto procesy boli ukončené kladne a teda neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vydaniu príslušných povolení. K námietke č. 3 žalovaný uviedol, že frekvencia merania úrovne hladiny podzemnej vody je podľa § 36 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, v nadväznosti na prílohu č. 24, časť III. Ochrana podzemných vôd, písm. b) Monitorovanie bod 3-6 mesiacov. Inšpektorát po dlhodobom sledovaní zvážil interval raz za 3 mesiace, čo je stále častejšie, ako stanovuje predmetná vyhláška. Interval 1x za týždeň bol stanovený nadštandardne, v čase keď to bolo potrebné, čo svedčí o operatívnosti Inšpektorátu vo vzťahu k prevádzkovaniu predmetnej skládky odpadov. K ďalšej námietke odvolateľa odvolací orgán uviedol, že predmetom konania nebolo zisťovanie zdroja znečistenia Pčolinka dňa 27.05.2013 a Inšpektorát ani nie je oprávnený túto skutočnosť posudzovať. Napriek tomu sa inšpektorát touto skutočnosťou zaoberal a dostatočne zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pôvodca mimoriadneho zhoršenia kvality vôd nebol zistený. Súčasne na základe predchádzajúceho zisťovania a podkladov, ktoré boli pre toto zisťovanie podkladom a týkali sa mimoriadneho zhoršenia kvality vôd implementoval v rozhodnutí podmienky pre meranie voľných kyanidov. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 14.05.2014 je okrem iných skutočností uvedené, že odstúpené dokumenty ORPZ v Humennom, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality listom z 31.12.2013, ktoré boli na prvostupňový správny orgán doručené dňa 31.01.2014 budú slúžiť správnemu orgánu na rozhodnutie vo veci k stanoveniu monitorovania ukazovateľa znečistenia kyanidu celkove v podzemných vodách vo vrtoch M-1, JS-3 a prameňa nad skládkou odpadov v priesakovej kvapaline a vo vypúšťaných podzemných vodách z vetvy „C“ v prevádzke. Následne vo výrokovej časti je rozhodnutia v bode 9.4.2 je určená podmienka na monitorovanie ukazovateľa kyanidy celkové a súčasne je táto skutočnosť uvedená v odôvodnení rozhodnutia. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že inšpekcia posúdila všetky aspekty daného konania a konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so všetkými právnymi predpismi a vysporiadal sa so všetkými pripomienkami a návrhmi. Neustále v každej fáze procese vykonávanie vykonával zisťovanie a dokazovanie. Súčasne inšpekcia plne akceptuje právo odvolateľov byť účastníkmi konania a podávať námietky, pripomienky a odvolania, z čoho je zrejmé, že takýto mechanizmus je potrebný pre právny štát a dobre spravovanú spoločnosť. Odvolatelia však majú rovnaké práva ale aj povinností, ako akýkoľvek účastník konania. Nemôžu si prisvojovať väčšie práva, ako im priznáva zákon. Na záver odvolací orgán konštatoval, že odvolatelia v odvolaniach nepredložili žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Konanie podľa žalovaného a vydanie povolenia bolo v súlade so zákonom. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a potom, čo účastníci konania dali súhlas s poukazom na ustanovenie § 250f ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania súd vo veci vyhlásil rozhodnutie dňa 20.11.2015 potom, čo na tabuli Krajského súdu v Prešove bolo vyvesené upovedomenie o termíne vyhlásenia rozhodnutia a to odo dňa 13.11.2015 do 20.11.2015 a s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 1 a 3 predmetné rozhodnutie krajský súd dňa 20.11.2015 o 11:00 hod. na č.d. 108/I.posch. Krajského súdu v Prešove verejne vyhlásil. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností a z dôvodov žaloby, žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. V správnom súdnictve prejedávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a jeho postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, integrované povolenie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činnosti v existujúcich prevádzkach a nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) bod 1, 2 citovaného zákona, súčasťou integrovaného povoľovania v oblasti povrchových vôd a podzemných vôd je konanie na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd alebo do podzemných vôd. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 1 citovaného zákona, súčasťou integrovaného povoľovania je v oblasti odpadov konanie o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovaní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, z ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 6 citovaného zákona, súčasťou integrovaného povoľovania je v oblasti odpadov udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov a zariadenia na zhodnocovanie nebezpečných odpadov. Z ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona, konanie z vlastného podnetu inšpekcia začne, ak a) je potrebné zmeniť emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania určené na prevádzku a monitorovanie zariadenia v povolení, ak po vydaní povolenia došlo k zmene právnych predpisov alebo k zmene najlepšej dostupnej techniky, ktorá umožňuje významné zníženie emisií z prevádzky a jej zavedenie je pre prevádzkovateľa technicky a ekonomicky únosné, b) znečisťovanie z prevádzky spôsobuje prekračovanie normy kvality životného prostredia alebo povolená prevádzka môže spôsobiť prekročenie tejto normy a prekročenie nemožno odstrániť alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania, c) sa zistí činnosť v prevádzke, ktorej nebolo vydané povolenie a jej činnosť je uvedená v prílohe č. 1. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, po začatí konania inšpekciou vyzve inšpekcia prevádzkovateľa na predloženie žiadosti v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy prevádzkovateľovi. Na základe odôvodnenej písomnej žiadosti prevádzkovateľa môže inšpekcia túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní. Podľa § 11 ods. 3 písm. d) citovaného zákona, ak je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov a cudzích dotknutých orgánov, inšpekcia bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle, v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli výzvu zainteresovanej verejnosti na písomné prihlásenie sa za účastníka konania, výzvu zainteresovanej verejnosti a osobám s možnosťou podať prihlášku a výzvu verejnosti s možnosťou vyjadrenia sa k začatiu konania s lehotou najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy na webovom sídle spolu s informáciami. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, inšpekcia vydá povolenie, ktorým sa povoľuje činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa zákona a osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, povolenie okrem náležitostí rozhodnutia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej osoby a adresu trvalého bydliska, obchodné meno fyzickej osoby podnikateľa, identifikačné číslo a miesto podnikania alebo názov alebo obchodné meno právnickej osoby, jej sídlo a identifikačné číslo prevádzkovateľa, b) popis a umiestnenie prevádzky a jej zariadení, c) podmienky prevádzkovania prevádzky a jej zariadení, postupy a opatrenia zabezpečujúce plnenie týchto podmienok (ďalej len „záväzné podmienky prevádzkovania“). Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, v záväzných podmienkach prevádzkovania inšpekcia podľa príslušných písm. a) až o) určí všetky podrobnosti, limity a opatrenia na zabezpečenie prevádzkovania takéhoto zariadenia. Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona, záväzné podmienky povolenia musia vždy obsahovať podmienky, postupy a opatrenia, ktoré by inak boli určené na základe osobitných predpisov, podľa ktorých by boli vydané rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a súhlasy, ktoré sa nahradzujú povolením. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, inšpekcia je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní, ... Podľa § 33 ods. 3 citovaného zákona, v rámci prehodnocovania a aktualizácie podmienok povolenia inšpekcia pri prehodnocovaní podmienok povolenia použije všetky informácie vyplývajúce z monitorovania alebo kontrol. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a jednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný bezpochyby postupovali v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencie a kontrole znečisťovania životného prostredia, na ktoré súd poukázal vyššie, ale aj v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o správnom konaní. Na základe týchto záverov súd dospel k tomu, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, z ktorého prijali správne právne závery a na základe uvedených právnych záverov rozhodnutia odôvodnili dostatočne, zrozumiteľne a jasne, pričom vyhodnotili všetky vykonané dôkazy samostatne i spolu v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o správnom konaní. Pokiaľ žalobca v konaní v žalobe, ako aj v predchádzajúcom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a prijaté nesprávne závery, ako aj rozhodnutia považoval za nedostatočne odôvodnené, musí súd zdôrazniť, že z rozsiahleho vykonaného dokazovania prvostupňovým správnym orgánom tieto skutočnosti nevyplývajú. Rozhodnutie vydala Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát Košice ako prvostupňový správny orgán, pričom vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého napokon vypracoval svoje rozhodnutie zo dňa 15.08.2014 vydané ako zmenu integrovaného povolenia k pôvodne vydanému rozhodnutiu zo dňa 22.02.2005, ktoré bolo už zmenené rozhodnutiami z roku 2006 a 2011. Ide o skládku nie nebezpečného odpadu Snina, ktoré v prospech prevádzkovateľa Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. Budovateľská 10 so sídlom v Snine povolil Inšpektorát životného prostredia Košice prvotným rozhodnutím zo dňa 22.02.2005 pod č. XX/X-OIPK/XXXX-To/XXXXXXXXX a v tomto rozhodnutí určil prevádzkovateľovi určité podmienky, na základe ktorých vlastne prevádzkovateľ vykonával túto činnosť skládky nie nebezpečného odpadu Snina na základe uvedeného rozhodnutia od roku 2005. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd bezpochyby preukázané, že Verejnoprospešné služby Snina s.r.o. túto svoju činnosť vykonávali za podmienok upresnených v tomto rozhodnutí, ako aj na základe zmien vydaných príslušným inšpektorátom životného prostredia, ako už súd uvádzal z 20.08.2006 a následne z 18.11.2011 a napokon ako tomu je aj zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.08.2014, ktoré obsahuje v oblasti odpadov, v oblasti povrchových vôd všetky podmienky integrovaného povolenia, ktoré sa menia a dopĺňajú s tým, že prevádzkovateľ skládky je povinný počas prevádzky skládky odpadov spĺňať tieto podmienky, ktoré sú presne stanovené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súhlas na prevádzkovanie zriadenia na zneškodňovanie odpadov v prevádzke skládka nie nebezpečného odpadu Snina je ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia platný do 31.12.2015. Prevádzkovateľ je povinný v lehote do troch mesiacov pred ukončením platnosti súhlasu na zneškodňovanie odpadov pokiaľ nenastanú skôr skutočnosti na jeho zmenu požiadať prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty jeho platnosti. Ohľadom záväzných podmienok a príslušných opatrení bude znovu toto povolenie prevádzky na základe monitorovania, na základe jednotlivých meraní opätovne povoľované, tzn. že dochádza k následnému procesu, kde sa budú môcť opätovne vyjadrovať všetci účastníci správneho konania podávať vyjadrenia, svoje stanoviská, námietky a návrhy na ďalšie fungovanie prevádzky nie nebezpečnej skládky odpadu Snina. S poukazom na rozsiahle uvedené odôvodnenie rozhodnutia a stanovenie podmienok na str. 1 až 9 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je súd toho názoru, že správny orgán tak prvostupňový správny orgán, ako aj následne žalovaný sa dostatočne vyporiadali so všetkými námietkami uvádzanými Občianskym združením Zelený kameň v rámci správneho konania a žalovaný ako odvolací orgán sa ku všetkým námietkam uvádzaným v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vyjadril v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté žalobou a to zo dňa 04.12.2014 pod č. XXXX-.XXXXX/XX/XXXX/Šop dôsledne, jasne, ku každej jednej námietke presvedčivo a dôkladne. Čo sa týka dôvodov uvádzaných v žalobe, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci súd je toho názoru, že správne orgány jednoznačne postupovali podľa hmotnoprávneho predpisu zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ako aj podľa Vyhlášky č. 310/2013 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Vzhľadom na dôvody uvádzané v žalobe tieto sa v prevažnej miere zaoberajú zosuvom územia, ku ktorému jednoznačne dal svoje stanovisko D. P. X., ako autorizovaný stavebný inžinier - statik a svoje stanovisko vypracoval jednak v novembri 2013, ako aj následne vo februári 2014 a vyhodnotil merania dňa 06.06.2014 na skládke odpadov uvedenej prevádzky. Čo sa týka týchto záverov, ako aj zápisu č. 1 vyhodnotenia meraní zo dňa 06.06.2014 aj súd je toho názoru, že možno konštatovať, že z nich vyvodené závery vychádzajú z presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a prevádzkovateľom bol predložený ďalší dokument statické posúdenie, ktoré je vypracované oprávnenou osobu - statikom, ktorý je osobou oprávnenou posudzovať samotnú stabilitu stavieb. Preto odvolanie a samotné dôvody uvádzané Občianskym združením Zelený kameň v žalobe považuje aj súd za nedostatočné na to, aby na základe uvedenej žaloby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu resp. pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov predmetné rozhodnutie vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu. Skutočnosti, ktoré sú uvádzané žalobcom v žalobe nepovažuje dôvody súd za takej váhy, aby predmetné rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil na základe podanej žaloby a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože považuje rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného za vydané v súlade so zákonom. Na tie skutočnosti, ktoré žalobca vyhodnotil ako nesprávny právny záver súd reaguje v tom zmysle, že podľa názoru súdu správne orgány jednoznačne vychádzali z príslušných ustanovení zákona č. 39/2013 Z.z. ako aj vykonávacej vyhlášky, na ktorú už súd vyššie poukázal, na jednotlivé námietky žalobcu správne orgány adekvátne reagovali a dostatočne svoje dôvody v rozhodnutiach zdôvodnili. Preto s poukazom na dôvody žaloby, ako aj na rozsah žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutia súd považuje za vydané v súlade so zákonom a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd konštatoval, že žalovaný ako odvolací orgán sa dostatočne dôsledne a presvedčivo zaoberal všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.