Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 14Scud/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201316 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201316.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu V. F. F., trvale bytom S. 3, F. Ha, okres F. V., provincia U. An, H. socialistická republika, prechodne bytom R. XXXX/X, E. U. H., štátny občan Vietnamskej socialistickej republiky, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17. septembra 2014 č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 20. novembra 2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. septembra 2014 č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Prezídia policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach zo dňa 1.7.2014 č. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019/2014, ktorým tento správny orgán zrušil povolenie na prechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania, ktoré vydalo Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach dňa 19.11.2008 podľa § 20 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, a to v zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ s odkazom na § 33 ods. 4 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že prechodný pobyt na území Slovenskej republiky mu bol udelený dňa 19.11.2008 na základe jeho žiadosti zo dňa 7.10.2008. Prechodný pobyt na území Slovenskej republiky mu od tejto doby bol príslušným orgánom opakovane obnovený. Až dňa 22.8.2013 mu bola doručená výzva na vyjadrenie sa vo veci začatého konania o zrušenie prechodného pobytu z dôvodu, že Oddelením koordinácie analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov boli skúmané doklady o bezúhonnosti žalobcu, pričom malo byť zistené, že pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu bol predložený falošný doklad o bezúhonnosti, t.j. falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Dňa 22.8.2013 sa dostavil na príslušný správny orgán, kde uviedol, že nemal vedomosť o tom, že ide o falošný doklad, keďže ho získal na príslušnom orgáne oprávnenom tieto doklady vydávať a tento dokument nebol ani pri posudzovaní jeho žiadosti o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v roku 2008 spochybnený. Navrhol preto vykonať dôkaz, aby pravosť výpisu z registra trestov overil správny orgán vo Vietname a aby bola preverená jeho bezúhonnosť, ktorá je nesporná. Poukázal na to, že správny orgán v tejto súvislosti odkazoval na nótu z Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Vietname v Hanoji, o tom, že sporný výpis z registra trestov nebol vydaný Správou spravodlivosti provincie Nghe An. V tejto nóte je však uvedený ako dátum narodenia žalobcu deň 14.4.1986 a nie 18.4.1986, kedy sa narodil. Vzhľadom na právnu identifikáciu osoby vo vzťahu ku ktorej bola nóta veľvyslanectva zaslaná, považuje toto prehlásenie za bezpredmetné. Navrhol, aby sa vykonalo dokazovanie nielen vo vzťahu k tomu, či mui bola vydaná sporná listina, ale aj to, či o ňu na príslušných úradoch žiadal a zároveň sa mal správny orgán zaoberať tiež tým, či je bezúhonnou osobou, t.j. či je register trestov žalobcu čistý. Keďže nebol nikdy vo Vietnamskej socialistickej republike súdne trestaný, nikdy žiaden trestný čin nespáchal, nemohol predpokladať, že sporný výpis z registra trestov nie je pravý, lebo údaje v ňom boli správne a pravdivé. Žalovaný správny orgán však tieto skutočnosti v priebehu správneho konania nezisťoval, nepreveroval skutočnosti, ktoré by boli v prospech žalobcu, t.j. nepreveroval pravdivosť jeho tvrdení o čistom zázname z registra trestov, ale zaoberal sa len potvrdením, že žalobcovi nebol vydaný výpis z registra trestov. Namietal, že správny orgán konal v rozpore s § 40 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a urobil si úsudok o tom, že žalobca spáchal trestný čin bez toho, aby vina žalobcu bola preukázaná, neskúmal otázku zavinenia žalobcu. V konaní nesprávne aplikoval na vec zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Vo veci sa malo postupovať podľa prvšie platného a účinného zákona o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z.z., keďže tento bol aplikovaný v čase posudzovania žiadosti žalobcu o prechodný pobyt v roku 2008 a za účinnosti tohto zákona bol predložený doklad, ktorý žalovaný považuje za falošný. Nový zákon z roku 2011 totiž nerieši otázku úmyslu predložiť falošný doklad, ale len skutočnosť, že takýto doklad bol žiadateľom o prechodný pobyt predložený. Zdôraznil, že postupom žalovaného bol postihnutý neprimerane tvrdým spôsobom. Správny orgán sa v tejto súvislosti nevysporiadal primerane s otázkou, či zrušenie prechodného pobytu nemá pre neho neprimerane negatívne dôsledky, a to aj pri zohľadnení skutočnosti, že k preskúmaniu dokladov a ku konštatovaniu predloženia falošného dokladu došlo po piatich rokoch po tom, čo mu bol prechodný pobyt povolený a žije a pracuje na území Slovenskej republiky. Argumentoval tým, že v rozhodnutí napadnutom žalobou absentuje primerané odôvodnenie a rozhodnutie len opisuje sled udalostí bez toho, aby sa žalovaný orgán náležite vysporiadal s jeho tvrdeniami predovšetkým vo vzťahu k otázke porušenia jeho práva na súkromný a rodinný život. Konštatovanie o tom, že je slobodný a nemá a území Slovenskej republiky blízkych príbuzných neznamená, že ostatné stránky jeho súkromného života nie je potrebné rešpektovať a že tieto fakty znižujú jeho právo na ochranu a rešpektovanie jeho súkromného života. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je tak nepresvedčivé a nezakladá nespochybniteľný záver o tom, že vo veci bol skutočne daný dôvod na zrušenie prechodného pobytu. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zotrval na svojom rozhodnutí a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že ani jedna námietka podanej žaloby nespochybňuje konštatovanie žalovaného o falošnosti predloženého dokladu o bezúhonnosti. Tento záver preto žalovaný naďalej považuje za nesporný, rovnako ako aj odborný posudok č. PPZ-HCP-PO3-72-004/2013 zo dňa 31.7.2013, ktorého správnosť nebola v konaní nijako vyvrátená či spochybnená. Taktiež žalobca nespochybnil odpoveď Ministerstva spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky zo dňa 2.12.2013 o tom, či žalobcovi bol alebo nebol vydaný výpis z registra trestov v roku 2008. Vo vzťahu k námietke žalobcu o rozpore medzi skutočným dátumom narodenia žalovaného a dátumom narodenia uvedeným na spornom výpise, ktorý má preukazovať nesprávnu identifikáciu osoby, ktorá mala o výpis z registra trestov žiadať, táto námietka je bezpredmetná, keďže v konaní nejde o spornú identifikáciu osoby žalobcu/žiadateľa o výpis z registra trestov, ale o to, kto v konaní o udelenie prechodného pobytu predložil falošný doklad o bezúhonnosti, čo bol bezpochyby žalobca. Žalovaný zdôraznil, že nie je podstatné, či predložený výpis z registra trestov bol vydaný osobe menom Canh Tran Trong, narodenému 14.4.1986, alebo osobe menom Canh Tran Trong, narodenému 18.4.1986, ale skutočnosť, že sporný výpis z registra trestov, ktorý bol žalobcom predložený pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu nebol vydaný Správou spravodlivosti provincie Nghe An vo Vietnamskej socialistickej republike. Taktiež nie je dôvodná žalobná námietka, že žalovaný neskúmal reálnu bezúhonnosť žalobcu vyžiadaním si pravého výpisu z registra trestov, že nezohľadnil prehlásenie žalobcu o jeho bezúhonnosti, keďže dôvodom pre zrušenie prechodného pobytu nebola faktická bezúhonnosť osoby žalobcu, ale skutočnosť, že k žiadosti o prechodný pobyt bol predložený falošný doklad. K námietke žalobcu, prečo správny orgán kontroloval spisový materiál žalobcu po piatich rokoch od udelenia povolenia na prechodný pobyt, žalovaný uviedol, že žalovaný je policajný útvar, útvar ozbrojenej bezpečnostnej zložky štátu pracujúci s operatívnymi informáciami a koná vždy, keď vznikne podozrenie z porušovania zákona, resp. zo spáchania trestného činu. Nie je namieste rozoberať dôvody, prečo orgán s takýmito kompetenciami a úlohami koná vo veci a vykonáva aj priebežné kontroly. Vo veci predkladania falošných dokladov nešlo o ojedinelý prípad. Zároveň na okraj uviedol, že nebyť uplynutia doby premlčania v zmysle Trestného zákona bol by žalobca tiež trestne stíhaný, keďže z konania žalobcu je zrejmé, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Je toho názoru, že preto nedošlo k porušeniu § 40 ods. 2 Správneho poriadku. Vo vzťahu k žalobným námietkam, že pri rozhodovaní žalovaný neprimerane zvýhodnil záujmy štátu a spoločnosti pred záujmami žalobcu a jeho právom na súkromie a rodinný život a že v tejto časti správny orgán svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, žalovaný poukazuje na to, že pri rozhodovaní vychádzal z posúdenia rodinných väzieb na území Slovenskej republiky, pričom je nesporné, že žalobca tu nemá žiadnu blízku rodinu, čo by boli záujmy rozhodne vyššej hodnoty ako je žalobcov súčasný záujem, t.j. záujem pracovať a zarábať na území Slovenskej republiky. To bol aj účel, na ktorý mu bol prechodný pobyt pôvodne udelený. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovi bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, t.j. na pobyt na území Slovenskej republiky na určitý čas. Toto povolenie nedáva automatický prísľub, že táto krajina umožní trvalé nažívanie cudzinca na svojom území. Nie je preto zrejmé, na základe čoho sa žalobca domnieval, že mu bude automaticky umožnené trvalo sa tu usadiť. Súkromné plány a záujmy jednotlivca nemôžu byť záväzné pre štátny orgán a nemôžu mať prednosť pred rešpektovaním právneho poriadku a tolerovaním predloženia falošných dokladov. Krajský súd podľa § 244 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú sudy na základe žalôb alebo opraných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Správnym konaním je taký postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý je upravený príslušnými právnymi predpismi. Zmyslom všetkých právnych predpisov je zabezpečenie realizácia hmotných noriem vo forme rozhodnutí o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb takým postupom, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnoprávnymi administratívnymi predpismi. Krajský súd je v intenciách § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy 5. časti O.s.p.) oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať príslušné úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu doručenej Oddeleniu cudzineckej polície PZ Košice dňa 29.10.2008 bol žalobcovi dňa 19.11.2008 udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zamestnania podľa § 20 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. V roku 2013 bol v rámci kontroly vybraných spisových materiálov cudzineckej evidencie predložený Oddeleniu koordinácie analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov doklad o bezúhonnosti žalobcu, ktorý predložil k žiadosti o prechodný pobyt. V rámci tejto kontroly bolo po vykonanom odbornom posúdení konštatované, že ide o falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Dňa 15.8.2013 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o začatí správneho konania o zrušení prechodného pobytu a žalobcovi ako účastníkovi konania bola daná možnosť vyjadriť sa vo veci pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 Správneho poriadku. Dňa 22.8.2013 sa žalobca dostavil na správny orgán, aby sa vyjadril k ním predloženým dokladom. Uviedol, že o výpis z registra trestov požiadal osobne na Krajskej justičnej správe v meste Nghe An, kde si po určitej čakacej dobe tento doklad prevzal. Bol a stále je presvedčený o tom, že tento doklad je pravý a jeho bezúhonnosť je nesporná. Na základe týchto skutočností bola vec postúpená národnej jednotke boja proti nelegálnej migrácii, kde sa 28.8.2013 začalo trestné stíhanie voči žalobcovi z dôvodu podozrenia z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona. Toto trestné stíhanie bolo následne zastavené ako neprípustné z dôvodu uplynutia doby premlčania. Dňa 3.9.2013 požiadal správny orgán cestou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji o preverenie predmetného dokladu o bezúhonnosti. Žalovanému bola zaslaná nóta Ministerstva spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky č. 857/CH-BTP zo dňa 2.12.2013, v ktorej je uvedené „výpis z registra trestov č. 514/TP-LLTP zo dňa 22.9.2008 pána Tran Trong Canh, nar. 14.4.1986, trvalá adresa Thanh Ha, Thanh Chuong, Nghe An, nebol vydaný Správou spravodlivosti provincie Nghe An.“ Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ bola príslušnému správnemu orgánu dňa 30.12.2013 poskytnutá informácia získaná Interpolom Hanoj zo dňa 2.12.2013, kde výsledkom vyšetrovania bolo, že príslušné kompetentné justičné orgány Vietnamskej socialistickej republiky nevydali žiadne oficiálne výpisy z registra trestov o.i. aj pre osobu Tran Trong Canh a zaslané doklady (predložené žalobcom) sú falošné. Splnomocnená osoba žalobcu sa ďalej v priebehu správneho konania o zrušení prechodného pobytu vyjadrila k skutočnostiam doposiaľ zisteným správnym orgánom, kde o.i. uviedla, že zotrváva na svojom prehlásení, že doklad o bezúhonnosti je pravým dokladom vydaným príslušným správnym orgánom Vietnamskej socialistickej republiky a že on nemal vedomosť a ani možnosť zistiť, že jemu vydaný doklad nie je pravý, a že ide o falošný výpis z registra trestov. Uviedol, že vo veci nie je prípustné aplikovať § 36 Zákona o pobyte cudzincov, keďže vo veci nebol preukázaný úmysel účastníka konania predložiť falošné či pozmenené doklady a nie je tak daný dôvod na zrušenie povolenia na prechodný pobyt. Prvostupňový správny orgán, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice rozhodnutím zo dňa 1.7.2014 č. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019/2014 ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, po prehodnotení udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účely zamestnania, ktorý bol udelený dňa 19.11.2008, zrušil tento prechodný pobyt účastníka konania podľa § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov s odkazom na naplnenie dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 písm. e/ zákona. V odôvodnení rozhodnutia, po opise skutkového stavu v chronologických súvislostiach správny orgán o.i. uviedol, že postupom v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku v spojení s ustanoveniami zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania o zrušenie prechodného pobytu nedoložil správnemu orgánu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil alebo vyvrátil podklady, ktoré v konaní obstaral správny orgán. Správny orgán zhodnotil všetky tvrdenia účastníka konania a jeho splnomocneného zástupcu, avšak vzhľadom na skutkové okolnosti vo veci je nepochybné, že boli naplnené dôvody na zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 4 písm. e/ Zákona o pobyte cudzincov a tieto skutočnosti boli v dostatočnej miere zdokumentované a preukázané. Správny orgán prihliadal aj na rodinný a súkromný život účastníka konania podľa § 36 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, avšak vzhľadom na zistené skutočnosti (účastník konania je slobodný a bezdetný, na území Slovenskej republiky nežijú jeho blízky rodinný príslušníci) dospel k záveru, že zrušením prechodného pobytu nedôjde k porušeniu práva účastníka na jeho súkromný a rodinný život a dôsledky zrušenia prechodného pobytu tak nebudú mať neprimerané dôsledky na jeho život. Vzhľadom na konštatovanie, že k zrušeniu prechodného pobytu u účastníka konania došlo z dôvodu, že k žiadosti o prechodný pobyt bol predložený falošný doklad, falošný výpis z registra trestov, pričom táto skutočnosť bola v konaní dostatočne preukázaná a účastníkom konania nebola vyvrátená, zrušenie prechodného pobytu nie je ani v rozpore s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže v tejto veci je vzhľadom na okolnosti prípadu správny orgán povinný prihliadať predovšetkým na verejný záujem a záujem spoločnosti s ohľadom na skutočnosť, že konaním účastníka konania došlo k porušeniu zákona a jeho konanie je v zmysle Trestného zákona klasifikované ako trestný čin, čo má bezpochyby prednosť pred súkromnými záujmami jednotlivca. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal predovšetkým na skutočnosť, že správny orgán nesprávne aplikoval na vec ustanovenia zákona č. 404/2011 Z.z. účinného od 1.5.2013, pričom vo veci má ísť o pokračovanie konanie, začaté v roku 2008, kedy bolo žalobcovi udelené povolenie na prechodný pobyt a má sa tak aplikovať zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že tento zákon, v znení účinnom v čase rozhodovania o udelení prechodného pobytu v § 26 ods. 2 písm. f/ vyžaduje na to, aby bol zamietnutý prechodný pobyt cudzincovi preukázanie úmyselného predloženia falošných dokladov, resp. úmyselného uvedenia nepravdivých údajov. Poukázal tiež na znenie § 131a ods. 1 zákona 404/2011 Z.z. podľa ktorého konania podľa tohto zákona začaté pred 1. májom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. mája 2013 sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Správny orgán sa tak nedostatočne zaoberal skutočnosťou, opakovane tvrdenou žalobcom, že ten si nie je vedomý toho, že predložený doklad o bezúhonnosti nie je pravým dokladom, resp. že nie je vydaný príslušným úradom Vietnamskej socialistickej republiky a tento doklad považoval za pravý doklad v čase, keď žiadal o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca tiež uviedol, že správny orgán nezohľadňoval súkromný život žalobcu, keďže len samotné tvrdenie, že žalobca nie je ženatý, neznamená, že na území Slovenskej republiky nemá vytvorené trvalé väzby, či vážny vzťah a zrušení prechodného pobytu môže dôjsť k vážnemu zásahu do jeho života. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 17. septembra 2014 č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu na území slovenskej republiky žalobcu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný v chronologickom opise priebehu konania od žiadosti žalobcu o prechodný pobyt z roku 2008, o.i. uviedol, že správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku v správnom konaní o zrušení prechodného pobytu žalobcu zisťoval presný a úplný stav veci, pričom za tým účelom preveroval podklady potrebné pre rozhodnutie. Dňa 3.9.2013 preto požiadal Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji o preverenie dokladu o bezúhonnosti žalobcu. To dňa 30.12.2013 zaslalo správnemu orgánu nótu Ministerstva spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky č. 857/CH-BTP zo dňa 2.12.2013, v ktorej je uvedené, že výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky účastníkovi konania Správou spravodlivosti provincie Nghe An nebol vydaný. Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ, ktoré viedlo trestné stíhanie proti žalobcovi z dôvodu podozrenia z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona, poskytlo správnemu orgánu informáciu získanú Interpolom Hanoj zo dňa 2.12.2013, ktorej záverom bolo, že kompetentné justičné orgány Vietnamskej socialistickej republiky nevydali žiaden oficiálny výpis z registra trestov pre účastníka konania a ním predložený výpis z registra trestov bol posúdený ako falošný. Dňa 2.4.2014 bolo správnemu orgánu doručené uznesenie zo dňa 27.3.2014 č. ČVS:UHCP-58/NJ-V-2013 o zastavení trestného stíhania vedeného proti žalobcovi ako neprípustného z dôvodu premlčania. V zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku dostal účastník konania, resp. osoba ním splnomocnená možnosť vyjadriť sa k podkladom získaným správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Vo svojom vyjadrení tak žalobca uviedol, že v rámci ako trestného konania, tak aj správneho konania jasne preukázal, že z jeho strany nedošlo k úmyselnému konaniu, čo do predloženia dokladu o bezúhonnosti a predložil tiež dôkaz o tom, že vo Vietnamskej socialistickej republike nebol nikdy súdne trestaný a jeho bezúhonnosť je tak nesporná. Rovnako trestné stíhanie vedené na území Slovenskej republiky bolo zastavené. Správny orgán poukázal na to, že účastníkovi konania sa nepodarilo v konaní preukázať a doložiť svoje tvrdenie o pravosti predloženého dokladu o bezúhonnosti. Tvrdenia o bezúhonnosti a o tom, že žalobca nebol vo Vietnamskej socialistickej republike trestaný, boli správnym orgánom vyhodnotené ako neopodstatnené, keďže správny orgán v konaní nehodnotil bezúhonnosť, ale skutočnosť, že výpis z registra trestov predložený účastníkom bol preukázateľne falošný. Žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam účastníka konania k otázke aplikovania správneho právneho predpisu v konaní uviedol, že konanie vo veci udelenia prechodného pobytu bolo udelením povolenia právoplatne ukončené v roku 2009. Platnosť zákona č. 48/2002 Z.z. skončila 31.12.2011 a od 1.1.2012 je účinný zákon č. 404/2011 Z.z. Konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu bolo správny orgánom začaté dňa 22.8.2013, t.j. za účinnosti zákona č. 404/2011 Z.z. a nejde o pokračovacie konanie vo vzťahu u konaniu o udelenie prechodného pobytu. Začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu účastník prevzal osobne dňa 22.8.2013, za účinnosti zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013. Vzhľadom na to sa vo veci postupuje podľa § 131a ods. 1 tohto zákona, v znení platnom a účinnom vo vymedzenom čase. Toto zákonné ustanovenie nepripúšťa výnimku z princípu zákazu retroaktivity právnej normy v konaniach začatých po 1.5.2013. K tvrdeniu, že vo veci trestného stíhania účastníka konania bolo trestné stíhanie zrušené, žalovaný uviedol, že príslušný orgán trestné stíhanie vo veci falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky proti žalobcovi zastavil z dôvodu, že zanikla trestnosť činu podľa § 215 písm. h/ trestného poriadku a nie, že konanie bolo zrušené. Vo vzťahu k námietke účastníka o nesprávnej aplikácii zákonných noriem, čo do ochrany súkromného a rodinného života, účastníka konania žalovaný uviedol, že správny orgán sa s týmito okolnosťami primerane vysporiadal v napadnutom rozhodnutí o zrušení prechodného pobytu. Odvolací orgán k tomu uviedol, že rodinné, súkromné či ekonomické väzby na území Slovenskej republiky, na ktoré odkazuje účastník, by neboli vznikli, keby sa protiprávne konanie účastníka, ktorým je predloženie falošného dokladu, preukázalo v čase podávania žiadosti o prechodný pobyt. Aplikujúc tak zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, je argumentácia účastníka vo vzťahu k jeho právam vzniknutým na území Slovenskej republiky za obdobie od 2008 neopodstatnená a bezpredmetná. V tejto súvislosti sa správny orgán prvého stupňa tiež primerane vysporiadal s argumentáciou o primeranosti resp. neprimeranosti dôsledkoch zrušenia prechodného pobytu na účastníka konania. K námietke účastníka, že k zrušeniu prechodného pobytu došlo z dôvodu, za ktorý on nemôže, keďže predmetnú listinu, ktorej pravosť bola sporná, nikdy za falošnú nepovažoval, nedal si falošný doklad vyhotoviť a nebolo ani jeho úmyslom v konaní o povolenie prechodného pobytu vydávať nepravú listinu za pravú, a že rozhodnutím právneho orgánu dôjde k prerušeniu všetkých väzieb účastníka na území Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že vo veci došlo k stretu práva účastníka na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a na druhej strane práva štátu na bezpečnosť a verejný poriadok, t.j. k stretu práva súkromného a verejného. Keďže správne orgány mali za preukázané, že účastník konania porušil zákon tým, že k žiadosti o prechodný pobyt predložil falošný výpis z registra trestov, je jeho súkromný záujem zotrvať na území Slovenskej republiky v rozpore s verejným záujmom, zachovaním zákonnosti a verejného poriadku, na čom musí správny orgán trvať. K námietke žalobcu, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci a nezaobstaral si všetky potrebné doklady pre rozhodnutie, keď sa nezaoberal tým, či účastník konania má záznam alebo nemá záznam v registri trestov a nezaoberal sa ani tým, že v konaní sa preukázala iba skutočnosť, že bol predložený falošný výpis z registra trestov, pričom správny orgán nezisťoval, či sa falšovania dopustil účastník konania, správny orgán uviedol, že vo veci vychádzal zo znenia zákonného ustanovenia, že žiadosť o prechodný pobyt sa zamietne, ak účastník konania predloží falošný doklad. Nie je podstatné, ktorý z dokladov je falšovaný, resp. sa neskúma, či bol takýto doklad predložený vedome, nevedomky resp. neúmyselne, ale správny orgán skúma len objektívnu skutočnosť, či bol predložený falošný doklad. K námietke, že účastník konania nebol nikdy súdne trestaný a jeho register trestov vo Vietnamskej socialistickej republike je bez záznamov, žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v konaní o zrušenie prechodného pobytu nešlo o bezúhonnosť účastníka, ale o skutočnosť, že ním boli predložené falošné doklady pri podaní žiadosti o prechodný pobyt. Námietka o bezúhonnosti účastníka, resp. o tom, že správny orgán túto skutočnosť neskúmal, preto nie je dôvodná. Rovnako sa v tejto súvislosti žalovaný stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vzal pri rozhodovaní ako priťažujúcu okolnosť pre účastníka konania to, že bolo proti nemu začaté trestní stíhanie na území Slovenskej republiky, keďže predložením falošných dokladov došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu a k zastaveniu trestného stíhania došlo iba z dôvodu premlčania Z uvedených dôvodov tak žalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, že u účastníka konania došlo k naplneniu dôvodov na zrušenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky pre účely zamestnania a že v priebehu konania neboli zo strany účastníka uvedené žiadne dôvody, ktoré by odvolací orgán viedli k zrušeniu rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu preto žalovaný potvrdil. Podľa § 33 ods. 6 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2013 v zmysle § 131a ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. konania podľa tohto zákona začaté pred 1. májom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. mája 2013 sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. V zmysle uvedených zákonných ustanovení tak súd konštatuje, že aplikácia zákona č. 404/2011 Z.z. v konaní o zrušenie prechodného pobytu žalovaným správnym orgánom bola správna a na argumentáciu správneho orgánu v tomto rozsahu odkazuje. Konanie o zrušenie prechodného pobytu je novým konaním, ktoré začalo v roku 2013, za účinnosti nového zákona a ustanovenia zákona č. 48/2002 Z.z. preto na toto konanie nemožno použiť. Táto námietka žalobcu preto nie je dôvodná. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Preskúmaním veci súd zistil, že správny orgán v priebehu konania o zrušenie prechodného pobytu zistil u príslušných orgánov Vietnamskej socialistickej republiky ( nóta Ministerstva spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky a správa Interpolu Hanoj), že orgánom príslušným na vydanie výpisu z registra trestov vo Vietname, provincia Nghe An, nikdy nebo žalobcovi vydaný výpis z registra trestov a že doklad predložený žalobcom pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je tak bezpochyby falošným dokladom. Vzhľadom na znenie zákonného ustanovenia § 36 ods. 6 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z. je tak zrejmé, že správny orgán vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keďže dostatočne preukázal, že predložený doklad je falošný. Žalobcovi, ani jeho splnomocnenému zástupcovi sa v priebehu správneho konania, ani v konaní na súde nepodarilo preukázať, že tento doklad je pravým dokladom a obsahom žaloby ani nebolo spochybnenie záveru odbornej expertízy, ktorá konštatovala, že predložený výpis z registra trestov je falošný. Žalobca mal v správnom konaní zo strany správneho orgánu poskytnutý primeraný priestor na vyjadrenie sa k veci, na predkladanie dôkazov a návrhov, ktorý aj primerane využil a súd konštatuje, že procesné práva účastníka konanie v priebehu správneho konania neboli porušené. Námietka žalobcu, prečo správny orgán nezistil, že predložený výpis z registra trestov je falošn, už v roku 2008, keď rozhodoval o podanej žiadosti o prechodný pobyt, resp. ani pri predĺžení prechodného pobytu je nedôvodná Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v čase posudzovania žiadosti žalobcu v roku 2008 sa výpis z registra trestov javil byť pravým a správny orgán nemal dôvod aby podroboval odbornej expertíze všetky doklady predkladané všetkými žiadateľmi o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Až v čase, keď v rámci svojej činnosti správny orgán získal od príslušných orgánov vedomosť o tom, že boli zistené prípady, kedy boli žiadateľmi, resp. istou skupinou žiadateľov, predkladané falošné doklady o bezúhonnosti, správny orgán ex offo zo svojej úradnej činnosti, na pokyny nadriadených orgánov v rámci rozsahu svojich právomocí bol oprávnený preverovať doklady aj tých žiadateľov, ktorým už bol prechodný pobyt povolený, a teda aj u žalobcu. Tento postup správneho orgánu vyplýva aj z logického výkladu znenia § 36 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., z ktorého je zrejmé, že je možné zrušiť prechodný pobyt, t.j. po jeho udelení, ak sa zistia skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti, t.j. aj tie skutočnosti, ktoré sa zistia neskôr, ale existovali v čase, kedy bola žiadosť o prechodný pobyt podaná. Zákon v tomto prípade neustanovuje lehotu, dokedy je možné a kedy nie, preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre udelenie prechodného pobytu. Postup správneho orgánu v tomto smere tak nebol rozporný so zákonom. Je nepochybné, že žalovaný ako policajný útvar, v kompetencii ktorého je o.i. ochrana a dozor nad bezpečnosťou štátu, disponuje širokým rozsahom právomocí v rámci realizovanej cudzineckej politiky a v prípadoch, keby operatívnou činnosťou príslušného orgánu dôjde k zisteniam, že sú prípady, kedy cudzí štátni príslušníci predložili falošné výpisy z registra trestov, príslušné orgány sú oprávnené preskúmať aj spätne vydané povolenia na prechodný pobyt, ak existuje podozrenie, že v minulosti mohlo dôjsť k vydaniu povolenia na prechodný pobyt na základe falošného výpisu z registra trestov. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že správny orgán v konaní nevykonal dokazovanie skutočností tvrdených žalobcom, ktoré by boli žalobcovi na prospech, t.j. predovšetkým, že neskúmal otázku bezúhonnosti žalobcu, resp. jeho úmysel vo vzťahu k predloženiu výpisu z registra trestov, ktorý považoval za pravý, súd uvádza, že s týmito skutočnosťami sa správny orgán primerane vysporiadal, a to s odkazom na už opakované tvrdenie správneho orgánu, že v konaní bolo bez pochybností preukázané, že predložený doklad, výpis z registra trestov je falošný a že osobe žalobcovi nebol v minulosti príslušným orgánom Vietnamskej socialistickej republiky vydaný výpis z registra trestov. Predmetom skúmania správnym orgánom v zmysle príslušných zákonných ustanovení nie je skúmanie bezúhonnosti, a tak tieto tvrdenia žalobcu nemohli prevýšiť objektívnu skutočnosť, t.j. predloženie falošného dokladu. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že v konaní žalobcu nedošlo k porušeniu verejného záujmu, keďže bolo preukázané, že žalobca je bezúhonnou osobou a jeho trestný záznam vo Vietnamskej socialistickej republike je čistý a žalobca nebol nikdy v minulosti súdne stíhaný, nie je preto hrozbou pre Slovenskú republiku, súd sa stotožňuje s vyjadrením a argumentáciou žalovaného, že otázka bezúhonnosti nie je v tomto konaní predmetom sporu a nie je dôvodom pre zrušenie prechodného pobytu. Žalobca porušil zákon Slovenskej republiky tým, že predložil falošný doklad v konaní o udelenie prechodného pobytu. Verejným záujmom štátu, na ktorý je povinný príslušný správny orgán dbať, je dodržiavanie zákonov. Zo strany žalobcu preto týmto konaním bezpochyby došlo k narušeniu verejného poriadku. Správny orgán v tejto súvislosti postupoval správne, keď neaplikoval § 36 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z.. Bolo dostatočne preukázané, že žalobca je slobodný a bezdetný a okrem dvoch bratrancov nemá na území Slovenskej republiky inú rodinu, jeho rodičia žijú vo Vietnamskej socialistickej republike. Prechodný pobyt bol žalobcovi povolený na účel zamestnania a tento účel sa nezmenil. Dopad a dôsledky zrušenia prechodného pobytu na súkromný život žalobcu nie sú takého rozsahu, aby bol uprednostnený výlučne súkromný záujem žalobcu zotrvať na území Slovenskej republiky bez ďalšieho. Súd konštatuje, že nie je dôvodná ani námietka žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán dostatočne preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol zrušený prechodný pobyt žalobcu, jasne a primerane odôvodnil, ktoré okolnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a primerane sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Súd tak po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že príslušný správny orgán postupoval v konaní o zrušenie prechodného pobytu žalobcu zákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní boli aplikované ustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je tak v súlade so zákonom. Správny orgán postupoval správne, keď po zistení, že predložený doklad o bezúhonnosti je falošným dokladom, pričom toto tvrdenie primerane preukázal vykonanou odbornou expertízou, ako aj potvrdením príslušných orgánov Vietnamskej socialistickej republiky, že žalobcovi nebol nikdy príslušnými orgánmi vydaný výpis z registra trestov, čím došlo k naplneniu § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 6 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z., pričom žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať opak. Správny orgán tak nemal inú možnosť, ako rozhodnúť o zamietnutí prechodného pobytu žalobcu. Súd preto vzhľadom na uvedenú argumentáciu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Žalobca vo veci nemal úspech a žalovaný zo zákona nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.