Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/101/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109214294 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8109214294.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1./ I.. D. G., bytom C., D. X, 2./ V.. C. H., bytom Y., G. X, žalobcovia v 1. a 2.rade zastúpení JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Žiškova 19, Košice, proti žalovanému Mgr. Z. F., bytom G.. S. R. X, C., zastúpenému JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, Prešov, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 20. 03. 2014, č. k. 28C/143/2009-320, takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zaviazal žalobcov v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 473,46 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že v posudzovanej veci bol uplatnený nárok žalobcov v 1. a 2.rade na ochranu osobnosti zamietnutý. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali, aby bol žalovaný zaviazaný článok uverejnený na internetovej stránke pod titulom: „Ako štyria muškatieri okradli rusínsky národ“, stiahnuť a ospravedlniť sa žalobcom za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia v inkriminovanom článku a na svoje náklady zabezpečiť, aby na internetovej stránke bolo uverejnené presne špecifikované ospravedlnenie. Po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, Krajský súd v Prešove uznesením z 11. 09. 2013, č. k. 3Co/139/2013-275, na odvolanie žalobcov uznesenie Okresného súdu Prešov z 27. 05. 2013, č. k. 28C/142/2009-267, o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vyporiadať s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Prvostupňový súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu preskúmal všetky okolnosti na strane účastníkov konania, ktoré by svojim charakterom mohli odôvodňovať aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, ako je ich definuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 150. U žalobcu v 1.rade zistil, že je starobným dôchodcom s príjmom starobného dôchodku 418,70 Eur mesačne. Je ženatý, manželka B. poberá dôchodok vo výške 320,- Eur mesačne. Zo správy OOPZ SR ODI Prešov zo dňa 14. 10. 2013 súd zistil, že žalobca má zaevidované tri vozidlá, a to osobné motorové vozidlo továrenská značka VAZ s evidenčným č. PO 674 BT v premávke, nákladný príves továrenská značka SPORT evidenčným č PO 783 YD v premávke a osobné vozidlo továrenská značka FIAT PUNTO 1.2 s evidenčným číslom PO 932 CZ v premávke. Tiež zistil, že žalobca v 1.rade je spoločne s manželkou vlastníkom bytu č. X na V.. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX, k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/1, ďalej je vlastníkom zastavanej plochy a nádvoria o výmere 110 m2 a 478 m2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. T. D. v podiele 1/1 a zastavanej plochy a nádvoria o výmer 459 m2 zapísaných na LV č. XXXXXm k. ú. C. v podiele 67/2972. Žalobca v 1.rade je zároveň spoluvlastníkom nehnuteľnosti zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 a 251 m2 a záhrady o výmere 443 m2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. H. o výmere spoluvlastníckeho podielu 1. Žalobca v 2.rade je rozvedený, je starobným dôchodcom, ktorého jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok 403,30 Eur. Býva v byte, ktorého vlastníkom je jeho syn. Je podielovým spoluvlastníkom početného množstva nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S. a G., charakterizovaných ako trvalý trávnatý porast, orná pôda, lesný pozemok, ostatná plocha a záhrada, z ktorých môže poberať výnosy. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vzal do úvahy najmä skutočnosť, že žalovaný bol šéfredaktorom novín, ktorý v dotknutom článku vyjadril svoj subjektívny názor, ktorý nebol neprimeraný a nebol ani bez absencie akéhokoľvek skutkového základu, pretože skutkovým základom kritiky žalobcov bolo práve ich konanie, ktoré bolo predmetom sporu vedeného pod sp. zn. 21S/2/2007 a ich konanie v rámci Občianskeho združenia Ruský klub 1923. Aj z odôvodnenia odvolacieho súdu, ktorý vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vyplýva, že inkriminovanú časť článku žalovaného treba považovať za hodnotiaci úsudok žalovaného, ktorý nie je podľa názoru súdu takého charakteru, žeby bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti žalobcov. Inkriminovaný článok bol napísaný pravdivo na základe pravdivého opisu skutkových okolností, pisateľ v článku vyjadril svoj hodnotiaci úsudok, pričom žalovanému ako novinárovi je umožnené používať výrazy, ktoré aj urážajú aj šokujú (primerane) alebo znepokojujú časť obyvateľstva. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa zohľadnil všetky okolnosti daného prípadu postupom podľa § 150 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., ktoré svojim charakterom možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, a to nielen na strane neúspešných žalobcov, ale aj na strane žalovaného, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov konania. Podľa názoru súdu nepredstavuje sociálna a majetková situácia žalobcov v 1. a 2.rade vzhľadom na rozsah ich hnuteľného a nehnuteľného majetku výrazné obmedzenie ich schopností znášať trovy tohto konania. Žalobcovia ako dôvod hodný osobitného zreteľa uvádzajú svoju príjmovú a sociálnu situáciu a v tejto súvislosti súd prvého stupňa poznamenal, že žalobca v 1.rade je ženatý a na úhrade nákladov spojených s bývaním a vedením domácnosti sa podieľa aj jeho manželka, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku. Tiež prihliadol na skutočnosti, že žalobca v 1.rade má okrem nehnuteľného majetku zaevidované tri motorové vozidlá. U žalobcu v 2.rade zohľadňoval predovšetkým skutočnosť, že je podielovým spoluvlastníkom početného množstva nehnuteľností, z ktorých môže poberať napr. výnosy a mať z nich aj príjem. Obaja žalobcovia poukazovali aj na svoj zlý zdravotný stav a lekársku starostlivosť bez toho, aby túto skutočnosť bližšie špecifikovali alebo súdu relevantným spôsobom preukázali. Z predloženého dokladu „Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov“ vyplýva, že mesačné výdavky na lieky u žalobcu v 1.rade predstavujú 35,- Eur u žalobcu v 2.rade 22,- Eur, čo považuje súd za primerané zdravotnej starostlivosti o žalobcov vzhľadom na ich vek. Prvostupňový súd uzavrel, že žalobcami uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by spĺňali atribút výnimočnosti a odôvodňovali použitie ust. § 150 O. s. p.. Povinnosť na náhradu trov konania je žalobcom v 1. a 2.rade uložená spoločne a nerozdielne, z čoho vyplýva, že ich podiely na tomto záväzku sú vo vzájomnom pomere rovnaké, ak niektorý zo žalobcov v rozsahu žalovaným uplatneného nároku uloženú povinnosť splní sám, je oprávnený požadovať náhradu od druhého žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 473,46 Eur potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali, a ktorí sú povinní trovy konania uhradiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Uviedli, že nesúhlasia s názorom súdu, že inkriminovanú časť článku žalovaného treba považovať za hodnotiaci úsudok, a tento nebol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti žalobcov. Naopak inkriminovaný článok slúžil na rozpútanie kampane verejnosti proti zakladateľom nadácie (tlač, mítingy, tlačovky s novinármi, štvanie medzi Rusínmi a pod.). Boli podávané trestné oznámenia a žalobca v 1.rade bol v očiach verejnosti diskreditovaný ako nejaký kriminálny živel. Žalobcovia sú toho názoru, že nielen novinári majú právo na ochranu svojich ľudských práv, ale aj ostatní občania majú právo domáhať sa ochrany svojich ľudských práv, ak je takýmto hrubým spôsobom poškodzované ich dobré meno pred verejnosťou. Zdôraznili, že u nich, u oboch, naďalej pretrvávajú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd v zmysle § 150 O. s. p. , nemusí priznať náhradu trov konania, naviac súd uznesením z 07. 01. 2010, č. k. 28C/143/2009-58 rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Na záver uviedli, že vo veci samej sa nedomáhali úhrady nemajetkovej ujmy, ale domáhali sa len ochrany svojich občianskych práv. Česť je citlivá pre každého človeka, aj pre dôchodcov, ktorí nikdy nemali záujem nikomu ublížiť, a ktorí okrem svojej cti nemajú žiaden majetok. Navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznať. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný nevyjadril. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - žalobcovia (§ 201 a § 204ods. 1 O. s. p) proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok je prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uzneseniu v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza: Žalobcovia sa návrhom na začatie konania vo veci samej domáhali ochrany osobnosti, žiadali, aby žalovaný bol zaviazaný článok uverejnený na internetovej stránke pod titulom „Ako štyria muškatieri okradli rusínsky národ“, stiahnuť a v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť, aby na internetovej stránke bolo po dobu 30 dní uverejnené žalobcami presne špecifikované ospravedlnenie. Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 14. 03. 2012, č. k. 28C/143/2009-220 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. 01. 2013, č. k. 3Co/65/2012-260 bol návrh žalobcov v celom rozsahu zamietnutý a bolo vyslovené, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne prvostupňový súd uznesením z 27. 05. 2013, č. k. 28C/142/2009-267 rozhodol o trovách konania postupom podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a neúspešných žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 473,46 Eur. Citované uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 09. 2013, č. k. 3Co/139/2013-275 a súdu prvého stupňa bola uložená povinnosť pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať sa aj aplikáciou výnimočného ustanovenia § 150 O. s. p.. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O. s. p., je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodných osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. ak ide o konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihla povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov konania. Pôvodné znenie ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15. 10. 2008 (zákon č. 384/2008 Z. z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatnil. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. 10. 2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania, a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 druhá veta O. s. p., ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníkov v konaní. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci nemala byť úspešnému žalovanému priznaná náhrada trov konania, a ktoré dôvody by mali spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V prejednávanej veci žalovanému, ktorému patrí náhrada trov konania, tento od počiatku nesúhlasil s podaným návrhom na začatie konania, pričom uvádzal skutočnosti a dôkazy preukázujúce jeho tvrdenia, ktoré boli aj opodstatnené. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vecne správne a odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p., uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože tento na ich priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.