Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/160/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208394 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712208394.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Karadžičovej č. 8, proti žalovanej B. O., bývajúcej v C., na ulici N. č. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na Nám. Legionárov č.5, o zaplatenie sumy 563,51 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.05.2013 č.k. 12C/434/2012-53 takto jednohlasne r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 432,29 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 51,22 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Konanie v časti zaplatenia istiny 80 Eur zastavil. Žalovanú zaviazal na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 105,96 Eur a z iných trov vo výške 33,50 Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 23.03.2006 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke. Žalovaná mala z titulu zmluvy uhradiť celkom sumu 757,60 Eur a to v 24 mesačných splátkach po 31,57 Eur (951,- Sk). Na splatenie pôžičky v období od 24.03.2006 do 27.09.2010 poukázala iba 4 splátky po 31,57 Eur a jednu splátku vo výške 33,19 Eur. V období od 24.09.2012 do 23.04.2013 uhradila celkom 80 Eur. Žalobcom uplatnená istina spolu so zmluvnou pokutou neprevyšuje sumu, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť z titulu čerpanej pôžičky. Súd nemohol prihliadnuť k obrane vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovanej vo forme námietky premlčania, nakoľko žalovaná ešte pred uplatnením tejto námietky pohľadávku žalobcu uznala čo do dôvodu a výšky v dôsledku čoho došlo k predĺženiu plynutia premlčacej doby. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že dohoda o uznaní záväzku, z ktorej sa pri rozhodovaní vychádzalo mu doručená nebola a o jej existencii sa dozvedel až z napadnutého rozsudku. Žalobcom predformulovaná dohoda o uznaní záväzku obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobca využil omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Žalovaná sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka pripojila. Zdôraznila skutočnosť, podľa ktorej dohodu o uznaní záväzku podpísala bez akéhokoľvek poučenia. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním , ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, vedľajší účastník podaním zo dňa 18.09.2012 ( č.l. 19 spisu) vstúpil do konania na strane žalovanej a požiadal o doručenie žaloby s prílohami. Na základe tejto žiadosti bola vedľajšiemu účastníkovi zaslaná iba žaloba a podanie žalovanej doručené súdu dňa 14.01.2013 (č.l. 30 spisu). Prílohy žaloby, medzi ktorými sa nachádzalo i uznanie záväzku a dohoda o splatení záväzku zo dňa 07.02.2011 vedľajšiemu účastníkovi vôbec doručené neboli. Vedľajšiemu účastníkovi tak bolo znemožnené vyjadriť sa k dôkazu, ktorý bol považovaný za rozhodujúci pri rozhodovaní o veci samej. Jednou z povinnosti súdu v rámci prípravy pojednávania vyplývajúcou z ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. je doručiť žalobu žalovanému spolu s jej prílohami do vlastných rúk. Keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.), žaloba s prílohami sa musí doručiť i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Nedodržaním postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. bolo znemožnené vedľajšiemu účastníkovi vyjadriť sa k právne významnému listinnému dôkazu majúcemu podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť ani to, či uznaním záväzku si žalovaná ako spotrebiteľka svoje zmluvné postavenie zhoršila alebo nie. Občiansky zákonník v ustanovení § 54 neumožňuje spotrebiteľovi sa vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní konanom 22.05.2013 nevyplýva, za akých okolností uzatvorila uznanie záväzku a dohodu o splatení záväzku zo dňa 07.02.2011. Uznanie dlhu pritom podľa ustanovenia § 558 OZ predstavuje jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Predložená dohoda takýto charakter jednostranného právneho úkonu nemá, nakoľko bola vopred pripravená žalobcom a predložená žalovanej na podpis na jednotnom predtlačenom formulári obsahujúcom okrem dohody o uznaní záväzku aj dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskú doložku. Z dohody nie je zrejmé, aby žalovanej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uznanie dlhu. Podpisom tejto dohody ale bez akýchkoľvek pochybností dochádza k predĺženiu pôvodnej 3-ročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 101 OZ na 10-ročnú premlčaciu dobu uvedenú v ustanovení § 110 ods. 1 OZ. Zákaz zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa priamo vyplýva z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ. Z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva , aby žalovanej boli poskytnuté základné informácie o dôsledkoch uznania dlhu. Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov, akými sú ustanovenia o premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa respektíve jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa po doručení príloh žaloby vedľajšiemu účastníkovi posúdiť platnosť uznania záväzku a dohody o splatení záväzku zo dňa 07.02.2011 a v závislosti od tohto posúdenia zistiť, či námietka premlčania bol vznesená dôvodne alebo nie. Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.