Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/73/2014 z 15. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. decembra 2015, sp. zn. 5S/73/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014201416.3 Krajský súd Prešov | 5S/73/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8014201416.3 | 2015-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47ff1618-331f-42ba-8843-2d4d1eb0e414 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201416.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/73/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201416
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201416.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkýň 1. F. X., bytom X. XX, Q. K., 2. F.
Q., bytom X. XXX, Q. K., právne zastúpených Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou, Krivá 23, Košice,
proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. mieru 3, Prešov, za
účasti 1. F. Q. K., H. X Q. K., 2. D.. V. V., O. XX, Q. B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného č. H.-H zo dňa 21. októbra 2014 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Správny poriadok“ ) a § 4
ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správne pre územné plánovanie stavebný poriadok
a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný poriadok) na základe odvolania žalobkýň v 1) a v 2) rade a účastníkov konania X. Q., X. XXX,
L. Q., bytom X. XXX, XXX XX Q. K., P. Q., bytom X. XXX preskúmal rozhodnutie Obce Z. K. (ďalej len
„stavebný úrad“) č. XXXX/XXXXX-XXX Q. zo dňa 19.08.2014, ktorým podľa § 66 Stavebného zákona a
§ 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil
stavbu ,,X tr. ZŠ X.“ na parcele č. KN C XXXX v k.ú. Q. K. s jej základnými charakteristickými údajmi
uvedenými vo výroku predmetného rozhodnutia rozhodol tak, že odvolanie žalobkýň v 1) a 2) rade a
ďalších účastníkov konania zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad vydal dňa 19.08.2014 napadnuté rozhodnutie č. XXXX/
XXXXX-XXX Q., ktorým podľa § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu ,,X tr. ZŠ X.“ na parcele
č. KN C XXXX v k.ú. Q. K. s jej základnými charakteristickými údajmi uvedenými vo výroku
predmetného rozhodnutia pre stavebníka Mesto Q. K.. Účelom stavby je zvýšenie kapacity školy.
Predmetom uvedeného stavebného povolenia je podľa popisu stavby výstavba nového samostatne
stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli ZŠ X.. Objekt je navrhovaný ako dvojpodlažný bez
využitia podkrovných priestorov, nepodpivničený, prestrešený valbovou strechou bez vikierov. Objekt je
pôdorysného tvaru písmena L, má dĺžku ramien 21,00 x 18,00 m a šírku 9,00 m. Prístupnosť objektu
je z existujúcej verejnej komunikácie a vnútroareálovej pešej komunikácie. Objekt rieši novostavbu
predmetného kontajnerového objektu s vytvorením deviatich tried ZŠ so zázemím a s nadväznosťou
na jestvujúci objekt školy, nakoľko súčasná škola kapacitne nepostačuje pokryť veľké množstvo žiakov.
Prvé nadzemné podlažie tvoria 4 triedy, sociálne zariadenie a schodisko na poschodie. Druhé nadzemné



podlažie tvorí 5 tried a chodba so schodiskom. Objekt má riešené dva samostatné vstupy do budovy -
vstup hlavnou bránou na južnej fasáde novostavby na prízemie a zadný únikový východ do priestranstva
školy. Kotolňa bude plynová, umiestnená v podstrešnom priestore nad schodiskom objektu, kde je
inštalovaný kotol na plynné palivo bez zásobníkového ohrievača TÚV v tejto miestnosti, ktorým sa
zásobuje teplom celá novostavba.

Uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne v 1) a
2) rade a ďalší účastníci konania, v ktorom namietali, že ako účastníci konania podali v predmetnej
veci námietky, ktorým stavebný úrad nevyhovel a v písomnom rozhodnutí túto skutočnosť len stroho
konštatuje. Zároveň odkázali na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Okrem námietok
podali stavebníkovi petíciu proti navrhovanej stavbe, avšak rovnako bez odozvy. Obec nemá výkonom
prenesenej štátnej správy napomáhať segregácii, ale pokúšať sa o dosiahnutie desegregácie v zmysle
dokumentu „Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020“, ktorého ustanovenia zároveň citujú a
spochybňujú pritom prezentovaný účel stavby - zvýšenie kapacity školy, v spojení s výrokom cit.: „Nie je
účelom stavby skôr „zvýšenie segregácie rómskych detí?“. Stavebný úrad nerešpektoval odporúčanie
Rady EÚ o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch EÚ vyjadrenú v dokumente
„Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“. Vzniesli aj ďalšie námietky
týkajúce sa nedoriešenej dopravy, resp. miestnych komunikácií pred školou, kde chýbajú chodníky a
kde hrozí nešťastie a žiadajú, aby boli v odvolacom konaní opätovne posúdené všetky námietky.

Ďalej uviedol, že k podanému odvolaniu sa vyjadril stavebník Mesto Q. K. v písomnom stanovisku
zo dňa 12.09.2014 kde uviedol, že Mesto Q. K. rozhodlo o umiestnení novej modulovej základnej
školy v miestnej časti X. po prerokovaní v Mestskom zastupiteľstve prostredníctvom prijatia zmeny č.
X Rozvojového programu mesta dňa 24.04.2014, č. uznesenia XXX. Prijatiu rozhodnutia predchádzala
známa skutočnosť v miestnej časti X. s neúnosnou situáciou v procese výučby na úrovni základného
školstva - dvojzmenná prevádzka, predimenzovaný počet žiakov v jednotlivých triedach, nedostatočné
sociálno - hygienické kapacity. Z tohto dôvodu mesto schválilo investičný zámer - výstavbu 9. tr. ZŠ
X. za účelom riešenia skvalitnenia vyučovacieho procesu v miestnej časti X. za účinnej finančnej
pomoci vlády Slovenskej republiky. Výstavba modulovej školy v areáli jestvujúcej základnej školy je v
súlade s územným plánom mesta Q. K. a voči výstavbe mesto nemalo námietky. Proti umiestneniu
školy nevzniesli závažné námietky ani dotknuté orgány. Nie je pravdou, že rozhodnutím o výstavbe
modulovej školy mesto napomáha segregácii rómskej komunity a už vôbec nie je účelom výstavby
„zvýšenie segregácie rómskych detí“. Investičný zámer bol prerokovaný so splnomocnencom vlády
SR, ktorý bol osobne preveriť danú problematiku. Výsledkom prerokovania je dohoda o vzájomnej
spolupráci medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Úradom
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Mestom Q. K. a Základnou školou X. o poskytnutí
finančných prostriedkov na vybudovanie modulovej školy. Nie je toho názoru, že touto dohodou porušil
splnomocnenec vlády SR dokument „Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020“, ktorý sám vydal.
Výstavbou modulovej školy nebráni ďalšej úlohe z predmetného dokumentu maximalizovať participáciu
aktivovaných nezamestnaných pri zabezpečovaní účasti detí na vzdelávaní, bezpečnej ceste do školy
a zo školy, poriadku na školách. Participácia nezamestnaných pri zabezpečovaní vzdelávania môže
sa v plnej miere realizovať aj pri prevádzkovaní zvýšenej kapacity jestvujúcej školy výstavbou nového
objektu. K úlohe „Odborné vzdelávanie by nemalo byť presúvané do osád, naopak žiaci z osád
by mali možnosť cestovať za vzdelaním“ pripomína, že výstavbou 9. tr. základnej školy X. nerieši
odborné vzdelávanie, ale základné na 1. a 2. stupni. Ale ani základné vzdelávanie nepresúva do osady.
Jestvujúca ZŠ, v areáli ktorej sa uvažuje s novou výstavbou, sa nachádza v centre miestnej časti X.,
cca 200 m od osady. Nie je pravda, že mesto zvyšuje kapacitu školy v mieste, kde sú situovaní jedine
J.. V miestnej časti X. žije cca 1/3 obyvateľov nerómskej komunity. V územnom pláne mesta Q. K.
je pripravená lokalita a výstavba ďalších cca 200 rodinných domov. Mesto nedelí miestnu časť X. na
rómskych a nerómskych občanov. Aj jestvujúce priestory základnej školy a aj jej rozšírenie o ďalšie
triedy sú určené pre deti všetkých občanov miestnej časti X.. Rešpektuje vôľu rodičov detí, do ktorej
základnej školy svoje dieťa umiestnia. Výstavbou 9 nových tried sa vytvoria podmienky pre predškolskú
prípravu a taktiež mimoškolskú činnosť žiakov, čo do značnej miery prispeje k aktivitám rómskej mládeže
pod kontrolou pedagogických pracovníkov a môže dôjsť aj k zníženiu drobných priestupkov mládeže
po vyučovaní.



Konštatoval, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, predložený spisový materiál, námietky vznesené v odvolaní a porovnal ho so všeobecne
záväznými právnymi predpismi v tejto veci aplikovateľnými a k veci uviedol tieto zistené skutočnosti:
Mesto Q. K. podalo na stavebnom úrade Z. K. dňa 21.07.2014 žiadosť o vydanie stavebného povolenia
na stavbu občianskej vybavenosti 9. tr. ZŠ X. na pozemku parc. č. KN C XXXX, k.ú. Q. K. podľa §
58 Stavebného zákona v spojení s § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. V súlade s § 62 Stavebného zákona
stavebný úrad oznámil listom zo dňa 23.07.2014 začatie stavebného konania za súčasného upustenia
od ústneho konania a miestneho zisťovania na predmetnú stavbu. Podľa predmetného oznámenia mohli
účastníci konania svoje námietky k navrhovanej stavbe uplatniť najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia
tohto oznámenia s tým, že na neskoršie podané námietky neprihliada. Upozornil účastníkov konania,
že k pripomienkam a námietkam, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené pri prerokovaní územného plánu
zóny alebo územného projektu zóny sa neprihliadne a do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť na
tunajšom úrade. Dotknuté orgány štátnej správy boli podľa uvedeného oznámenia povinné oznámiť
svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. K zámeru
predmetnej výstavby sa podľa § 140a Stavebného zákona vyjadrili tieto dotknuté orgány, ktorých
predložené stanoviská neboli záporné ani protichodné. K navrhovanej stavbe vzniesli dňa 08.08.2014
svoje námietky jednotlivo žalobkyne v 1) a 2) rade ako aj ďalší účastníci konania X. Q., L. Q., F. Q.,
ktoré boli vo svojom obsahu takmer totožné. V podaných námietkach účastníci konania vyjadrili svoj
nesúhlas s výstavbou stavby 9. tr. ZŠ X., pričom poukazujú na voľné kapacity tried iných škôl v meste
Q. K. a na nedostatočne zabezpečenú prístupovú komunikáciu z hľadiska jej bezpečnosti pre deti.
Ďalej konštatoval, že stavebný úrad posúdil predloženú žiadosť a podklady k nej, projektovú
dokumentáciu, vyjadrenia účastníkov konania i dotknutých orgánov a dňa 19.08.2014 vydal rozhodnutie,
ktorým podľa § 66 Stavebného zákona v spojení s § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu 9 tr. ZŠ X. pre stavebníka Mesto Q. K..
Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad stručne popísal navrhovanú stavbu a jej stavebné objekty. V
podmienkach rozhodnutia určil stavebný úrad lehotu na dokončenie stavby, napojenie na inžinierske
siete a dodržanie architektonických a urbanistických podmienok. Stavebný úrad zapracoval do
rozhodnutia i požiadavky vyplývajúce z predložených stanovísk dotknutých orgánov a posúdil vyjadrenia
a námietky účastníkov konania, o ktorých rozhodol s riadnym odôvodnením.
Uviedol, že za účelom spoľahlivo zisteného stavu veci vykonali zamestnanci žalovaného dňa 16.10.2014
obhliadku lokality, na ktorej má byť výstavba predmetnej stavby uskutočnená. Umiestenie kontajnerovej
školy 9. tr. ZŠ X. je plánované priamo v areáli už jestvujúcej základnej školy, čo je plne v súlade
s územným plánom mesta Q. K., prijatým uznesením z mimoriadneho zasadnutia mestského
zastupiteľstva v Q. K. dňa 10.06.1994 pod číslom Y. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle
ktorého je zóna určená na výstavbu predmetnej stavby označená v komplexnom urbanistickom návrhu
ako zóna občianskeho vybavenia pod číslom 02 - základné školy.
K podanému odvolaniu citoval ustanovenie § 66 ods. 1 Stavebného zákona s uvedením, že
vychádzajúcich z ustanovenia § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Ďalej citoval ustanovenie § 3
Správneho poriadku, § 46 a § 47 Správneho poriadku a dôvodil, že námietky žalobkýň v 1) a 2) rade,
ako aj ostatných účastníkov konania sú takmer totožné s písomnými námietkami, ktoré boli podané v
konaní dňa 08.08.2014. Z obsahového hľadiska možno tieto námietky považovať za námietky, ktoré
smerujú voči podmienkam na umiestnenie stavby, ktoré mali byť uplatnené v rámci územného konania.
Poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad oznámi začatie
stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne
konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky,
ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu
zóny, sa neprihliada. Z predmetného ustanovenia vyplýva tzv. koncentračná zásada, ako vyjadrenie
zásady vigilantibus iura, ktorej účelom je racionalizácia územného i stavebného konania, a v ktorom má
stavebný úrad povinnosť vysporiadať sa s množstvom námietok vznesených (i niekoľko sto) účastníkmi
konania. Ak by zákon časovo neobmedzil možnosť uplatňovania námietok jednotlivo pre územné a
stavebné konanie, znemožnil by tým de facto stavebnému úradu vydanie rozhodnutia vo veci, keďže
by sa tento musel zaoberať dokazovaním a neustálym odôvodňovaním námietok, ktoré by si účastníci
kedykoľvek uplatňovali. Preto námietky týkajúce sa umiestnenia stavby bolo možné vznášať len v
územnom konaní, a to v lehote určenej stavebným úradom. Po uvedenej lehote sa na pripomienky
a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa



považujú za kladné. Na túto zásadu boli účastníci konania v oznámení o začatí stavebného konania
riadne upozornení.
Citoval ustanovenie § 62 ods. 1 Stavebného zákona a dôvodil, že pri vydávaní stavebného povolenia
č. XXXX/XXXXX-XXX Q. zo dňa 19.08.2014, vychádzal stavebný úrad z právoplatného územného
rozhodnutia č. XXXX/XXX-XXX zo dňa 11.06.2014, vydaného v územnom konaní. Napriek tomu,
že obe rozhodnutia na seba priamo nadväzujú, sú vydávané v dvoch samostatných a oddelených
konaniach. Stavebný úrad je povinný rešpektovať podmienky stanovené v územnom rozhodnutí, a to
s prihliadnutím na zachovanie postavenia a dobromyseľne nadobudnutých práv všetkých účastníkov
územného konania.
V rámci odvolacieho konania nemôže vo veci stavebného konania preskúmavať zákonnosť vedenia
územného konania a námietky účastníkov konania, ktoré mali byť uplatnené v rámci územného konania,
pretože to neumožňuje zákon.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR uverejnený pod sp. zn. 6Sžo/122/2010 zo dňa 27.04.2011,
v odôvodnení ktorého súd okrem iného uviedol, že stavebné konanie ako i kolaudačné konanie sú
v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré síce na seba v ich jednotlivých fázach nadväzujú, avšak
majú odlišný predmet konania. Pri stavebnom konaní príslušný správy orgán skúma najmä splnenie
podmienok uvedených v ustanovení § 62 Stavebného poriadku, finálne v kladnom prípade vydá časovo
obmedzené stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a
rozhodne o námietkach účastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie za
právoplatne skončené. V tejto súvislosti dôvodil, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR je potrebné
aplikovať per analogiam aj vo vzťahu medzi územným a stavebným konaním. Pre žalovaného bolo v
tomto zmysle pri preskúmavaní a hodnotení zákonnosti konania a rozhodovania stavebného úradu 1.
stupňa v rámci stavebného konania, územné konanie právoplatne skončené.
K ďalšej námietke účastníkov konania poukázal na skutočnosť, že postup pri vybavovaní petícií a ich
preskúmavanie sa spravuje ustanoveniami zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, podľa ktorého sú
povinné postupovať osoby podávajúce petíciu i príslušné orgány oprávnené na jej vybavenie. Obsah
podanej petície preto nemožno posudzovať v územnom, či stavebnom konaní. Stavebný úrad postupuje
v stavebnom konaní v zmysle ustanovení Stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, za
subsidiárneho použitia Správneho poriadku. Stavebný úrad nie je podľa uvedených právnych predpisov
oprávnený prešetrovať obsah podanej petície.
K námietke účastníkov konania, že obec nemá výkonom prenesenej štátnej správy napomáhať
segregácii ale pokúšať sa o dosiahnutie desegregácie v zmysle dokumentu „Stratégia Slovenskej
republiky pre integráciu Rómov do roku 2020“ argumentoval, že takto vznesená námietka má charakter
námietky, ktorá mala byť uplatnená v rámci územného konania, a preto sa s ňou odvolací orgán
nemôže v rámci tohto odvolacieho konania zaoberať. V tejto súvislosti odvolací orgán odkazuje na svoje
predchádzajúce stanovisko k vyššie uvedeným námietkam. Žalovaný zároveň ozrejmil tú skutočnosť,
že odporúčania Rady EÚ sa v zmysle európskeho práva nepovažujú za právne záväzný akty Európskej
únie, tzn. odporúčania iba umožňujú inštitúciám vyjadriť svoj postoj k určitej otázke a navrhnúť opatrenia
bez toho, aby uložili právne povinnosti tým, ktorým sú určené. K otázkam týkajúcim sa segregácii
Rómov nie je odvolací orgán oprávnený vyjadrovať sa a opätovne pritom zdôrazňuje, že otázky
vplyvu navrhovanej stavby na okolie a potreby požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledky sú
posudzované v rámci územného konania, ktoré predchádza stavebnému konaniu.
Žalovaný preskúmal predložený spisový materiál, vyhodnotil dôvody uvedené v rozhodnutí a zistil, že
stavebný úrad pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so stavebným zákonom
a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a odvolaním napadnuté stavebné povolenie
vydal v intenciách ustanovení stavebného zákona, zákona o správnom konaní a ostatných súvisiacich
predpisov. Rozhodnutie stavebného úradu v predmetnej veci spĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 1
Správneho poriadku. Námietky účastníkov konania uplatnené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie.
Včas podanou žalobou sa žalobkyne domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a
namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je protizákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní
správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Sú toho názoru, že stavebný úrad sa vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa výstavby
predmetnej stavby nedostatočne vysporiadal s ich námietkami ako účastníkov konania a neskúmal
možný rozpor s verejným záujmom, pričom táto povinnosť mu vyplývala priamo z ustanovenia §
62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vznesené námietky žalobkýň a ďalších



účastníkov konania stavebný úrad a neskôr aj žalovaný právne nesprávne posúdil a nepovažoval tieto
za okolnosti, ktoré zakladajú zrejmý rozpor s verejným záujmom. Žalobcovia majú za to, že tento záver
žalovaného vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci a zakladá dôvod na zrušenie žalobou
napadnutého rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný nijako nepreverili obsah námietok
žalobkýň a ostatných účastníkov konania, nezisťovali bližšie okolnosti namietaných skutočností,
nevykonali v tomto smere žiadne bližšie dokazovanie na ozrejmenie namietaných skutočností. Stavebný
úrad sa nezaoberal možným segregačným dopadom výstavby uvedenej stavby a v tejto súvislosti
odkázal na územné konanie, kde podľa jeho názoru mali byť uvedené námietky preskúmavané.
Pritom je nepochybné, že v súlade so základnými pravidlami správneho konania ako aj z ustanovenia
§ 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci presne a úplne. Za tým účelom
je povinný obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku
sú správane orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súvislosti s účastníkmi konania dať im
vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Pre posúdenie zrejmého rozporu s verejným záujmom je preto
zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného a správneho orgánu nedostačujúce, čo zakladá ďalší
dôvod na zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia.
Žalobkyne v 1) a 2 ) rade sú toho názoru, že v konaní žalovaného je taká vada, ktorá ma závažný
vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný a stavebný úrad sa mali zaoberať
možným rozporom výstavby predmetnej stavby s verejným záujmom. Žalobkyne v správnom konaní
namietali, že výstavbou uvedenej stavby dôjde k prehĺbeniu segregácie rómskych detí, v čom videli
rozpor s verejným záujmom. Zo stavebného povolenia je zrejmé, že účelom stavby je zvýšenie kapacít
danej základnej školy. V súčasnosti v lokalite X. funguje základná škola, ktorá je geograficky umiestnená
na pomedzí územia, ktoré v danej lokalite obývajú príslušníci majoritnej spoločnosti a územia, na
ktorom sú koncentrovaní sociálne znevýhodnení príslušníci rómskej menšiny. Uvedenú ZŠ v súčasnosti
navštevujú výhradne rómski žiaci. Príslušníci majority, ktorí žijú v tejto lokalite, umiestňujú svoje deti do
ostatných vzdialenejších ZŠ v meste. Z dôvodu zvyšujúceho sa počtu rómskych žiakov čelí základná
škola v lokalite X. nedostatočným priestorovým kapacitám a vyučovanie v nej sa preto na prvom
stupni uskutočňuje na dve zmeny. Plánovaná výstavba modulovej školskej budovy v bezprostrednej
blízkosti súčasnej budovy ZŠ má existujúci problém nedostatku kapacít vyriešiť. Sú toho názoru, že
existujúce nedostatočné kapacity príslušnej základnej školy v lokalite Q. K., X., je nevyhnutné riešiť s
ohľadom na verejný záujem a platné právne predpisy na základe komplexnej analýzy, súčasťou ktorej
má byť aj analýza možnej optimalizácie školských obvodov v meste Q. K., vrátane zabezpečenia
účinnej školskej dopravy rómskych žiakov do iných základných škôl tak, aby bol zabezpečený ich rovný
prístup ku kvalitnému vzdelaniu v plnom jeho význame. Návrh a realizácia konkrétnych opatrení na
dosiahnutie tohto cieľa je s ohľadom na platné medzinárodné právne predpisy primárne v kompetencii
zodpovedných štátnych inštitúcií. Plánované riešenie existujúcich nedostatočných kapacít príslušnej
základnej školy prostredníctvom výstavby modulovej školskej budovy je v tomto prípade v rozpore s
platnými domácimi a medzinárodnými právnymi predpismi na ochranu ľudských práv a rozhodnutiami
domácich a medzinárodných súdov a ako také je v rozpore s verejným záujmom. Uvedené riešenie
nedostatočných školských kapacít v príslušnej základnej škole ignoruje širšie súvislosti realizácie práva
na vzdelanie detí a nemá potenciál zabezpečiť rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v jeho plnom
význame. Nezohľadňuje dôležitosť integrácie a podpory sociálnej mobility znevýhodnených skupín
obyvateľstva, ani rozvoj sociálnej kohézie a interetnických vzťahov v danej lokalite a meste ako takom.
Žalobkyne štrukturovane popísali zákonný rámec, ktorý bol zo strany stavebného úradu v príslušnom
stavebnom konaní zreteľne ignorovaný aj napriek tomu, že uvedené skutočnosti vo svojej podstate boli
v rámci konania jeho účastníkmi namietané a to:
a) V zmysle platných medzinárodných zmlúv o ľudských právach je Slovenská republika povinná
zabezpečovať na svojom území realizáciu práva na vzdelanie. Realizáciu tohto práva musí progresívne
zlepšovať. Z hľadiska obsahu garantovaného práva na vzdelanie je povinná zabezpečiť každému
dieťaťu vzdelanie, ktoré bude smerovať k plnému rozvoju jeho osobnosti, pripraví ho na zodpovedný
život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia, tolerancie, rovnosti a priateľstva medzi všetkými
ľuďmi. Vzdelávanie je v tomto ponímaní komplexným procesom nadobúdania širokého množstva
vedomostí, zručností a skúseností, ktoré umožňujú dieťaťu rozvíjať sa individuálne, aj v kolektíve, a žiť
plnohodnotný život v spoločnosti. Etnicky a sociálne homogénna základná škola, akou je v súčasnosti
ZŠ v lokalite X., tento ciel' zo svojej podstaty nemôže napĺňať tak, ako etnicky a sociálne rôznorodé
školy, ktoré vzdelávajú inkluzívne. Väčšia zaangažovanosť v procese vzdelávania a interakcia v



rôznorodom kolektíve formujú osobnosť dieťaťa, napĺňajú požadované širšie sociálne či hodnotové
aspekty vzdelávania vo vzťahu k dieťaťu a umožňujú tak účinnejšiu realizáciu práva na vzdelanie.
b) V zmysle platných medzinárodných zmlúv o ľudských právach je Slovenská republika povinná s
okamžitou platnosťou zabezpečiť rovný prístup k vzdelaniu pre každé dieťa bez akejkoľvek diskriminácie
na základe rasy či etnicity. Segregácia detí na základe ich rasy či etnicity predstavuje v zmysle
medzinárodného práva jednu z foriem rasovej diskriminácie. Rasová segregácia vo vzdelávaní bráni
sociálnej integrácii a podporuje predsudky a vzájomnú neznášanlivosť u väčšiny aj menšinových
skupín. Naopak, opatrenia smerujúce k inklúzii znevýhodnených príslušníkov menšín, vrátane oblasti
vzdelávania, majú potenciál konflikty zmierňovať a zlepšovať vzájomné spolunažívanie ľudí. Riziká
segregácie vo vzdelávaní a naopak výhody inkluzívneho vzdelávania pre deti etnických menšín, deti
z majority a demokratickú spoločnosť ako takú, popísal vo svojom rozhodnutí okrem iného senát
Krajského súdu v Prešove, ktorý v októbri 2012 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, ktorý
rozhodol, že segregované vzdelávanie rómskych detí v samostatných triedach, konštituuje priamu
diskrimináciu a je v rozpore s domácou antidiskriminačnou legislatívou, ako aj príslušnými smernicami
EÚ.
c) Štátne orgány majú povinnosť zabezpečovať realizáciu práva na vzdelanie a odstraňovať nerovný
prístup k vzdelaniu, aktívnym prijímaním konkrétnych opatrení. Nečinnosť štátnych orgánov, rovnako
ako prijímanie neúčinných opatrení, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní je
porušením ich medzinárodných právnych záväzkov. Žalobkyne podotkli, že Výbor OSN pre odstránenie
rasovej diskriminácie v kontexte zákazu rasovej segregácie v zmysle článku 3 Medzinárodného
dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť
aj neúmyselným prejavom rasovej segregácie, ktorá sa môže tvoriť ako vedľajší efekt istého správania
ľudí či vývoja v spoločnosti. Vzdelávanie rómskych detí na základných školách by v tomto kontexte
nemalo replikovať existujúcu rezidenčnú koncentráciu znevýhodnených príslušníkov rómskej menšiny
v mnohých lokalitách, ale naopak, zmierňovať a kompenzovať jej prejavy.
d) Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ako súdna inštancia právne záväznými a vykonateľnými
rozsudkami rozhoduje o porušení základných ľudských práv a slobôd garantovaných Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho rozhodnutia sú záväzné aj pre Slovensko.
Rozhodnutia štrasburského súdu z minulého obdobia zreteľne naznačujú, že neprijatie účinných
opatrení štátnymi orgánmi na odstránenie segregácie detí etnickej menšiny vo vzdelávaní a
nezabezpečenie ich integrácie v etnicky rôznorodých školách na určitom území je porušením Dohovoru.
V prípade Sampani a ostatní proti Grécku (2012) Európsky súd rozhodol, že grécke štátne orgány
dostatočne nereflektovali skutočnosť, že napriek tomu, že v rámci jedného školského obvodu fungovali
tri základne školy, jedna z nich bola navštevovaná výlučne rómskymi deťmi, pričom zároveň vykazovala
nižšiu kvalitu vzdelávania. Súd v princípe rozhodol, že štátne orgány porušili právo na vzdelanie
rómskych detí tým, že neprijali účinné opatrenia proti tzv. spontánnej segregácii, ktorá v tomto prípade
vznikla v dôsledku tlaku rodičov z majority, ktorí odmietali vzdelávanie svojich detí spolu s rómskymi
deťmi. Obdobný prípad Lavida a ostatní proti Grécku (2013) sa týkal rómskych detí, ktoré sa vzdelávali
v samostatnej, etnicky homogénnej škole a neboli prijímané na okolité školy. Hlavným dôvodom ich
neprijímania bol rovnako odpor zo strany rodičov nerómskych detí, ktoré navštevovali okolité školy v
danej lokalite. Európsky súd rozhodol, že pretrvávanie tohto stavu a odmietanie štátnych orgánov prijať
desegregačné opatrenia je porušením práva rómskych detí na vzdelanie. V tejto súvislosti okrem iného
uviedol, že aj pri neprítomnosti diskriminačného úmyslu zo strany štátu, podľa Súdu, pretrvávajúce
vzdelávanie rómskych detí vo verejnej škole, navštevovanej výlučne rómskymi deťmi a rozhodnutie proti
účinným desegregačným opatreniam - ako sú napríklad, rozmiestnenie rómskych detí do zmiešaných
tried v iných školách a prepracovanie školských obvodov - z dôvodu opozície rodičov nerómskych
žiakov, nemôže byť objektívne ospravedlniteľné legitímnym cieľom.
e) vzdelávanie detí znevýhodnenej etnickej menšiny v segregovaných triedach a školách, nielen
dostatočne nenapĺňa požadované širšie sociálne a hodnotové aspekty vzdelávania, ale spravidla
vykazuje aj nižšiu formálnu/materiálnu kvalitu výučby. Súvislostiam kvality poskytovaného vzdelávania
na etnicky homogénnych „rómskych“ školách sa venovali viaceré výskumné štúdie, ktoré okrem iného
poukázali na to, že oddelené vzdelávanie detí znevýhodnenej etnickej menšiny v praxi predstavuje
akumuláciu vzdelávacích problémov v škole alebo v triede, čo nevyhnutne vedie k nižšej kvalite
poskytovaného vzdelávania. V kontexte Slovenska nedávna kvantitatívna výskumná štúdia UNDP
naznačuje, že segregácia na základnej škole negatívne vplýva na dosiahnutú úroveň vzdelania
rómskych detí i na ich záujem študovať. Súčasná organizácia vzdelávania na ZŠ v lokalite X.
je špecifická tým, že na nej nie je zriadený 9. ročník základného vzdelávania. Podľa Správy o
výchovnovzdelávacej činnosti za rok 2013/2014 ukončilo uvedenú ZŠ k 30.06.2014 po dovŕšení 15



rokov veku - 19 žiakov, pričom z tohto počtu štyria žiaci ukončili ZŠ už po absolvovaní 6. ročníka,
šiesti žiaci po absolvovaní 7. ročníka a deviati žiaci po absolvovaní 8.ročníka. Cca 90 týchto žiakov
následne pokračovalo vo vzdelávaní v detašovanom pracovisku Súkromnej strednej odbornej školy v
A., ktoré bolo zriadené bezprostredne v blízkosti ZŠ v miestom komunitnom centre, a to v odboroch
stavebná výroba a výroba konfekcie. Bývalá riaditeľka školy v Správe o výchovnovzdelávacej činnosti za
rok 2012/2013 okrem iného uviedla, že je nevyhnutné, aby pre žiakov 1. stupňa boli vytvorené priestory
na jednozmenné vyučovanie a aby žiaci 2.stupňa navštevovali ostatné ZŠ v meste.
Namietali, že stavebný úrad tieto vyššie uvedené súvislosti ignoroval, vôbec neskúmal namietaný rozpor
s verejným záujmom a skutkovú situáciu vyhodnotil len na základe tvrdení stavebníka. Žalovaný sa s
postupom a rozhodnutím stavebného úradu stotožnil a podanému odvolaniu nevyhovel, zamietol ho
a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, a to aj napriek uvedeným pochybeniam. Sú toho názoru,
že postupom žalovaného a stavebného úradu boli ukrátení vo svojich právach. Konaním správnych
orgánov došlo k porušeniu zákona do takej miery, že to malo vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia. K porušeniu zákona došlo v nezanedbateľnej miere a s intenzitou spochybňujúcou
zákonnosť správneho konania a rozhodnutia ako celku. Žalovaný namietané pochybenia stavebného
úradu neodstránil, čo je podľa ich názoru dostačujúcim dôvodom na to, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pretože rozhodnutie žalovaného
vychádza z rozhodnutia stavebného úradu namietajú aj zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a to
z rovnakých dôvodov. Rovnaké vady ako napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje aj rozhodnutie
stavebného úradu a preto navrhujú zrušiť rozhodnutie stavebného úradu ako správneho orgánu prvého
stupňa.
Spoločnú žalobu prostredníctvom právneho zástupcu podali aj žalobcovia X. Q., L. Q. a P. Q., všetci
bytom X. XXX, Q. K. ako žalobcovia v 3), 4) a 5) rade. Právna zástupkyňa žalobcov písomným podaním
zo dňa 02.02.2015 zobrala žalobu žalobcov v 3) až 5) rade späť a navrhla, aby súd vo vzťahu k týmto
žalobcom konanie vo veci zastavil. Na základe tohto podania krajský súd uznesením č.k. 5S/73/2014
- 31 zo dňa 27.02.2015 konanie o žalobe žalobcov v 3) až 5) rade zastavil a nepriznal im právo na
náhradu trov konania.
Uznesením č.k. 5S/73/2014 - 21 zo dňa 29.01.2015 krajský súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do
konania aj účastníkov a to stavebníka Mesto Q. K. a D.. V. V., ktorý v stavebnom konaní vystupoval ako
projektant. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 28.04.2015, v ktorom okrem iného
uviedol, že nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia námietok
žalobkýň, ktoré mali byť posúdené ako okolnosti zakladajúce zrejmý rozpor s verejným záujmom.
Poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok sp. zn. 2Sžo/99/2010 zo dňa
16.02.2011, v ktorom Najvyšší súd okrem iného uviedol, že aj napriek tomu, že pojem „verejný záujem“
je v Stavebnom zákone definovaný veľmi stručne, v právnej teórii sa ustálilo, že verejný záujem je
opakom tzv. súkromného záujmu, a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo
možné označiť za všeobecný či verejnoprospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň
rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú
byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva,
ako i s poslaním a úlohou verejnej moci. Žalobkyne vo svojej žalobe nesprávnym spôsobom interpretujú
pojem „verejný záujem“ z hľadiska jeho aplikácie v konaniach podľa stavebného zákona. V stavebnom
konaní dochádza k posudzovaniu navrhovaného stavebnotechnického vyhotovenia stavby podľa
vyhotovenej projektovej dokumentácie a jej vplyvu na okolie. Námietky oboch žalobkýň v stavebnom
konaní boli totožné a týkali sa segregácie rómskych žiakov a terénnych zmien pred navrhovanou
stavbou, ktoré nemohli byť posudzované v rámci stavebného konania. Rovnako tak odvolacie námietky
žalobkýň boli formulované v duchu zamedzenia výstavby predmetnej stavby z dôvodu zvýšenej
segregacie rómskych detí a netýkali sa vecí posudzovaných a hodnotených v stavebnom konaní
stavebným úradom a odvolacím orgánom. Napriek uvedenému sa všetkými námietkami žalobkýň
zaoberal a zhodnotil ich v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Poukázal na skutočnosť, že tak stavebný úrad a žalovaný ako odvolací orgán sa dostatočným spôsobom
zaoberali vplyvom navrhovanej stavby na okolie, posúdili predloženú projektovú dokumentáciu podľa
platných právnych predpisov, ktorá bola v stavebnom konaní riadne overená, účastníci konania sa s
ňou mali možnosť v priebehu stavebného konania oboznámiť a vyjadriť sa k nej a námietky, ktoré boli
v stavebnom konaní uplatnené preto nemožno považovať za opodstatnené.
Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, že predmetné námietky žalobkýň mali byť uplatnené v územnom
konaní žalovaný uvádza, že územné konanie sa spravuje ustanoveniami § 32 a nasledujúcich
ustanovení Stavebného zákona a v územnom konaní stavebný úrad podľa § 37 ods. 2 Stavebného
zákona posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb



požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne
podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky
ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 39 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný
účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v
území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Žalobkyne mali svoje námietky týkajúce
sa umiestnenia navrhovanej stavby v danom území a jej vplyvu na okolie a potreby požadovaných
opatrení uplatniť práve v územnom konaní s prihliadnutím na jej vplyv na okolie, ak mali za to, že touto
stavbou nebude zabezpečený súlad s § 37 ods. 2 a § 39 Stavebného zákona. Územné konanie bolo
právoplatne skončené rozhodnutím stavebného úradu č. XXXX/XXX- XXX zo dňa 11.06.2014 a pre
stavebný úrad a odvolací orgán bolo toto rozhodnutie záväzným
podkladom pre stavebné konanie.

K ďalším námietkam žalobkýň poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia kde uviedol, že k
otázkam segregácie Rómov nie je oprávnený vyjadrovať sa a hodnotiť vplyv na okolie a majoritnú
väčšinu obyvateľstva v meste Q. K.. V danom prípade stavebný zákon neumožňuje posudzovať vplyv
segregácie a desegregácie určitej skupiny obyvateľstva v priebehu stavebného konania. Odmietol
tvrdenia žalobkýň, že stavebný úrad a odvolací orgán nezistili dostatočne skutkový stav veci.
Stavebný úrad viedol celé stavebné konanie v súlade s platnými právnymi predpismi, účastníkom
konania umožnil sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a vznášať námietky. Žalovaný rovnako posúdil
predložené námietky, vo svojom rozhodnutí sa s nimi dôsledne vysporiadal, zákonne ich odôvodnil
a na preskúmanie stavu veci vykonal i miestne šetrenie dňa 16.10.2014. Žalovaný zastáva názor, že
žiadna zo žalobných námietok žalobkýň nie je dôvodná. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje i na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa
26.10.2011, podľa ktorého aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle §
250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa
kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na
právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní, t.j., že mu takýmto rozhodnutím
bola spôsobená ujma. Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol
ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na
právach hmotných, ale aj na právach procesných. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov
žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne
oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách
citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žaloba spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej
aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd
poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Na základe tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky žalovaný vyslovil názor, že žalobkyne v 1) a 2) rade v žalobe žiadnym spôsobom
nekonkretizujú, na ktorých svojich právach boli rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátené. Nevie z
predmetnej žaloby posúdiť, akým spôsobom boli práva žalobkýň dotknuté rozhodnutím o zamietnutí
ich odvolania voči rozhodnutiu stavebného úradu. Žalobkyne formulovali svoju žalobu bez konkrétnych
právnych argumentácii viažucich sa k rozhodnutiu stavebného úradu a k rozhodnutiu žalovaného
a zároveň svoje žalobné námietky koncipujú vo vzťahu k porušovaniu základných ľudských práv
segregáciou rómskych detí, čo nebolo predmetom rozhodovania stavebného úradu v stavebnom konaní.
Týmito namietanými skutočnosťami nedochádza k ukráteniu na právach žalobkýň. Navrhol preto žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických



osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, a konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobkýň nie je dôvodná.

Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací správny orgán
rozhodoval o odvolaní žalobkýň proti rozhodnutiu obce Q. K. ( ďalej len „ stavebný úrad“ ) č. XXXX/
XXXXX-XXX Q. zo dňa 19.08.2014, ktorým stavebný úrad podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len „Stavebný zákon“ ) a § 10 vyhlášky 453/2000 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona povolil stavbu „9 tr. ZŠ X.“ na parc. č. KN C XXXX, k.ú. Q. K..

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti o stavebné povolenie
podanej stavebníkom Mesto Q. K. oznámil stavebný úrad listom zo dňa 23.07.2014 č. XXXX/XXXXX-
XXX Fá začatie stavebného konania s upustením od ústneho konania a miestneho zisťovania vo veci
povolenia stavby „9 tr. ZŠ X.“ stojacej na parc. č. KN C XXXX, k.ú. Q. K.. Zároveň upozornil účastníkov
konania že si môžu uplatniť svoje námietky najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia,
inak k ním nebude prihliadnuté. K pripomienkam a námietkam, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené na
prerokovaní územného plánu zóny alebo územného projektu zóny sa neprihliadne.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd ďalej zistil, že o umiestnení stavby 9 tr. ZŠ X. rozhodol
stavebný úrad v územnom konaní podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona rozhodnutím č. XXXX/XXX-
XXX G. zo dňa 11.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2014.

Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich
vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z obsahu administratívneho spisu
je nesporné, že stavebný úrad za účelom posúdenia stavby z hľadísk, ktoré sú uvedené v § 62 ods. 1
Stavebného zákona si vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov Krajského pamiatkového úradu Prešov,



spoločnosti SlovakTelekom, a.s., Východoslovenskej distribučnej, Okresného riaditeľstva hasičského a
záchranného zboru v Q. K., Okresného úradu Q. K., odboru starostlivosti o životné prostredie, Mesta Q.
K., Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti,
a.s. a spoločnosti E.I.C. Engineering inspection company s.r.o., ktoré neboli záporné ani protichodné.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a obsahu administratívneho
spisu, stavebný úrad posúdil predloženú žiadosť a podklady k nej, projektovú dokumentáciu, vyjadrenia
dotknutých orgánov a účastníkov konania, na základe ktorého vydal rozhodnutie o povolení stavby
dňa 19.08.2014, v ktorom zapracoval aj požiadavky vyplývajúce z predložených stanovísk dotknutých
orgánov a posúdil vyjadrenia a námietky účastníkov konania. Podľa popisu stavby, ktorý je uvedený
v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 19.08.2014, ktorým sa povolila stavba 9 tr. ZŠ X. predmetom
návrhu je výstavba nového samostatne stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli Základnej školy
X.. Objekt je navrhovaný ako dvojpodlažný bez využitia podkrovných priestorov, nepodpivničený,
prestrešený valbovou strechou bez vikierov. Objekt je pôdorysného tvaru písmena L, má dĺžku
ramien 21,00 x 18,00 m a šírku 9,00m. Prístupnosť objektu je z existujúcej verejnej komunikácie a
vnútroareálovej pešej komunikácie. Objekt rieši novostavbu predmetného kontajnerového objektu s
vytvorením deviatich tried ZŠ so zázemím a s nadväznosťou na jestvujúci objekt školy, nakoľko súčasná
škola kapacitne nepostačuje pokryť veľké množstvo žiakov.

Žalobkyne namietali nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj
vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, že stavebný úrad
a žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s ich námietkami ako účastníkmi konania a neskúmali možný
rozpor s verejným záujmom a to možným segregačným dopadom - prehĺbením segregácie rómskych
detí výstavbou uvedenej stavby.

Verejný záujem je pojmom neurčitým. Stavebný zákon ani žiadny iný zákon neobsahuje jeho legálnu
definíciu. Všeobecne ho možno chápať ako záujem prospešný väčšiemu počtu osôb a nie iba
jedincovi. Verejným záujmom sa predovšetkým rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi,
všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem
a podobne. Príslušný stavebný úrad podľa Stavebného zákona musí posúdiť najmä súlad s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a
regulatívy. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený ale stavebný úrad pri určení
vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochranných zložiek
životného prostredia a iných osobitných záujmov, podľa toho o aký druh stavby ide, na aký účel sa má
stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená a čí sú v predmetnom
území vyhlásené ochranné pásma a podobne.

Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že
otázky týkajúce sa segregácie rómov nie je stavebný úrad, ani odvolací orgán oprávnený v stavebnom
konaní skúmať a vyjadrovať sa k nej. Rozsah preskúmavania podaného návrhu, resp. žiadosti o
povolenie stavby je určené v stavebnom konaní v ustanovení § 62 Stavebného zákona. Otázky
vplyvu navrhovanej stavby na okolie a potreby požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledky
sú posudzované v rámci územného konania, ktoré predchádza stavebnému konaniu. Tieto ako bolo
uvedené vyššie boli posúdené v rámci územného konania o povoľovanej stavbe, ktoré bolo právoplatne
ukončené rozhodnutím zo dňa 11.06.2014.

Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby
aj konkrétne tvrdenia žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu, pričom musí isť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať
na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.



Podľa § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach.

Žalobca môže účinne namietať len takú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich
právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale
aj na právach procesných. Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka podľa §
250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa
kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na
právach nadobudnutých rozhodnutím vydaným v správnom konaní, t.j. že mu takýmto rozhodnutí bola
spôsobená ujma.

Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov správneho orgánu a ich rozpore so zákonom nestačí.
Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho
právneho predpisu. Súd v tomto konaní teda poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu
( Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011 ).

Žalobkyne v námietkach uvedených v žalobe žiadnym spôsobom neuvádzajú na ktorých subjektívnych
právach boli rozhodnutím a postupom žalovaného a stavebného úradu dotknuté. Námietkami, ktoré
sa týkajú prehĺbenia segregácie rómskych detí s poukázaním na medzinárodné zmluvy a dohovory o
ľudských právach, ako aj rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva sa domáhajú skôr ochrany
cudzích práv a nie svojich práv ako účastníkov konania. Takýmto námietkam preto súd nemôže
poskytnúť ochranu.

Súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu dospel k záveru, že stavebný
úrad viedol stavebné konanie v súlade s ustanovením § 62 Stavebného zákona, rozhodnutie vydal v
súlade s ustanovením § 66 Stavebného zákona, ako aj ustanovení § 46 a § 47 Správneho poriadku.
V konaní zabezpečil súčinnosť dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy z hľadiska osobitných
predpisov a vysporiadal sa s námietkami a pripomienkami účastníkov konania. So všetkými relevantnými
námietkami žalobkýň sa vysporiadal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobkýň ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobkyne v 1) a 2) rade neboli v konaní
úspešné a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Preto súd
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací
súd.