Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213019 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712213019.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 72 4 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r .o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému T. P., nar. X. X.. XXXX, bytom F., S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 4 126,65 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 14. 6. 2013, č. k. 7C/393/2012-70, takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 381,05 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o úvere zo dňa 18. 6. 2008 poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,40 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas uhrádzať. Žalovaný si zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Dlžná suma 4 126,65 Eur pozostáva z istiny vo výške 2 966,92 Eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku vo výške 1 073,13 Eur (rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky), zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 86,60 Eur (sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky spolu). Žalobca v konaní uplatnil aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 15. 12. 2009, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Dňa 20. 10. 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý vzniesol námietku premlčania celej uplatnenej pohľadávky. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka prvostupňový súd posúdil nárok ako premlčaný, vychádzal zo skutočností, že na založený vzťah zmluvou o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná. Premlčacia doba začala plynúť dňom 27. 9. 2009, kedy došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, kde v platobnej histórii je uvedená položka s názvom „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. Ako je zrejmé z platobnej histórie, zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu nastalo dňa 27. 9. 2009 a žaloba bola podaná na súde 28. 9. 2012, teda po uplynutí trojročnej lehoty. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného priznal trovy konania vo výške 381,05 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil. Pochybenie súdu vidí v aplikácii predpisov občianskeho práva na úverovú zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť dňom 28. 9. 2009 a uplynula dňa 28. 9. 2013. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná aj v trojročnej premlčacej dobe, nakoľko premlčacia doba začala plynúť dňa 28. 9. 2009, teda deň nasledujúci po zosplatnení úveru a žaloba bola podaná na súde 28. 9. 2012. Z tohto dôvodu námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom neobstojí, lebo návrh bol podaný včas. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zastáva názor, že v predmetnej veci nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu o aplikácii noriem Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu záväzku žalovaného, a preto trvá na tom, že žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k splatnosti pohľadávky došlo dňa 27. 9. 2009 a s poukazom na ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba uplynula dňa 27. 9. 2012. Preto prvostupňový súd správne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný, keďže žaloba bola na súde doručená až 28. 9. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku. V danom prípade dôvodom zamietnutia návrhu bolo, že žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná. Preto je potrebné prijať záver, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. V tomto smere vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonnom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex genaralis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, že v tomto osobitnom predpise (zákon č. 250/2007 Z. z.) nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.). V tomto smere je preto správny záver súdu prvého stupňa, že námietka žalobcu poukazujúca na aplikáciu premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka je nedôvodnou. V tomto smere platí navyše aj aplikácia ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa pre spotrebiteľa ani zmluvné dohodnúť podmienky nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku. S uplatnením Obchodného zákonníka, by bola spojená dlhšia (štvrročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba). Odvolací súd však odmieta názor vedľajšieho účastníka, podľa ktorého prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že veriteľ zosplatnil úver dňa 27. 9. 2009. V prípade záväzkových právnych vzťahov, a o takýto prípad v prejednávanej veci ide, sa v zásade vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom (ktorý má 24 hodín), keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba preto plynie až odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Iba v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúceho dňa po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať. Z vyššie uvedeného preto možno prijať záver, že v prejednávanej veci prvým dňom, kedy sa právo mohlo prvýkrát vykonať je deň nasledujúci po dni splatnosti dlhu. Začiatok plynutia premlčacej doby preto pripadol na deň 28. 9. 2009. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t. j. ust. § 122 Občianskeho zákonníka. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t. j. dátumovo zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci posledný deň, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa trojročná premlčacia lehota začína, nastal dňa 28. 9. 2012 (piatok, riadny pracovný deň). Žaloba bola na súde prvého stupňa podaná dňa 28. 9. 2012, tzn., že žalobca v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe uplatnil žalobu na súde. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo na súde v trojročnej premlčacej dobe, správne sa dotýkali odvolacie námietky žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom vznesenej námietky premlčania (§ 101 Občianskeho zákonníka). Preto, ak návrh bol zamietnutý z dôvodu, že uplatnené právo je premlčané, súd prvého stupňa svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O. s. p., rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vec prejednať, zároveň súd prvého stupňa so zreteľom na vznesené námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníka žalobcom (č. l. 30 - 31 spisu), rozhodne aj o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v predmetnej veci (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.). V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania a (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.