Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sd/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200688 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200688.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa B. C., bytom v I., V. XXXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. februára 2014 č XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 5. februára 2014 č XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z a § 82§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 31. júla 2010 priznala starobný dôchodok v sume 92,80 EUR mesačne. Podľa §82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z. mu od 1. januára 2011 zvýšila starobný dôchodok na sumu 94,50 EUR mesačne. Podľa §82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z. mu od 1. januára 2012 zvýšila starobný dôchodok na sumu 97,70 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 mu od 1. januára 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 108,90 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku mu od 1. januára 2014 zvýšila starobný dôchodok na sumu 117,70 EUR mesačne. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplýva, že výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto podľa Čl. 7 ods. 5 a Čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „dohovor“). Uvedený dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je nimi Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií, nastala situácia, že Vám vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj článok 33 ods. 2 dohovoru. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1985 29 dní, v kalendárnom roku 1986 3 dni, v kalendárnom roku 1990 5 dní, v kalendárnom roku 1995 23 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Navrhovateľ ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 15. máju 2006 získal 14.233 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 38,9946 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 31. júlu 2010 je 9,2246 EUR. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 633,30 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,7604 x 38,9946 rokov obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 = 633,30 EUR mesačne. Po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ od 15. mája 2006 do 30. júna 2007 získal obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, počas ktorého po vzniku nároku na starobný dôchodok bol navrhovateľ dôchodkovo poistený, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2007 sa podľa § 66 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2005. Poukázala na čl. 33 ods. 2 dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné rozumieť prežitie ustanoveného veku, t. j. dôchodkového veku. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku 614,40541458 EUR mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 704,34208 EUR mesačne a koeficientu 0,87231110 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 35 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 40,1233 rokov. Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená z priemerného mesačného zárobku (PMZ) 135,00 EUR za roky 2005, 2004, 2003, 2002 2000. Celková započítaná doba zamestnania (vrátane doby služby) do vzniku nároku je 38 rokov; na určenie sumy dôchodku do vzniku nároku je rozhodných 36 rokov. Na dobu zamestnania pred 18. rokom sa neprihliada. Starobný dôchodok je 92 % PMZ, to znamená 124,20000 EUR mesačne. Zvýšenie za 412 dní zamestnania po vzniku nároku na dôchodok je 6 % PMZ, t. j. 8,10000 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku je 132,30000 EUR mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 173,72000 EUR mesačne na 306,02 EUR mesačne. Starobný dôchodok bol upravený tak, aby jeho suma nepresiahla sumu 306,02 EUR mesačne. Osobné vymeriavacie základy pred rokom 2009 boli na účely určenia sumy dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov prepočítané podľa konverzného kurzu (1 EUR = 30,1260 SKK) na sumy v eurách v súlade s § 293ar ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a zaokrúhlené na najbližší eurocent nahor. Po tomto prepočítaní hrubý zárobok za rok 2000 je 10 453,43 EUR, za rok 2002 je 10 700,73 EUR, za rok 2003 je 10 718,99 EUR, za rok 2004 je 11 560,78 EUR a za rok 2005 je 14 550,99 EUR. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov mu do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu zamestnania, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku 289,58481949 EUR mesačne zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 306,02000 EUR mesačne a koeficientu 0,94629377, určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 35 rokov a úhrnu zamestnania vrátane doby služby ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 36,9864 rokov. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a dohovoru je 90,00 EUR mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a dohovoru je 16,50 EUR mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a dohovoru je vyššia, starobný dôchodok mu patrí v tejto sume. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje: - odo dňa priznania dôchodku o 3,05 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z.), čo je o 2,80 EUR, na 92,80 EUR mesačne, - od 1. januára 2011 o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z.), čo je o 1,70 EUR, na 94,50 EUR mesačne, - od 1. januára 2012 o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z.), čo je o 3,20 EUR, na 97,70 EUR mesačne, - od 1. januára 2013 o 11,20 EUR mesačne [o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z.], na 108,90 EUR mesačne, - od 1. januára 2014 o 8,80 EUR mesačne [o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.], na 117,70 EUR mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že mu v preskúmavanom rozhodnutí v I. kategórii neboli započítané roky 1971 až 1984 aj napriek tomu, že za uvedené obdobie pravidelne každý mesiac odvádzal finančné čiastky na dôchodkové zabezpečenie do Sociálnej poisťovne. Finančné prostriedky zaňho odvádzal môj zamestnávateľ. Taktiež som zistil, že mi bol krátený starobný dôchodok podľa vzorca, ktorý sa v zákone o sociálnom poistení nenachádza. Vzhľadom k tomu si nevie vysvetliť čo má jeho výsluhový dôchodok spoločné so starobným dôchodkom. Výsluhový dôchodok poberá z Ministerstva vnútra SR, kde tiež prispieval. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere dol. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť zohľadnením doby služby a počas nej dosiahnutých osobných vymeriavacích základov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplýva, že výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto podľa Čl. 7 ods. 5 a Čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „dohovor“). Uvedený dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je nimi Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií nastala situácia, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj článok 33 ods. 2 dohovoru. Uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozsudkoch, v ktorých rozhodoval ako odvolací súd v obdobných prípadoch. Podrobný výpočet starobného dôchodku je uvedený v odôvodnení napadnutého o rozhodnutia. Na námietku navrhovateľa, že mu neboli započítané roky 1971 až 1984 uvádzame nasledovné. Pre nárok na starobný dôchodok a jeho bolo navrhovateľovi zhodnotené celé preukázané obdobie. Teda aj namietané obdobie od 1971 až 1984. Uvedené vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 7 zákona v znení zákona č. 244/2005 Z.z. rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pre rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prevej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto trvali celý kalendárny rok (náhradná doba, doba štúdia, doba výkonu civilnej služby). Podľa § 63 ods. 8 zákona v znení zákona č. 244/2005 Z.z. ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré je možné určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvá veta, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, za ktoré je možné určiť osobné mzdové body. Rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu v prípade navrhovateľa bolo určené v súlade s § 63 ods. 7 zákona v znení zákona č. 244/2005 Z.z. ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Pretože navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 15. mája 2005, rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky 1984 až 2005. V takto určenom rozhodujúcom období získal navrhovateľ 8.036 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,0165 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 7 a 8 zákona nie je možné v prípade navrhovateľa na určenie priemerného osobného mzdového bodu zahrnúť kalendárne roky pred 1. januárom 1984. O nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi a so všeobecným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 31.07.2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 31.07.2013. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva zo dňa 28.08.2007 Č.p.: SPC -40.972-1/3-2007 podľa § 38 a § 39 s poukázaním na § 143c ods. 8 v súlade s § 58, § 60 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2007 spolu so zvýšením podľa § 68 ods. 2 písm. a. Rozhodnutím zo dňa 08.07.2011 Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p.: SPC-OSZ-VZ-00040972/2011 mu bol výsluhový dôchodok od 1. júla 2011 zvýšený. Navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku aj za obdobie, po ktoré prispieval do všeobecného systému sociálneho poistenia počas civilného zamestnania, ale ako aj zamestnanec Ministerstva vnútra SR. Na pojednávaní vo veci uviedol, že Sociálna poisťovňa v liste pre Krajský súd v Prešove zo dňa 19.05.2014 uviedla k jeho odvolaniu, že mu bola zhodnotená I. kategória vo výsluhovom dôchodku, a to 28 rokov. Uviedol, že svojím listom Sociálna poisťovňa zavádzala, nakoľko výsluhový dôchodok mu bol vypočítaný z hrubého služobného príjmu za rok 2006, a to 60 % v zmysle platného zákona, čo môže preukázať rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, nakoľko jeho výsluhový dôchodok mu bol vypočítaný v zmysle zákona č. 328/2002 z priemerného mesačného služobného platu v ukončenom kalendárnom roku 2006 vo výške 38 970 Sk. Tento bol v zmysle tohto zákona 60 % ako najviac, viacej mu nemohol byť vypočítaný. Takže tam nebola započítaná I. kategória. Ďalej v zmysle Zákona o sociálnom poistení mi Sociálna poisťovňa vypočítala starobný dôchodok vo výške 633,30 Eur. Na základe interných tabuliek mu bol dôchodok krátený na sumu 306,02 EUR, potom na sumu 289,584 EUR a nakoniec mu bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím v sume 92,80 Eur. Tu poukázal, že Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa Zákona o sociálnom poistení. Do Sociálnej poisťovni prispieval každý mesiac na dôchodkové poistenie, či už počas civilného zamestnania, alebo ako pracovník Ministerstva vnútra SR. Taktiež prispieval na dôchodkové zabezpečenie do Sociálnej poisťovne Ministerstva SR, odkiaľ poberá výsluhový dôchodok. Uviedol, že z uvedeného dôvodu žiada Sociálnu poisťovňu o plný starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2002. V prípade, že tento mu odmietne, žiada o vyplatenie finančnej čiastky, ktorú pravidelne platil a starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne nebude požadovať. Pokiaľ sa tam hovorí o nejaký dohovor, podľa ktorého Sociálna poisťovňa na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR, že sa má poberať iba jeden dôchodok je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR, ktorý svojím rozhodnutím zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu a priznal plné starobné dôchodky vojakom a policajtom. O tomto by mal byť zástupca Sociálnej poisťovne vyrozumený. Nakoľko nesúhlasil s výpočtom jeho starobného dôchodku, žiadal o jeho prepočet krajským súdom. Podľa § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do i alebo II pracovne kategórie vrátane doby služby v I alebo v II kategórii funkcií sa priznávajú do decembra 2023. Podľa § 63 ods. 7 zákona v znení zákona č. 244/2005 Z.z. rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pre rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prevej vety alebo § 255 od. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. ak tieto trvali celý kalendárny rok (náhradná doba, doba štúdia, doba výkonu civilnej služby). Podľa § 63 ods. 8 zákona v znení zákona č. 244/2005 Z.z. ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré je možné určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvá veta, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov , za ktoré je možné určiť osobné mzdové body. Podľa § 63 ods. 3 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 584/2005 Z.z. sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započíta v celej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa v roku 2010 započíta 80% a na hodnotu prevyšujúcu 3 sa neprihliada. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že odporkyňa sa nedostatočne zaoberala skúmaním podmienok pre posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho zaradením do kategórie funkcií. Obmedzila sa len na konštatovanie, že podľa rozhodnutia MV SR v Bratislave č. SRLZ-41.992-1/ SZ-2008 z 12. augusta 2008 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2008 a bola mu zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v III. pracovnej kategórii a že nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Toto konštatovanie je však v rozpore s potvrdením MV SR, sekcie systemizácie a mzdovej politiky, odbor mzdovej politiky zo dňa 10.01.2014. Z obsahu rozhodnutia, ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by sa odporkyňa dôsledne zaoberala skúmaním, do akej kategórie výkonu funkcií bol menovaný počas výkonu služby zaradený. Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p pre nedostatočne zistený skutočný stav veci, ako aj pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne sa zaoberať nárokom navrhovateľa, opätovne prehodnotiť splnenie podmienok potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik jeho nároku na starobný dôchodok, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.