Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201416 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201416.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkýň 1. F. X., bytom X. XX, Q. K., 2. F. Q., bytom X. XXX, Q. K., právne zastúpených Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou, Krivá 23, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. mieru 3, Prešov, za účasti 1. F. Q. K., H. X Q. K., 2. D.. V. V., O. XX, Q. B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. H.-H zo dňa 21. októbra 2014 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Správny poriadok“ ) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správne pre územné plánovanie stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný poriadok) na základe odvolania žalobkýň v 1) a v 2) rade a účastníkov konania X. Q., X. XXX, L. Q., bytom X. XXX, XXX XX Q. K., P. Q., bytom X. XXX preskúmal rozhodnutie Obce Z. K. (ďalej len „stavebný úrad“) č. XXXX/XXXXX-XXX Q. zo dňa 19.08.2014, ktorým podľa § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu ,,X tr. ZŠ X.“ na parcele č. KN C XXXX v k.ú. Q. K. s jej základnými charakteristickými údajmi uvedenými vo výroku predmetného rozhodnutia rozhodol tak, že odvolanie žalobkýň v 1) a 2) rade a ďalších účastníkov konania zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad vydal dňa 19.08.2014 napadnuté rozhodnutie č. XXXX/ XXXXX-XXX Q., ktorým podľa § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu ,,X tr. ZŠ X.“ na parcele č. KN C XXXX v k.ú. Q. K. s jej základnými charakteristickými údajmi uvedenými vo výroku predmetného rozhodnutia pre stavebníka Mesto Q. K.. Účelom stavby je zvýšenie kapacity školy. Predmetom uvedeného stavebného povolenia je podľa popisu stavby výstavba nového samostatne stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli ZŠ X.. Objekt je navrhovaný ako dvojpodlažný bez využitia podkrovných priestorov, nepodpivničený, prestrešený valbovou strechou bez vikierov. Objekt je pôdorysného tvaru písmena L, má dĺžku ramien 21,00 x 18,00 m a šírku 9,00 m. Prístupnosť objektu je z existujúcej verejnej komunikácie a vnútroareálovej pešej komunikácie. Objekt rieši novostavbu predmetného kontajnerového objektu s vytvorením deviatich tried ZŠ so zázemím a s nadväznosťou na jestvujúci objekt školy, nakoľko súčasná škola kapacitne nepostačuje pokryť veľké množstvo žiakov. Prvé nadzemné podlažie tvoria 4 triedy, sociálne zariadenie a schodisko na poschodie. Druhé nadzemné podlažie tvorí 5 tried a chodba so schodiskom. Objekt má riešené dva samostatné vstupy do budovy - vstup hlavnou bránou na južnej fasáde novostavby na prízemie a zadný únikový východ do priestranstva školy. Kotolňa bude plynová, umiestnená v podstrešnom priestore nad schodiskom objektu, kde je inštalovaný kotol na plynné palivo bez zásobníkového ohrievača TÚV v tejto miestnosti, ktorým sa zásobuje teplom celá novostavba. Uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne v 1) a 2) rade a ďalší účastníci konania, v ktorom namietali, že ako účastníci konania podali v predmetnej veci námietky, ktorým stavebný úrad nevyhovel a v písomnom rozhodnutí túto skutočnosť len stroho konštatuje. Zároveň odkázali na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Okrem námietok podali stavebníkovi petíciu proti navrhovanej stavbe, avšak rovnako bez odozvy. Obec nemá výkonom prenesenej štátnej správy napomáhať segregácii, ale pokúšať sa o dosiahnutie desegregácie v zmysle dokumentu „Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020“, ktorého ustanovenia zároveň citujú a spochybňujú pritom prezentovaný účel stavby - zvýšenie kapacity školy, v spojení s výrokom cit.: „Nie je účelom stavby skôr „zvýšenie segregácie rómskych detí?“. Stavebný úrad nerešpektoval odporúčanie Rady EÚ o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch EÚ vyjadrenú v dokumente „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“. Vzniesli aj ďalšie námietky týkajúce sa nedoriešenej dopravy, resp. miestnych komunikácií pred školou, kde chýbajú chodníky a kde hrozí nešťastie a žiadajú, aby boli v odvolacom konaní opätovne posúdené všetky námietky. Ďalej uviedol, že k podanému odvolaniu sa vyjadril stavebník Mesto Q. K. v písomnom stanovisku zo dňa 12.09.2014 kde uviedol, že Mesto Q. K. rozhodlo o umiestnení novej modulovej základnej školy v miestnej časti X. po prerokovaní v Mestskom zastupiteľstve prostredníctvom prijatia zmeny č. X Rozvojového programu mesta dňa 24.04.2014, č. uznesenia XXX. Prijatiu rozhodnutia predchádzala známa skutočnosť v miestnej časti X. s neúnosnou situáciou v procese výučby na úrovni základného školstva - dvojzmenná prevádzka, predimenzovaný počet žiakov v jednotlivých triedach, nedostatočné sociálno - hygienické kapacity. Z tohto dôvodu mesto schválilo investičný zámer - výstavbu 9. tr. ZŠ X. za účelom riešenia skvalitnenia vyučovacieho procesu v miestnej časti X. za účinnej finančnej pomoci vlády Slovenskej republiky. Výstavba modulovej školy v areáli jestvujúcej základnej školy je v súlade s územným plánom mesta Q. K. a voči výstavbe mesto nemalo námietky. Proti umiestneniu školy nevzniesli závažné námietky ani dotknuté orgány. Nie je pravdou, že rozhodnutím o výstavbe modulovej školy mesto napomáha segregácii rómskej komunity a už vôbec nie je účelom výstavby „zvýšenie segregácie rómskych detí“. Investičný zámer bol prerokovaný so splnomocnencom vlády SR, ktorý bol osobne preveriť danú problematiku. Výsledkom prerokovania je dohoda o vzájomnej spolupráci medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Mestom Q. K. a Základnou školou X. o poskytnutí finančných prostriedkov na vybudovanie modulovej školy. Nie je toho názoru, že touto dohodou porušil splnomocnenec vlády SR dokument „Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020“, ktorý sám vydal. Výstavbou modulovej školy nebráni ďalšej úlohe z predmetného dokumentu maximalizovať participáciu aktivovaných nezamestnaných pri zabezpečovaní účasti detí na vzdelávaní, bezpečnej ceste do školy a zo školy, poriadku na školách. Participácia nezamestnaných pri zabezpečovaní vzdelávania môže sa v plnej miere realizovať aj pri prevádzkovaní zvýšenej kapacity jestvujúcej školy výstavbou nového objektu. K úlohe „Odborné vzdelávanie by nemalo byť presúvané do osád, naopak žiaci z osád by mali možnosť cestovať za vzdelaním“ pripomína, že výstavbou 9. tr. základnej školy X. nerieši odborné vzdelávanie, ale základné na 1. a 2. stupni. Ale ani základné vzdelávanie nepresúva do osady. Jestvujúca ZŠ, v areáli ktorej sa uvažuje s novou výstavbou, sa nachádza v centre miestnej časti X., cca 200 m od osady. Nie je pravda, že mesto zvyšuje kapacitu školy v mieste, kde sú situovaní jedine J.. V miestnej časti X. žije cca 1/3 obyvateľov nerómskej komunity. V územnom pláne mesta Q. K. je pripravená lokalita a výstavba ďalších cca 200 rodinných domov. Mesto nedelí miestnu časť X. na rómskych a nerómskych občanov. Aj jestvujúce priestory základnej školy a aj jej rozšírenie o ďalšie triedy sú určené pre deti všetkých občanov miestnej časti X.. Rešpektuje vôľu rodičov detí, do ktorej základnej školy svoje dieťa umiestnia. Výstavbou 9 nových tried sa vytvoria podmienky pre predškolskú prípravu a taktiež mimoškolskú činnosť žiakov, čo do značnej miery prispeje k aktivitám rómskej mládeže pod kontrolou pedagogických pracovníkov a môže dôjsť aj k zníženiu drobných priestupkov mládeže po vyučovaní. Konštatoval, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, predložený spisový materiál, námietky vznesené v odvolaní a porovnal ho so všeobecne záväznými právnymi predpismi v tejto veci aplikovateľnými a k veci uviedol tieto zistené skutočnosti: Mesto Q. K. podalo na stavebnom úrade Z. K. dňa 21.07.2014 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu občianskej vybavenosti 9. tr. ZŠ X. na pozemku parc. č. KN C XXXX, k.ú. Q. K. podľa § 58 Stavebného zákona v spojení s § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. V súlade s § 62 Stavebného zákona stavebný úrad oznámil listom zo dňa 23.07.2014 začatie stavebného konania za súčasného upustenia od ústneho konania a miestneho zisťovania na predmetnú stavbu. Podľa predmetného oznámenia mohli účastníci konania svoje námietky k navrhovanej stavbe uplatniť najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia s tým, že na neskoršie podané námietky neprihliada. Upozornil účastníkov konania, že k pripomienkam a námietkam, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené pri prerokovaní územného plánu zóny alebo územného projektu zóny sa neprihliadne a do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť na tunajšom úrade. Dotknuté orgány štátnej správy boli podľa uvedeného oznámenia povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. K zámeru predmetnej výstavby sa podľa § 140a Stavebného zákona vyjadrili tieto dotknuté orgány, ktorých predložené stanoviská neboli záporné ani protichodné. K navrhovanej stavbe vzniesli dňa 08.08.2014 svoje námietky jednotlivo žalobkyne v 1) a 2) rade ako aj ďalší účastníci konania X. Q., L. Q., F. Q., ktoré boli vo svojom obsahu takmer totožné. V podaných námietkach účastníci konania vyjadrili svoj nesúhlas s výstavbou stavby 9. tr. ZŠ X., pričom poukazujú na voľné kapacity tried iných škôl v meste Q. K. a na nedostatočne zabezpečenú prístupovú komunikáciu z hľadiska jej bezpečnosti pre deti. Ďalej konštatoval, že stavebný úrad posúdil predloženú žiadosť a podklady k nej, projektovú dokumentáciu, vyjadrenia účastníkov konania i dotknutých orgánov a dňa 19.08.2014 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 66 Stavebného zákona v spojení s § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu 9 tr. ZŠ X. pre stavebníka Mesto Q. K.. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad stručne popísal navrhovanú stavbu a jej stavebné objekty. V podmienkach rozhodnutia určil stavebný úrad lehotu na dokončenie stavby, napojenie na inžinierske siete a dodržanie architektonických a urbanistických podmienok. Stavebný úrad zapracoval do rozhodnutia i požiadavky vyplývajúce z predložených stanovísk dotknutých orgánov a posúdil vyjadrenia a námietky účastníkov konania, o ktorých rozhodol s riadnym odôvodnením. Uviedol, že za účelom spoľahlivo zisteného stavu veci vykonali zamestnanci žalovaného dňa 16.10.2014 obhliadku lokality, na ktorej má byť výstavba predmetnej stavby uskutočnená. Umiestenie kontajnerovej školy 9. tr. ZŠ X. je plánované priamo v areáli už jestvujúcej základnej školy, čo je plne v súlade s územným plánom mesta Q. K., prijatým uznesením z mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva v Q. K. dňa 10.06.1994 pod číslom Y. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého je zóna určená na výstavbu predmetnej stavby označená v komplexnom urbanistickom návrhu ako zóna občianskeho vybavenia pod číslom 02 - základné školy. K podanému odvolaniu citoval ustanovenie § 66 ods. 1 Stavebného zákona s uvedením, že vychádzajúcich z ustanovenia § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Ďalej citoval ustanovenie § 3 Správneho poriadku, § 46 a § 47 Správneho poriadku a dôvodil, že námietky žalobkýň v 1) a 2) rade, ako aj ostatných účastníkov konania sú takmer totožné s písomnými námietkami, ktoré boli podané v konaní dňa 08.08.2014. Z obsahového hľadiska možno tieto námietky považovať za námietky, ktoré smerujú voči podmienkam na umiestnenie stavby, ktoré mali byť uplatnené v rámci územného konania. Poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Z predmetného ustanovenia vyplýva tzv. koncentračná zásada, ako vyjadrenie zásady vigilantibus iura, ktorej účelom je racionalizácia územného i stavebného konania, a v ktorom má stavebný úrad povinnosť vysporiadať sa s množstvom námietok vznesených (i niekoľko sto) účastníkmi konania. Ak by zákon časovo neobmedzil možnosť uplatňovania námietok jednotlivo pre územné a stavebné konanie, znemožnil by tým de facto stavebnému úradu vydanie rozhodnutia vo veci, keďže by sa tento musel zaoberať dokazovaním a neustálym odôvodňovaním námietok, ktoré by si účastníci kedykoľvek uplatňovali. Preto námietky týkajúce sa umiestnenia stavby bolo možné vznášať len v územnom konaní, a to v lehote určenej stavebným úradom. Po uvedenej lehote sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Na túto zásadu boli účastníci konania v oznámení o začatí stavebného konania riadne upozornení. Citoval ustanovenie § 62 ods. 1 Stavebného zákona a dôvodil, že pri vydávaní stavebného povolenia č. XXXX/XXXXX-XXX Q. zo dňa 19.08.2014, vychádzal stavebný úrad z právoplatného územného rozhodnutia č. XXXX/XXX-XXX zo dňa 11.06.2014, vydaného v územnom konaní. Napriek tomu, že obe rozhodnutia na seba priamo nadväzujú, sú vydávané v dvoch samostatných a oddelených konaniach. Stavebný úrad je povinný rešpektovať podmienky stanovené v územnom rozhodnutí, a to s prihliadnutím na zachovanie postavenia a dobromyseľne nadobudnutých práv všetkých účastníkov územného konania. V rámci odvolacieho konania nemôže vo veci stavebného konania preskúmavať zákonnosť vedenia územného konania a námietky účastníkov konania, ktoré mali byť uplatnené v rámci územného konania, pretože to neumožňuje zákon. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR uverejnený pod sp. zn. 6Sžo/122/2010 zo dňa 27.04.2011, v odôvodnení ktorého súd okrem iného uviedol, že stavebné konanie ako i kolaudačné konanie sú v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré síce na seba v ich jednotlivých fázach nadväzujú, avšak majú odlišný predmet konania. Pri stavebnom konaní príslušný správy orgán skúma najmä splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 62 Stavebného poriadku, finálne v kladnom prípade vydá časovo obmedzené stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie za právoplatne skončené. V tejto súvislosti dôvodil, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR je potrebné aplikovať per analogiam aj vo vzťahu medzi územným a stavebným konaním. Pre žalovaného bolo v tomto zmysle pri preskúmavaní a hodnotení zákonnosti konania a rozhodovania stavebného úradu 1. stupňa v rámci stavebného konania, územné konanie právoplatne skončené. K ďalšej námietke účastníkov konania poukázal na skutočnosť, že postup pri vybavovaní petícií a ich preskúmavanie sa spravuje ustanoveniami zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, podľa ktorého sú povinné postupovať osoby podávajúce petíciu i príslušné orgány oprávnené na jej vybavenie. Obsah podanej petície preto nemožno posudzovať v územnom, či stavebnom konaní. Stavebný úrad postupuje v stavebnom konaní v zmysle ustanovení Stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, za subsidiárneho použitia Správneho poriadku. Stavebný úrad nie je podľa uvedených právnych predpisov oprávnený prešetrovať obsah podanej petície. K námietke účastníkov konania, že obec nemá výkonom prenesenej štátnej správy napomáhať segregácii ale pokúšať sa o dosiahnutie desegregácie v zmysle dokumentu „Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020“ argumentoval, že takto vznesená námietka má charakter námietky, ktorá mala byť uplatnená v rámci územného konania, a preto sa s ňou odvolací orgán nemôže v rámci tohto odvolacieho konania zaoberať. V tejto súvislosti odvolací orgán odkazuje na svoje predchádzajúce stanovisko k vyššie uvedeným námietkam. Žalovaný zároveň ozrejmil tú skutočnosť, že odporúčania Rady EÚ sa v zmysle európskeho práva nepovažujú za právne záväzný akty Európskej únie, tzn. odporúčania iba umožňujú inštitúciám vyjadriť svoj postoj k určitej otázke a navrhnúť opatrenia bez toho, aby uložili právne povinnosti tým, ktorým sú určené. K otázkam týkajúcim sa segregácii Rómov nie je odvolací orgán oprávnený vyjadrovať sa a opätovne pritom zdôrazňuje, že otázky vplyvu navrhovanej stavby na okolie a potreby požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledky sú posudzované v rámci územného konania, ktoré predchádza stavebnému konaniu. Žalovaný preskúmal predložený spisový materiál, vyhodnotil dôvody uvedené v rozhodnutí a zistil, že stavebný úrad pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so stavebným zákonom a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a odvolaním napadnuté stavebné povolenie vydal v intenciách ustanovení stavebného zákona, zákona o správnom konaní a ostatných súvisiacich predpisov. Rozhodnutie stavebného úradu v predmetnej veci spĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky účastníkov konania uplatnené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Včas podanou žalobou sa žalobkyne domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je protizákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Sú toho názoru, že stavebný úrad sa vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa výstavby predmetnej stavby nedostatočne vysporiadal s ich námietkami ako účastníkov konania a neskúmal možný rozpor s verejným záujmom, pričom táto povinnosť mu vyplývala priamo z ustanovenia § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vznesené námietky žalobkýň a ďalších účastníkov konania stavebný úrad a neskôr aj žalovaný právne nesprávne posúdil a nepovažoval tieto za okolnosti, ktoré zakladajú zrejmý rozpor s verejným záujmom. Žalobcovia majú za to, že tento záver žalovaného vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci a zakladá dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný nijako nepreverili obsah námietok žalobkýň a ostatných účastníkov konania, nezisťovali bližšie okolnosti namietaných skutočností, nevykonali v tomto smere žiadne bližšie dokazovanie na ozrejmenie namietaných skutočností. Stavebný úrad sa nezaoberal možným segregačným dopadom výstavby uvedenej stavby a v tejto súvislosti odkázal na územné konanie, kde podľa jeho názoru mali byť uvedené námietky preskúmavané. Pritom je nepochybné, že v súlade so základnými pravidlami správneho konania ako aj z ustanovenia § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci presne a úplne. Za tým účelom je povinný obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správane orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súvislosti s účastníkmi konania dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Pre posúdenie zrejmého rozporu s verejným záujmom je preto zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného a správneho orgánu nedostačujúce, čo zakladá ďalší dôvod na zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia. Žalobkyne v 1) a 2 ) rade sú toho názoru, že v konaní žalovaného je taká vada, ktorá ma závažný vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný a stavebný úrad sa mali zaoberať možným rozporom výstavby predmetnej stavby s verejným záujmom. Žalobkyne v správnom konaní namietali, že výstavbou uvedenej stavby dôjde k prehĺbeniu segregácie rómskych detí, v čom videli rozpor s verejným záujmom. Zo stavebného povolenia je zrejmé, že účelom stavby je zvýšenie kapacít danej základnej školy. V súčasnosti v lokalite X. funguje základná škola, ktorá je geograficky umiestnená na pomedzí územia, ktoré v danej lokalite obývajú príslušníci majoritnej spoločnosti a územia, na ktorom sú koncentrovaní sociálne znevýhodnení príslušníci rómskej menšiny. Uvedenú ZŠ v súčasnosti navštevujú výhradne rómski žiaci. Príslušníci majority, ktorí žijú v tejto lokalite, umiestňujú svoje deti do ostatných vzdialenejších ZŠ v meste. Z dôvodu zvyšujúceho sa počtu rómskych žiakov čelí základná škola v lokalite X. nedostatočným priestorovým kapacitám a vyučovanie v nej sa preto na prvom stupni uskutočňuje na dve zmeny. Plánovaná výstavba modulovej školskej budovy v bezprostrednej blízkosti súčasnej budovy ZŠ má existujúci problém nedostatku kapacít vyriešiť. Sú toho názoru, že existujúce nedostatočné kapacity príslušnej základnej školy v lokalite Q. K., X., je nevyhnutné riešiť s ohľadom na verejný záujem a platné právne predpisy na základe komplexnej analýzy, súčasťou ktorej má byť aj analýza možnej optimalizácie školských obvodov v meste Q. K., vrátane zabezpečenia účinnej školskej dopravy rómskych žiakov do iných základných škôl tak, aby bol zabezpečený ich rovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu v plnom jeho význame. Návrh a realizácia konkrétnych opatrení na dosiahnutie tohto cieľa je s ohľadom na platné medzinárodné právne predpisy primárne v kompetencii zodpovedných štátnych inštitúcií. Plánované riešenie existujúcich nedostatočných kapacít príslušnej základnej školy prostredníctvom výstavby modulovej školskej budovy je v tomto prípade v rozpore s platnými domácimi a medzinárodnými právnymi predpismi na ochranu ľudských práv a rozhodnutiami domácich a medzinárodných súdov a ako také je v rozpore s verejným záujmom. Uvedené riešenie nedostatočných školských kapacít v príslušnej základnej škole ignoruje širšie súvislosti realizácie práva na vzdelanie detí a nemá potenciál zabezpečiť rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v jeho plnom význame. Nezohľadňuje dôležitosť integrácie a podpory sociálnej mobility znevýhodnených skupín obyvateľstva, ani rozvoj sociálnej kohézie a interetnických vzťahov v danej lokalite a meste ako takom. Žalobkyne štrukturovane popísali zákonný rámec, ktorý bol zo strany stavebného úradu v príslušnom stavebnom konaní zreteľne ignorovaný aj napriek tomu, že uvedené skutočnosti vo svojej podstate boli v rámci konania jeho účastníkmi namietané a to: a) V zmysle platných medzinárodných zmlúv o ľudských právach je Slovenská republika povinná zabezpečovať na svojom území realizáciu práva na vzdelanie. Realizáciu tohto práva musí progresívne zlepšovať. Z hľadiska obsahu garantovaného práva na vzdelanie je povinná zabezpečiť každému dieťaťu vzdelanie, ktoré bude smerovať k plnému rozvoju jeho osobnosti, pripraví ho na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia, tolerancie, rovnosti a priateľstva medzi všetkými ľuďmi. Vzdelávanie je v tomto ponímaní komplexným procesom nadobúdania širokého množstva vedomostí, zručností a skúseností, ktoré umožňujú dieťaťu rozvíjať sa individuálne, aj v kolektíve, a žiť plnohodnotný život v spoločnosti. Etnicky a sociálne homogénna základná škola, akou je v súčasnosti ZŠ v lokalite X., tento ciel' zo svojej podstaty nemôže napĺňať tak, ako etnicky a sociálne rôznorodé školy, ktoré vzdelávajú inkluzívne. Väčšia zaangažovanosť v procese vzdelávania a interakcia v rôznorodom kolektíve formujú osobnosť dieťaťa, napĺňajú požadované širšie sociálne či hodnotové aspekty vzdelávania vo vzťahu k dieťaťu a umožňujú tak účinnejšiu realizáciu práva na vzdelanie. b) V zmysle platných medzinárodných zmlúv o ľudských právach je Slovenská republika povinná s okamžitou platnosťou zabezpečiť rovný prístup k vzdelaniu pre každé dieťa bez akejkoľvek diskriminácie na základe rasy či etnicity. Segregácia detí na základe ich rasy či etnicity predstavuje v zmysle medzinárodného práva jednu z foriem rasovej diskriminácie. Rasová segregácia vo vzdelávaní bráni sociálnej integrácii a podporuje predsudky a vzájomnú neznášanlivosť u väčšiny aj menšinových skupín. Naopak, opatrenia smerujúce k inklúzii znevýhodnených príslušníkov menšín, vrátane oblasti vzdelávania, majú potenciál konflikty zmierňovať a zlepšovať vzájomné spolunažívanie ľudí. Riziká segregácie vo vzdelávaní a naopak výhody inkluzívneho vzdelávania pre deti etnických menšín, deti z majority a demokratickú spoločnosť ako takú, popísal vo svojom rozhodnutí okrem iného senát Krajského súdu v Prešove, ktorý v októbri 2012 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, ktorý rozhodol, že segregované vzdelávanie rómskych detí v samostatných triedach, konštituuje priamu diskrimináciu a je v rozpore s domácou antidiskriminačnou legislatívou, ako aj príslušnými smernicami EÚ. c) Štátne orgány majú povinnosť zabezpečovať realizáciu práva na vzdelanie a odstraňovať nerovný prístup k vzdelaniu, aktívnym prijímaním konkrétnych opatrení. Nečinnosť štátnych orgánov, rovnako ako prijímanie neúčinných opatrení, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní je porušením ich medzinárodných právnych záväzkov. Žalobkyne podotkli, že Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie v kontexte zákazu rasovej segregácie v zmysle článku 3 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť aj neúmyselným prejavom rasovej segregácie, ktorá sa môže tvoriť ako vedľajší efekt istého správania ľudí či vývoja v spoločnosti. Vzdelávanie rómskych detí na základných školách by v tomto kontexte nemalo replikovať existujúcu rezidenčnú koncentráciu znevýhodnených príslušníkov rómskej menšiny v mnohých lokalitách, ale naopak, zmierňovať a kompenzovať jej prejavy. d) Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ako súdna inštancia právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení základných ľudských práv a slobôd garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho rozhodnutia sú záväzné aj pre Slovensko. Rozhodnutia štrasburského súdu z minulého obdobia zreteľne naznačujú, že neprijatie účinných opatrení štátnymi orgánmi na odstránenie segregácie detí etnickej menšiny vo vzdelávaní a nezabezpečenie ich integrácie v etnicky rôznorodých školách na určitom území je porušením Dohovoru. V prípade Sampani a ostatní proti Grécku (2012) Európsky súd rozhodol, že grécke štátne orgány dostatočne nereflektovali skutočnosť, že napriek tomu, že v rámci jedného školského obvodu fungovali tri základne školy, jedna z nich bola navštevovaná výlučne rómskymi deťmi, pričom zároveň vykazovala nižšiu kvalitu vzdelávania. Súd v princípe rozhodol, že štátne orgány porušili právo na vzdelanie rómskych detí tým, že neprijali účinné opatrenia proti tzv. spontánnej segregácii, ktorá v tomto prípade vznikla v dôsledku tlaku rodičov z majority, ktorí odmietali vzdelávanie svojich detí spolu s rómskymi deťmi. Obdobný prípad Lavida a ostatní proti Grécku (2013) sa týkal rómskych detí, ktoré sa vzdelávali v samostatnej, etnicky homogénnej škole a neboli prijímané na okolité školy. Hlavným dôvodom ich neprijímania bol rovnako odpor zo strany rodičov nerómskych detí, ktoré navštevovali okolité školy v danej lokalite. Európsky súd rozhodol, že pretrvávanie tohto stavu a odmietanie štátnych orgánov prijať desegregačné opatrenia je porušením práva rómskych detí na vzdelanie. V tejto súvislosti okrem iného uviedol, že aj pri neprítomnosti diskriminačného úmyslu zo strany štátu, podľa Súdu, pretrvávajúce vzdelávanie rómskych detí vo verejnej škole, navštevovanej výlučne rómskymi deťmi a rozhodnutie proti účinným desegregačným opatreniam - ako sú napríklad, rozmiestnenie rómskych detí do zmiešaných tried v iných školách a prepracovanie školských obvodov - z dôvodu opozície rodičov nerómskych žiakov, nemôže byť objektívne ospravedlniteľné legitímnym cieľom. e) vzdelávanie detí znevýhodnenej etnickej menšiny v segregovaných triedach a školách, nielen dostatočne nenapĺňa požadované širšie sociálne a hodnotové aspekty vzdelávania, ale spravidla vykazuje aj nižšiu formálnu/materiálnu kvalitu výučby. Súvislostiam kvality poskytovaného vzdelávania na etnicky homogénnych „rómskych“ školách sa venovali viaceré výskumné štúdie, ktoré okrem iného poukázali na to, že oddelené vzdelávanie detí znevýhodnenej etnickej menšiny v praxi predstavuje akumuláciu vzdelávacích problémov v škole alebo v triede, čo nevyhnutne vedie k nižšej kvalite poskytovaného vzdelávania. V kontexte Slovenska nedávna kvantitatívna výskumná štúdia UNDP naznačuje, že segregácia na základnej škole negatívne vplýva na dosiahnutú úroveň vzdelania rómskych detí i na ich záujem študovať. Súčasná organizácia vzdelávania na ZŠ v lokalite X. je špecifická tým, že na nej nie je zriadený 9. ročník základného vzdelávania. Podľa Správy o výchovnovzdelávacej činnosti za rok 2013/2014 ukončilo uvedenú ZŠ k 30.06.2014 po dovŕšení 15 rokov veku - 19 žiakov, pričom z tohto počtu štyria žiaci ukončili ZŠ už po absolvovaní 6. ročníka, šiesti žiaci po absolvovaní 7. ročníka a deviati žiaci po absolvovaní 8.ročníka. Cca 90 týchto žiakov následne pokračovalo vo vzdelávaní v detašovanom pracovisku Súkromnej strednej odbornej školy v A., ktoré bolo zriadené bezprostredne v blízkosti ZŠ v miestom komunitnom centre, a to v odboroch stavebná výroba a výroba konfekcie. Bývalá riaditeľka školy v Správe o výchovnovzdelávacej činnosti za rok 2012/2013 okrem iného uviedla, že je nevyhnutné, aby pre žiakov 1. stupňa boli vytvorené priestory na jednozmenné vyučovanie a aby žiaci 2.stupňa navštevovali ostatné ZŠ v meste. Namietali, že stavebný úrad tieto vyššie uvedené súvislosti ignoroval, vôbec neskúmal namietaný rozpor s verejným záujmom a skutkovú situáciu vyhodnotil len na základe tvrdení stavebníka. Žalovaný sa s postupom a rozhodnutím stavebného úradu stotožnil a podanému odvolaniu nevyhovel, zamietol ho a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, a to aj napriek uvedeným pochybeniam. Sú toho názoru, že postupom žalovaného a stavebného úradu boli ukrátení vo svojich právach. Konaním správnych orgánov došlo k porušeniu zákona do takej miery, že to malo vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. K porušeniu zákona došlo v nezanedbateľnej miere a s intenzitou spochybňujúcou zákonnosť správneho konania a rozhodnutia ako celku. Žalovaný namietané pochybenia stavebného úradu neodstránil, čo je podľa ich názoru dostačujúcim dôvodom na to, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pretože rozhodnutie žalovaného vychádza z rozhodnutia stavebného úradu namietajú aj zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a to z rovnakých dôvodov. Rovnaké vady ako napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje aj rozhodnutie stavebného úradu a preto navrhujú zrušiť rozhodnutie stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa. Spoločnú žalobu prostredníctvom právneho zástupcu podali aj žalobcovia X. Q., L. Q. a P. Q., všetci bytom X. XXX, Q. K. ako žalobcovia v 3), 4) a 5) rade. Právna zástupkyňa žalobcov písomným podaním zo dňa 02.02.2015 zobrala žalobu žalobcov v 3) až 5) rade späť a navrhla, aby súd vo vzťahu k týmto žalobcom konanie vo veci zastavil. Na základe tohto podania krajský súd uznesením č.k. 5S/73/2014 - 31 zo dňa 27.02.2015 konanie o žalobe žalobcov v 3) až 5) rade zastavil a nepriznal im právo na náhradu trov konania. Uznesením č.k. 5S/73/2014 - 21 zo dňa 29.01.2015 krajský súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania aj účastníkov a to stavebníka Mesto Q. K. a D.. V. V., ktorý v stavebnom konaní vystupoval ako projektant. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 28.04.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia námietok žalobkýň, ktoré mali byť posúdené ako okolnosti zakladajúce zrejmý rozpor s verejným záujmom. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok sp. zn. 2Sžo/99/2010 zo dňa 16.02.2011, v ktorom Najvyšší súd okrem iného uviedol, že aj napriek tomu, že pojem „verejný záujem“ je v Stavebnom zákone definovaný veľmi stručne, v právnej teórii sa ustálilo, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu, a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecný či verejnoprospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i s poslaním a úlohou verejnej moci. Žalobkyne vo svojej žalobe nesprávnym spôsobom interpretujú pojem „verejný záujem“ z hľadiska jeho aplikácie v konaniach podľa stavebného zákona. V stavebnom konaní dochádza k posudzovaniu navrhovaného stavebnotechnického vyhotovenia stavby podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie a jej vplyvu na okolie. Námietky oboch žalobkýň v stavebnom konaní boli totožné a týkali sa segregácie rómskych žiakov a terénnych zmien pred navrhovanou stavbou, ktoré nemohli byť posudzované v rámci stavebného konania. Rovnako tak odvolacie námietky žalobkýň boli formulované v duchu zamedzenia výstavby predmetnej stavby z dôvodu zvýšenej segregacie rómskych detí a netýkali sa vecí posudzovaných a hodnotených v stavebnom konaní stavebným úradom a odvolacím orgánom. Napriek uvedenému sa všetkými námietkami žalobkýň zaoberal a zhodnotil ich v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal na skutočnosť, že tak stavebný úrad a žalovaný ako odvolací orgán sa dostatočným spôsobom zaoberali vplyvom navrhovanej stavby na okolie, posúdili predloženú projektovú dokumentáciu podľa platných právnych predpisov, ktorá bola v stavebnom konaní riadne overená, účastníci konania sa s ňou mali možnosť v priebehu stavebného konania oboznámiť a vyjadriť sa k nej a námietky, ktoré boli v stavebnom konaní uplatnené preto nemožno považovať za opodstatnené. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, že predmetné námietky žalobkýň mali byť uplatnené v územnom konaní žalovaný uvádza, že územné konanie sa spravuje ustanoveniami § 32 a nasledujúcich ustanovení Stavebného zákona a v územnom konaní stavebný úrad podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 39 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Žalobkyne mali svoje námietky týkajúce sa umiestnenia navrhovanej stavby v danom území a jej vplyvu na okolie a potreby požadovaných opatrení uplatniť práve v územnom konaní s prihliadnutím na jej vplyv na okolie, ak mali za to, že touto stavbou nebude zabezpečený súlad s § 37 ods. 2 a § 39 Stavebného zákona. Územné konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím stavebného úradu č. XXXX/XXX- XXX zo dňa 11.06.2014 a pre stavebný úrad a odvolací orgán bolo toto rozhodnutie záväzným podkladom pre stavebné konanie. K ďalším námietkam žalobkýň poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia kde uviedol, že k otázkam segregácie Rómov nie je oprávnený vyjadrovať sa a hodnotiť vplyv na okolie a majoritnú väčšinu obyvateľstva v meste Q. K.. V danom prípade stavebný zákon neumožňuje posudzovať vplyv segregácie a desegregácie určitej skupiny obyvateľstva v priebehu stavebného konania. Odmietol tvrdenia žalobkýň, že stavebný úrad a odvolací orgán nezistili dostatočne skutkový stav veci. Stavebný úrad viedol celé stavebné konanie v súlade s platnými právnymi predpismi, účastníkom konania umožnil sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a vznášať námietky. Žalovaný rovnako posúdil predložené námietky, vo svojom rozhodnutí sa s nimi dôsledne vysporiadal, zákonne ich odôvodnil a na preskúmanie stavu veci vykonal i miestne šetrenie dňa 16.10.2014. Žalovaný zastáva názor, že žiadna zo žalobných námietok žalobkýň nie je dôvodná. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, podľa ktorého aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní, t.j., že mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žaloba spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Na základe tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný vyslovil názor, že žalobkyne v 1) a 2) rade v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizujú, na ktorých svojich právach boli rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátené. Nevie z predmetnej žaloby posúdiť, akým spôsobom boli práva žalobkýň dotknuté rozhodnutím o zamietnutí ich odvolania voči rozhodnutiu stavebného úradu. Žalobkyne formulovali svoju žalobu bez konkrétnych právnych argumentácii viažucich sa k rozhodnutiu stavebného úradu a k rozhodnutiu žalovaného a zároveň svoje žalobné námietky koncipujú vo vzťahu k porušovaniu základných ľudských práv segregáciou rómskych detí, čo nebolo predmetom rozhodovania stavebného úradu v stavebnom konaní. Týmito namietanými skutočnosťami nedochádza k ukráteniu na právach žalobkýň. Navrhol preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobkýň nie je dôvodná. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací správny orgán rozhodoval o odvolaní žalobkýň proti rozhodnutiu obce Q. K. ( ďalej len „ stavebný úrad“ ) č. XXXX/ XXXXX-XXX Q. zo dňa 19.08.2014, ktorým stavebný úrad podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len „Stavebný zákon“ ) a § 10 vyhlášky 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona povolil stavbu „9 tr. ZŠ X.“ na parc. č. KN C XXXX, k.ú. Q. K.. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti o stavebné povolenie podanej stavebníkom Mesto Q. K. oznámil stavebný úrad listom zo dňa 23.07.2014 č. XXXX/XXXXX- XXX Fá začatie stavebného konania s upustením od ústneho konania a miestneho zisťovania vo veci povolenia stavby „9 tr. ZŠ X.“ stojacej na parc. č. KN C XXXX, k.ú. Q. K.. Zároveň upozornil účastníkov konania že si môžu uplatniť svoje námietky najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k ním nebude prihliadnuté. K pripomienkam a námietkam, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené na prerokovaní územného plánu zóny alebo územného projektu zóny sa neprihliadne. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd ďalej zistil, že o umiestnení stavby 9 tr. ZŠ X. rozhodol stavebný úrad v územnom konaní podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona rozhodnutím č. XXXX/XXX- XXX G. zo dňa 11.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2014. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že stavebný úrad za účelom posúdenia stavby z hľadísk, ktoré sú uvedené v § 62 ods. 1 Stavebného zákona si vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov Krajského pamiatkového úradu Prešov, spoločnosti SlovakTelekom, a.s., Východoslovenskej distribučnej, Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Q. K., Okresného úradu Q. K., odboru starostlivosti o životné prostredie, Mesta Q. K., Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. a spoločnosti E.I.C. Engineering inspection company s.r.o., ktoré neboli záporné ani protichodné. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a obsahu administratívneho spisu, stavebný úrad posúdil predloženú žiadosť a podklady k nej, projektovú dokumentáciu, vyjadrenia dotknutých orgánov a účastníkov konania, na základe ktorého vydal rozhodnutie o povolení stavby dňa 19.08.2014, v ktorom zapracoval aj požiadavky vyplývajúce z predložených stanovísk dotknutých orgánov a posúdil vyjadrenia a námietky účastníkov konania. Podľa popisu stavby, ktorý je uvedený v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 19.08.2014, ktorým sa povolila stavba 9 tr. ZŠ X. predmetom návrhu je výstavba nového samostatne stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli Základnej školy X.. Objekt je navrhovaný ako dvojpodlažný bez využitia podkrovných priestorov, nepodpivničený, prestrešený valbovou strechou bez vikierov. Objekt je pôdorysného tvaru písmena L, má dĺžku ramien 21,00 x 18,00 m a šírku 9,00m. Prístupnosť objektu je z existujúcej verejnej komunikácie a vnútroareálovej pešej komunikácie. Objekt rieši novostavbu predmetného kontajnerového objektu s vytvorením deviatich tried ZŠ so zázemím a s nadväznosťou na jestvujúci objekt školy, nakoľko súčasná škola kapacitne nepostačuje pokryť veľké množstvo žiakov. Žalobkyne namietali nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, že stavebný úrad a žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s ich námietkami ako účastníkmi konania a neskúmali možný rozpor s verejným záujmom a to možným segregačným dopadom - prehĺbením segregácie rómskych detí výstavbou uvedenej stavby. Verejný záujem je pojmom neurčitým. Stavebný zákon ani žiadny iný zákon neobsahuje jeho legálnu definíciu. Všeobecne ho možno chápať ako záujem prospešný väčšiemu počtu osôb a nie iba jedincovi. Verejným záujmom sa predovšetkým rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Príslušný stavebný úrad podľa Stavebného zákona musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený ale stavebný úrad pri určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochranných zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov, podľa toho o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená a čí sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a podobne. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že otázky týkajúce sa segregácie rómov nie je stavebný úrad, ani odvolací orgán oprávnený v stavebnom konaní skúmať a vyjadrovať sa k nej. Rozsah preskúmavania podaného návrhu, resp. žiadosti o povolenie stavby je určené v stavebnom konaní v ustanovení § 62 Stavebného zákona. Otázky vplyvu navrhovanej stavby na okolie a potreby požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledky sú posudzované v rámci územného konania, ktoré predchádza stavebnému konaniu. Tieto ako bolo uvedené vyššie boli posúdené v rámci územného konania o povoľovanej stavbe, ktoré bolo právoplatne ukončené rozhodnutím zo dňa 11.06.2014. Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenia žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí isť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Podľa § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Žalobca môže účinne namietať len takú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka podľa § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach nadobudnutých rozhodnutím vydaným v správnom konaní, t.j. že mu takýmto rozhodnutí bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov správneho orgánu a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v tomto konaní teda poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu ( Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011 ). Žalobkyne v námietkach uvedených v žalobe žiadnym spôsobom neuvádzajú na ktorých subjektívnych právach boli rozhodnutím a postupom žalovaného a stavebného úradu dotknuté. Námietkami, ktoré sa týkajú prehĺbenia segregácie rómskych detí s poukázaním na medzinárodné zmluvy a dohovory o ľudských právach, ako aj rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva sa domáhajú skôr ochrany cudzích práv a nie svojich práv ako účastníkov konania. Takýmto námietkam preto súd nemôže poskytnúť ochranu. Súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu dospel k záveru, že stavebný úrad viedol stavebné konanie v súlade s ustanovením § 62 Stavebného zákona, rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 66 Stavebného zákona, ako aj ustanovení § 46 a § 47 Správneho poriadku. V konaní zabezpečil súčinnosť dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy z hľadiska osobitných predpisov a vysporiadal sa s námietkami a pripomienkami účastníkov konania. So všetkými relevantnými námietkami žalobkýň sa vysporiadal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobkýň ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobkyne v 1) a 2) rade neboli v konaní úspešné a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.