Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4S/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200526 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200526.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu V. D., V. XXX/XX, I. T., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. mája 2013 č.1100902/150782/2013/CI na základe žaloby takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Colný úrad Prešov, Stanica colného úradu Prešov - centrála rozhodnutím zo dňa 04.02.2013 č. 9006291/1/54475/2013 podľa § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že veci: - 3529 ks- Igelitové obaly na spotrebiteľské balenia tabaku značky Holandská Tabaková Zmes Fajčiarsky tabak na ručné šúľanie cigariet a plnenie dutiniek, ďalšie údaje potlačené na obale: spotrebiteľské balenia hmotnosti 50 gramov, distribútor: Fant s.r.o. Pezinok, Silvánová 2/A, baliareň: FANT, s.r.o., Silvánová 2/ A, Pezinok, dátum balenia 19.06.2005, nápis škodlivosti fajčenia „Fajčenie vážne škodí Vám a ostatným okolo Vás“ a „Fajčiari zomierajú mladší“. Rozmery igelitových obalov 116mm x 170 mm. - 79 ks- Igelitové obaly na spotrebiteľské balenia tabaku značky Holandský tabak, ďalšie údaje potlačené na obale: Jemný dýmkový tabak, výrobca: CWK Lunimpex, Ede- Holland, dovozca: FNAT CZ s.r.o., Brěclav, Šarže: 2001/20, nápis „Ministerstvo zdravotnictví varuje: „Kouření vážně poškozuje zdraví“ a „Kouření zpusobuje rakovinu“. Rozmery igelitových obalov 143 mm x 129 mm. - 5207 ks- samolepiace etikety na 150g spotrebiteľské balenia tabaku značky MORA Ľuľkový a dýmkový tabak, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: výrobca: PHU LO UNIVERSAL Phu Io Soc Son. Hanoi VSR, dovozca: DŹMKA s.r.o., Vladimírská 2455, 44 001 Louny, Šarže: LM 70126, hmotnosť e150g+- 5 %, ochranný nápis s podtextom: Ministerstvo zdravotnictví varuje: Kouření vážně poškozuje zdraví“. Rozmery etikiet: 81 mm x 114 mm. - 11170ks- samolepiace etikety na 50g spotrebiteľské balenia tabaku značky MORA Ľuľkový a dýmkový tabak, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: výrobca: PHU LO UNIVERSAL Phu Io Soc Son. Hanoi VSR, dovizca: DÝMKA s.r.o., Vladimírská 2455, 44 001 Louny, Šarže: LM 70126, hmotnosť e150g+- 5 %, ochranný nápis s podtextom: Ministerstvo zdravotnictví varuje: „Kouření vážně poškozuje zdraví“. Rozmery etikiet: 75 mm x 95 mm. - 11841 ks- samolepiace etikety, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: výrobca: PHU LO UNIVERSAL, Phu Io Soc Son. Hanoi VSR, dovozca: BARCZI spol. s r.o., Mlynské Nivy 56, 821 05 Bratislava, SK, dátum výroby 15/4/04, Varovanie ministra zdravotníctva SR: „FAJČENIE VÁŽNE
OHROZUJE VAŠE ZDRAVIE. FAJČENIE SPÔSOBUJE SMRTEĽNÉ OCHORENIA“, ochranný nápis s podtextom: Ministerstvo zdravotnictví varuje: „Kouření zpusobuje rakovinu“. Rozmery etikiet: 75 mm x 95 mm. - 5794 ks- samolepiace etikety na 150g spotrebiteľské balenia tabaku značky Atlas, Dýmkový a lulkový tabak, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: dovozca: KOVOVÝROBA- VS, s.r.o., MILOVANA 1, 7071 01 MICHALOVCE, SLOVENSKÁ REPUBLIY, výrobca: HTX 24C- PHU LO SOC SON- HANOI VIETNAM, ochranný nápis: Ministerstvo zdravotnictví ČR varuje: „KOUŘENÍ ZPŮSOBUJE RAKOVINU, číslo šarže L 110702, e150g +- 0,5, rozmery etikiet: 85 mm x 120 mm. - 1373 ks- samolepiace etikety na 50g spotrebiteľské balenia tabaku značky Atlas, Dýmkový a lulkový tabak, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: dovozca: KOVOVÝROBA- VS, s.r.o., MILOVANA 1, 7071 01 MICHALOVCE, SLOVENSKÁ REPUBLIY, výrobca: HTX 24C- PHU LO SOC SON- HANOI VIETNAM, ochranný nápis: Ministerstvo zdravotnictví ČR varuje: „KOUŘENÍ ZPŮSOBUJE RAKOVINU, číslo šarže L 110702, e150g +- 0,5, rozmery etikiet: 55 mm x 75 mm. - 9691 ks- samolepiace etikety na 50g spotrebiteľské balenia tabaku značky TD5 TANZARD Co., Ltd TOBACCO Company Fajkový a ľuľkový tabak, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: výrobca: TABAKOVÝ PODNIK, V provincii BAC GIANG 3 LY THAI TO BAC GHIANG VSR, distribútor: FAFO Veľkoobchod, ul. 29 Augusta 9/9, 924 00 GALANTA SR, dovozca: TANZARD s.r.o., Roľnícka 315, 831 07 BRATISLAVA SR, ochranný nápis s podtextom: „Varovanie ministra zdravotníctva Fajčenie vážne ohrozuje vaše zdravie. Fajčenie spôsobuje srdcovo- cievne ochorenie.“, dátum výroby uvedený na etiketách 10.8.2004, číslo šarže LO 0102. Rozmery etikiet: 78 mm x 105 mm. - 3637 ks- samolepiace etikety na 150g spotrebiteľské balenia tabaku značky Balda Fajkový a ľuľkový tabak, Dýmkový a lulkový tabak, Plná chuť tabáku, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: dovozca: KOVOVÝROBA- VS, s.r.o., MILANOVA 1, 071 01 MICHALOVCE, SLOVENSKÁ REPUBLIKA, výrobca: HTX 24C- PHU LO SOC SON- HANOI VIETNAM, ochranný nápis s podtextom: Ministerstvo zdravotnictví ČR varuje: „KOUŘENÍ ZPŮSOBUJE RAKOVINU, číslo šarže L 070702, E150G +- 0,5, rozmery etikiet: 85 mm x 120 mm. - 1021 ks- samolepiace etikety na 50g spotrebiteľské balenia tabaku značky Balda Fajkový a ľuľkový tabak, Dýmkový a lulkový tabak, Plná chuť tabáku, ďalšie údaje potlačené na samolepiacich etiketách: dovozca: KOVOVÝROBA- VS, s.r.o., MILANOVA 1, 071 01 MICHALOVCE, SLOVENSKÁ REPUBLIKA, výrobca: HTX 24C- PHU LO SOC SON- HANOI VIETNAM, ochranný nápis s podtextom: Ministerstvo zdravotnictví ČR varuje: „KOUŘENÍ ZPŮSOBUJE RAKOVINU, číslo šarže L 080702, e50+- 0,5, rozmery etikiet: 55 mm x 74 mm. - 1 ks- zvárací prístroj na nepriedušné uzatváranie igelitových obalov svetlomodrej farby model KF- 200 HF. - 1 ks- digitálna váha bielej farby značky orava EV- 1,
ktoré boli zabezpečené fyzickej osobe V. D., r. č. XXXXXX/XXXX, V. XXX/XX, XXX XX I. Ľubovňa rozhodnutím č. 9006291/1/1169052/2012 zo dňa 21.09.2012 potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100902/1262672/2012/CI zo dňa 27.11.2012 prepadajú v prospech štátu, nakoľko fyzická osoba V. D., r. č. XXXXXX/XXXX, V. XXX/XX, XXX XX I. T. v zmysle § 42 ods. 1 Daňového poriadku v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstránila pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetných vecí.
Žalovaný o odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol rozhodnutím zo dňa 21.05.2013 č. 1100902/150782/2013/CI tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 9006291/1/54475/2013 zo dňa 04.02.2013 potvrdil.
Žalobou zo dňa 18.07.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.05.2013 č. 1100902/150782/2013/CI ako aj rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 04.02.2013 č. 9006291/1/54475/2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie o prepadnutí považuje za nezákonné, ktorými boli porušené jeho práva už v momente, keď mu bol tovar zabezpečený, pretože na takýto postup neexistoval zákonný dôvod rovnako ako neexistoval zákonný dôvod na to, aby colný úrad rozhodol o prepadnutí veci. Poukázal na to, že miestne zisťovanie prebehlo ešte v roku 2008, teda v čase, keď nebol účinný zákon na základe ktorého colný úrad opakovane, po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené, rozhodol o zabezpečení a prepadnutí veci.
Colný úrad ani žalovaný za obdobie viac ako 5 rokov nedokázali vydať zákonné rozhodnutie, pričom aj vyššie napadnuté rozhodnutia sú založené na účelovom výklade právnych predpisov. Extenzívny výklad právneho predpisu uprednostňuje žalovaný aj colný úrad pred zásadou zákonnosti, čo len žalobcu utvrdzuje v tom, že aj keď podľa Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom, činnosť týchto orgánov tomu nenasvedčuje. Od momentu, keď skupina zložená z colníkov a policajtov v roku 2008 vstúpila do priestorov, v ktorých bol tovar viacerých osôb, nebol zo strany týchto orgánov záujem objektívne zistiť skutočný stav veci. Obe rozhodnutia, a to rozhodnutie o prepadnutí ako aj rozhodnutie o zabezpečení sú postavené na všeobecných dôvodoch, z ktorých sa nedajú zistiť príčiny, pre ktoré bolo rozhodnuté o zabezpečení a o prepadnutí veci, a preto tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že prepadnutiu veci predchádza ich zabezpečenie, a preto nezákonnosť rozhodnutia o zabezpečení okrem iných dôvodov zakladá nezákonnosť rozhodnutia o prepadnutí veci. Citoval § 2 písm. a), § 3 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku a § 1 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov“), ktorými sa podľa jeho názoru žalovaný neriadil.
Ďalej namietal, že žalovaný nezabezpečil veci z dôvodu, že sú mu potrebné na správne zistenie dane a zabezpečením úhrady. To, že činnosť správcu dane smeruje k správnemu určeniu dane potvrdzujú aj ďalšie ustanovenia, ako napr. § 37 ods. 2, § 36 ods. 1 v spojení s § 2 písm. a) Daňového poriadku a ďalšie. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto nedá prijať argumentácia žalovaného, ktorý podáva vlastnú definíciu správy dane nepochybne účelovo rozširujúcu legálnu definíciu uvedenú v § 2 písm. a) Daňového poriadku, čo je dôkazom toho, že po celú dobu nebolo cieľom colných orgánov zistiť objektívne skutočný stav veci, ale ich cieľom bolo zobrať všetko, čo sa nachádzalo v priestoroch, ktoré boli kontrolované. Jednotlivé právne inštitúty, ktoré žalovaný vymenoval sú prostriedkami na dosiahnutie účelu zákona, teda aby bola správne určená a uhradená daň. Zo samého názvu zákona o správe daní je zrejmé, že ide o zákon, ktorého cieľom je zabezpečiť správu daní a že zákon za týmto účelom definuje jednotlivé právne inštitúty, ktorými správca dane zabezpečuje správu dane. Úlohou správcu dane je teda zabezpečiť dôkazy, ktoré vedú k správnemu určeniu dane a výberu dane. Sám colný úrad v rozhodnutí o zabezpečení uviedol, že sa tieto veci zabezpečujú na preukázanie skutočností pri správe daní. Zo žiadneho z uvedených rozhodnutí sa však nedá zistiť, čo mali tieto dôkazy preukázať a tiež nie je zrejmé, aké pochybnosti žalobca neodstránil, ak dôvodom na vydanie rozhodnutia bolo to, že v lehote 10 dní neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu. Nie je zrejmé, ktorá pochybnosť nebola odstránená, pretože ani v rozhodnutí o zabezpečení nebolo vymedzené, čo mal odstraňovať daňový subjekt vo vzťahu k týmto veciam, a preto sa nedá preskúmať ani dôvod, o ktorý colný úrad opiera svoje rozhodnutie, v ktorom vyslovuje veci, ktoré nepodliehajú dani, za prepadnuté.
Zdôraznil, že ďalšiu možnosť zabezpečiť vec podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 2 písm. a) Daňového poriadku má správca dane oprávnene vtedy, ak je vec nevyhnutne potrebná na preukázanie skutočností pri ďalšej činnosti správcu dane podľa Daňového poriadku, resp. zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Ak sa správca dane rozhodne zabezpečiť vec, ktorá je nevyhnutne potrebná na ďalšiu činnosť správcu dane (§ 40 ods. 1 v spojení s § 2 písm. a) Daňového poriadku), je povinný v rozhodnutí jasne, zrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom uviesť: - o akú činnosť správcu podľa Daňového poriadku ide (napr. pre účely dokazovania), - v čom spočíva význam tejto veci, resp. z akého dôvodu ju správca dane považuje za vec nevyhnutnú pre správu dane (a teda ju musí zabezpečiť) a ako táto zabezpečená vec prispeje k objasneniu skutkových okolností rozhodných pre ustálenie základu spotrebnej dane z tabakových výrobkov a jej výšky.
Žalovaný tieto skutočnosti v rozhodnutí nijako neozrejmil a neidentifikoval, pri akej správcovskej činnosti sú mu potrebné tieto veci, ani ako táto vec prispeje k riadnej správe spotrebnej dane z tabaku. Na námietku žalobcu v odvolacom konaní, podľa ktorej igelitové obaly, etikety, zváračka a váha nie sú svojím charakterom veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní a že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako môžu prispieť k objasneniu skutočností pri správe daní, žalovaný iba vo všeobecnosti uviedol, že oprávnenie správcu dane zabezpečiť veci nie je ohraničené iba demonštratívnym výpočtom dôvodov zabezpečenia uvedených v § 40 ods. 1 Daňového poriadku, pričom však sám priznal, že správca dane má povinnosť zdôvodniť zabezpečenie tovaru alebo veci konkrétnymi príčinami, ktoré boli titulom pre uplatnenie predmetného preventívneho opatrenia. Vzhľadom na tieto dôvody považoval žalobca odôvodnenie rozhodnutia, ktorým boli zabezpečené etikety, obaly, zváračka a
váhy za nedostatočné, čím je rozhodnutie pre rozpor s § 63 ods. 5 Daňového poriadku nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
To, že uvedené veci nemožno zabezpečiť ani ako dôkazný prostriedok odôvodňoval tým, že cieľom a účelom využitia dôkazných prostriedkov v daňovom konaní je objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, teda ustálenie správneho základu dane z tabaku tak, aby bola spotrebná daň vymeraná v správnej výške. Zastával názor, že zabezpečenie etikiet, obalov, zváračky a váhy ako dôkazného prostriedku pre ďalšie daňové konanie nemá oporu v Daňovom poriadku, pretože cieľom dokazovania v daňovom konaní je objasniť skutočnosti pre správne zistenie dane (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku), čo znamená ustáliť skutkové okolnosti potrebné na to, aby bola daň vymeraná v správnej výške. Tento názor žalobca vyjadril aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu námietkou, že zabezpečenie vyššie uvedených vecí z dôvodu ich použitia v ďalšom konaní ako dôkazného prostriedku, nemá oporu v Daňovom poriadku. Žalovaný na túto námietku v rozhodnutí reagoval iba vo všeobecnosti poznámkou, že pod správou daní sa rozumie jeho komplexná činnosť (vedenie konania, dokazovanie, daňový dozor, miestne zisťovanie, atď.), na ktorú má colný úrad v zmysle procesných a hmotnoprávnych noriem oprávnenie a v závere dodal, že práve obsah odôvodnenia spolu s konštatovaním o významnom dôkaznom prostriedku podrobne zdôvodňujú dôvod zabezpečenia vecí uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia.
Ďalej namietal, že ak sa podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku pod správou dane rozumie aj ďalšia činnosť správcu dane, pre účely daňového konania nemožno zabezpečiť veci, ktoré neprispejú k objasneniu skutočností pre správne určenie dane (a contrario § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Aj s poukazom na § 36 a § 37 Daňového poriadku je podľa žalobcu činnosť správcov dane podmieňovaná správnym vyrubením dane, vymáhaním nedoplatku, vyhľadávaním dôkazov a preverovaním skutočností pre účely správy dane. V danej právnej veci zabezpečené etikety, obaly, zváračka a váha nie sú svojou povahou veci, ktoré by prispeli k objasneniu skutočností pre správne zistenie dane, a preto ich nemožno zabezpečiť ako dôkazný prostriedok. Do pozornosti súdu a na podporu svojej argumentácie uviedol, že colné orgány rozhodli o zabezpečení tabaku a následne o vymeraní dane v iných konaniach z dôvodu, že nebol preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia, pričom zaistený a následne prepadnutý tovar nikdy neslúžil ako dôkaz pre určenie dane. Nenachádzal sa ani medzi pomôckami, ak daň určovali podľa pomôcok. Poukázal na českú právnu úpravu a na § 83 zákona č. 280/2009 Sb. Daňový řád, ktorý výslovne uvádza, že pri miestnom šetrení môže správca dane zaistiť veci, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok, ak je dôvodná obava, že by neskôr nebolo možné príslušný dôkazný prostriedok vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. V slovenskom daňovom poriadku takýto dôvod na zabezpečenie veci ako dôkazného prostriedku nie je priamo v zákone upravený, preto zabezpečovať tovar (igelitové obaly, etikety, zváračka) ako dôkazný prostriedok pre účely daňového konania bez toho, aby vec prispela k správnemu určeniu dane, nemá oporu v zákone. Colný úrad zabezpečil veci, na zabezpečenie ktorých nemá oporu v zákone, konal tak v rozpore so zákonom porušujúc § 3 ods. 1, § 40 v spojení s § 2 písm. a) a § 24 ods. 4, § 36 a § 37 Daňového poriadku. Colný úrad aj žalovaný porušili aj ustanovenia § 42 ods. 1 Daňového poriadku, keď rozhodli o prepadnutí vecí, ktoré nemohli byť ani predmetom zabezpečenia, resp. rozhodli o prepadnutí vecí aj keď tieto neboli potrebné na preukázanie skutočností spojených so správou daní, pričom ani z jedného rozhodnutia sa nedá zistiť ani len to, ktoré pochybnosti mal žalobca odstrániť a ktoré pochybnosti neboli odstránené. Čo colný úrad spochybnil, keď zabezpečoval tovar sa nedá zistiť ani z rozhodnutí, ktoré boli vydané bezprostredne po vykonaní miestneho zisťovania ešte v roku 2008 (v tom čase ešte neplatil ani Daňový poriadok), ani z rozhodnutí, ktoré boli vydané po tom, čo pôvodné rozhodnutia boli odvolacími orgánmi opakovane zrušené.
Citujúc § 1 a § 3 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a § 7 ods. 1 Daňového poriadku poukázal na to, že ak pod vymedzením predmetu úpravy možno rozumieť vymedzenie spoločenských vzťahov, ktoré majú byť právnym predpisom upravené, tak § 1 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov reguluje právne vzťahy pri zdaňovaní výrobkov spotrebnou daňou z tabakových výrobkov so zámerom, aby spotrebná daň bola vymeraná zo správneho základu a zaplatená včas. Z predmetu právnej úpravy v zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov však nijako nevyplýva právomoc colných úradov ochraňovať život a zdravie obyvateľov, a preto ak žalovaný rozhodoval o zabezpečení a prepadnutí etikiet, obalov, váhy a zváračky z dôvodu ochrany života a zdravia obyvateľstva, konal tak nad rámec svojej právomoci čím v danom prípade došlo k prekročeniu právomoci správneho orgánu. Taktiež mal za to, že rozhodnutie o zabezpečení igelitových obalov, etikiet, zváračky a digitálnej váhy a
rozhodnutie o ich prepadnutí je nezákonné, správca dane porušil čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 36, § 37, § 40 a konal v rozpore s § 2 písm. a) a § 42 ods. 1 Daňového poriadku.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobné námietky považoval za totožné, resp. obdobné k námietkam žalobcu v doterajších daňových konaniach, preto zotrváva na doterajších vyjadreniach uvádzaných v daňovom konaní s doplňujúcim vyjadrením k niektorým špecifickým námietkam v žalobe. Žalovanému nie je celkom zrejmé, kam smeruje námietka žalobcu, že miestne zisťovanie sa vykonalo za účinnosti pôvodného procesného kódexu zákona č. 511/1992 Zb., teda keď ešte nebol účinný Daňový poriadok. Ak miestne zisťovanie bolo správcom dane uskutočnené pred účinnosťou nového procesného kódexu daňového práva, daná skutočnosť neznamená, že príslušné predmety nie je možné zabezpečiť na podklade „novej“ procesnej normy (za splnenia podmienok Daňového poriadku). Poukázal na to, že žalobca vytrhnuto z kontextu úvodných ustanovení zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, resp. Daňového poriadku zužuje predmet právnej úpravy na úseku nakladania s tabakovými výrobkami a minimalizuje oprávnenia správcu dane v súvislosti so správou daní. Daňový poriadok nekonštatuje, že správou dane podľa osobitného zákona je činnosť správcu dane iba podľa § 1 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ale že sú to aj ďalšie činnosti správcu dane podľa tohto zákona a súvisiacich daňových noriem. Ak by sa za správu dane vykonávanú colným úradom považoval iba rozsah vymedzený § 1 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov ( t. j. zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou), ako tvrdí žalobca, a teda iba z dôvodu zdaňovania tabakových výrobkov zabezpečovať veci, ad absurdum by správca dane nemohol v zmysle zákona o spotrebnej dane z tabakových výrobkov napr. ukladať pokuty, vykonávať daňový dozor, viesť a spravovať evidenčné systémy, či spravovať systém označovania SBC kontrolnými známkami podľa § 9 tohto zákona. Ak teda správca dane zistí tabakové výrobky, u ktorých nebol preukázaný pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a u ktorých je zrejmý predpoklad o ich nelegálnom nakladaní a colný úrad rozhodne o ich zabezpečení/ prepadnutí, je plne samozrejmým a legitímnym, že pre účely správy dane bude colný úrad oprávnený/ povinný zabezpečiť aj etikety, etiketovací prístroj a pod., ktorými boli predmetné tabakové výrobky označené, resp. ktoré boli na označenie určené. Správa dane pritom nie je absolútne ohraničená zákonom o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ale tento zákon je len súčasťou komplexného prepojeného právneho daňového systému, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú ďalšie právne normy.
Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu, že správcovi dane nevyplýva právomoc chrániť život a zdravie obyvateľov poznamenal, že samotné nelegálne nakladanie s tabakovými výrobkami predstavuje ohrozenie života a zdravia obyvateľstva, teda činnosť správcu dane zabraňujúca takejto nelegálnej činnosti predstavuje činnosť smerujúcu k ochrane života a zdravia obyvateľov daňového územia. Ako príklad uviedol rozsiahlu intenzívnu činnosť českých a slovenských colných orgánov v súvislosti s úmrtím desiatok ľudí v Českej republike ako aj na Slovensku po požití nelegálne vyrobeného liehu. Colné úrady pritom postupovali podľa právnej úpravy spotrebnej dane z liehu, ktorá rovnako ako zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov výslovne nestanovuje, že prostredníctvom dohľadu správcu dane nad predmetom spotrebnej dane sa chráni život a zdravie obyvateľov.
Za vhodné považoval pristaviť sa aj pri poukazovaní žalobcu na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého dedukuje, že dôkazné prostriedky sa zisťujú a hodnotia iba v súvislosti so správnym určením dane. Hoci Daňový poriadok za správu dane považuje činnosť správcu dane podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, žalobca pri definovaní účelu dôkazných prostriedkov sa striktne pridržiava už iba znenia Daňového poriadku. Daňový poriadok ako procesný kódex (lex generalis) upravujúci správu všetkých priamych a nepriamych daní, mnohokrát môže len všeobecne definovať inštitúty procesného práva (dokazovanie, dôkazné prostriedky, účel dokazovania, atď.). Je zrejmé, že nie je v silách zákonodarcu, aby dokázal taxatívne špecifikovať všetky činnosti správcu dane, pri ktorých bude potrebné zisťovať skutkový stav za použitia dôkazných prostriedkov. Keďže zisťovanie, správne určenie, či výber dane je jednou z najpodstatnejších (avšak nie jediných) činností správcu dane, je zrejmé, že zákonodarca dokazovanie v § 24 ods. 4 Daňového poriadku spája práve s určením dane. To však neznamená, že správca dane s odkazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku nebude môcť vykonávať dokazovanie v súvislosti s inými okolnosťami, než je správne určenie dane.
Žalovaný nesúhlasil so žalobcom ani v tom smere, že obidve rozhodnutia (o zabezpečení a o prepadnutí) sú postavené na všeobecných dôvodoch, z ktorých sa nedajú zistiť príčiny, pre ktoré bolo rozhodnuté o zabezpečení a o prepadnutí veci, a preto sú nepreskúmateľné. Rozsah úvah správcu dane o
dôvodnosti vydania rozhodnutia v daňovom konaní sa odvíja od povahy a zložitosti skutkového a právneho stavu veci, potreby vysvetlenia, prečo správca konal/ rozhodoval príslušným spôsobom, ak je daňový prípad nejednoznačný, zložitý. Správca dane teda v odôvodnení rozhodnutia nemá uvádzať úvahy preto, lebo to zákon vyžaduje, ale preto, aby adresát rozhodnutia jeho obsahu a postupu správcu dane porozumel. Taktiež nie je zámerom, aby správca označoval vety v rozhodnutí spôsobom „toto je dôvod zabezpečenia“, „toto je moja úvaha“, ale dôvody (úvahy) správcu dane majú vyplývať z obsahu rozhodnutia pri jeho vnímaní čitateľom (daňovým subjektom). Ak teda správca dane zistí samolepiace etikety spotrebiteľských balení tabaku, zvárací prístroj na uzatváranie igelitových obalov, za prítomnosti veľkého množstva tabaku, tento tabak je označený tými istými etiketami ako zistenými ešte nenalepenými etiketami nachádzajúcimi sa pri tabaku, daná skutočnosť už sama o sebe utvrdzuje podozrenie/ zistenie, že veci súvisia s nelegálnym nakladaním s tabakovými výrobkami. Ak v danom prípade správca dane zabezpečí uvedený zistený tovar a veci, uvedené zabezpečenie zdôvodní vyššie uvedeným spôsobom, z dôvodu samozrejmosti daného postupu (samozrejmosti povahy veci) nie je ani možné v odôvodnení rozvádzať bližšie úvahy colného úradu pri rozhodovaní o zabezpečení predmetných vecí.
Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že správca dane mal v zmysle § 40 ods. 1 Daňového poriadku konkretizovať nevyhnutnosť zabezpečenia vecí pre ďalšiu správu dane/ ďalšiu činnosť správcu dane. Poukázal predovšetkým na to, že colný úrad priamo vo výroku rozhodnutia o zabezpečení veci č. 9006291/1/1169052/2012 zo dňa 21.09.2012 nevyhnutnosť zabezpečenia vecí výslovne deklaruje a následne v odôvodnení rozhodnutia bližšie konkretizuje. Ustanovenie § 40 ods. 1 Daňového poriadku správcovi dane neukladá v rozhodnutí o zabezpečení/ prepadnutí veci doslovne rozvádzať/označovať ten ktorý dôvod zabezpečenia konštatovaný v rozhodnutí, že je alebo nie je nevyhnutný na zabezpečenie vecí. Samotný žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje, že správca dane má uviesť príčiny vedúce k zabezpečeniu tovaru a vecí, pričom môžu byť odlišné od demonštratívne uvedených prípadov v § 40 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný v danej súvislosti nerozumie, akým spôsobom žalobca dedukuje, že z uvedeného konštatovania vyplýva povinnosť, že má uvedené dôvody konkretizovať, v čom sú nevyhnutné pre správu dane, resp. že z dôvodov uvedených colným úradom v rozhodnutí uvedená nevyhnutnosť zabezpečenia nevyplýva.
Obdobné stanovisko žalovaný zaujal aj k tvrdeniu žalobcu, že v rozhodnutí nie je uvedené, aké pochybnosti mal žalobca pri zabezpečených veciach odstrániť. Konštrukcia ustanovení § 40 a § 41 Daňového poriadku zakotvujúca zabezpečenie/ prepadnutie ako preventívny procesný inštitút daňového práva je koncipovaná na neobmedzený možný počet situácií, kedy je potrebné preventívne pristúpiť k zabezpečeniu tovaru alebo vecí. Ustanovenie § 40 ods. 1 Daňového poriadku iba príkladmo uvádza skutkové situácie, za ktorých môže dôjsť k zabezpečeniu tovaru. Dôvodmi oprávňujúcimi (a zároveň ukladajúcimi) správcovi dane zabezpečiť tovar/ veci v zmysle uvedeného ustanovenia sú predovšetkým podozrenia, pochybnosti o porušení zákona, ale z logiky veci nimi boli objektívne, konečné zistenia správcu dane o konkrétnych zákonom neprípustných situáciách, pre ktoré bolo potrebné pristúpiť k využitiu inštitútu zabezpečenia tovaru. Ak teda colný úrad zabezpečil žalobcovi etikety, etiketovací prístroj, atď., ktorými bol označovaný colným úradom zistený tabak, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom nevedel žalobca preukázať, colný úrad aj v tomto prípade je povinný dodržať následný postup podľa § 41 ods. 5 Daňového poriadku, t. j. poskytnúť 15 dňovú lehotu žalobcovi na prípadné odstránenie pochybností vedúcich k zabezpečeniu vecí. Z povahy veci je však zrejmé, že poskytnutie zákonnej liberačnej 15 dňovej lehoty nebude v konkrétnom prípade poskytnuté žalobcovi na vyvrátenie podozrení, odstránenie pochybností, nejasností v prípade, ale skôr možnosť žalobcu za účelom svojho liberovania sa dodatočne vlastnými úkonmi ozrejmiť zistený právny stav (napr. že nie pasívne legitimovaniu osobou a pod.). Daňový poriadok vo svojich ustanoveniach ukladá správcovi dane definovať v rozhodnutí dôvody zabezpečenia, či obligatórne ponechať lehotu 15 dní na odstránenie pochybností vedúcich k zabezpečeniu tovaru alebo vecí, avšak zo znenia daných ustanovení nevyplýva, že by mal správca dane poučovať účastníka konania, že by mal odstrániť pochybnosti vedúce k zabezpečeniu tovaru, resp. aké konkrétne pochybnosti odstrániť. Skutočnosť existencie možnosti účastníka konania v lehote 15 dní pokúsiť sa dosiahnuť zrušenie rozhodnutia o zabezpečení tovaru je zakotvená v § 41 ods. 5 Daňového poriadku a o tejto možnosti má daňový subjekt vedomosť v zmysle nevyvrátiteľnej domnienky zakotvenej v § 2 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov. V rozhodnutí colného úradu o zabezpečení veci sú zreteľne skutkovo aj právne vymedzené dôvody, pre ktoré colný úrad pristúpil k ich zabezpečeniu. Colnému úradu zo zákona nevyplývalo, aby k daným dôvodom pripájal doslovný dovetok „toto je pochybnosť, aj toto je pochybnosť
vedúca k zabezpečeniu tabaku“. Žalobcovi teda muselo byť zrejmé, pre aké pochybnosti mu boli veci zabezpečené, musela mu byť zrejmá zákonná možnosť uvedená v § 41 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní aktívnym spôsobom (úkonmi, dôkazmi) dospieť k zrušeniu rozhodnutia o zabezpečení, pričom bolo len na ňom, aké prostriedky by na svoju obranu použil. Žalovaný ani v odvolaní voči rozhodnutiu colného úradu o zabezpečení, ani v odvolaní voči rozhodnutiu colného úradu o prepadnutí vecí nenamietal skutočnosť, že v rozhodnutí o zabezpečení vecí neboli špecifikované pochybnosti, ktoré mal žalobca pri zabezpečení/ prepadnutí vecí odstrániť.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Pri preskúmavaní zákonností a postupov správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúce porušenie svojho základného práva (II. ÚS10/1999).
Z administratívneho bol zistený nasledovný stav veci:
Colný úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 04.02.2013 č. 9006291/1/54475/2013 rozhodol, že podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku veci presne špecifikované vo výroku rozhodnutia, ktoré boli zabezpečené fyzickej osobe V. D., r. č. XXXXXX/XXXX, V. XXX/XX, XXX XX I. T. rozhodnutím č. 9006291/1/1169052/2012 zo dňa 21.09.2012 potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100902/1262672/2012/CI zo dňa 27.11.2012, prepadajú v prospech štátu, nakoľko fyzická osoba V. D., r. č. XXXXXX/XXXX, V. XXX/XX, XXX XX I. T. v zmysle § 42 ods. 1 Daňového poriadku v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstránila pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetných vecí.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 15.02.2008 colníci Colného úradu Prešov, Stanice colného úradu Prešov (ďalej len „colníci SCÚ Prešov“) vykonali súčinnostnú akciu s colníkmi pobočky Colného kriminálneho úradu Prešov (ďalej len „colníci PCKÚ Prešov“), príslušníkmi Úradu Justičnej a Kriminálnej polície Prešov a Úradu hraničnej a Cudzineckej polície Prešov, ktorej hlavným zameraním bolo odhaľovanie priestupkovej a trestnej činnosti v súvislosti s tovarmi, na ktoré sa uplatňuje spotrebná daň. Colníci SCÚ Prešov pristúpili na základe príkazu na č. p. CKU-V-188/2008-PCKÚPO zo dňa 11.02.2008 k prehliadke v priestore budovy autoservisu, pozemkov a stavieb k nej priľahlých, ktorých vlastníkom podľa LV č. XXXX vedených v katastrálnom území R. T. bola fyzická osoba oprávnená na podnikanie W. D., V. XX, I. T., IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 a ktorý bol zároveň aj prítomný pri vykonávaní prehliadky. Prehliadke boli postupne podrobené všetky priestory, miestnosti, sklady, vozidlá zaparkované v objekte a pozemok, pričom bol zistený tento skutkový stav: Po vstupe do hlavnej budovy objektu a po otvorení dverí vedúcich do miestnosti umiestnenej vľavo od hlavných vchodových dverí, bolo vizuálnym pohľadom zistené, že v tejto sa nachádzajú čierne igelitové vrecia, kartónové krabice a ďalšie rôzne predmety, ktorých obsah sa postupne stotožňoval. Fyzicky vykonanou kontrolou bolo zistené, že v týchto igelitových vreciach a v kartónových krabiciach uložených na podlahe a v regáli sa nachádza tabak v spotrebiteľskom balení a sčasti aj voľne uložený v krabiciach rôznych hmotnostných veľkostí
a rôzneho sortimentu. Dôkladnou kontrolou bolo zistené, že v tejto miestnosti sa nachádzalo 6 vriec s tabakom baleným v spotrebiteľských baleniach rôznych značiek a hmotnosti, 7 vriec a 4 kartónové krabice s tabakom baleným v 50g a 150g spotrebiteľských baleniach Mora Ľuľkový a dýmkový tabak, výrobca uvedený na etikete PHU LO Universal, Phu Io Soc Son. Hanoi VSR, dovozca uvedený na etikete DÝMKA, s.r.o., Vladimírska 2455, 44 001 Louny 2, vrecia a 1 kartónová krabica s tabakom baleným v 50g a 150g spotrebiteľských baleniach značky Atlas Dýmkový a lulkový tabák výrobca uvedený na etikete HTX 24C- PHU LO SOC SON- HANOI VIETNAM, dovozca uvedený na etikete KOVOVÝROBA- VS, s.r.o., MILOVANA 1, 071 01 MICHALOVCE SLOVENSKÁ REPUBLIKA, 2 vrecia a 1 kartónová krabica s tabakom baleným v 50g spotrebiteľských baleniach značky TD5 TANZARD Co, Ltd TOBACCO Company Fajkový a ľuľkový tabak výrobca uvedený na etikete TABAKOVÝ PODNIK, V provincii BAC GIANG 3 LY THAI TO BAC GHIANG VSR, distribútor uvedený na etikete FAFO Veľkoobchod, ul. 29 Augusta 9/9, 924 00 GALANTA SR, dovozca uvedený na etikete TANZARD s.r.o., Roľnícka 315, 831 07 BRATISLAVA SR, 1 vrece a 1 kartónová krabica s tabakom baleným v 50g a 150g spotrebiteľských baleniach značky Balda FAKOVÝ A ĽUĽKOVÝ TABAK, DÝMKOVÝ A LULKOVÝ TABÁK výrobca uvedený na etikete HTX 24C- PHU LO SOC SON- HANOI VIETNAM, dovozca uvedený na etikete KOVOVÝROBA- VS, s.r.o., MILOVANA 1, 071 01 MICHALOVCE, SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Okrem uvedeného zisteného množstva tabaku sa v tejto kontrolovanej miestnosti nachádzali 3 krabice samolepiacich etikiet zn. Mora, 2 krabice samolepiacich etikiet značky TD5, 1 krabica samolepiacich etikiet značky Atlas, 2 krabice samolepiacich etikiet značky Balda, 2 krabice samolepiacich pások s textom: Fajčenie môže zabíjať, 2 krabice samolepiacich etikiet s textom Fajčenie môže zabíjať, zvárací prístroj na igelitové obaly svetlomodrej farby model KF- 200 HF a digitálna váha bielej farby značky orava EV- 1. Pri kontrole miestnosti nachádzajúcej sa vpravo od hlavných vchodových dverí bolo zistené, že v tejto sú naukladané na zemi a v regáli umiestnenom v ľavej časti miestnosti pozdĺžne pri protiľahlej stene kartónové krabice, v strede miestnosti sa nachádzal osobný automobil značky Renault R5 ev. č. SL531AG, červenej farby a v zadnej časti kontrolovanej miestnosti striekací box. Postupnou kontrolou tohto priestoru boli okrem iného zistené 2 kartónové krabice s tabakom baleným v 30g a 50g spotrebiteľských baleniach obchodného názvu Holandská tabaková zmes, Fajčiarsky tabak na ručné šúľanie cigariet a plnenie dutiniek, distribútor uvedený na etikete Fant s.r.o. Pezinok, Silvánová 2/A, Baliareň uvedená na etikete FANT s.r.o. Silvánová 2/A Pezinok, dátum balenia 19.06.2005, 3 kartónové krabice s tabakom baleným v spotrebiteľskom balení obchodného názvu Balda, 1 kartónová krabica s tabakom baleným v spotrebiteľskom balení obchodného názvu Atlas a 3 kartónové krabice s tabakom baleným v spotrebiteľskom balení obchodného názvu MORA. Kontrolou uvedeného motorového vozidla značky Renault R5 ev. č. SL 531AG boli okrem iného tovaru zistené 2 igelitové vrecia, 5 igelitových tašiek a 1 kartónová krabica, v ktorých sa nachádzal tabak balený v spotrebiteľských baleniach značiek Balda, MORA, TD5, Čierny barónik, Holandská Tabaková zmes. V priestore striekacieho boxu bolo kontrolou zistených 7 kartónových krabíc neoznačeného tabaku. Celková hmotnosť označeného a voľne loženého tabaku po odvážení digitálnou certifikovanou váhou PEVA- 400 KG, výrobné číslo 101204/05, identifikačné číslo SK-04/05 bola 547 kg. Z týchto zistených skutočností boli vyhotovené dokumentačné snímky.
Z priebehu miestneho zisťovania bola toho istého dňa v súlade s § 14 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase vykonávania miestneho zisťovania (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 09/2008-6291-SK, v ktorej W. D. uviedol, že spomínaný tovar nie je jeho majetkom ani nevie komu patrí, nakoľko sa v danom objekte nezdržiava, čo bolo dokázané aj tým, že nevlastní kľúč. Z dôvodu, že W. D. nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tabaku zisteného pri miestnom zisťovaní, Colný úrad Prešov, Stanica CÚ Prešov dňa 07.03.2008 vydal Rozhodnutie o zabezpečení č. 9882/2008-6291, ktorým mu bol zabezpečený tabak v celkovom množstve 547 kg, ktorý bol uložený v čiernych igelitových vreciach, igelitových taškách a kartónových krabiciach, voľne ložený a tabak balený v igelitových obaloch určený pre konečných spotrebiteľov, ktoré na základe podaného odvolania bolo v odvolacom konaní potvrdené CR SR rozhodnutím č. 55811/2008 zo dňa 11.11.2009. Colný úrad Prešov, Stanica CÚ Prešov dňa 20.03.2008 taktiež vydal Rozhodnutie o zabezpečení č. 13731/2008-6291, ktorým W. D. zabezpečil predmetné veci uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia z dôvodu, že nevedel preukázať pôvod a spôsob ich nadobudnutia a tieto veci sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní. Proti tomuto rozhodnutiu podal W. D. prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Ondreja Krempaského odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že zabezpečené veci nie sú vlastníctvom W. D., ale že všetky veci uvedené v tomto rozhodnutí sú vo vlastníctve V. D.. V odvolacom konaní CR SR vydalo dňa 11.11.2009 rozhodnutie
č. 55831/2008, ktorým rozhodnutie colného úradu č. 13731/2008-6291 potvrdilo. Na overenie tvrdení právneho zástupcu predvolal správca dane listom č. 9535/2011-6291 zo dňa 12.03.2011 účastníka konania za účelom podania vysvetlenia k danému prípadu. Dňa 29.03.2011 bola s účastníkom konania spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 11154/2011-6291, v ktorej okrem iného uviedol, že tovar, ktorý bol uskladnený v areáli objektu Autoservis, LV č. XXXX, ktorého majiteľom je W. D., je jeho vlastníctvom. Z tohto dôvodu Colný úrad Prešov vydal dňa 25.12.2011 rozhodnutie č. 33383/2011-6291 o zrušení rozhodnutia č. 9882/2008-6291 zo dňa 07.03.2008, ktorým bol W. D. zabezpečený predmetný tabak a následne vydal rozhodnutia č. 33385/2011-6291 o zabezpečení predmetného tabaku účastníkovi konania. V odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie potvrdené Finančným riaditeľstvom SR rozhodnutím č. 1030502/284601/2012/Ci zo dňa 16.04.2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2012. Colný úrad z dôvodu, že bolo preukázané vlastnícke právo účastníka konania k predmetným veciam, vydal rozhodnutie č. 9006291/1/1005187/2012 zo dňa 25.05.2012, ktorým zrušil rozhodnutie č. 13731/2008-6291 zo dňa 20.03.2008, ktorým boli zabezpečené predmetné veci W. D.. Colný úrad Prešov tiež rozhodol o zabezpečení predmetných vecí uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia, rozhodnutím č. 9006291/1/1010586/2012 zo dňa 29.05.2012, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím FR SR č. 1030502/1088029/2012/CI zo dňa 31.07.2012 a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o zabezpečení veci bola nesprávna aplikácia zákona č. 511/1992 Zb. pri jeho vydávaní. Na základe vyššie uvedených skutočností Colný úrad Prešov pristúpil k zabezpečeniu predmetných vecí uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodnutím č. 9006291/1/1169052/2012 zo dňa 21.09.2012 podľa § 40 ods. 1 Daňového poriadku platného a účinného v čase vydávania rozhodnutia z dôvodu, že spotrebiteľské balenia tabaku, ktoré boli účastníkovi konania zabezpečené rozhodnutím č. 33385/2011-6291 zo dňa 25.12.2011 sú označené etiketami, ktoré sú identické s nepoužitými etiketami uvedenými vo výroku rozhodnutia. Skúmaním predmetných etikiet správca dane zistil niektoré nejasnosti týkajúce sa údajov potlačených na etiketách. Ďalším dôvodom bolo aj to, že v miestnosti, kde sa nachádzali spotrebiteľské balenia tabaku sa nachádzal aj prístroj na nepriepustné uzatváranie igelitových obalov, digitálna váha umožňujúca presné váženie neveľkých hmotností v rozsahu váženia do 5 kg. Ďalším dôvodom zabezpečenia predmetných vecí bola aj tá skutočnosť, že predmetné veci úzko súvisia s predmetným tabakom, ktorý sa nachádzal v kontrolovanom objekte vykonávania miestneho zisťovania dňa 15.02.2008, avšak účastník konania nepreukázal riadny spôsob alebo pôvod nadobudnutia tohto tabaku v súlade so zákonom o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý bol zabezpečený rozhodnutím č. 33385/2011-6291 zo dňa 25.12.2011, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím FR SR č. 1030502/284601/2012/Ci zo dňa 16.04.2012. Proti rozhodnutiu o zabezpečení veci č. 9006291/1/1169052/2012 zo dňa 21.09.2012 sa účastník konania odvolal prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Ondreja Krempaského, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím FR SR č. 1100902/1262672/2012/CI zo dňa 27.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2012. Vzhľadom na to, že účastník konania svoje zákonné právo nevyužil a neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci č. 9006291/1/1169052/2012 zo dňa 21.09.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím FR SR č. 1100902/1262672/2012/CI zo dňa 27.11.2012, prepadajú predmetné veci uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia v prospech štátu a colný úrad ako správca dane bol o tejto skutočnosti povinný v zmysle § 42 ods. 1 Daňového poriadku vydať rozhodnutie. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.05.2013 č. 1100902/150782/2013/CI tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 9006291/1/54475/2013 zo dňa 04.02.2013 napadnuté odvolaním potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil podrobným zhrnutím zisteného skutkového stavu a tým, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia v smere vytýkanom v podanom odvolaní dospel k záveru, že námietky odvolateľa sú neopodstatnené. Uviedol, že zabezpečenie tovaru alebo veci a následne rozhodnutie o ich prepadnutí v prospech štátu podľa citovaných zákonných noriem je procesným inštitútom daňového práva pri správe daní správcom dane. Zmyslom zabezpečenia/ následného prepadnutia je zabrániť tomu, aby pri správe daní, resp. v daňovom konaní došlo k ekonomickým, či dôkazným škodám. Správca dane je pritom oprávnený na zabezpečenie tovaru alebo vecí už čo len pri existencii relevantného podozrenia, že chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo vec, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Z povahy predmetného inštitútu zabezpečenia/ prepadnutia je ďalej zrejmé, že colný úrad bude môcť v rámci svojej činnosti zabezpečiť tovar alebo vec v skutkovo neobmedzených situáciách (za splnenia podmienky zabezpečenia). Zákon následne demonštratívne s použitím slova najmä uvádza najčastejšie skutkové prípady, v ktorých sa opatrenie použije. Odvolací orgán taktiež poznamenal, že pod správou
daní sa nebude rozumieť iba postup správcu dane so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady, ale v zmysle § 2 písm. a) Daňového poriadku jeho komplexná činnosť (vedenie konania, dokazovanie, daňový dozor, miestne zisťovanie, kontrola, odhaľovanie správnych deliktov a priestupkov a pod.), na ktorú má colný úrad v zmysle procesných a hmotnoprávnych daňových noriem oprávnenie. Ak teda správca dane má oprávnenie zabezpečiť tovar alebo vec v skutkovo rôznych prípadoch (za splnenia podmienky dôvodnosti/ potrebnosti uplatnenia inštitútu), je následne zrejmé, že ním uvedený dôvod zabezpečenia nebude ohraničený iba demonštratívnym výpočtom v zákonných ustanoveniach, ale správca dane má povinnosť zdôvodniť zabezpečenie tovaru alebo veci konkrétnymi príčinami, ktoré boli titulom pre uplatnenie predmetného preventívneho opatrenia. Nie menej významným zámerom správcu dane (okrem zistenia a úhrady dane) je v rámci jeho činnosti ochrana života a zdravia obyvateľov, dosiahnutie transparentného stavu na úseku nakladania s tabakovými výrobkami, či napr. zamedzenie nelegálnej činnosti, ktorá priamo alebo nepriamo s nakladaním s tabakovými výrobkami súvisí. Práve obsah odôvodnenia rozhodnutia colného úradu (komplexná skutková genéza veci, zistenie značného množstva tabakových výrobkov spolu so zabezpečenými vecami, vedenie daňových konaní, zisťovanie skutkového stavu správcom dane, nejasnosti týkajúce sa používania etikiet, rôzna hmotnosť spotrebiteľských balení, atď.), spolu s konštatovaním colného úradu o významnom dôkaznom prostriedku podrobne zdôvodňujú dôvod zabezpečenia vecí a následné rozhodnutie o ich prepadnutí v prospech štátu. Rozsah úvah správcu dane o dôvodnosti vydania rozhodnutia v daňovom konaní sa bude odvíjať od povahy a zložitosti skutkového a právneho stavu veci, potreby vysvetlenia, prečo správca konal/ rozhodoval príslušným spôsobom, ak je daňový prípad nejednoznačný, zložitý. Správca dane teda v odôvodnení rozhodnutia nemá uvádzať úvahy preto, lebo to zákon vyžaduje, ale preto, aby adresát rozhodnutia jeho obsahu a postupu správcu dane porozumel. Ak teda správca dane zistí samolepiace etikety spotrebiteľských balení tabaku, zvárací prístroj na uzatváranie igelitových obalov, za prítomnosti veľkého množstva tabaku, daná skutočnosť už sama o sebe utvrdzuje podozrenie/ zistenie, že veci súvisia s nelegálnym nakladaním s tabakovými výrobkami. Ak teda v danom prípade správca dane zabezpečí uvedený zistený tovar a veci, z dôvodu samozrejmosti dôvodu takéhoto postupu (samozrejmosti povahy veci) nie je ani možné v odôvodnení rozvádzať bližšie úvahy colného úradu pri rozhodovaní o zabezpečení predmetných vecí.
Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok krajský súd skúmal, či správne orgány zistili dostatočne skutkový stav, či tento správne právne posúdili, či bol dodržaný procesný postup, či je dôvodná námietka o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru, v ktorom nebolo uvedené aké pochybnosti má žalobca odstrániť, o namietanom porušení § 2 písm. a), § 3 ods. 1, § 24 ods. 4, § 36, § 37, § 40 Daňového poriadku ako aj príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a napokon aj čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.
Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.
Podľa § 37 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
Podľa § 40 ods. 1 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 41 ods. 5 Daňového poriadku správca dane, ktorý vec zabezpečil vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku správca dane, ktorý vec zabezpečil vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Medzi relevantné princípy upravené Daňovým poriadkom patrí napr. zásada zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 3 ods. 7 Daňového zákona), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).
Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1, 2 Daňového poriadku).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že dôvodom, pre ktorý Colný úrad Prešov vydal dňa 21.09.2012 rozhodnutie č. 9006291/1/1169052/2012, ktorým podľa § 40 ods. 1 Daňového poriadku zabezpečil žalobcovi veci uvedené vo výroku rozhodnutia bola skutočnosť, že pri miestnom zisťovaní vykonanom colníkmi Colného úradu Prešov u daňového subjektu boli zistené predmetné veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní a tieto predmetné veci súvisia s tabakom, ktorý bol zabezpečený účastníkovi konania rozhodnutím colného úradu č. 33385/2011-6291 zo dňa 25.12.2011 z dôvodu, že účastník konania riadne nepreukázal pôvod
alebo spôsob nadobudnutia tovaru v súlade so zákonom o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Zároveň sa v predmetnom rozhodnutí uvádza, že ak daňový subjekt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu vecí, colný úrad podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku vydá rozhodnutie o prepadnutí veci. Keďže však žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia zabezpečeného tovaru, Colný úrad Prešov rozhodnutím č. 9006291/1/54475/2013 zo dňa 04.02.2013 rozhodol podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku tak, že tieto veci prepadajú v prospech štátu. Žalobné námietky žalobcu, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol konkrétne príčiny odôvodňujúce zabezpečenie vecí a neuviedol, ktorá pochybnosť nebola odstránená, považuje súd vzhľadom na vyššie uvedené za nedôvodné. Žalobca vedel, čo bolo dôvodom zabezpečenia tovaru, aj aké pochybnosti a v akej lehote má odstrániť. Nepochybil preto správny orgán, ak pre neodstránenie pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru nepreukázal, rozhodol podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku o prepadnutí vecí v prospech štátu.
Aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutiu o prepadnutí tovaru alebo veci musí predchádzať rozhodnutie o zabezpečení identického tovaru alebo veci, po vydaní ktorého je držiteľ zabezpečeného tovaru povinný odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru. Keďže žalobca pochybnosti, ktoré boli dôvodom na jeho zabezpečenie neodstránil, boli splnené podmienky na postup podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku, teda na vydanie rozhodnutia o prepadnutí zabezpečeného tovaru. Žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného tovaru ani v priebehu odvolacieho konania. Z tohto dôvodu tu bol zákonný dôvod pre potvrdenie uvedeného rozhodnutia preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Žalobca pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného zabezpečeného tovaru nepreukázal ani v rámci preskúmavacieho konania pred súdom.
Súd mal za preukázané, že žalobca nevyužil možnosť v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení vydaného Colným úradom Prešov odstrániť pochybnosti, ktoré viedli Colný úrad k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení. Na základe uvedeného, z dôvodu, že ani v rámci 15 dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení predmetného tovaru, v odvolacom konaní, ani v žalobe žalobca nepreukázal zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru a žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správnych orgánov o spôsobe nadobudnutia a pôvodu predmetných vecí, súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, ak podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku rozhodli o prepadnutí predmetných vecí v prospech štátu.
Pokiaľ žalobca v podanej žalobe zastáva názor, že zabezpečenie etikiet, obalov, zváračky a váhy ako dôkazného prostriedku pre ďalšie daňové konanie nemá oporu v Daňovom poriadku, tento súd považoval za nesprávny, pretože zo samotného znenia § 40 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva pre správcu dane oprávnenie zabezpečiť vec aj vtedy, ak v konkrétnom prípade absentuje riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci. Ak teda predmetné veci súviseli s nelegálnym nakladaním s tabakovými výrobkami, správcovi dane nič nebránilo ich zabezpečeniu pre účely preukázania skutočností pri správe daní.
Žalobca v podanej žalobe nevzniesol žiadne iné námietky ako vzniesol v odvolaní proti rozhodnutiu o zabezpečení vecí a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného. Súd preto považoval tieto námietky za právne irelevantné. So všetkými námietkami sa žalovaný dôkladne vysporiadal tak v rozhodnutí o zabezpečení vecí, ako aj v rozhodnutí o ich prepadnutí v prospech štátu.
Súd považoval za irelevantnú aj argumentáciu žalobcu, že došlo k prekročeniu právomoci správneho orgánu, ak žalovaný rozhodoval o zabezpečení a prepadnutí etikiet, obalov, váhy a zváračky z dôvodu ochrany života a zdravia obyvateľstva, nakoľko z predmetu úpravy zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov nijako nevyplýva právomoc colných úradov ochraňovať život a zdravie obyvateľov.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.